Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/296/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108899949
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3108899949.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov
JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu X. S., bytom I. W. XXX,
právne zastúpený Advokátska kancelária Ivan Sirový, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Kadnárová č. 83
proti žalovaným 1/ Ing. V. G., bytom W. republika K., O., S. Z. X D-XXXXX, právne zastúpený KUBINEC
& PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica, Nám. SNP 17, 2/ Dražobná

spoločnosť, a.s. so sídlom v Bratislave, Gundiličova 3, právne zastúpená Advokátska kancelária Staněk,
Vetrák & Partneri, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Vlčková 18, 3/ V. U., bytom I., M. Y. XXXX/XX, 4/ J. U.,
bytom I., M. Y. XXXX/XX, 5/ X. U., bytom I., M. Y. XXXX/XX, 6/ B. U., bytom I., M. Y. XXXX/XX, žalovaní 3/
až 6/ zastúpení LAW FIRM Trenčín, s.r.o. so sídlom v Trenčíne, Mierové nám. 37 za účasti A. S., bytom I.
W. XXX, právne zastúpenej JUDr. Máriou Cagalovou, advokátkou so sídlom v Novom Meste nad Váhom
ako vedľajšej účastníčky na strane žalobcu, o neplatnosť dobrovoľnej dražby, na odvolanie žalovaného

2/, žalobcu a vedľajšej účastníčky na strane žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa
04. januára 2016, č.k. 21C/100/2008-707, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zaviazal žalobcu a vedľajšieho účastníka na strane
žalobcuspoločneanerozdielnezaplatiťžalovanému2/náhradutrovkonaniakrukámprávnehozástupcu
žalovaného 2/ AK Staněk, Vetrák & Partneri vo výške 1.008,68 eur spočívajúce v náhrade trov právneho
zastúpenia, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca
sa podanou žalobou domáhal určenia, že dražba uskutočnená žalovaným 2/, predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti zapísané na LV č. 366, k.ú. Veľké Stankovce je neplatná. Súd v predmetnej veci rozhodol

rozsudkom zo dňa 13.03.2014, ktorým bola žaloba zamietnutá v spojení s potvrdzujúcím rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 05.11.2014. O trovách konania bolo rozhodnuté tak, že o ich náhrade
rozhodne samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 134, § 142, § 149 ods. 1,
§ 151 ods. 5, 8, § 160 ods. 1 a § 167 ods. 2 O.s.p.. Trovy právneho zastúpenia si žalovaný 2/ vyčíslil v

zmysle § 9 a nasl. vyhl.č. 655/2004 Z.z., celkovo na sumu 49.790,88 eur, pričom pri odmene za 1 úkon
právnej služby vychádzal z tarifnej hodnoty z ceny dosiahnutej vydražením konkrétnej nehnuteľnosti
a preto vychádzal pri odmene za 1 úkon právnej pomoci zo sumy 526,13 eur bez DPH. Súd prvej
inštancie po preskúmaní uplatnenej náhrady dospel k záveru, že táto nie je vyúčtovaná v súlade s
vyhláškou. Súd sa nestotožnil s vyúčtovaním odmeny za 1 úkon právnej služby tak, že by mala byť
stanovená z tarifnej hodnoty vo výške z ceny dosiahnutej vydražením v konkrétnej dobrovoľnej dražbe

zo sumy 49.490,88 eur, teda že odmena za 1 úkon právnej pomoci by mala predstavovať 526,13
eur. V tomto prípade nie je možné aplikovať hodnotu dosiahnutú vydražením, ale naopak je potrebnéaplikovať ust. § 11 ods. 1 písm. a/, vyhlášky a za 1 úkon právnej služby vypočítavať ako 1/13-inu
výpočtového základu, pretože v danom prípade nie je možné vyjadriť hodnotu veci v peniazoch. Preto
súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky tým spôsobom, že na rok 2007

