Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/439/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414205785
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1414205785.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. 4, XXX XX K., zastúpeného JUDr. Jindřichom Stoszekom, advokátom, so sídlom
Černyševského 26, 850 05 Bratislava, dieťa rodičov: matka V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. 4, XXX
XX K., a otec B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., adresa na doručovanie Z. XXXX/XX, XXX XX
O., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca a plnoletého proti rozhodnutiu Okresného
súdu Bratislava IV, č.k. 25P/72/2014-203 zo dňa 27.04.2015, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:1) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku o zročnom výživnom m e n í tak, že zročné výživné za

obdobie od 17.03.2014 do 30.09.2016 vo výške X.XXX,XX Eur, je otec povinný zaplatiť k rukám B. C.,
nar. XX.XX.XXXX v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie určil otcovi povinnosť platiť výživné na plnoletého B. C., nar. XX.XX.XXXX v sume
XXX Eur od 17.03.2014, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletého B.. Zročné výživné za

obdobie od 17.03.2014 do 27.04.2015 v sume X.XXX Eur otcovi povolil splácať v mesačných splátkach
po XX Eur spolu s bežným výživným k rukám plnoletého B., pod následkom straty výhody splátok. Do
zročného výživného započítal sumu XXX Eur, vo zvyšku návrh zamietol, a žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie právne zdôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 62, ods. 1,2, § 75 ods.
1, § 77 ods.1, Zák. o rodine, keď mal preukázané, že práva a povinnosti rodičov k maloletému boli

upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV v apríli 2000, pričom rodičia následne opäť žili v
spoločnej domácnosti najmenej do roku 2003. Konštatoval, že z dôvodu obnovenia spolužitia rodičov
sa pôvodné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13Nc 185/1999-24 stalo neúčinným, keďže
došlo k obnoveniu rodičovských funkcií vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Z uvedeného dôvodu pôvodné
rozhodnutie nemohlo byť podkladom pre rozhodnutie o zmene výšky výživného. V danej veci preto aj s
ohľadom na novú skutočnosť a to nadobudnutie plnoletosti B. C. určil vyživovaciu povinnosť povinného
rodiča.Súdprvejinštanciezameraldokazovanienazisťovaniemožnostíaschopnostíobochrodičov,ako

aj na zisťovanie odôvodnených výdavkov dieťaťa. Pri určovaní konkrétnej výšky výživného vychádzal
z príjmu otca, ako aj z jeho celkových možností a schopností a dospel k záveru, že výživné, ktoré určil
vo výške XXX eur mesačne zodpovedá jeho možnostiam a dosahovanému príjmu ako aj skutočnosti,
že otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Zohľadnil odôvodnené potreby plnoletého B. ktoré riadnepreukázal s konštatovaním, že vyživovaciu povinnosť má aj matka. Nevyhovel návrhu v časti určenia
výživného 3 roky spätne pred podaním návrhu, z dôvodu nepreukázania dôvodov hodných osobitného
zreteľa v zmysle § 77 ods.1 Zákona o rodine pre priznanie takéhoto nároku. Súd prvej inštancie určil aj

zročné výživné, ktoré vyčíslil a povolil otcovi splácať v XX Eur mesačných splátkach. O trovách konania
rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec a plnoletý B..

4. Otec svojim odvolaním napadol prvý, druhý a tretí výrok rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu, že
súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
záverom. Tvrdil, že jeho majetkové a zárobkové pomery určenému výživnému nezodpovedajú.
Zdôraznil, že v čase podania návrhu bol od 01.03.2014 nezamestnaný, vedený ako uchádzač o
zamestnanieapoberalpodporuvnezamestnanostiXXXEurmesačne,odseptembra2014dodecembra
2014 poberal iba sociálny príspevok a mal príjem len z príležitostných brigád. Zamestnal sa až

v decembri 2014 s príjmom XXX Eur. Napriek jeho nízkemu príjmu mu súd prvej inštancie určil
neprimerane vysoké výživné. Jeho sociálna situácia je nepriaznivá, nemá trvalý pobyt, je vedený na
ohlasovni mesta O., nemá žiaden majetok a býva v podnájme za XXX Eur mesačne. Jeho priemerný
mesačný príjem predstavuje od januára XXX Eur netto, z ktorého minimálne XXX Eur vynakladá na
úhradu nákladov v dôsledku jeho zhoršeného zdravotného stavu po operácii kolien. Uviedol, že na

zročné výživné mu mal súd správne započítať sumu XXX Eur ( XxXX Eur, XXxXX Eur) a nie XXX Eur, o
platení ktorého predložil ústrižky poštových poukážok. Mal za to, že súd nedostatočne zisťoval možnosti
a schopnosti matky, ktorá je vlastníčkou dvoch bytov a troch garáží, z ktorých prenájmu dosahuje príjem.

5. Plnoletý B. prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu napadol prvý výrok rozsudku súdu prvej

inštancie a dôvodil, že súd mal zohľadňovať okrem príjmu otca, aj jeho možnosti a schopnosti nájsť
si primeranú prácu zodpovedajúcu jeho vzdelaniu a vykonanej praxi na trhu práce. Mal za to, že
otec dobrovoľným ukončením predchádzajúceho pracovného pomeru sa snažil minimalizovať svoje
príjmy. Uviedol, že je všeobecne známe, že výkon práce na pozícii čašník a recepčný je spojený aj
s neoficiálnymi príjmami tzv. prepitným, čo mal súd zohľadniť a premietnuť do výšky výživného podľa

navrhovanéhopetitu. Rozsudkomsúduprvejinštancievprvomvýrokunavrholzmeniťavýškuvýživného
určiť v sume XXX,XX Eur.

6. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu plnoletého syna namietal ním tvrdené skutočnosti a zotrvával
na svojich argumentoch a stanoviskách. Poukázal na slabé platy v hotelierstve v E., kde je prepitné

skôr výnimkou ako pravidlom. Uviedol, že sa vždy snažil nájsť si čo najlepšie platenú prácu. Tvrdenia
právneho zástupcu jeho syna považoval za urážlivé fabulácie.

7. Plnoletý B. vo svojom vyjadrení k odvolanou otca uviedol, že otec zámerne robí zo seba bezdomovca,
aby v ňom vzbudil pocit ľútosti nad jeho nezabezpečenými základnými potrebami, pričom bremeno jeho

výživy zostávalo vždy takmer výlučne na jeho matke. Uviedol, že otec doposiaľ o svojom zdravotnom
stave nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že pre svoj zdravotný stav má zníženú pracovnú
schopnosť. Rovnako nepreukázal mesačné náklady vo výške XXX Eur mesačne vynakladané z dôvodu
jeho zdravotného stavu, ani svoje ďalšie mesačné náklady. Uviedol, že po ukončení štúdia na gymnáziu
má záujem o štúdium medicíny, čo mu bez výživného od otca umožnené nebude.

8. Matka sa k odvolaniam nevyjadrila.

9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66
zák.č.161/15Z.z.Civilnýmimosporovýpriadok(ďalejC.m.p.),beznariadeniaodvolaciehopojednávania

podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a dospel k záveru,
že odvolanie plnoletého B. C. nie je dôvodné, odvolanie otca je dôvodné čiastočne. Súd prvej inštancie v
časti určenia výšky výživného vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny záver. V odvolaniach
neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej
inštancie vo výroku o bežnom výživnom. Výrok rozsudku o zročnom výživnom a o výške započítanej

sumy na výživné správny nebol, pre chybné vyčíslenie sumy zročného výživného.

10. Vychádzajúc z ustanovení Zákona o rodine je možné konštatovať, že súd prvej inštancie postupoval
vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o určení vyživovacejpovinnosti z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb medzičasom plnoletého B., ako aj z hľadiska
schopností a možností jeho rodičov, na výživu ktorých je odkázaný. Súdom prvej inštancie určená
výška výživného, ktorou bol otec zaviazaný prispievať na výživu plnoletého syna v sume XXX Eur

mesačne, podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného
uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. je primeraná ako odôvodneným
potrebám oprávneného, ako aj v konaní zisteným pomerom rodičov, pri zohľadnení práva dieťaťa sa
podieľať na životnej úrovni rodičov, ale aj jeho práva na uspokojovanie základných životných potrieb.
Súd prvej inštancie v danej veci vykonal dostatočné dokazovanie, prijal správne skutkové závery a

vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa pri prihliadnutí na príjem otca, jeho majetkové pomery,
skladbu jeho výdavkov, ako i rozsah a výšku odôvodnených potrieb plnoletého B. stotožňuje s názorom
súdu prvej inštancie o tom, že určená výška výživného zo strany otca, pri zohľadnení rovnako existujúcej
vyživovacej povinnosti matky a prispievania štátu ( formou rodinných prídavkov ) je primeraná na
uspokojenie odôvodnených potrieb plnoletého. Odvolací súd preto poukazuje na skutočnosť, že pre
posúdenie výšky vyživovacej povinnosti v konkrétnom prípade je potrebné vychádzať zo skutočnosti,

že obidvaja rodičia sú povinní svoje dieťa uživiť a nielen mu poskytovať výživné, pričom sa prihliada
aj na možnosti, schopnosti a zárobkové pomery druhého rodiča. Vzhľadom na uvedené odvolací súd
v danom prejednávanom prípade neprihliadol na dôvody podaných odvolaní, ktoré neboli spôsobilé
privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

11. V tejto časti odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 C.s.p.,
pretože je správne.

12. Pokiaľ ide o zročné výživné, odvolací súd uznal odvolacie dôvody otca a dospel k záveru o
nesprávnom výpočte sumy zročného výživného, keď z poštových poukážok nachádzajúcich sa v spise

vyplýva, že otec za sporné obdobie v mesiaci marec 2014 zaplatil výživné v sume XX Eur a od mesiaca
apríl 2014 až do rozhodnutia súdu prvej inštancie platil výživné vo výške XX Eur mesačne. Z vyčíslenia
platenia výživného za celé sporné obdobie predložené odvolaciemu súdu zo strany oboch účastníkov je
zrejmé, že uvedenú sumu výživného otec platí doposiaľ. Odvolací súd vyčíslil zročné výživné za obdobie
od 17.03.2014 do 30.09.2016 v celkovej sume X XXX,XX. Eur, ktorá predstavuje za mesiac marec 2014

pomernú časť XX,XX Eur ( 15 dní x X,XX Eur = XX,XX Eur, pri zaplatenom výživnom XX Eur) a za
obdobie od 01.04.2014 až do 30.9.2016 ( 30 mesiacov x XXX Eur = XXXX Eur - zaplatených 30
mesiacov x XX Eur = XXX Eur).

13. Vzhľadom na nesprávny výpočet zročného výživného súdom prvej inštancie, v čase jeho vyhlásenia,

odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 220 C.s.p. v časti zročného výživného zmenil, výšku zročného
výživného vyčíslil za celé obdobie, t.j. až do rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré uložil otcovi zaplatiť v
lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku podľa ust. § 232 ods. 3 C.s.p..

14. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).