Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. júl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/146/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514203391
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8514203391.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection,
s.r.o., so sídlom Šoltesovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zast. Advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711,
proti žalovanej: Y. H., nar.: XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX M., št. občianka L., za účasti vedľajšieho

účastníka na strane žalovanej Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Nám.
Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, právne zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK
so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, v konaní o zaplatenie 449,13 Eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2C 186/2014-122 zo dňa 14.04.2016
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka.

II. Náhrada trov odvolacieho konania s a n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil
žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 30,49 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 %
ročne zo sumy 11,64 Eur od 18.06.2011 do zaplatenia, ročným úrokom z omeškania vo výške 9,5 % zo

sumy 18,85 Eur od 18.07.2011 do zaplatenia a to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd konanie zastavil, žalovanej právo na náhradu trov konania
nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 90,98 Eur na účet právneho zástupcu R.. K. U.,
advokáta do troch dní nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Výrok o trovách vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovanej, súd prvej inštancie
odôvodnil tým, že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovanej len v časti týkajúcej sa nároku
na zaplatenie zmluvnej pokuty, v tejto časti bola žalovaná úspešná, resp. žalobca z procesného hľadiska
zavinil zastavenie konania späťvzatím návrhu, preto je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania. Vedľajší účastník podal vo veci kvalifikované vyjadrenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie
súdu, resp. pre späťvzatie návrhu zo strany žalobcu. Poukázal na právny názor Krajského súdu v

Prešove, ktorý vyslovil v množstve obdobných vecí, medzi inými aj vo vzťahu k totožnému žalobcovi
a totožnému vedľajšiemu účastníkovi, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka sú totožné,
preto vedľajší účastník má právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Trovy vedľajšieho účastníka na
strane žalovanej tvoria trovy právneho zastúpenia vo výške 90,98 Eur (2-krát úkon právnej služby po
29,87 Eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. Písomné podanie zo dňa 12.12.2014 + 2-krát paušálna
náhrada po 8,04 Eur + 20% DPH 15,16 Eur), vypočítaných podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.3.Protiuvedenémurozsudku,atoprotivýrokuotrováchkonaniavedľajšiehoúčastníkapodalvzákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na ustanovenie § 142 O.s.p. a zdôraznil, že nevyhnutné
sú iba tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony, ako napr. na zaplatenie súdnych poplatkov,

či hotových výdavkov. Trovy právneho zastúpenia, ktoré sú súčasťou trov konania a ktoré si uplatňuje
vedľajší účastník, neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. Žalobca nepopiera ústavne
zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak spochybňuje účelnosť vynaložených
trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej problematiky. Tým, že
vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia, priznáva, že žalovanej neposkytol pomoc pri

ochranejejprávakospotrebiteľa,čojejehozákladnýmposlaním.Vdanomprípadeposkytolžalovanému
právnu pomoc advokát, za služby ktorého žiada vedľajší účastník priznať trovy právneho zastúpenia.
Vedľajší účastník do konania nepriniesol žiaden prínos, vo svojom vyjadrení, ako aj v mnohých iných
konaniach žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok a premlčania nároku
bezvzťahukukonkrétnemuprípadu.Taktiežžalobcapoukazujenato,žepodstatnoupodmienkouvstupu
vedľajšieho účastníka do konania je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chce vystupovať.

Domnienkapodľa§101ods.3O.s.p.savdanomprípadeneuplatní.Ďalejpoukázalnato,žeMinisterstvo
hospodárstva SR poskytnutými dotáciami hradí výdavky spotrebiteľských združení a zároveň podporuje
odbornosť spotrebiteľských združení v oblasti ochrany práv spotrebiteľov. Vzhľadom na uvedené dôvody
navrhol, aby odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozsudok v tejto časti zmenil tak, aby vedľajšiemu
účastníkovi nebola priznaná náhrada vzniknutých trov. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2
C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p.,

vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

5. Podľa § 137 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, trovy konania sú najmä hotové
výdavkyúčastníkovaichzástupcov,včítanesúdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonných

zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové
výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného
predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je
zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. účinného v čase rozhodovanie súdu prvej inštancie, aj keď mal účastník vo

veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy
súdu;vtakomprípadesazákladnásadzbatarifnejodmenyadvokátavypočítazvýškysúdompriznaného
plnenia.
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. účinného v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ako vedľajší účastník

sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania, do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. účinného v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania, v konaní má vedľajší
účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú
úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

6. Vo vzťahu k odvolacím námietkam o neúčelnosti úkonov právnej služby, odvolací súd poznamenáva,

že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že strana konania, ktorá v konaní, spravidla v spore, uspela, má, zásadne, právo na to, aby sa
jej nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva.7. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
strane konania alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej
a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela

zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

8. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov
konania uplatnených úspešnou stranou v spore. Je potrebné vziať na zreteľ, že účelnosť vynaložených
nákladov je podmienkou ich priznania. Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie, či

bránenie práv stranami konania. Súdu prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť,
resp. nevyhnutnosť. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla
nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.

