Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/202/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211593
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5113211593.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci navrhovateľa: CD

Consulting s.r.o., so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, Nagano Office Center, Strašnice, Praha 3,
Česká republika, IČ: 26429705, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti odporcovi: S. J., X.. XX. XX. XXXX, bytom Z. J. XXX, štátny občan SR,
zastúpený JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom Liptovský Mikuláš,
ul. Garbiarska 695, v konaní o zaplatenie 319,17 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.
Súd p r i z n á v a odporcovi náhradu trov konania a to trov právneho zastúpenia vo výške 165,75

eur, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28. 03. 2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal
odporcu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 319,17 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne
zo sumy 389,17 od 18. 03. 2010 do 23. 11. 2010 čo predstavuje sumu 244,20 eur, zo sumy 359,17 eur
od 24. 11. 2010 do 20. 01. 2011 čo predstavuje sumu 54,98 eur, zo sumy 349,17 eur od 21. 01. 2011
do 20. 02. 2011 čo predstavuje sumu 28,61 eur, zo sumy 339,17 eur od 21. 02. 2011 do 20. 04. 2011
čo predstavuje sumu 52,98 eur, zo sumy 329,17 eur od 21. 04. 2011 do 21. 06. 2011 čo predstavuje

sumu 54,12 eur, zo sumy 319,17 eur od 22. 06. 2011 do 19. 07. 2011 čo predstavuje sumu 23,74 eur, zo
sumy 309,17 eur od 20. 07. 2011 do 21. 10. 2012 čo predstavuje sumu 378,53 eur, zo sumy 299,17 eur
od 22. 10. 2012 do zaplatenia; 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 389,17 eur od 22. 07. 2010 do 23.
11. 2010 čo predstavuje 8,02 eur, zo sumy 359,17 eur od 24. 11. 2010 do 20. 01. 2011 čo predstavuje
3,63 eur, zo sumy 349,17 eur od 21. 01. 2011 do 20. 02. 2011 čo predstavuje sumu 1,89 eur, zo sumy
339,17 eur od 21. 02. 2011 do 20. 04. 2011 čo predstavuje sumu 3,49 eur, zo sumy 329,17 eur od 21.
04. 2011 do 21. 06. 2011 čo predstavuje 3,57 eur, zo sumy 319,17 eur od 22. 06. 2011 do 19. 07. 2011

čo predstavuje 1,57 eur, zo sumy 309,17 eur od 20. 07. 2011 do 21. 10. 2012 čo predstavuje 24,96
eur a zo sumy 299,17 eur od 22. 10. 2012 do zaplatenia; zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej
sumy teda 1,30 eur a nahradiť trovy konania a to podľa Nariadenia európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktorou sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrh
odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca
dňa 12. 12. 2008 na zmenkovú sumu 389,17 eur a zaviazal sa k úhrade zmenkového úroku vo
výške 0,25 % denne od 18. 03. 2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na

platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 12. 12. 2008 a do textu
bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú
sumu spolu so zmenkovým úrokom v mieste sídla prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, vystaviteľ doposiaľ nezaplatil a keďže zmenková istina je opatrená doložkou „bezprotestu“, indosant vyššie uvedené skutočnosti nechal zistiť verejnou listinou. Zmenková odmena je 1/3
% zmenkovej sumy, teda 1,30 eur.

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom (v poradí prvým) č. k. 4C/202/2013-73 zo dňa 08. 01. 2014
návrh zamietol z dôvodu, že dospel k záveru, že zmenka je neplatná, ktoré rozhodnutie bolo zrušené
rozhodnutím Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/90/2014-107 zo dňa 04. 09. 2014. V zmysle právneho
názoru odvolacieho súdu, ktorým je prvostupňový súd viazaný, v novom konaní súd nárok zo zmenky
uplatnený navrhovateľom posúdi podľa Zákona č. 191/1950 Zb., pričom bude vychádzať z právneho

názoru odvolacieho súdu o tom, že navrhovateľom predložená zmenka je platnou zmenkou.

