Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Pripúštajúce spätvzatie návrhu… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Co/53/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211593
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113211593.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264
29 705, zastúpeného zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti žalovanému: S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. J. XXX, štátny občan

SR, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou, so sídlom D. XXX,
XXX XX Z. H., v konaní o zaplatenie 319,17 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/202/2013-216 zo dňa 18.11.2015 a čiastočnom späťvzatí
žaloby žalobcom zo dňa 16.12.2015, takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy
389,17 Eur od 18.03.2010 do 23.11.2010, zo sumy 359,17 Eur od 24.11.2010 do 20.01.2011, zo sumy
349,17 Eur od 21.01.2011 do 20.02.2011, zo sumy 339,17 Eur od 21.02.2011 do 20.04.2011, zo sumy

329,17 Eur od 21.04.2011 do 21.06.2011, zo sumy 319,17 Eur od 22.06.2011 do 19.07.2011, zo sumy
309,17 Eur od 20.07.2011 do 21.10.2012, zo sumy 299,17 Eur od 22.10.2012 do zaplatenia, rozsudok
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/202/2013-216 zo dňa 18.11.2015 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/202/2013-243 zo dňa 02.05.2016 v tejto časti z
r u š u j e a konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 389,17
Eur od 18.03.2010 do 23.11.2010, zo sumy 359,17 Eur od 24.11.2010 do 20.01.2011, zo sumy 349,17

Eur od 21.01.2011 do 20.02.2011, zo sumy 339,17 Eur od 21.02.2011 do 20.04.2011, zo sumy 329,17
Eur od 21.04.2011 do 21.06.2011, zo sumy 319,17 Eur od 22.06.2011 do 19.07.2011, zo sumy 309,17
Eur od 20.07.2011 do 21.10.2012, zo sumy 299,17 Eur od 22.10.2012 do zaplatenia z a s t a v u j e.
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/202/2013-216 zo dňa 18.11.2015 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/202/2013-243 zo dňa 02.05.2016,
ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, p o t v r d z u j e.
Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v c e l o m r o z s a h u.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd žalobu zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že priznal žalovanému náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia vo
výške 165,75 Eur, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanému na účet jeho právnej zástupkyne v
lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na návrh žalobcu
doručený okresnému súdu dňa 28.03.2013, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť mu zmenkovú sumu 319,17 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 389,17

od 18.03.2010 do 23.11.2010 čo predstavuje sumu 244,20 Eur, zo sumy 359,17 Eur od 24.11.2010
do 20.01.2011, čo predstavuje sumu 54,98 Eur, zo sumy 349,17 Eur od 21.01.2011 do 20.02.2011,
čo predstavuje sumu 28,61 Eur, zo sumy 339,17 Eur od 21.02.2011 do 20.04.2011, čo predstavujesumu 52,98 Eur, zo sumy 329,17 Eur od 21.04.2011 do 21.06.2011, čo predstavuje sumu 54,12 Eur,
zo sumy 319,17 Eur od 22.06.2011 do 19.07.2011, čo predstavuje sumu 23,74 Eur, zo sumy 309,17
Eur od 20.07.2011 do 21.10.2012, čo predstavuje sumu 378,53 Eur, zo sumy 299,17 Eur od 22. 10.

2012 do zaplatenia; 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 389,17 Eur od 22.07.2010 do 23.11.2010, čo
predstavuje 8,02 Eur, zo sumy 359,17 Eur od 24.11.2010 do 20.01.2011, čo predstavuje 3,63 Eur, zo
sumy 349,17 Eur od 21.01.2011 do 20.02.2011, čo predstavuje sumu 1,89 Eur, zo sumy 339,17 Eur
od 21.02.2011 do 20.04.2011, čo predstavuje sumu 3,49 Eur, zo sumy 329,17 Eur od 21.04.2011 do
21.06.2011, čo predstavuje 3,57 Eur, zo sumy 319,17 Eur od 22.06.2011 do 19.07.2011, čo predstavuje

1,57 Eur, zo sumy 309,17 Eur od 20.07.2011 do 21.10.2012, čo predstavuje 24,96 Eur a zo sumy
299,17 Eur od 22.10.2012 do zaplatenia; zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy, teda 1,30
Eur a nahradiť trovy konania, a to podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrh odôvodnil tým, že
ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 12.12.2008 na
zmenkovú sumu 389,17 Eur a zaviazal sa k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 18. 03.

2010.Indosovanázmenkajevistazmenkouopatrenoudoložkou„naplateniepredložiťvlehote4rokovod
vystavenia". Zmenka bola vystavená dňa 12.12.2008 a do textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť
zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom v
miestesídlaprvotnéhozmenkovéhoveriteľa. Indosantpredložilzmenkukzaplateniu,vystaviteľdoposiaľ
nezaplatil a keďže zmenková istina je opatrená doložkou „bez protestu", indosant vyššie uvedené

skutočnosti nechal zistiť verejnou listinou. Zmenková odmena je 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,30 Eur.
2. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom, v poradí prvým, č.k. 4C/202/2013-73 zo dňa 08.01.2014
návrh zamietol z dôvodu, že dospel k záveru, že zmenka je neplatná, ktoré rozhodnutie bolo zrušené
rozhodnutím Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/90/2014-107 zo dňa 04.09.2014. V poradí druhým
rozsudkom č.k. 4C/202/2013-125 zo dňa 30.10.2013 návrh zamietol, ktoré rozhodnutie bolo zrušené

uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/20/2015-163 zo dňa 08.07.2015 a vec vrátená súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

3. Okresný súd aplikoval Článok 1, 2 ods. 1, Článok 3, Článok 5ods. 1, 3, Článok 7 ods.1, Článok 19
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len ,,Nariadenie") a konštatoval, že predmetom konania
je cezhraničný spor, nakoľko žalobca má sídlo v Českej republike, teda v členskom štáte inom ako
v členskom štáte súdu, konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky nepresahuje 2.000 Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, preto
sa na tento spor uplatňuje predmetné nariadenie. Žalovaný má bydlisko v obvode Okresného súdu

Liptovský Mikuláš, ktorý je z tohto dôvodu v zmysle Nariadenia príslušným súdom na konanie vo veci.

4. Žalovaný sa v 30-dňovej lehote vyjadril a žiadal o nariadenie ústneho pojednávania.

5. K procesnému postupu okresný súd uviedol, že podľa § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v

neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili.