9.Zobsahuspisuodvolacísudzistil,ževedľajšíúčastníknastranežalovanejvstúpildokonaniapodaním
zo dňa 15.07.2014 (čl. 13). Z obsahu spisu naďalej nepochybne vyplýva, že vo vyjadrení k žalobe zo dňa

12.12.2014 poukázal na zmluvné pokuty spolu vo výške 418,64 Eur, ktoré sú neprijateľnými zmluvnými
podmienkami a preto sú neplatné. Žiadal, aby súd žalobu v časti týkajúcej sa nároku na zaplatenie
zmluvných pokút vo výške 418,64 Eur zamietol. Zároveň si uplatnil trovy konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia.

10. Žalobca argumentuje predmetom činnosti vedľajšieho účastníka inter alia jeho vedľajšími
intervenciami na ochranu spotrebiteľov v súdnych konaniach. Tým má byť podľa žalobcu vedľajší
účastník spôsobilý sám vystupovať v konaní a zastúpenie advokátom len navyšuje trovy.

11.Tátoargumentáciajenepresvedčiváanarážaajnazákladnéprincípyobčianskehosúdnehokonania.

Predovšetkým žalobca neuviedol jediný rozumný dôvod, prečo práve tento typ právnickej osoby má byť
vylúčený z práva na právne zastúpenie advokátom a niet na to opory v žiadnom ustanovení všeobecne
záväzného právneho predpisu. Poskytnutie právnej ochrany právnickej osobe podporuje judikatúra
Súdneho dvora Európskej únie „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty
základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali

právnické osoby, a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od
platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie
vo veci C-279/09).

12. Argument o navyšovaní trov zjavne neobstojí. Strana konania musí počítať s tým, že v súdnom

konaní môže neuspieť a najtypickejším negatívnym následkom v takomto prípade je aj náhrada trov
konania protistrane, ale aj na jej podporu vedľajšiemu účastníkovi

13. Procesná aktivita vedľajšieho účastníka evidentne súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva
význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro

C-168/05, bod 37, cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa,
predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného
Spoločenstvu a, najmä, na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri
analogickyvsúvislostisčlánkom81ESrozsudokEcoSwiss,užcitovaný,bod36).Takýmtoprostriedkom
ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania a jeho sankčná funkcia (porov. uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí,
že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia.
Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom
priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil“, tiež uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011). Dôležitá je pri trovách konania aj

ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II.
ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania.
Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva
zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu“).

14. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v
konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok
vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v
konanípredsúdomsanemoholdaťzastúpiťzástupcomaabylenztohtodôvodumunemalabyťpriznanánáhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na
kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové
spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech

v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj
schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné.
Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v
konaní advokátom.

15. V prejednávanej veci vedľajší účastník na strane žalovaného sa k veci vyjadril a súd prvej inštancie,
rovnako i odvolací súd v intenciách ust. § 93 ods. 4 O.s.p. posúdil a dospel po zvážení všetkých
okolností prípadu k záveru, že úkony vedľajšieho účastníka sú v záujme žalovaného. Odmena za
prevzatie a prípravu zastúpenia bola súdom prvej inštancie správne priznaná vedľajšiemu účastníkovi
ako za úkon právnej služby, ktorého vykonanie bolo procesne nevyhnutné v záujme ďalšieho účelného
bránenia práv žalovaného v občianskom súdnom konaní. Námietka zmluvných pokút ako neprijateľných

zmluvných podmienok vznesená vedľajším účastníkom v časti nároku žalobcu vo výške 418,64 Eur sa
v konečnom dôsledku ukázala ako opodstatnená, keďže sud prvej inštancie zastavil konanie v uvedenej
časti po predchádzajúcom späťvzatí návrhu v uvedenej časti zo strany žalobcu, teda išlo o úkon, ktorý
nepochybne bol spôsobilý privodiť pre žalovaného priaznivé rozhodnutie vo veci. Realizované úkony
vedľajšieho účastníka, za ktoré súd prvej inštancie priznal odmenu, je treba považovať za úkony účelne

vynaložené, pretože viedli k sledovanému cieľu za použitia primeraných prostriedkov. Odvolací súd
dodáva, že pokiaľ činnosť vedľajšieho účastníka viedla k sledovanému cieľu, nie je možné hodnotiť
ju ako neúčelnú, a to aj za takého stavu, že súd z úradnej moci je povinný prihliadať na existenciu
neprijateľných zmluvných podmienok či premlčanie nároku.

