Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. október 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/171/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114215854
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114215854.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom.
Grösslingova č. 4, 811 09 Bratislava, IČO 36 864 421, proti povinnému: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. č. 5, XXX XX K. K., o vymoženie trov exekúcie v sume 98,20 Eur, vykonávanej súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka č. 60, 974 09 Bratislava

pod spisovou značkou EX 22693/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 1Er/2363/2014-24 zo dňa 16.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že dňa 16.07.2014 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie v prospech oprávneného na vymoženie trov exekúcie v sume 98,20 Eur na základe
exekučného titulu- rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, Stáleho rozhodcovského
súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno č. 8, 841
04 Bratislava, IČO 35 922 761 pod sp. zn. SR 02378/09 zo dňa 26.05.2006.

Zo spisového materiálu pod sp. zn. 4Er/1318/2009 súd zistil, že uznesením č. k. 4Er/1318/2009-19

zo dňa 09.03.2011, právoplatným dňa 10.07.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 17CoE/386/2011-62 zo dňa 21.12.2011, bola exekúcia vedená na podklade predloženého
rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 02378/09 zo dňa 26.05.2006 zastavená podľa ust. § 45 ods.
1, písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v spojení s ust. § 57 ods. 2 zák.
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) s
poukazom na to, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom na základe neprijateľnej zmluvnej

podmienky - rozhodcovskej doložky, ktorá sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z nej
odporuje dobrým mravom. Vzhľadom na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky
v spotrebiteľskej zmluve, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc konať a rozhodnúť vo
veci nároku oprávneného voči povinnému, súd sankcionoval predložený exekučný titul absolútnou
neplatnosťou a prijal právny záver o jeho materiálnej nevykonateľnosti, keďže bol vydaný orgánom, ktorý
na jeho vydanie nemal právomoc.

Na základe zistených skutočností súd poukázal na ust. § 159 ods. 3 zákona č. 99/1963Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) upravujúce prekážku rozhodnutej veci, ktoré v prejednávanej veci
aplikoval s odkazom na § 251 ods.4 O.s.p. z dôvodu, že Exekučný poriadok prekážku veci rozhodnutej
neupravuje. V tomto smere citoval závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn. 4
Cdo 311/2012 zo dňa 28.03.2013, podľa ktorých prekážka právoplatne rozhodnutej veci patrí medzi

procesné podmienky konania a jej zistenie vedie v každom štádiu konania k zastaveniu konania. O
prekážku právoplatne rozhodnutej veci ide vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok uplatnený ztotožného skutkového základu medzi tými istými účastníkmi, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté.
Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, ak určitý skutok vymedzený v žalobe, resp.
návrhu na začatie konania, bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne alebo

neúplne.Totožnosťúčastníkovjedaná,akideotieistéosobyvpôvodnomajnovomkonaní,pričomnieje
relevantné v akom procesnom postavení vystupujú v týchto konaniach. Konanie sa týka tých istých osôb
aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania z dôvodu V
rovine exekučného konania platí, že o prekážke veci právoplatne rozhodnutej, možno z hľadiska pojmu
„totožná vec“ hovoriť vtedy, pokiaľ je navrhovaná exekúcia na totožný predmet exekúcie vo vzťahu medzi

tými istými účastníkmi a pre tú istú pohľadávku vyplývajúcu z totožného exekučného titulu.

Na základe uvedeného okresný súd konštatoval, že pokiaľ je podaný opakovane návrh na vykonanie
exekúcie opierajúci sa o rovnaký exekučný titul, na podklade ktorého bola skoršia exekúcia vedená
voči totožnému povinnému zastavená, a to z dôvodu absencie vykonateľnosti tohto exekučného titulu,
exekučný súd je povinný opätovne iniciované exekučné konanie zastaviť. Keďže na okresnom súde bolo

právoplatne skončené exekučné konanie vedené v prospech totožného oprávneného voči totožnému
povinnému na podklade totožného exekučného titulu a konečné rozhodnutie v tejto veci nadobudlo
právoplatnosť, spôsobuje to prekážku právoplatne rozhodnutej veci a ďalšie návrhy na vykonanie
exekúcie nie sú prípustné. Na základe vyššie uvedených skutočností súd v zmysle § 104 ods. 1) O.s.p.
exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp. zn. EX 22693/14

zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený prostredníctvom
splnomocneného zástupcu odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie alebo aby napadnuté uznesenie v celom

rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b), f), a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p..