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 4C/202/2013-125 zo dňa 30. 10. 2013 (v poradí
druhým) návrh zamietol, ktoré rozhodnutie bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Žiline č. k.
13Cob/20/2015-163 zo dňa 08. 07. 2015 a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako
vyplýva z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia, v ďalšom konaní okresný súd bude postupovať v

zmysle návrhu navrhovateľa, ktorý si podľa Nariadenia uplatnil ako indosatár právo na zaplatenie
zmenky vystavenej odporcom, pričom navrhovateľ v konaní nie je povinný preukazovať existenciu
žiadneho záväzkovo-právneho vzťahu a ani ďalšie skutočnosti, na základe ktorých okresný súd
dospel k záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku. Navrhovateľ ako nadobúdateľ zmenky, ktorý
nie je právnym nástupcom pôvodného majiteľa, nemá povinnosť preukazovať okolnosti týkajúce sa

vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a odporcom. Okresný súd však bude vychádzať zo stavu
konania, v rámci ktorého odporca v Nariadením stanovenej lehote neuplatnil žiadne námietky voči
uplatnenému nároku navrhovateľa a preto nemohol okresný súd bez námietok skúmať a vykonávať
dokazovanie ohľadom záväzkovo-právneho vzťahu, aj keby tento záväzkovo-právny vzťah mohol byť
vzťahom spotrebiteľským, a to vychádzajúc z Nariadením stanovenej koncentračnej zásady. Keďže

predmetom konania je výlučne nárok uplatnený navrhovateľom zo zmenky, bude okresný súd tento
nárok posudzovať podľa Zákona zmenkového a šekového, pričom navrhovateľom predložená zmenka
je zmenkou, ktorá má Zákonom zmenkovým a šekovým vyžadované náležitosti. Krajský súd vyslovil
názor, že ani dlžníkov, ktorí sú spotrebiteľmi, nie je možné vyňať z pôsobnosti § 17 Zákona č. 191/1950
Zb., najmä ak takíto dlžníci žiadne relevantné námietky týmto ustanovením predpokladané v konaní

voči indosatárovi zmenky neuplatnili v Nariadením stanovenej lehote. Pokiaľ v rámci nového konania
nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci, bude okresný súd
vychádzať z vyššie uvedených záveroch.

Podľa Článku 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu toto nariadenie ustanovuje európske konanie
pre pohľadávky s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu“), ktorého cieľom je zjednodušenie a zrýchlenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v
cezhraničných sporoch a zníženie nákladov.

Podľa Článku 2 bod 1 Nariadenia toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných
veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota
pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu
nepresahovala 2.000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov (veta prvá).

Podľa Článku 3 Nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má
aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu
alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa Článku 5 bod 1 veta prvá Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu

je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to
požiada niektorá zo strán.

Podľa Článku 5 bod 3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade

potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.Podľa Článku 7 bod 1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v
lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo: a) v rámci
stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada odstrániť ďalšie podrobnosti týkajúce sa

pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré
sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa Článku 19 Nariadenia pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa vedie konanie.

Predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 Z. z.,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko navrhovateľ má
sídlo v Českej republike, teda v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu, konajúceho vo veci.
Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky nepresahuje 2.000 eur
bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, preto sa podľa čl. 2 bodu 1 Nariadenia Rady (ES) č.

861/2007Z.z.,natentosporuplatňujepredmetnénariadenie.OdporcamábydliskovobvodeOkresného
súdu Liptovský Mikuláš, ktorý je z tohto dôvodu v zmysle uvedeného nariadenia príslušným súdom na
konanie vo veci.

Navrhovateľ je obchodná spoločnosť so sídlom na území Českej republiky. Odporca sa v 30 dňovej

lehote vyjadril, že pohľadávku akceptuje, žiada o nariadenie ústneho pojednávania.

Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu,
ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu namietal procesný
postup súdu, ktorý vytýčil ústne pojednávanie ako nesprávny. Uviedol, že navrhovateľ vychádza zo
skutočnosti, že nemá vedomosť o tom, že by odporca popieral uplatnenú pohľadávku. Ak v priebehu
súdneho pojednávania akýmkoľvek spôsobom dôjde k popretiu uplatnenej pohľadávky, navrhovateľ
žiada, aby súd pojednávanie odročil, vo veci neukončil dokazovanie a navrhovateľ oboznámil s