predstavuje 1/13-ina výpočtového základu 45,51 eur, režijný paušál 5,90 eur, pre rok 2012 58,69 eur,
režijný paušál 7,63 eur, pre rok 2013 60,07 eur, režijný paušál 7,81 eur a pre rok 2014 sumu 61,87
eur a režijný paušál 8,04 eur. Súd inak v predloženom vyúčtovaní právnym zástupcom žalovaného
2/ sa stotožnil čo sa týka počtu úkonov s výnimkou jedného a to opakované prevzatie právneho
zastúpenia a priznal potom náhradu trov žalovanému 2/ za prípravu a prevzatie zastúpenia, účasť

na pojednávaní dňa 15.02.2007, písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu 21.05.2007, účasť
na pojednávaní 15.08.2007, 10.12.2012, vyjadrenie k odvolaniu 16.05.2013, vyjadrenie k odvolaniu
26.06.2014 a účasť na pojednávaní 13.03.2014. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu
449,70 eur vrátane režijného paušálu. Ďalej vznikol nárok na náhradu za stratu času za cesty na súdne
pojednávania 15.02.2007 Bratislava - Trenčín a späť 59,16 eur, 15.08.2007 69,02 eur, 10.12.2012 76,26
eur, 13.03.2014 76,26 eur, spolu 280,70 eur. Cestovné náhrady súd priznal k účasti na pojednávaní dňa

15.08.2007 verejná hromadná doprava 14,27 eur, 10.12.2007 0,183 eur za 262 km na trase Bratislava
- Trenčín a späť 47,95 eur, účasť na pojednávaní 13.03.2014 47,95 eur, spolu cestovné náhrady 110,17
eur. Nepriznal zároveň náhradu pohonný hmôt, pretože tieto nemal žiadnym spôsobom preukázané.
Keďže je právny zástupca žalovaného 2/ platcom DPH k tomuto bola pripočítaná 20% DPH zo sumy
840,57 eur, t.j. spolu 168,11 eur. Takto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 449,70 eur, náhrada

za stratu času 280,70 eur, cestovná náhrada 110,17 eur, DPH 168,11 eur, spolu 1.008,68 eur.

3. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že v spise sa nachádza viacero vyúčtovaní trov konania
žalovaného 2/, ktoré sú zmätočné, pretože v skôr predloženom vyúčtovaní je vyššia uplatnená náhrada
ak v neskoršom a preto musel súd prvej inštancie ustáliť počet jednotlivých úkonov. K náhrade trov

konania súd zaviazal žalobcu spolu s vedľajším účastníkom z dôvodu, že tento po vstupe do konania
disponuje až na pár výnimiek rovnakým právami a povinnosťami ako hlavný účastník, na podporu
ktoréhovystupuje.Keďžerovnakozdieľaltenistýprocesnýosudpokiaľideomieruprocesnéhoúspechu,
neúspechuvkonanívrátanenáhradytrovkonania.Pretosúdrozhodolopovinnostizaplatiťtrovykonania
neúspešnému žalobcovi a vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca ako aj vedľajšia účastníka na strane žalobcu,
ktorí namietali, že v prejednávanej veci sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov
konania. Žiadal odpustenie trov konania a zároveň žiadal, aby vedľajšia účastníčka vzhľadom na svoj
vek bola vynechaná z procesu náhrady trov konania, pretože podnet bol daný na jej vstup do konania

od JUDr. Márie Cagalovej. Preto vedľajšia účastníčka bola vtiahnutá do sporu v snahe pomôcť mu
s tým, že mali záujem o predaj spornej nehnuteľnosti, ale žalovaný mu predaj znemožnil a následne
ho ubezpečili právni predchodcovia, že k vysťahovaniu dôjsť nemôže, pretože sporná pohľadávka je
exekútora. Nehnuteľnosť bola vydražená za minimálnu cenu a exekútor nebol uspokojený. V roku 2005
došlo k násilnému vysťahovaniu a vyprataniu domu, pričom museli riešiť vážne existenčné problémy.