V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení rozhodoval nad rámec zverenej
právomoci, pričom svojím konaním odňal účastníkom možnosť konať pred súdom a zároveň pri

posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ako
uviedol, po podaní návrhu na vykonanie exekúcie legitímne očakával postup exekučného súdu podľa
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, napriek tomu súd o návrhu súdneho exekútora o udelenie
poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení exekučného
konania. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 7Cdo 108/2012 z 23.01.2013 a 7Cdo 57/2012, z ktorých vyplynul nesprávny postup súdov nižších
stupňov, ktoré v procesnej situácii, v ktorej neboli procesné podmienky pre takýto postup, nerozhodovali
podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale exekučné konanie zastavili podľa ust. § 45 ods.
2 zákona č. 244/2002 Z. z.. Oprávnený ďalej uviedol, že exekučný súd nesprávne aplikoval ust. §
251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 veta prvá a § 103 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie

je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie
aplikovať zásadu res iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo
právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon
už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nerozhoduje o merite veci, ale predstavuje len
proces. Oprávnený zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v Exekučnom poriadku neuvádza

prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Z uvedeného dôvodu
exekučnýsúdsvojímpostupomporušilprávoúčastníkakonanianaspravodlivýproces,ktoréjechránené
v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a súčasne odňal
účastníkom konania možnosť konať pred súdom.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonný sudca odvolaniu
nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu
na rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací v dôsledku preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods.1) O.s.p.
a postupom podľa ust. § 214 ods. 2), § 219 ods. 1) O.s.p. bez nariadenia pojednávania uznesenie
okresného súdu potvrdil.Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného
titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská

rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO 35 922 761 pod sp. zn.
SR 02378/09 zo dňa 26.05.2009 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Rozhodcovský rozsudok bol
vydaný na základe zmluvy o úvere č. 6220413, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 24.06.2008.
Rozhodcovskýsúdodvodilsvojuprávomocodrozhodcovskejdoložkyupravenejvbode17Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, a ktoré v bode 17 stanovili,

že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie
budú riešené pred rozhodcovským súdom podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu alebo pred
príslušným súdom Slovenskej republiky v súdnom konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Na základe lustrácie vykonanej v zmysle § 151 ods. 1) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,

Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov súd zistil, že exekučnému konaniu v tejto
veci predchádza konanie sp. zn. 4Er/1318/2009, vedené medzi tými istými účastníkmi na podklade toho
istého exekučného titulu- rozhodcovského rozsudku.

Z priloženého súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4Er/1318/2009

mal odvolací súd preukázané, že oprávnený podal v roku 2009 proti povinnému na základe
rozhodcovského rozsudku prvýkrát návrh na vykonanie exekúcie. Okresný súd v tejto veci vydal dňa
28.08.2009 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5601 049686*. Uznesením č. k.
4Er/1318/2009-19 zo dňa 09.03.2011 okresný súd exekúciu podľa ust. § 45 ods. 1, písm. c) zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v spojení s ust. § 57 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.

Exekučného poriadku zastavil s poukazom na to, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom
na základe neplatného ustanovenia zmluvy o úvere, ktorá sa prieči dobrým mravom a výkon práv a
povinností z ktorej odporuje dobrým mravom. Z toho dôvodu právne posúdil rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul s absenciou vykonateľnosti. Uvedené rozhodnutie okresného súdu na základe odvolania
oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. 17CoE/386/2011-62

zo dňa 21.12.2011 potvrdil. Rozhodnutie okresného súdu v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu
nadobudlo právoplatnosť dňa 10.07.2012 a vykonateľnosť dňa 14.07.2012.

Podľa § 251 ods. 1) O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa § 251 ods. 4) O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,

súd konanie zastaví.

Podľa § 159 ods. 3) O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, ktoré môže začať na návrh

oprávneného, ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Podmienky
začatia a priebehu tohto konania upravuje predovšetkým Exekučný poriadok, ako aj Občiansky súdny
poriadok. V zmysle citovaného ustanovenia § 251 ods. 4) O.s.p. sa na exekučné konanie aplikuje
Exekučný poriadok ako lex specialis a v prípade, že ide o problematiku, ktorú Exekučný poriadok
neupravuje, aplikuje sa Občiansky súdny poriadok ako lex generalis.

V zmysle § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania). Toto ustanovenie ukladá súdu povinnosť v každom štádiu
konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania)na to, aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol rozhodnúť. Ak procesné podmienky nie
sú splnené, konajúci súd zvolí ďalší procesný postup v závislosti od toho, či nedostatok podmienok
konania je odstrániteľný alebo neodstrániteľný. Ďalej možno procesné podmienky konania rozdeliť

na procesné podmienky na strane súdu, procesné podmienky na strane účastníkov, vecné procesné
podmienky a negatívne procesné podmienky. Medzi negatívne procesné podmienky patrí aj prekážka
veci rozhodnutej- res iudicata, ktorá v Exekučnom poriadku nie je osobitne upravená a je predmetom
právnej úpravy len v ustanovení § 159 ods. 3) Občianskeho súdneho poriadku. Ide o neodstrániteľný
nedostatok procesných podmienok konania, ktorý vždy vedie konajúci súd k zastaveniu konania. Súd

nemôže konať o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo. Totožnosť veci je daná tým, že ide o tých
istých účastníkov a ten istý predmet konania, čo v podmienkach exekučného konania znamená, že v
prospechoprávnenéhobybolodpovinnéhovymáhanýtenistýnároknazákladetohoistéhoexekučného
titulu. Vzhľadom na to, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne
upravená, podľa § 251 ods. 4) O.s.p. je potrebné použiť subsidiárne ustanovenia O.s.p. s tým, že
je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/311/2012 zo dňa 28.03.2013, v ktorom
Najvyšší súd SR vyslovil obdobný právny názor.

Na základe vyššie uvedeného exekučný súd má právomoc ešte pred preskúmavaním súladu žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu

so zákonom v zmysle § 44 ods. 2) Exekučného poriadku skúmať splnenie procesných podmienok
konania, nesplnenie ktorých je v prípade, že ide o neodstrániteľné podmienky, dôvodom na zastavenie
exekučného konania.

Faktom je, že konanie pred všeobecným súdom je konaním o veci samej, ktoré končí spravidla

rozsudkom alebo uznesením, ktorým je buď návrhu vyhovené alebo je zamietnutý, prípadne je konanie
zastavené. Exekučné konanie nie je konaním vo veci samej a exekučný súd o žiadnom návrhu na
určenie práv a uloženie povinností nerozhoduje. Exekučné konanie je konaním procesným, ktoré však
môže prebiehať rovnako ako konanie pred všeobecným súdom, ak sú splnené procesné podmienky,
medzi ktoré nesporne patrí aj to, aby sa o tej istej veci medzi tými istými účastníkmi nevydávalo ďalšie

rozhodnutie, ak už raz bolo právoplatne rozhodnuté. Procesná zásada „ne bis in idem“ je obsiahnutá v
§ 159 ods. 3) Občianskeho súdneho poriadku a je záväzná aj pre postup súdu v exekučnom konaní.
Vyplýva z nej, že ak ten istý oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie voči tomu istému povinnému
pre ten istý nevykonateľný exekučný titul je nevyhnutné, aby súd posúdil, či nejde o konanie, v ktorom
sa má opakovane rozhodovať o tom istom nároku.

V prejednávanej veci je nesporné, že v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.
zn. 4Er/1318/2009 ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 1Er/2363/2014 ten istý oprávnený spoločnosť
POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 807 598 podal návrh na začatie exekúcie
proti tomu istému povinnému a súdny exekútor následne požiadal exekučný súd o vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie na základe tohto istého exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
vydaný dňa 26.05.2009 pod sp. zn. SR 02378/09 rozhodcovským súdom zriadeným pri obchodnej
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave IČO 35 922 761, s vyznačenou
doložkou právoplatnosti dňa 22.06.2009 a vykonateľnosti dňa 25.06.2009.

Ako už odvolací súd uviedol vyššie, v konaní vedenom pod sp. zn. 4Er/1318/2009 bola exekúcia podľa
§ 45 ods. 1, písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v spojení s ust. § 57 ods.
2 Exekučného poriadku právoplatne zastavená s poukazom na to, že exekučný titul bol vydaný v
rozpore so zákonom na základe neplatného ustanovenia zmluvy o úvere, preto súd považoval exekučný
titul za nevykonateľný. Keďže v exekučnom konaní už bol právoplatne konštatovaný taký nedostatok

exekučného titulu, pre ktorý exekúciu nebolo možné vykonať, a ktorý nie je možné nijakým spôsobom
reparovať, pri dodržaní procesnej zásady ne bis in idem vyjadrenej v § 159 ods. 3) O.s.p. nie je v prípade
opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie na základe takéhoto nevykonateľného exekučného
titulu možné v exekučnom konaní pokračovať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1) O. s.
p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.