16. Vo svetle princípu vychádzajúceho z čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je plne opodstatnené
priznať združeniu náhradu nákladov za úspešné presadenie spotrebiteľského práva.

17. Odvolací súd poukazuje na to, že vedľajšia intervencia vo svetle § 93 ods. 2 O.s.p. je ďalším z
nástrojom ochrany spotrebiteľa, ktorý síce explicitne odporúčaný v smernici Rady 93/13/EHS nie je, ale

nič nebránilo členským štátom nad rámec smernice upraviť mechanizmy, ktoré zvážia ako efektívne.
Takáto možnosť vyplýva z čl. 8 citovanej smernice.

18. Podľa čl. 8 smernice Rady 93/13/EHS „členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie
opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia

maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.“

19. Rovnako Európska komisia vo svojich pripomienkach v bode 21 v prejudiciálnom konaní vedenom
pod C-470/12, POHOTOVOSŤ/U. uvádza cit. ,,Smernica 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že
nebráni tomu, aby vnútroštátny súd pripustil vstup združenia na ochranu spotrebiteľov ako vedľajšieho

účastníka v exekučnom súdnom konaní.“

20. Vedľajšiu intervenciu vníma Európska komisia ako jeden z prostriedkov na ochranu práv
spotrebiteľov a niet dôvodu ho vylučovať z prostriedkov ochrany zameraných na dosiahnutie cieľov
podľa smernice Rady 93/13 EHS vrátane čl. 7 ods. 1.

21. Podľa čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie 1. Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

22. Niet dôvodu u právnických osôb zameraných na ochranu práv spotrebiteľov vylučovať ich z právnej
ochrany, ktorej súčasťou je aj náhrada ich nákladov v občianskom súdnom konaní. Súdna moc v
podstate ani nemá možnosť ako podporiť združenia na účely čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
ako tým, že sa združeniam prizná náhrada ich nákladov.

23. Zákon č. 353/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ustanovuje, že v § 93 ods.
3 O. s. p. sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie:„Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, 10b) súčasťou oznámenia o vstupe musí
byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe

neprihliada". Tento zákon nadobudol účinnosť 01.01.2015.

24. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na nové znenie ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p., účinné od
01.01.2015, ktoré zaviedlo výslovný súhlas účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania
ako podmienku vzniku vedľajšieho účastníctva, odvolací súd konštatuje, že vedľajší účastník vstúpil do

konaniadňa17.07.2014,kedyzákoneštetakútopodmienkunestanovoval.Súhlasúčastníkasovstupom
vedľajšieho účastníka do konania sa predpokladal. Právna úprava účinná od 01.01.2015 sa síce použije
aj na súdne konania začaté do 31.12.2014, nemôžu ňou však byť dotknuté účinky procesných úkonov
uskutočnených pred jej účinnosťou, nakoľko takýmto postupom by došlo k porušeniu zákazu retroaktivity
ako jednej zo zásad, na ktorej spočíva právny poriadok Slovenskej republiky. Splnenie podmienok na
vstup vedľajšieho účastníka do konania (udelenie súhlasu so vstupom do konania), ktoré boli do právnej

úpravy zavedené až s účinnosťou od 01.01.2015 teda nemožno vyžadovať vtedy, ak vedľajší účastník
vstúpil do konania za účinnosti predošlej právnej úpravy (v čase do 31.12.2014). Tým by sa totiž odňal
účinok procesného úkonu (vstupu vedľajšieho účastníka do konania), ktorý už nastal.

25. Účinky procesných úkonov súdu i účastníkov, ktoré s nimi spájala či nespájala predchádzajúca práva

úprava zostávajú zachované (srov. např. Bureš, J., Drápal, L., Krčmář, Z., Mazanec, M.: Občanský
soudní řád, komentář, II. díl, 6. vydání, C.H. Beck, Praha, 2003, str. 1053).

26. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho
účastníka ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

27. Odvolateľ bol v odvolacom konaní neúspešný a ostatným stranám konania žiadne trovy nevznikli,
tomu preto zodpovedá i výrok o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 O.s.p.).

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).