Na súde o neplatnosť dražby bol neúspešný, hoci veril, že sa skončí v jeho prospech. Trovy sú pre neho
likvidačné a nevládze odolávať útokom žalovaného. Žiadal, aby súd zvážil postup podľa § 150 O.s.p.
pri rozhodovaní o náhrade trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa týkajúceho
sa uplatneného nároku na súde ako aj sociálnej situácie účastníkov, ich osobných, majetkových a
zárobkových pomerov.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný 2/, ktorý namietal postup súdu prvého stupňa pri
stanovení základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby na 1/13-inu výpočtového základu.
Súd prvej inštancie sa formalisticky priklonil k tomuto ustanoveniu bez toho, aby sa bližšie zaoberal
otázkou, či sú splnené podmienky pre jeho aplikáciu. V konaní o neplatnosť dražby bola použitá peňažná

sumazodpovedajúcavýťažkudražbyvovýške49.790,88eur.Vychádzamepritomzpremisy,žehodnotu
veci práva kto je predmetom konania možno objektívne vyjadriť v peniazoch, čím je vylúčená aplikácia
§ 11 ods. 1 vyhlášky. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu sp.zn. II. ÚS 226/2012, I. ÚS 119/2012,
kedy podľa jeho názoru súd mal v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vychádzať z hodnoty
vydraženej nehnuteľnosti. Poukázal na ust. § 34 ods. 2 zák.č. 162/95 Z.z. o katastri nehnuteľností, z

čoho vyplýva, že právne účinky právoplatného rozsudku, ktorým súd určí neplatnosť dražby sú identické
s právnymi účinkami právoplatného rozsudku, ktorým súd určí vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Preto je
neakceptovateľné, aby po načrtnutej zásadnej zmeny judikatúry bola v prípade náhrady trov právneho
zastúpenia veci priznávaná odmena advokáta z hodnoty vychádzajúcej z neurčitku. Preto vzhľadom naosobitný charakter konania považuje za hodnotu veci cenu dosiahnutú vydražení, teda hrubú hodnotu
príklepu 49.790,88 eur. Účelom vyhlášky je adekvátna odmena advokáta za poskytnuté služby, ktorá
by mala o.i. reflektovať zložitosť a význam pre klienta. Preto by sa malo jednať o hodnotu veci, o ktorej

vlastníctvo sa vedie spor, alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. Žiadal preto, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalobcu k náhrade trov žalovaného 2/ vo
výške 5.640,24 eur s DPH a uplatnil si trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 641,65
eur s DPH.

6. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný 2/, ktorý uviedol, že ust. § 150 ods. 1
O.s.p. nemožno vykladať izolovane od iných ustanovení a predovšetkým treba brať na zreteľ a ctiť si
zásadu úspechu, resp. zodpovednosti za výsledok. Použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. musí súd náležitým
spôsobom odôvodniť. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Mcdo 11/2011. Žalobca ani jedno zo
svojich tvrdení týkajúcich sa svojich osobným, majetkových a zárobkových pomerov obsiahnutých v
odvolaní nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, ktoré by mohli byť zo strany súdu vykonané a

posúdené z hľadiska existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Konanie bolo začaté z iniciatívy
žalobcu s tým, že žalovaný 2/ má právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. Nepriznanie
žiadnej alebo zníženej náhrady trov konania žalovanému 2/ nie je opodstatnená vzhľadom na osobitnosti
daného súdneho konania na dĺžku súdneho konania vyše 11 rokov a vysoké výdavky žalovaného 2/,
späté s jeho účasťou v tomto súdnom konaní a právnym zastupovaním. Bolo by v rozpore s ochranou

a funkciou a civilného práv procesného, pokiaľ by civilný proces neumožňoval odstrániť zmenšenie
majetkovej sféry úspešného účastníka spôsobené iba tým, že bol nútený dôvodne hájiť svoje práva v
súdnom konaní. Žalobca existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa okrem svojich tvrdení ničím
nepodložil. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

7. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 zák.č. 160/2016 Z.z., ďalej len CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu
prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti
na § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie
a zároveň naňho poukazuje.