formulovanými námietkami, a to zaslaním znenia zápisnice z pojednávania. Uviedol, že zmenka
obsahuje jednoznačný údaj o tom, že sa jedná o vistazmenku, ktorú oprávnený majiteľ zmenky
môže predložiť na uplatnenie do štyroch rokov odo dňa jej vystavenia. Zmenka okrem toho obsahuje
všetky zákonom požadované náležitosti na platnú vlastnú zmenku. Vznikom zmenky sa zakladá
celkom samostatný záväzkový vzťah, ktorý existuje nezávisle na hospodárskom dôvode jeho vzniku. V

prípade vystavenia zabezpečovacej zmenky tak existujú vedľa seba dva záväzky, a to jednak pôvodný
záväzok všeobecno-právnej povahy a popri ňom záväzok zmenkový. Zásada abstraktnosti zmenkových
záväzkov sa zvyšuje v prípade, že remitent ako prvý majiteľ zmenky indosamentom (rubopisom)
prevedie zmenku na nového majiteľa - indosatára. V dôsledku toho priamy zmenkový dlžník môže
voči takémuto poslednému majiteľovi zmenky urobiť len také námietky, ktoré sa zakladajú na ich

vlastných vzťahoch. Len v prípade, že zmenkový dlžník takúto námietku vznesie a preukáže, môže
následne na svoju obranu vzniesť aj kauzálne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k remitentovi, či iným
skorším majiteľom zmenky. Dokazovanie na preukázanie dôvodnosti takýchto kauzálnych námietok je
totiž možné vykonať výlučne len za predpokladu, že odporca v lehote do 30 dní po doručení tlačiva
a návrhu na uplatnenie pohľadávky ako aj tlačiva na odpoveď sa vyjadrí k podaného návrhu, či už

tak, že vyplní časť II Vzorového tlačiva písm. C a pripojí všetky príslušné podporné doklady alebo sa
vyjadrí akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. Pokiaľ však
samotná odpoveď odporcu k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je doručená súdu v
lehote 30 dní po doručení tlačiva návrhu odporcovi, musí súd vydať rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke, teda rozhodnúť vo veci samej. Ustanovenie v článku § 7 ods. 3 Nariadenia, ktorým

ustanovuje takúto koncentračnú zásahu, má za dôsledok, že v prípade pasivity odporcu, ktorý napriek
riadnemu doručeniu návrhu v uvedenej lehote nedoručil súdu odpoveď, musí súd rozhodnúť len na
základe dôkazov predložených navrhovateľom, a teda nevykonávať dokazovanie uvedené v článku §
7 ods. 1 Nariadenia. V danom prípade nebol daný dôvod na prejednanie veci na ústnom pojednávaní,
ku ktorému súd pristúpil len v tom prípade, kedy nie je možné vec bez prejednania rozhodnúť alebo v

prípade, keď o ústne pojednávanie požiada niektorý z účastníkov konania. Posudzovanie základného
vzťahu by malo význam len vtedy keby odporca ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi námietky, že
k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak by podal relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej
zmluvy, prípadne zmenky, čo by však v konaní musel aj preukázať. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli zkonkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Podľa Zákona zmenkového šekového
bol preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej
platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky vystavenia ani je neprípustnosť. Podaním

doručeným tunajšiemu súdu dňa 16. 11. 2015 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu
zotrvával na svojich písomných vyjadreniach doručených súdu.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaniach žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedla,
že na záväzkovo-právny vzťah medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a odporcom sa vzťahujú

ustanovenia spotrebiteľského práva. Nemohlo dôjsť k platnému postúpenie zmenky na navrhovateľa. Vo
veci prebiehali exekučné konania a vymáhania pohľadávok, pričom poverenie na vykonanie exekúcie
na základe rozhodcovského rozsudku bolo zamietnuté, čiže využíva spôsob, ktorým obchádza zákon.
Z uvedeného dôvodu je jednoznačne preukázané, že zo strany navrhovateľa ide o konanie, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi. Uvedená skutočnosť je všeobecne známa. Dohoda o vyplňovacom práve
k blankozmenke je neplatným právnym úkonom. Z dôvodu opatrnosti vzniesla námietku premlčania.