6. Okresný súd poukázal na to, že právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení namietal
procesný postup prvostupňového súdu, ktorý vytýčil ústne pojednávanie. Žalobca vychádzal zo
skutočnosti, že nemá vedomosť o tom, že by žalovaný popieral uplatnenú pohľadávku. Ak v priebehu

súdneho pojednávania akýmkoľvek spôsobom dôjde k popretiu uplatnenej pohľadávky, žalobca žiadal,
aby súd pojednávanie odročil, vo veci neukončil dokazovanie a žalobcu oboznámil s formulovanými
námietkami, a to zaslaním znenia zápisnice z pojednávania. Žalobca uviedol, že zmenka obsahuje
jednoznačný údaj o tom, že sa jedná o vistazmenku, ktorú oprávnený majiteľ zmenky môže predložiť
na uplatnenie do štyroch rokov odo dňa jej vystavenia. Zmenka okrem toho obsahuje všetky zákonom

požadované náležitosti na platnú vlastnú zmenku. Vznikom zmenky sa zakladá celkom samostatný
záväzkový vzťah, ktorý existuje nezávisle na hospodárskom dôvode jeho vzniku. V prípade vystavenia
zabezpečovacej zmenky tak existujú vedľa seba dva záväzky, a to jednak pôvodný záväzok všeobecno-
právnej povahy a popri ňom záväzok zmenkový. Zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov sa zvyšuje
v prípade, že remitent ako prvý majiteľ zmenky indosamentom (rubopisom) prevedie zmenku na nového

majiteľa - indosatára. V dôsledku toho priamy zmenkový dlžník môže voči takémuto poslednému
majiteľovi zmenky urobiť len také námietky, ktoré sa zakladajú na ich vlastných vzťahoch. Len v prípade,
že zmenkový dlžník takúto námietku vznesie a preukáže, môže následne na svoju obranu vzniesť
aj kauzálne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k remitentovi, či iným skorším majiteľom zmenky.Dokazovanie na preukázanie dôvodnosti takýchto kauzálnych námietok je totiž možné vykonať výlučne
len za predpokladu, že žalovaný v lehote do 30 dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie
pohľadávky, ako aj tlačiva na odpoveď sa vyjadrí k podanému návrhu, či už tak, že vyplní časť II

Vzorového tlačiva písm. C a pripojí všetky príslušné podporné doklady alebo sa vyjadrí akýmkoľvek
iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. Pokiaľ však samotná odpoveď
žalovaného k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je doručená súdu v lehote 30 dní po
doručení tlačiva návrhu žalovanému, musí súd vydať rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke,
teda rozhodnúť vo veci samej. Ustanovenie v článku § 7 ods. 3 Nariadenia, ktorým ustanovuje takúto

koncentračnú zásahu, má za dôsledok, že v prípade pasivity žalovaného, ktorý napriek riadnemu
doručeniu návrhu v uvedenej lehote nedoručil súdu odpoveď, musí okresný súd rozhodnúť len na
základe dôkazov predložených žalobcom, a teda nevykonávať dokazovanie uvedené v článku § 7
ods. 1 Nariadenia. V danom prípade nebol daný dôvod na prejednanie veci na ústnom pojednávaní.
Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby žalovaný ako spotrebiteľ vzniesol
voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak by podal relevantné kauzálne

námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky, čo by však v konaní musel aj preukázať.
Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými.
Podľa Zákona zmenkového šekového bol preto okresný súd oprávnený skúmať len to, či zmenka
obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však
podmienky vystavenia ani je neprípustnosť.

7.Právnazástupkyňažalovanéhonapojednávaniachžiadalažalobuzamietnuťakonedôvodnú.Uviedla,
že na záväzkovo-právny vzťah medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným sa vzťahujú
ustanovenia spotrebiteľského práva. Nemohlo dôjsť k platnému postúpenie zmenky na žalobcu. Vo
veci prebiehali exekučné konania a vymáhania pohľadávok, pričom poverenie na vykonanie exekúcie

na základe rozhodcovského rozsudku bolo zamietnuté, čiže využíva spôsob, ktorým obchádza zákon.
Z uvedeného dôvodu je jednoznačne preukázané, že zo strany žalobcu ide o konanie, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi. Uvedená skutočnosť je všeobecne známa. Dohoda o vyplňovacom práve
k blankozmenke je neplatným právnym úkonom. Z dôvodu opatrnosti vzniesla námietku premlčania.
V ďalšom konaní poukázala na Stanovisko vo veciach občianskoprávnych a obchodných, ktoré bolo

vydané dňa 20.10.2015 ako spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia SR a obchodného kolégia
NS SR, kedy je súd povinný ex offo skúmať v obdobných prípadoch, či bol účastník spotrebiteľ alebo nie,
ale aj samotnú platnosť zmenky. Uviedla, že žalovaný spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. uhradil svoj dlh.
Nakoľko zmluva o úvere neobsahovala zákonom stanovené náležitosti, zmluva o úvere sa považovala
za bezúročnú.

8. Žalovaný uviedol, že mal uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. asi na sumu
5.200,- Sk, nie je si vedomý, že by takúto zmenku podpísal.

9. Okresný súd skonštatoval, že predmetom konania je spor zo zmenky. Preskúmaním obsahu zmenky

predloženej žalobcom zistil, že ide o vlastnú zmenku, ktorá obsahuje nasledovné údaje:
- Označenie, že sa jedná o zmenku
- Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovaného
- Miesto vystavenia: Liptovský Mikuláš
- Dátum vystavenia: 12.12.2009

- Zmenková suma: 11.724,14 Sk
- Vyhlásenie vystaviteľa: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:
35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zmenkovú sumu jedenásťtisícsedemstodvadsaťštyri Sk
štrnásť halierov a zmenkový úrok 0,25 % denne od 18.03.2010"
- Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,

- Doložka: „bez protestu", „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia".
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu.

10. Z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 6Er/43/2011 zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý
podal na Okresnom súde Liptovský Mikuláš dňa 17. 01. 2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému S. J. na vymoženie sumy 379,17
Eur s príslušenstvom, na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 10.12.2010.
Exekučným titulom v predmetnej veci bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený Slovenskou
rozhodcovskou, a.s. zo dňa 08.10.2010 sp. zn. SR 09140/10, ktorým bolo žalovanému uložené zaplatiťžalobcovi sumu vo výške 389,17 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy
389,17 Eur od 18.09.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 389,17
Eur od 22.07.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 158,09 Eur, do

troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa odôvodnenia rozsudku žalobca a žalovaný zabezpečili svoj
záväzkový vzťah (Zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 17.07.2010,
pričom žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil. Rozhodcovský
súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, okrem iného aj Zmluvou o úvere č. 5580876. Zo Zmluvy o
úvere zo dňa 12.12.2008 č. 5580876 mal okresný súd preukázané, že týmto dňom obchodná spoločnosť

POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli uvedenú Zmluvu o úvere, predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 331,94 Eur, ktorý úver sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi
zvýšený o príslušný poplatok vo výške 321,32 Eur, spolu vo výške 653,26 Eur v 12-mesačných splátkach
po 54,44 Eur, počnúc od 20.01.2009. Žalovaný ako dlžník je v zmluve označený menom, priezviskom,
bydliskom a rodným číslom. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 6Er/43/2011-18 zo dňa
24.05.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.06.2011, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol a uznesením 6Er/43/2011-26 zo dňa 15.08.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
08.09.2011, exekučné konanie zastavil.

11. Za aplikácie ust. § 4 ods. 1, 2, 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy, okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko nemal preukázanú

jej dôvodnosť. Uviedol, že žalobca si uplatnil žalovaný nárok právnym dôvodom nároku vyplývajúceho
zo zmenky. Zmenku, z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok, nadobudol indosamentom (rubopisom)
od obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Zmenka mala povahu zabezpečovacej zmenky, čo
jednoznačne potvrdil údaj na zmenke, totožný s číslom zmluvy o úvere, uzavretej medzi žalovaným
a obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a vyplýva aj z článku 14. Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, ako aj z pripojeného
exekučného spisu mal okresný súd preukázané, že medzi pôvodným majiteľom zmenky (obchodnou
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.) a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah podľa § 52
Občianskeho zákonníka. Uvedená skutočnosť je nepochybná zo zmluvy o úvere, ktorá je súčasťou
pripojeného exekučného spisu. Žalovaný ako dlžník je v zmluve jednoznačne označený ako fyzická

osoba jeho rodným číslom a údajom o bydlisku, pričom zmluvu neuzatváral v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. Veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal ako podnikateľ, ktorého predmetom činnosti
je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy sa jednalo
o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa aplikovali ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa § 4

ods.2písm.h),j),k)citovanéhozákona,musízmluvaospotrebiteľskomúvereakoobligatórnenáležitosti
obsahovať údaje o ročnej úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov, ako aj priemernej
hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver. Zákonné ustanovenie §
4 ods. 3 citovaného zákona pritom absenciu uvedených údajov v spotrebiteľskej zmluve sankcionuje
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Keďže úverová zmluva uvedené náležitosti neobsahovala,

považoval sa úver, poskytnutý žalovanému, za bezúročný a bez poplatkov. Právnemu predchodcovi
žalobcu preto vzniklo len právo na vrátenie sumy poskytnutého úveru, t.j. 331,84 Eur. Samotná zmenka
všakbolavyplnenánasumu389,17Eur,čojeviacakosumaposkytnutéhoúveru.Vzhľadomnauvedenú
skutočnosť preto zmenka bola vyplnená v rozpore so zákonným ustanovením § 4 ods. 6 citovaného
zákona, podľa ktorého veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov

zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru s príslušenstvom vo
výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V dôsledku uvedenej skutočnosti je
zmenka neplatná. Napriek uvedenej skutočnosti spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako majiteľ zmenky,
ktorá bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka

(žalovaného), vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy, indosoval uvedenú zmenku (bez postúpenia
samotnej pohľadávky zo zmluvy o úvere, ktorú zabezpečovala) na žalobcu, čím došlo k zhoršeniu
postavenia žalovaného vo vzťahu k veriteľovi zo zmluvy o úvere, najmä pokiaľ ide o obranu voči
uplatneným nárokom zo zmluvy. Pokiaľ sa prvostupňový súd odchýlil od právneho názoru odvolacieho
súdu, bolo tak z toho dôvodu, že v čase od zrušenia veci odvolacím súdom došlo k zmene právneho

stavu a to vydaním Stanoviska Najvyššieho súdu SR dňa 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa
vo veciach návrhov uplatnených právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého
je súd povinný ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu,
v ktorom má nárok základ a v prípade, ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmaťaž po úroveň dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy
bola zmenka vystavená. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne
okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho

úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosťou všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z
hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania vyslovene
namieta, musí však na ňu prihliadnuť aj v prípadoch, keď takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume
ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu musí prihliadnuť ex lege. Dobré mravy pôsobia ako
korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej

nerovnováhe.Sociálno-právnechápaniezmluvnejslobodysamôžeuplatniťlenzapredpokladupribližne
vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom
primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného
súdu SR. Pokiaľ súd spoľahlivo zistí na základe skutočností vyplývajúcich zo žalobného návrhu, že na
strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane
spotrebiteľa. Právna úprava zákona o spotrebiteľských úveroch v určitom časovom úseku umožňovala

v striktne stanovenom rozsahu používať zmenku aj v spotrebiteľských vzťahoch a až od 01.01.2011
sa zmenka v spotrebiteľských vzťahoch používať nemôže, pričom na prejednávané veci je potrebné
aplikovať hmotnoprávnu úpravu platnú v čase, kedy bola v konaní uplatnená zmenka vystavená. Inak
by išlo o porušenie zákazu retroaktivity a princípu základnej istoty.

12. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému ako úspešnému účastníkovi
priznal právo na náhradu trov konania spolu 165,75 Eur, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanému
na účet jeho právneho zástupcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.) do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

13. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu

z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.. Žalobca sa nestotožnil so záverom
prvostupňového súdu, ktorý svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že k indosácii zmenky došlo z dôvodu, že
nový majiteľ indosovanej zmenky získal abstraktný zmenkový záväzok nezaťažený predchádzajúcimi
mimozmenkovými vzťahmi účastníkov, a teda toto konanie nemôže požívať právnu ochranu. Podľa
názoru okresného súdu žalobca zneužil inštitút indosácie zmenky a konal pri nadobúdaní zmenky

vedome na škodu dlžníka. Z výkladu ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a
šekový vyplýva, že ak majiteľ nadobúdajúc zmenku konal vedome na ujmu dlžníka, môže tento (dlžník)
činiť majiteľovi námietky z osôb predchodcov. Ustanovenie vyžaduje aktívnu účasť dlžníka, ktorý musí
zároveň splniť povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, že majiteľ zmenky konal vedome na škodu
dlžníka a musí zároveň vzniesť námietky, ktoré by mohol (dlžník) vznášať voči predchodcom majiteľa

zmenky. Žalovaný bol v konaní nečinný a v rámci konania nikdy ani len netvrdil, že žalobca konal
vedome na škodu dlžníka (žalovaného) a zároveň nevzniesol žiadne námietky. Žalobca poukázal na to,
že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka
konania, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie súdneho orgánu, ktorého dôvody sú
zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti

nebude arbitrárny (I. ÚS 117/07). Podľa žalobcu jednou zo základných povinností súdu je zdôvodniť, ako
boli zohľadnené právne normy relevantné pre prejedávaný prípad a ako boli aplikované na prejednávaný
vzťah. Podľa žalobcu okresný súd nesprávne právne vec posúdil, nakoľko nerešpektoval znenie ust.
§ 17 zákona č. 191/1950 Zb. a svojvoľne v odôvodnení uvádza svoj názor, ktorý spája s negatívnym
následkom - zamietnutím návrhu žalobcu. Žalobca zdôraznil, že pre prípad, ak by majiteľ zmenky

konal vedome na škodu dlžníka, postihovým následkom takéhoto konania je len možnosť dlžníka
(žalovaného) vznášať aj námietky, ktoré sú založené na jeho vlastných vzťahoch s predchádzajúcim
majiteľom zmenky. Zákon zmenkový a šekový neustanovuje ako sankciu taký stav, ktorý by viedol
k možnosti súdu bez prípadných vznesených námietok pristúpiť k zamietnutiu žaloby. Konštatovanie
okresného súdu, že predchádzajúci kauzálny vzťah je vzťahom spotrebiteľským, z ktorého dôvodu bola

žaloba zamietnutá, podľa žalobcu nemá žiadnu oporu v platnej právnej úprave. Žalobca poukázal na
to, že právna úprava ochrany spotrebiteľa účinná do 31.12.2010 (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch) umožňovala používanie zmeniek aj v spotrebiteľských vzťahoch. Aj v súdenej
vecibolazmenkavystavenávobdobído31.12.2010.Úvahaokresnéhosúdu,žezmenkabolavystavená
ako zmenka na zabezpečenie spotrebiteľského úveru, a preto nemôže byť priznaný z nej žiadny nárok,

podľa žalobcu nemá žiadne opodstatnenie. Podľa žalobcu okresný súd vyvodil nesprávne skutkové
zistenia z vykonaného dokazovania, čo malo aj za následok nesprávne právne posúdenie veci. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel s priznaním náhrady trov
konania.14. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne.
Napadnutý rozsudok okresného súdu považoval za vecne správny, vydaný na základe objektívne
zisteného skutkového stavu, preskúmateľný, zrozumiteľný, s riadnym, dostatočným a predovšetkým

výstižným a presvedčivým odôvodnením, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. Žalovaný upriamil
pozornosť na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal dňa 20.10.2015 Spoločné stanovisko
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 93, ktoré bolo publikované Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015, ktoré sa týka postupu súdov nižšieho stupňa

vo veciach návrhov uplatnených právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Okresný súd
správne postupoval, keď na vyššie uvedené spoločné stanovisko prihliadal, zohľadnil všetky skutočnosti
týkajúce sa predmetnej veci a následne žalobu ako nedôvodnú zamietol. K poukazu žalobcu na ust. § 17
zákona č. 191/1950 Zb. žalovaný uviedol, že sa v priebehu konania ako spotrebiteľ bránil a využil všetky
prostriedky a argumenty v konaní, ktoré mohol uplatniť. V danej veci je zrejmé, že zmenku, z ktorej si
žalobca uplatnil žalovaný nárok, nadobudol indosamentom od obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,

s.r.o.. Zmenka mala povahu zabezpečovacej zmenky, čo potvrdil údaj na zmenke totožný s číslom
zmluvy o úvere, uzavretej medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a
vyplýva to aj z článku 14. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Z listinných dôkazov, ktoré sú
súčasťou súdneho spisu, ako aj z pripojeného exekučného spisu mal okresný súd preukázané, že medzi
pôvodným majiteľom zmenky (obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.) a žalovaným vznikol

spotrebiteľský právny vzťah podľa § 52 Občianskeho zákonníka, ktorá skutočnosť je nepochybná zo
zmluvy o úvere, ktorá je súčasťou pripojeného exekučného spisu. V zmluve bol žalovaný označený
ako fyzická osoba, rodným číslom a údajom o bydlisku, pričom zmluvu neuzatváral v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. Veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal ako podnikateľ, ktorého predmetom
činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa

jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa aplikovali ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z..
S poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. h), j), k), § 4 ods. 3 citovaného zákona žalovaný konštatoval, že
úverová zmluva neobsahovala náležitosti stanovené zákonom, a preto sa úver považoval za bezúročný
abezpoplatkov.Právnemupredchodcovižalobcupretovzniklolenprávonavráteniesumyposkytnutého
úveru, t.j. 331,84 Eur, pričom samotná zmenka bola vyplnená na sumu 389,17 Eur, čo je viac ako

suma poskytnutého úveru. Žalobca vôbec nezohľadňoval úhrady, ktoré žalovaný vykonal a tieto na
pojednávaní aj uvádzal. Pretože zmenka bola vyplnená v rozpore so zákonným ust. § 4 ods. 6 zákona
č. 258/2001 Z.z., je neplatná. Žalobca ani pôvodný veriteľ neprihliadali na úhrady vykonané žalovaným.
Žalovaný sa stotožnil s postupom okresného súdu, ktorý zohľadnil všetky relevantné individuálne
okolnosti súdenej veci, na ktoré prihliadal aj cez prizmu dobrých mravov. Zdôraznil, že si nie je

vedomý podpisu zmenky a pôvodný veriteľ ho ani neupozornil na to, že dlh je zabezpečený zmenkou.
Žalovaný poukázal na skutočnosť, že účinne uplatnil a vzniesol námietku premlčania voči žalobcom
uplatňovaným nárokom. V zmysle platných právnych predpisov a judikatúry je súd povinný v každom
štádiu konania a v každom druhu konania z úradnej povinnosti skúmať, či sa v tej ktorej konkrétnej
veci nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, a teda či sa na daný právny vzťah použijú právne normy

spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Keďže tak súd musí robiť v
každom druhu konania, vzťahuje sa táto povinnosť aj na konanie, v ktorom sa uplatňuje právo zo
zmenky. Z úradnej činnosti súdu je známa skutočnosť, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., v prospech ktorej žalovaný zmenku vystavil a ktorá ju prijala, vykonáva svoju
činnosť prevažne poskytovaním spotrebiteľských úverov a je tiež vedená v registri veriteľov a podregistri

iných veriteľov vedených Národnou bankou Slovenska ako iná spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské
a iné úvery. Preto je nevyhnutné, aby sa okresný súd napriek abstraktnosti zmenkových vzťahov
zaoberal aj kauzou, t.j. dôvodom vzniku zmenky. Bolo preukázané, že v prípade vyššie uvedenej zmluvy
sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, pričom ide o predtlačenú formulárovú zmluvu, pri ktorej žalovaný
ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Zmluva je koncipovaná tak, že je neobyčajne

hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Vzhľadom
na nerovnosť podmienok účastníkov, vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy, ako aj na
neprimerane vysoký poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy so všetkou administratívou s tým
spojenou, sa celá zmluva prieči dobrým mravom. Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom,
spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu tiež nemohlo právnemu predchodcovi žalobcu

spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľovi z uzatvorenej úverovej zmluvy vzniknúť právo na
vyplnenie blankozmenky, z čoho logicky vyplýva, že ak aj zmenka vyplnená bola, nie je možné sa na
základe nej úspešne domáhať akýchkoľvek práv (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.5.2008 sp.
zn. 4 Obo 161/2007). Keďže v dôsledku neplatnosti zmluvy nevzniklo veriteľovi právo vyplniť vystavenúblankozmenku, zmenka nevznikla, a preto veriteľ nemal v čase indosamentu zmenky na žalobcu práva
a povinnosti zo zmenky. Vzhľadom k tomu nemohol práva zo žalovanej zmenky previesť na žalobcu,
nakoľko ich sám nemal (uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 50/2010-11 zo dňa 10.02.2010).

Žalovanýzáveromdodal,žeblankozmenkaniejeskutočnouzmenkou,alelenjejzárodkom.Zmenkousa
stáva až po jej vyplnení. Keďže v danom prípade nemohla byť blankozmenka tiež pre neplatnosť zmluvy
vyplnená, nemôže byť ani zdrojom práv a povinností jej účastníkov. Z uvedeného považoval žalobu
žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú. Navrhol, aby odvolací súd po pripustení čiastočného späťvzatia
žaloby, s ktorým súhlasil, konanie v tejto časti zastavil a v zostávajúcej časti rozsudok okresného súdu

potvrdil s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.
15. Žalobca podaním zo dňa 16.12.2015 uskutočnil úkon Čiastočné späťvzatie podaného návrhu a s
ním súvisiaca zmena petitu, v ktorom s odkazom na ust. § 96 ods. 1 O.s.p. uviedol, že berie svoj návrh
na začatie konania čiastočne späť, a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti
uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, čím si uplatňuje v tomto konaní len zmenkový
úrok vo výške 0,06% denne. Ostatné časti návrhu a petitu ponecháva bez zmeny.

16. K doručenému čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom sa písomne vyjadril žalovaný
prostredníctvom právnej zástupkyne (č.l. 229 spisu). V predmetnom podaní poukázal na stanovisko
Najvyššieho súdu SR č. 93 zo dňa 20.10.2015, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015, ktoré sa týka postupu súdov nižšieho stupňa vo

veciach návrhov uplatnených právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého
súd ex offo má zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v
ktorom má nárok základ a v prípade, ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať
až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy
bola zmenka vyplnená. Žalovaný sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, s poukazom na vyššie

uvedené stanovisko Najvyššieho súdu SR, pričom vzhľadom na vykonané dokazovanie a prednášané
skutočnosti na pojednávaní, námietku premlčania, považoval čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom
za nedôvodné. Zároveň však oznámil, že súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby, ktoré vykonal
žalobca v právnej veci vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4C/196/2013 podaním
zo dňa 16.12.2015. Žalobu žalobcu však považoval naďalej v celom jej rozsahu za nedôvodnú a

neopodstatnenú. Nestotožnil sa so skutočnosťami uvádzanými žalobcom v jeho podaní a ani s tvrdením
žalobcu o tom, že zosúladil svoj postup s názorom Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015. Zároveň
si uplatnil náhradu trov konania i za vyjadrenie k čiastočnému späťvzatiu.

17. K doručenému vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalobca v podaní

zo dňa 23.08.2016 (č.l. 251 - 254 spisu). Žalobca uviedol, že predložil okresnému súdu ako dôkaz
o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti
predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb., dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli vznesené
žiadne námietky. Žalobca poukázal na to, že je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je

účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou.
Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je
možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Žalobca zároveň
upozornil na ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb., z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie
je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov

s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak
môže činiť sám súd, v ktorej súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008
zo dňa 22. októbra 2008. Žalobca vo vzťahu k záveru, že dohoda o vyplňovacom práve zmenky by mala
predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov, poukázal na to, že
samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich

nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo
vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov
mohla byť používaná. K Spoločnému stanovisku Najvyššieho súdu SR, ktoré vydalo Občianskoprávne a
Obchodnoprávnekolégiumdňa20.10.2015žalobcauviedol,žezmenkajecennýmpapieromajejúprava
je regulovaná výlučne zákonom č. 191/1950 Zb., čo platí i pre dohodu o vyplnení zmenky v tom zmysle,

že akonáhle je zmenka vyplnená v súlade s touto dohodou, zmenka je úplná. Vo vzťahu k abstraktnosti
zmenkového záväzku zo zmenky, ktorý je bezpodmienečný a prísne jednostranný, sa nesmie kauzálny
podklad dotknúť predmetných vlastností. Uvedené vyžaduje zasada ochrany majiteľa zmenky, ktorý
nadobúda zmenkovo právnym spôsobom abstraktnú pohľadávku odpútanú od právneho dôvodu jejvzniku a od vzťahov, ktoré boli podkladom vzniku zmenkového záväzku. Zmenková pohľadávka je
samostatná a abstraktná. K originárnemu nadobudnutiu zmenkových práv indosatárom zo zmenky
nadobudnutej derivatívne žalobca uviedol, že rubopisom sa prevádza zmenka a dochádza k prevodu

práv zo zmenky na indosatára, ale ten do nich nevstupuje, pretože zo zmenkového prevodu preňho
povstáva nové právo zo zmenky. Indosatár má teda nové právo zo zmenky, čo znamená, že jeho nárok
nijako nesúvisí s kauzálnym vzťahom medzi zmenečníkom a predchádzajúcim majiteľom - veriteľom,
a preto právo indosatára na uplatnenie zmenkovej sumy voči zmenečníkovi nevzniklo v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, ale v dôsledku rubopisu. Námietky založené na priamych vzťahoch medzi

predchádzajúcim majiteľom - veriteľom a dlžníkom, sú námietky in personam, teda pôsobiace iba medzi
zaviazanými zo záväzkového vzťahu a na základe zásady vytvorenia námietok z osobných vzťahov k
predchádzajúcim majiteľom, t.j. materiálnej abstraktnosti je ich možné použiť iba voči predchádzajúcim
majiteľom. Výnimkou je iba aktívna vedomosť nového majiteľa zmenky pri nadobudnutí zmenky o takejto
osobnej námietky a o tom, že dlžník ju chce uplatniť voči predchádzajúcemu majiteľovi, ktorú vedomosť
nového majiteľa musí zmenkový dlžník uplatniť prostredníctvom špeciálnej námietky zlého úmyslu voči

novému majiteľovi, pričom ide o iba o relatívnu námietku dlžníka. Zmenkový a šekový zákon vychádza
z toho, že v prípade indosácie má zmenkový dlžník - zmenečník sťaženú situáciu v tom zmysle, že ak
chce uplatniť voči indosatárovi ako novému majiteľovi zmenky námietky zakladajúce sa na osobných
vzťahoch s remitentom, musí tvrdiť a preukázať, že indosatár konal pri nadobúdaní zmenky úmyselne
na škodu dlžníka. Žalobca zároveň poukázal na to, že neplatnosť právneho úkonu sa uplatňuje ex offo,

pretože v Občianskom zákonníku nie je uvedené, že sa uplatňuje námietkou. Zmenkový a šekový zákon
však výslovne počíta s námietkami zmenkového dlžníka, pretože zmenku ako cenný papier nie je možné
spochybňovať ex offo pre dôvody, ktoré sa jej netýkajú. Je potrebné odlíšiť ex offo prihliadanie súdu
na neplatnosť právneho úkonu, ktorý je základným vzťahom a prihliadanie na túto neplatnosť právneho
úkonu ako na okolnosť spôsobujúcu neprípustnosť uspokojenia zmenkového nároku. Použiteľnosť

neplatnosti právneho úkonu voči niekomu, kto s tým právnym úkonom nič nemal a nemá, je teda možná
iba za výnimočných okolností a iba na námietku zmenkového dlžníka. Zmenkové hmotné právo uvedený
stav plne rešpektovalo nepretržite od 1.7.1942 do 22.12.2015, teda aj v čase vystavenia zmenky, z
ktorej sa uplatňuje zmenkový nárok. Až voči zmenkám vystaveným po 22.12.2015 je možné „z úradnej
povinnosti" prihliadať na skutočnosti odôvodňujúce námietky zmenkového dlžníka voči indosatárovi.

Čo sa týka stanoviska 93/2015, je potrebné uviesť, že predmetné stanovisko sa vôbec nezmieňuje
o prelomení ochrany nadobúdateľa zmenky podľa § 17 čl. I. zákona zmenkového a šekového, t.j. o
nepotrebnosti preukazovania zlomyseľného konania nadobúdateľa zmenky pri nadobudnutí zmenky,
či už na námietku dlžníka alebo bez nej. Stanoviskom prikázaný prieskum zmenkového nároku z
pohľadu prípadnej zistenej absolútnej neplatnosti kauzálneho úkonu z dôvodu neprijateľnej zmluvnej

podmienky alebo z dôvodu neprípustnosti zmenkového nároku však neznamená, že súd nepripustí
výkon práva zo zmenky z dôvodu, že nie je potrebné uplatňovať ochranu nadobúdateľa zmenky podľa §
17 zákona č. 191/1950 Zb.. Stanovisko NS SR č. 93/2015 neprelomilo zásadu ochrany prevodu zmenky
rubopisom. K prelomeniu tejto zásady došlo až zmenou zákona zmenkového a šekového k 23.12.2015,
a to bez spätných účinkov na zmenky vystavené pred týmto dátumom. Prieskum nároku zo zmenky v

intenciách možnej absolútnej neplatnosti kauzálneho úkonu je zmysluplný robiť ex offo iba v prípade,
ak nedošlo k indosovaniu zmenky, keď dlžník môže uplatniť voči majiteľovi zmenky svoje námietky z
kauzálneho vzťahu bez prekážok. Stanovisko však žiadnym spôsobom neuvádza, že ak aj všeobecný
súd zistí neplatnosť kauzálneho úkonu, čo má okrem prieskumu zmenkového nároku v intenciách
neplatného kauzálneho úkonu robiť. Samotná neplatnosť kauzálneho úkonu nespôsobuje nepripustenie

výkonu práva nechať si zaplatiť sumu uvedenú na zmenke, ak už došlo k indosovaniu zmenky
dobromyseľným indosatárom pri nadobudnutí zmenky. Prieskum zmenkového nároku v intenciách
neplatnosti kauzálneho úkonu po dobromyseľnej indosácii má ten následok, že sa to nijako nedotýka
povinnosti zaplatiť sumu uvedenú na zmenke. Podľa žalobcu neexistuje judikát, ktorý by umožnil ex offo
prelomenie § 17 zákona č. 191/1950 Zb., teda ochrany indosatára okrem prípadu jeho zlomyseľnosti

pri nadobudnutí zmenky na škodu dlžníka a prípadu účasti indosatára na kauzálnom úkone, pričom v
obochprípadochúčasťindosatáranakauzálnomúkonebymuselabyťnamietanázmenkovýmdlžníkom.
Žalobca zároveň poukázal na záver vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn
43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013. Z uvedeného trval na podanom odvolaní a žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.

18. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právnej
zástupkyne. V prvom rade zdôraznil, že sa v celom rozsahu pridržiava všetkýchdoterajších vyjadrení, ktoré v danej veci učinil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne
správne, vydané na základe objektívne zisteného skutkového stavu, preskúmateľné a zrozumiteľné,
s riadnym, dostatočným a vyčerpávajúcim a presvedčivým odôvodnením. Nesúhlasil a nestotožnil

sa s argumentáciou žalobcu, ktorú uvádza v písomnom vyjadrení. K argumentácii žalobcu žalovaný
poukázal na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal dňa 20.10.2015 Spoločné stanovisko
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 93, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015, ktoré sa týka postupu súdov nižšieho stupňa

vo veciach návrhov uplatnených právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Predmetné
stanovisko je žalobcovi známe, a preto jeho argumentáciu považoval za účelovú. Podľa žalovaného
súd prvej inštancie postupoval správne, keď na vyššie uvedené spoločné stanovisko prihliadal.
Žalovaný poukázal na to, že vzťah medzi ním a pôvodným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. je vzťahom
spotrebiteľským, čo preukazujú náležitosti zmluvy, a preto je potrebné na tento vzťah aplikovať normy
spotrebiteľského práva. Podľa žalovaného zmluva o úvere neobsahovala všetky podstatné zákonné

náležitosti, a preto je potrebné považovať úver za poskytnutý bezúročne a bez poplatkov a navyše
poukázal na to, že podmienky pre prijatie zmenky od žalovaného ako spotrebiteľa stanovené zákonom
neboli splnené. Žalovaný poukázal na to, že v spotrebiteľských právnych vzťahoch sa vyžaduje zo
strany dodávateľa, aby vo vzťahu k spotrebiteľovi konal poctivo. Samotné zabezpečenie úveru cestou
zmenky vyvoláva pochybnosti o tom, že pôvodný veriteľ nemal záujem vystupovať poctivo vo vzťahu

k žalovanému ako k spotrebiteľovi. Žalovaný zdôraznil, že si nie je vedomý podpisu zmenky, zo
strany pôvodného veriteľa nebol poučený o spôsobe zabezpečenia úveru a ani o následkoch, ktoré
prípadný podpis zmenky môže vyvolať. Zároveň poukázal na to, že podľa ust. § 2 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v občianskoprávnych vzťahoch, vrátane zmluvných, majú účastníci rovnaké postavenie.
Pôvodný veriteľ nebol vo vzťahu k žalovanému vo vzťahu nadradenosti a neprislúchalo mu právo

jednostranne určovať spôsoby zabezpečenia, a tiež dávať do podmienok dohodu o vyplňovacom práve
k blankozmenke, najmä s poukazom na to, že táto nebola predmetom individuálneho dojednania. Pokiaľ
žalovaného zmluva o úvere sa prieči dobrým mravom a spôsobuje to jej absolútnu neplatnosť, z tohto
dôvodu nemohlo právnemu predchodcovi žalobcu - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľovi z
uzatvorenej úverovej zmluvy vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky podľa čl. 14 VPPU, z čoho

logicky vyplýva, že ak aj zmenka vyplnená bola, nie je možné sa na základe nej úspešne domáhať
akýchkoľvek práv. Keďže v dôsledku neplatnosti zmluvy nevzniklo veriteľovi právo vyplniť vystavenú
blankozmenku, zmenka nevznikla, a preto veriteľ nemal v čase indosamentu zmenky na žalobcu práva a
povinnosti zo zmenky. Z uvedeného nemohol práva zo žalovanej zmenky previesť na žalobcu. Zároveň
poukázal na to, že zmenka bola vyplnená v rozpore so zákonným ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Právnemu predchodcovi žalobcu preto vzniklo len právo na vrátenie
sumy poskytnutého úveru, t.j. 331,84 Eur. Samotná zmenka však bola vyplnená na sumu 398,17 Eur,
čo je viac ako suma poskytnutého úveru. Žalovaný poukázal na to, že v konaní preukázal, že dlžnú
sumu splácal a sumu úveru považuje za uhradenú. Žalovaný zastával názor, že dohoda o vyplnení
zmenky je v rozpore so zákonom a predstavuje aj neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná. Pokiaľ

žalobca poukazoval vo vyjadrení na ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. a jeho výklad, tak predmetný odkaz
považoval za predmetný. Poukázal na to, že v priebehu konania sa od začiatku bránil a využil všetky
prostriedky a argumenty v konaní, ktoré mohol uplatniť. Zvýraznil, že zo všetkých okolností daného
prípadu je preukázané, dokonca všeobecne známe, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní
vedome na škodu žalovaného. Zároveň poukázal na platné právne predpisy a judikatúru, podľa ktorej

je súd povinný v každom štádiu konania a v každom druhu konania z úradnej povinnosti skúmať, či
sa v tej - ktorej konkrétnej veci nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, a teda či sa na daný právny
vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa.
Podľa žalovaného zo zmluvy o úvere je jednoznačne preukázané, že zmluva je koncipovaná tak, že je
neobyčajne hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán,

priečisadobrýmmravomamožnokonštatovať,žejeneplatná.Žalobužalobcupovažovalzanedôvodnú,
a preto okresný súd správne rozhodol, ak ju zamietol. Naviac, žalobcom nebolo preukázané ani to,
že by ním žalovanú pohľadávku a jej príslušenstvo nadobudol. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť s
priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

19.KrajskýsúdvŽilineakosúdodvolací(§34CSP)prejednalvecvmedziachust. §380ods.1CSP
beznariadeniapojednávaniaazarešpektovaniaust.§219ods.1,3CSPverejnýmvyhlásenímrozsudku
postupom podľa § 370 CSP pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške
0,19 % denne zo sumy 389,17 Eur od 18.03.2010 do 23.11.2010, zo sumy 359,17 Eur od 24.11.2010do 20.01.2011, zo sumy 349,17 Eur od 21.01.2011 do 20.02.2011, zo sumy 339,17 Eur od 21.02.2011
do 20.04.2011, zo sumy 329,17 Eur od 21.04.2011 do 21.06.2011, zo sumy 319,17 Eur od 22.06.2011
do 19.07.2011, zo sumy 309,17 Eur od 20.07.2011 do 21.10.2012, zo sumy 299,17 Eur od 22.10.2012

do zaplatenia, rozsudok okresného súdu v tejto časti zrušil a konanie v časti o zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 389,17 Eur od 18.03.2010 do 23.11.2010, zo sumy 359,17 Eur
od 24.11.2010 do 20.01.2011, zo sumy 349,17 Eur od 21.01.2011 do 20.02.2011, zo sumy 339,17 Eur
od 21.02.2011 do 20.04.2011, zo sumy 329,17 Eur od 21.04.2011 do 21.06.2011, zo sumy 319,17 Eur
od 22.06.2011 do 19.07.2011, zo sumy 309,17 Eur od 20.07.2011 do 21.10.2012, zo sumy 299,17 Eur

od 22.10.2012 do zaplatenia zastavil. Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením,
ktorým bola žaloba zamietnutá, vo zvyšnej časti potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
rozhodnutie v spojení s aplikáciou § 387 ods. 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v
pomere hlasov 3:0.
20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Co/53/2016-249 zo dňa

11.08.2016 s tým, že podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a webovej stránke krajského súdu a na webovej
stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia
krajského súdu dňa 20.09.2016, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu
rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP.

21. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním
odvolania dňa 19.01.2016 (č.l. 232 - 233 spisu), krajský súd v odvolacom konaní bol povinný postupovať
a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP"), a
to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových
tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

22. Podľa ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný.

23.Zaviazanostivyššiecitovanýmzákonnýmustanovenímbolrozsudokokresnéhosúdupreskúmavaný
v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní (č.l. 232 - 233

spisu), a to len tých odvolacích dôvodov, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných
tvrdení a dôkazov produkovaných pred okresným súdom za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým
stavom v zmysle § 383 CSP zisteným okresným súdom, keďže podľa obsahu písomných predvolaní
vyplývalo vykonanie procesnej poučovacej povinnosti okresným súdom podľa § 120 ods. 4 O.s.p., v
znení platnom a účinnom k momentu jej vykonania.

24. Vo vzťahu k prvému výroku rozsudku odvolacieho súdu sa poukazuje na dispozitívny úkon žalobcu
zo dňa 16.12.2015 (č.l. 226 spisu), ktorým zobral svoju žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku
0,19% denne späť. Podľa ust. § 370 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie,
ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd

späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. Vzhľadom k vyššie citovanému
zákonnému ustanoveniu krajský súd uvádza, že ak žalobca odvolaním napadol rozsudok okresného
súdu v celom rozsahu, rozsudok uplynutím lehoty na podanie odvolania nenadobudol právoplatnosť,

a tým žalobca mohol v odvolacom konaní disponovať so žalobou v celom rozsahu. Ak pred tým, než
krajský súd konal a meritórne rozhodol v odvolacej právnej veci, žalobca zobral žalobu v sčasti späť,
a to v rozsahu uplatneného zmenkového úroku 0,19% denne, krajský súd za aplikácie ust. § 370 CSP
pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 0,19% zmenkového úroku denne zo sumy 389,17 Eur od
18.03.2010 do 23.11.2010, zo sumy 359,17 Eur od 24.11.2010 do 20.01.2011, zo sumy 349,17 Eur od

21.01.2011 do 20.02.2011, zo sumy 339,17 Eur od 21.02.2011 do 20.04.2011, zo sumy 329,17 Eur od
21.04.2011 do 21.06.2011, zo sumy 319,17 Eur od 22.06.2011 do 19.07.2011, zo sumy 309,17 Eur od
20.07.2011 do 21.10.2012, zo sumy 299,17 Eur od 22.10.2012 do zaplatenia, rozsudok okresného súdu
v tejto časti zrušil a konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 389,17 Eurod 18.03.2010 do 23.11.2010, zo sumy 359,17 Eur od 24.11.2010 do 20.01.2011, zo sumy 349,17 Eur
od 21.01.2011 do 20.02.2011, zo sumy 339,17 Eur od 21.02.2011 do 20.04.2011, zo sumy 329,17 Eur
od 21.04.2011 do 21.06.2011, zo sumy 319,17 Eur od 22.06.2011 do 19.07.2011, zo sumy 309,17 Eur

od 20.07.2011 do 21.10.2012, zo sumy 299,17 Eur od 22.10.2012 do zaplatenia zastavil, za splnenia
aj ďalšej podmienky vyplývajúcej z ust. § 370 CSP, a to udeleného súhlasu žalovaného so späťvzatím
žaloby v podaní zo dňa 18.01.2016 (č.l. 229 spisu).

25.Vovzťahukdruhémuvýrokurozsudkuodvolaciehosúdu,primárnektejtoprávnejveci,jenevyhnutné

poukázať, že žalobca uplatnil pohľadávku v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia vyplnením vzorového tlačiva
„A",doručenéhoOkresnémusúduLiptovskýMikulášdňa28.3.2013,abolosúčasnepotrebnéprihliadnuť
aj zo strany odvolacieho súdu na charakter uplatnenej pohľadávky a opis dôkazov, ktoré túto uplatnenú
pohľadávku podporujú. Z údajov obsiahnutých na vzorovom tlačive „A" a opisu dôkazov bolo zrejmé,
že žalobca uplatnil pohľadávku zo zmenky ako indosatár, ktorý nadobudol všetky práva zo zmenky,
ktorú vystavil žalovaný dňa 12. decembra 2008 na zmenkovú sumu 11.724,14 Eur so záväzkom úhrady

zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 18. marca 2010. Vo vzorovom tlačive „A" na uplatnenie
pohľadávkypodľaNariadeniapodbodom8.1.priúdajochouplatnenejpohľadávkežalobcaďalejuviedol,
že indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia". Zmenka bola vystavená dňa 12. decembra 2008 na sumu 11.724,14 Eur, pričom do nej
bol zahrnutý aj záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa

zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 18. marca 2010. Žalobca v návrhu uviedol, že
žalovaný zmenku vystavil dňa 12.12.2008 na sumu 389,17 Eur, na zmenkovú sumu uhradil sumu 70 Eur,
na úroky 0 Eur, preto podľa čl. 7 Nariadenia žiadal vydať rozsudok, ktorým sa žalovanému uloží, aby do
troch dní od doručenia rozsudku zaplatil žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 319,17 Eur, zmenkový úrok
vo výške 0,25% denne z jednotlivých súm špecifikovaných v návrhu s uvedením dátumov splatnosti a

vyčíslením úroku, 6 % ročného úroku z jednotlivých súm špecifikovaných v návrhu s uvedením dátumov
splatnosti a vyčíslením úroku, ako aj zmenkovú odmenu vo výške 1,30 Eur a náhradu trov konania.

26. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

27. Odvolací súd poukazuje na aplikáciu vyššie citovaného zákonného ustanovenia, ktoré je základom
rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže odvolací súd sa v podstatných vyhodnoteniach stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach naň odkazuje. Len k zvýrazneniu vecnej
správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a k jednotlivým odvolacím dôvodom sa uvádza nasledovné.

28. Krajský súd uvádza, že podľa odvolacích dôvodov žalobcu posudzoval, či rozhodnutie okresného
súdu a jeho závery sú správnym spôsobom po právnej stránke posúdené, keďže k právnemu posúdeniu

veci je možné pristúpiť až po ustálení skutkového stavu základu uplatneného nároku.

29. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, krajský súd nezistil v
postupe okresného súdu vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a po skutkovej a
právnej stránke sa stotožňuje s dôvodmi relevantnými pre rozhodnutie vo veci, týkajúcimi sa odvolaním

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom tento súd dostatočne zodpovedal na v konaní
nastolené otázky relevantného charakteru.

30. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že pokiaľ Krajský súd v Žiline ako
súd odvolací konal a v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných pred 20. októbrom 2015 vychádzal

primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku v kombinácii s účelom Nariadenia bez
prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy stojacej za zmenkou, tak v danom
momente tohto konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať z vývoja rozhodovacej praxe súdov v
Slovenskej republike v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté Stanovisko vo veciach občiansko-
právnych a obchodných č. 93, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č.

8/2015 ako Spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu
súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane
spotrebiteľa. Práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý spočíva v zabezpečení jednotnéhorozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací
bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky neznamená to, že sa nemôže vyvíjať

judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj k rozhodovacej praxi odvolacieho súdu.

31. Okresný súd za dodržania ustanovení Nariadenia a cez úpravu čl. 19 Nariadenia v spojení s
ustanoveniami O.s.p. vo vzťahu k dokazovaniu správne postupoval, vychádzajúc i zo Spoločného
Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho

kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho
stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky zo vzťahu k ochrane spotrebiteľa zo dňa
20. októbra 2015, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015, pod č. 93, podľa ktorého: „I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného
nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou

povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne
žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v
rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti
posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je

vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,
aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie
sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na
strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný
úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu

takýto exces dosahuje", keď zabezpečil prieskum nároku uplatneného žalobcom v intenciách možnej
absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má žalovaný nárok svoj základ, a to v situácii, ak žalobca ako
dôkaz osvedčenia uplatneného nároku predložil súdu zmenku. Teda na bližšie zistenie povahy subjektov
pôvodného záväzkového vzťahu, ako aj z dôvodu komplexného posúdenia existencie záväzkového
vzťahu ako spotrebiteľského, si súd prvej inštancie v konaní zabezpečil exekučný spis súvisiaci so

zmluvou,ktorábolaoznačenáčíslomzmluvynaoriginálizmenky,aktorábolauzavretámedzižalovaným
ako dlžníkom a prvým majiteľom zmenky ako veriteľom, z ktorého súd zistil spotrebiteľský charakter
predmetnej zmluvy.

32. V konkrétnych podmienkach danej veci odvolací súd zvýrazňuje tie zistenia a závery okresného

súdu, ktoré v súvislosti s predtým vedeným exekučným konaním voči žalovanému sp. zn. 6Er/43/2011
viedli k zamietnutiu uplatneného nároku žalobcu, ak bolo zrejmé postavenie žalovaného ako spotrebiteľa
v úverovom vzťahu s predchádzajúcim majiteľom zmenky zabezpečovacej poskytnutý spotrebiteľský
úver. Bolo preukázané, že zmenka sa kauzálne týkala a mala zabezpečovať poskytnutý spotrebiteľský
úver a z dokazovania dostatočne vyplynul záver okresného súdu, že malo ísť o úver bez úrokov a

poplatkov, pre chýbajúce zákonné náležitosti vyžadované pri úveroch poskytovaných spotrebiteľom
(RPMN).

33. Vychádzajúc aj z uvedeného spoločného stanoviska, aj keď v rozhodnom období (do 31.12.2010)
samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch bolo povolené, rovnako tak indosácia zmenky

zabezpečovacej spotrebiteľský úver, tak v danej veci bolo dôvodné poskytnutie ochrany súdom
prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere odvolací súd zhodne so
spoločným stanoviskom akcentuje, že: „Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké
námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že
navrhovateľvedomekonalnaškoduodporcuakodlžníkazindosovanejzmenky,pretožeprinadobudnutí

zmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v
zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a
z údaju o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu
zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského
vzťahu), výkon práva navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s

dobrými mravmi podľa ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia
zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach
predmetnýchprípadovbolavrozporesust.§4ods.7citovanéhozákonavzneníplatnomdo31.12.2007;
toto platí aj pre ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010".34. „Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd
nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných

podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany
prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.
§17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ

pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti
spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať
o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý
je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný".

35. „Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych
okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov.
Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a
prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho
neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými

mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na
ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na
absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v
takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-
právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru

síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania
záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR".

36. V súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na
zabezpečenie svojho nároku, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia

bola vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvo sa zo
zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Hoci teda na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohla byť vystavená zabezpečovacia zmenka,
táto mohla byť vyplnená len na zákonom ustanovenú maximálnu zmenkovú sumu. V tejto súvislosti
sa poukazuje aj na skutočnosť, že ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. príslušenstvo

v rámci zmenkovej sumy odvodzuje od istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, pričom za istinu
spotrebiteľského úveru nie je možné považovať aj poplatok za poskytnutie úveru. Ustanovenie § 4 ods.
6 zákona č. 258/2001 Z.z. platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Za takých okolností je uplatňovanie nároku zo zmenky nadobúdateľom zmenky v rozpore so zákonom
a súdnu ochranu veriteľovi nemožno poskytnúť postupom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Zvýrazňuje odvolací súd, že obsah úverovej zmluvy bol koncipovaný tak, že narušuje rovnováhu
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán najmä v časti zabezpečovacích prostriedkov, bol
koncipovaný v prospech veriteľa bez toho, že by zabezpečoval minimálne právne prostriedky na ochranu
dlžníka. Obsah celej zmluvy a jej účel, ktorý sa premieta do výšky jednotlivých sankcií, poplatkov,
zmluvných pokút, vrátane dohody o vyplnení blankozmenky, sa prieči dobrým mravom a je v rozpore so

zásadami poctivého obchodného styku. Dohodu o vyplňovacom práve k zmenke nemožno považovať
za podmienku individuálne dojednanú, a táto vo svojom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje neplatnosť tohto dojedania
podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve
zmenky, právo na vyplnenie zmenky remitentovi nevzniklo. Pokiaľ došlo veriteľom k vyplneniu zmenky,

a to napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo a následne remitent postúpil práva
zo zmenky na tretiu osobu, veriteľ svojim postupom zásadným spôsobom zhoršil právne postavenie
žalovaného ako spotrebiteľa, a preto nie je možné na základe takto vystavenej zmenky úspešne sa
domáhať akýchkoľvek práv.

37. Za tohto dôkazného stavu v dotknutej prejednávanej veci nebolo možné poskytnúť nárokom žalobcu
právnu ochranu v zmysle žalobného návrhu a nebolo možné sa stotožniť s argumentáciou žalobcu
vychádzajúcou výhradne z doloženej zmenky, bez prihliadania na ďalšie skutkové a právne okolnosti,
ktoré vyšli v konaní najavo procesne prípustným spôsobom za rešpektovania rozsahu súdnej ochranyspotrebiteľov vyžadovanej právnym poriadkom SR a EÚ, a to i v rozhodnej dobe vzniku záväzkového
právneho vzťahu, z ktorého pochádzajú žalobcom uplatňované nároky v tomto súdnom konaní.

38. Posudzované rozhodnutie okresného súdu tak z procesného ani vecno-právneho hľadiska
nevybočilo z rámca daného právnou úpravou aplikovanou okresným súdom, relevantnou pre
rozhodnutie v danej veci, v spojení s vyššie uvádzaným spoločným stanoviskom.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že zastavenie konania v
časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19% denne procesne zavinil žalobca a vo zvyšnej časti bol v
odvolacom konaní úspešný žalovaný, odvolací súd rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred

súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.