8. V prvom rade je nutné konštatovať, že s účinnosťou od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák.č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým sa zrušil zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších poriadkov s tým, že v zmysle § 470 ods. 1 CSP platí Civilný sporový poriadok aj
na konania začaté predo dňom jeho účinnosti. S prihliadnutím na ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

9. V prejednávanej veci z obsahu spisu súdu prvej inštancie je zrejmé, že žalobca a vedľajšia účastníčka
na strane žalobcu boli čo do veci samej neúspešní, pretože žaloba, na základe ktorej sa domáhali
určenia,žedražbauskutočnenážalovaným2/,predmetomktorejbolpredajnehnuteľnostizapísanýchna

LV č. 366, k.ú. Veľké Stankovce je neplatná bol právoplatne zamietnutý rozsudkom súdu prvej inštancie
zodňa13.03.2014vspojeníspotvrdzujúcimrozhodnutímKrajskéhosúduvTrenčínezodňa05.11.2014.

10.Súdprvejinštanciepretovnáväznostinavýsledoksporuvprejednávanejvecionáhradetrovkonania
rozhodoval v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že v zásade sa stotožnil s vyčíslením náhrady trov

právnehozastúpeniazostranyžalovaného2/,avšaksanestotožnilsosadzbouza1úkonprávnejslužby,
kedy zástupca žalovaného 2/ žiadal vychádzať z ceny, ktorá bola dosiahnutá vydražením pri dobrovoľnej
dražbe vo výške 49.790,88 eur a mal preto za to, že za 1 úkon právnej pomoci by mal dosahovať odmenu
526,13 eur bez DPH. Na rozdiel od názoru právneho zástupcu žalovaného 2/ dospel súd prvej inštancie
k tomu právnemu záveru, že v konkrétnej dražbe je potrebné aplikovať ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl.č.

655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a pri odmene za 1 úkon právnej služby vychádzať z 1/13-
iny výpočtového základu, pretože v danom prípade nie je možné vyjadriť hodnotu veci v peniazoch.

11. Podstata odvolacích námietok zo strany žalovaného 2/ spočívala práve voči tomuto stanoveniu
odmeny za úkon právnej pomoci, kedy žalovaný 2/ sa nestotožnil s takto vyčíslenou tarifou za 1 úkon

právnej pomoci. V tomto smere sa odvolací súd ako súd druhej inštancie v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením súdu prvej inštancie a zároveň poukazuje na judikát NS SR sp.zn. 1Obdo 43/2011, v
ktorom sa konštatuje, že hodnota veci pri určení, že zmluva o postúpení pohľadávok je neplatná, nie je
nominálna hodnota postupovaných pohľadávok, ani cena, za ktorú správca konkurznej podstaty predaltieto pohľadávky žalovanému, ani hodnota pohľadávky úpadcu podľa znaleckých posudkov, ktoré boli
vypracované znalcami v konkurznej veci. V konkrétnom prípade vyčíslenia trov si žalovaný môže určiť
základnú sadzbu tarifnej odmeny podľa tarifnej hodnoty práva (hodnoty postúpených pohľadávok), ale

základnou sadzbou tarifnej odmeny za 1 úkon právnej pomoci, kedy výpočtový základ je v zmysle § 11
ods. 1 vyhl.č. 655/2004), keďže predmetom je určovacia žaloba, pri ktorej nie je možné vyjadriť hodnotu
práva v peniazoch.

12. O obdobný prípad sa jednalo v prejednávanej veci, kedy predmetom konania čo do veci samej bolo

určenie neplatnosti dražby, teda určovacia žaloba a preto bol v celom rozsahu správny a korektný postup
súdu prvej inštancie, ktorý pri základnej sadzbe tarifnej odmeny vychádzal z 1/13-iny výpočtového
základu. Vo zvyšku odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej
inštancie, kedy v konečnom dôsledku žalovaný 2/ ani výhrady voči jednotlivým úkonom právnej pomoci
ani nemal.

13. Vo vzťahu k namietaným rozhodnutiam Ústavného súdu SR odvolací súd dodáva, že vo vzťahu
k uzneseniu ÚS sp.zn. II. ÚS 226/2012, toto rozhodnutie aplikovateľné na daný právny vzťah nie je,
pretože nie je pravdivé tvrdenie v tom smere, že daná určovacia žaloba by mala mať účinky na zmenu
hmotnoprávneho postavenia účastníkov konania preto, lebo v prejednávanej veci po vykonanej dražbe
došlo k ďalším právnym prevodom a preto v konečnom dôsledku samotné určenie neplatnosti dražby

vyplýva len z hľadiska hmotnoprávneho k v súvislosti ďalším nárokom žalobcu za jeho prípadného
úspechu vo veci, ktoré však z hľadiska hmotnoprávneho vzhľadom na ďalšie prevody nemohli mať za
následokzmenuvjehohmotnoprávnompostavení.Rovnakoneobstojíaninámietkavovzťahukreálnym
právnym dôsledkom prípadného určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom týmito skutkovými a
právnymi okolnosťami sa zaoberal už odvolací súd ako súd druhej inštancie vo vzťahu k v poradí

druhému zrušovanému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, kedy z hľadiska hmotnoprávneho postavenia
účastníkov len odvolací súd poukazuje na svoje odôvodnenie v zrušujúcom uznesením pod sp.zn.
4Co/151/2013-599 zo dňa 31.07.2013, v rámci ktorého odôvodňoval z akého dôvodu dospel k záveru,
že napriek tej skutočnosti, že došlo k ďalšiemu prevodu spornej nehnuteľnosti je tu daný naliehavý
právnym záujem na určení neplatnosti dražby. Preto takáto námietka zo strany žalovaného 2/ vo vzťahu

k namietanej určenej tarifnej hodnoty za 1 úkon právnej pomoci neobstojí.

14. V prejednávanej veci zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by výnimočne umožňovali v spore úspešným žalovaným nepriznať náhradu
trov konania. V tomto ustanovení bolo fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky

právnych noriem upravujúcich platenia náhrady trov konania. Moderačným absolučným možno nazvať,
že právo na náhradu trov konania síce ešte nevzniklo, lebo jeho vznik sa dovŕší až rozhodnutím súdu,
ale nastala prvá procesná skutočnosť s tým, že tam, kde zákon nemôže byť na toľko kauzistický, aby
postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Zákon stanovuje všeobecné
podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej

normy. Zákon teda vyžaduje na takéto rozhodnutie dve podmienky. Musí sa jednať o dôvody hodné
osobitné zreteľa a musí ísť o výnimočné okolnosti. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na
súdnej praxi. Bude vecou konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom
na rozhodnutie súdu o zmiernenie účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Preto
k dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť zo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej

procesnej situácie, kde sa tieto časovo vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo
charakterom procesnej situácie. Druhá oblasť sa týka sociálnych aspektov. Dochádza k nej vtedy, ak
v priebehu konania výrazne vystupuje do popredia, že povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov
konania, z dôvodov ktoré nezavinil, ale pomôže jej uhradiť len s ťažkosťami, pričom v prejednávanej
veci ani jeden z prípadov nespĺňa podmienky preto, aby v prejednávanej veci mohol súd aplikovať ust.

§ 150 ods. 1 O.s.p.. Z hľadiska charakteru konania možno zdôrazniť, že žalobca sa v prejednávanej
veci domáhal svojich nárokov voči žalovaným, pričom v konečnom dôsledku úspech vo veci nemal.
Vedľajšia účastníčka na strane žalobcu dobrovoľne vstúpila do konania s tým, že dôsledkom takéhoto
vstupu je tá skutočnosť, že musí znášať následky spojené s takýmto vstupom do konania a to vrátane
nielen procesného úspechu, ale aj procesného neúspechu v prejednávanej veci. Aj keby tu bolo možné

pripustiť, že minimálne na strane vedľajšej účastníčky by tu existovali určité sociálne dôvody, na druhej
strane samé tieto dôvody bez toho, aby mohla byť aj podmienky charakteru konania neumožňujú
zohľadniť prípadné dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby o prípadnej náhrade trov konania bolo
rozhodnuté iným spôsobom ako to predpokladalo pôvodné ust. § 142 ods. 1 O.s.p..15. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s ust.
§ 396 ods. 1 CSP, kedy vzhľadom na tú skutočnosť, že ako žalobca a vedľajšia účastníčka na strane

žalobcu v odvolacom konaní nemali úspech, vyslovil v konečnom dôsledku súd druhej inštancie, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania pred odvolacím súdom.

16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
V Trenčíne dňa 30.08.2016