V ďalšom konaní poukázala na Stanovisko vo veciach občianskoprávnych a obchodných, ktoré bolo
vydané dňa 20. 10. 2015 ako spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia SR a obchodného kolégia
NS SR, kedy je súd povinný ex offo skúmať v obdobných prípadoch, či bol účastník spotrebiteľ alebo nie,
ale aj samotnú platnosť zmenky. Uviedla, že odporca spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. uhradil svoj dlh.
Nakoľko zmluva o úvere neobsahovala zákonom stanovené náležitosti, zmluva o úvere sa považovala

za bezúročnú.

Odporca uviedol, že mal uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. asi na sumu 5.200
Sk, nie si je vedomý, že by takúto zmenku podpísal.

Predmetom konania je spor zo zmenky. Preskúmaním obsahu zmenky predloženú navrhovateľom súd
zistil, že ide o vlastnú zmenku, ktorá obsahuje nasledovné údaje:
Označenie, že sa jedná o zmenku
Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporcu
Miesto vystavenia: Liptovský Mikuláš

Dátum vystavenia: 12. 12. 2009
Zmenková suma: 11.724,14 Sk
Vyhlásenie vystaviteľa: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35
807598,Pribinova25,81109Bratislava,zmenkovýsumujedenásťtisícsedemstodvadsaťštyriSkštrnásť
halierov a zmenkový úrok 0,25 % denne od 18. 03. 2010“

Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
Doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia"
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

Z pripojeného exekučného spisu 6Er/43/2011 súd zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal

na Okresnom súde Liptovský Mikuláš dňa 17. 01. 2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému S. J. na vymoženie sumy 379,17
eur s príslušenstvom na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 10. 12. 2010.
Exekučným titulom v predmetnej veci bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený Slovenskou
rozhodcovskou, a.s. zo dňa 08. 10. 2010 sp. zn. SR 09140/10, ktorým bolo odporcovi uložené zaplatiť

navrhovateľovi sumu vo výške 389,17 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy
389,17 eur od 18. 09. 2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 389,17 eur
od 22. 07. 2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 158,09 eur, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa odôvodnenia rozsudku navrhovateľ a odporca zabezpečili svoj
záväzkový vzťah (Zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 17. 07. 2010,

pričom odporca si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil. Rozhodcovský
súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, okrem iného aj Zmluvou o úvere č. 5580876. Zo Zmluvy
o úvere zo dňa 12. 12. 2008 č. 5580876 mal súd preukázané, že týmto dňom obchodná spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli uvedenú Zmluvu o úvere, predmetom
ktorejboloposkytnutieúveruvovýške331,94eur,ktorýúversadlžníkzaviazalzaplatiťveriteľovizvýšený

o príslušný poplatok vo výške 321,32 eur, spolu vo výške 653,26 eur v 12 mesačných splátkach po
54,44 eur, počnúc od 20. 01. 2009. Odporca ako dlžník je v zmluve označený menom, priezviskom,
bydliskom a rodným číslom. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 6Er/43/2011-18 zo dňa
24. 05. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. 06. 2011, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanieexekúcie zamietol a uznesením 6Er/43/2011-26 zo dňa 15. 08. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 08.
09. 2011, exekučné konanie zastavil.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom
spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu

uzatvorenia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzatvoreniazmluvy,vsúvislostisposkytovanímúveruodspotrebiteľaaleboinejosobysazakazujesplniť
dlh zmenkou alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich

nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase
vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške
maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v
rozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľveknapožiadanie

vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo
zmenky.V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podaný návrh v celom rozsahu zamietol, nakoľko
nemal preukázanú jeho dôvodnosť. Navrhovateľ si uplatnil žalovaný nárok právnym dôvodom nároku
vyplývajúcehozozmenky.Zmenku,zktorejsižalobcauplatnilžalovanýnárok,nadobudolindosamentom

(rubopisom) od obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Zmenka mala povahu zabezpečovacej
zmenky, čo jednoznačne potvrdzuje údaj na zmenke, totožný s číslom zmluvy o úvere, uzavretej medzi
odporcom a obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a vyplýva aj z článku 14. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, ako aj z
pripojeného exekučného spisu mal súd preukázané, že medzi pôvodným majiteľom zmenky (obchodnou

spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.) a odporcom vznikol spotrebiteľský právny vzťah podľa § 52
Občianskeho zákonníka. Uvedená skutočnosť je nepochybná zo zmluvy o úvere, ktorá je súčasťou
pripojeného exekučného spisu. Odporca ako dlžník je v zmluve jednoznačne označený ako fyzická
osoba jeho rodným číslom a údajom o bydlisku, pričom zmluvu neuzatváral v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. Veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal ako podnikateľ, ktorého predmetom činnosti
je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo

o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa aplikovali ustanovenia Zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa § 4
ods.2písm.h),j),k)citovanéhozákona,musízmluvaospotrebiteľskomúvereakoobligatórnenáležitosti
obsahovať údaje o ročnej úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov, ako aj priemernej
hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver. Zákonné ustanovenie §

4 ods. 3 citovaného zákona pritom absenciu uvedených údajov v spotrebiteľskej zmluve sankcionuje
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Keďže úverová zmluva uvedené náležitosti neobsahovala,
považoval sa úver, poskytnutý odporcovi, za bezúročný a bez poplatkov. Právnemu predchodcovi
žalobcu preto vzniklo len právo na vrátenie sumy poskytnutého úveru, t. j. 331,84 eur. Samotná zmenka
však bola vyplnená na sumu 389,17 eur, čo je viac ako suma poskytnutého úveru. Vzhľadom na uvedenú

skutočnosť preto zmenka bola vyplnená v rozpore so zákonným ustanovením § 4 ods. 6 citovaného
Zákona, podľa ktorého veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru s príslušenstvom vo
výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V dôsledku uvedenej skutočnosti

je zmenka neplatná. Napriek uvedenej skutočnosti spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako majiteľ
zmenky, ktorá bola vystavená ako zabezpečovania zmenka na zabezpečenie peňažného záväzku
dlžníka (odporcu), vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy, indosoval uvedenú zmenku (bez postúpenia
samotnej pohľadávky zo zmluvy o úvere, ktorú zabezpečovala) na navrhovateľa, čím došlo k zhoršeniu
postavenia odporcu vo vzťahu k veriteľovi zo zmluvy o úvere, najmä pokiaľ ide o obranu voči uplatneným

nárokom zo zmluvy. Pokiaľ sa prvostupňový súd odchýlil od právneho názoru odvolacieho súdu, bolo
tak z toho dôvodu, že v čase od zrušenia veci odvolacím súdom došlo k zmene právneho stavu a to
vydaním Stanoviska Najvyššieho súdu SR dňa 20. 10. 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach
návrhov uplatnených právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého je súd ex
offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok

základ a v prípade, ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody
o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a
prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho
neplatnosti. Povinnosťou všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými

mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania vyslovene namieta, musí však na ňu
prihliadnuť aj v prípadoch, keď takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu
neplatnosť úkonu musí prihliadnuť ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách,
kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie
zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru síl účastníkov

zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako
už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR. Pokiaľ súd spoľahlivo zistí
na základe skutočností vyplývajúcich zo žalobného návrhu, že na strane odporcu ide o spotrebiteľa,
poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. Právna úprava Zákona o
spotrebiteľských úveroch v určitom časovom úseku umožňovala v strikne stanovenom rozsahu používať

v zmenke aj spotrebiteľských vzťahoch a až od 01. 01. 2011 sa zmenka spotrebiteľských vzťahoch
používať nemôže, pričom na prejednávané veci je potrebné aplikovať hmotnoprávnu úpravu platnú v
čase, kedy bola v konaní uplatnená zmenka vystavená. Inak by išlo o porušenie zákazu retroaktivity a
princípu základnej istoty.O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi ako úspešnému účastníkovi
priznal právo na náhradu trov konania potrebné na účelné bránenie práva proti navrhovateľovi, ktorý

vo veci úspech nemal. Trovy konania odporcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia za tieto úkony
právnej služby: prevzatie, príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 30. 10. 2014, vyjadrenie k
odvolaniu dňa 19. 01. 2015, účasť na pojednávaní dňa 04. 09. 2015 a 18. 11. 2015, t.j. 5 x 24,90 eur
+ 2 x režijný paušál po 8,04 eur, 3 x režijný paušál po 8,39 eur, spolu 165,75 eur, ktoré súd uložil
navrhovateľovi zaplatiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.) do 15 dní od

právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov.