Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. september 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21Pc/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316895103
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8316895103.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci navrhovateľky T. N., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, XXX XX N., proti osobe povinnej platiť výživné, matke Y.. W.
N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, XXX XX N., v konaní o určenie výživného pre plnoleté
dieťa, takto

r o z h o d o l :

Matka Y.. W. N. je p o v i n n á prispievať navrhovateľke na výživu mesačne sumou 30,- eur splatných
vždy do 10. dňa v mesiaci vopred, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka podala dňa 19.07.2016 na Okresný súd Humenné žalobu, ktorou žiadala určiť výživné

30,- eur od svojej matky. Uviedla, že bola prijatá po skončení gymnázia v Humennom na Pedagogickú
fakultu Trnavskej univerzity v D. a matka sa o ňu starala až do ukončenia štúdia na strednej škole. Otec si
plnívyživovaciupovinnosť,ktorámubolastanovenározsudkomC.XXX/XXz12.02.1998.Matkapracuje
ako referentka na Mestskom úrade v Humennom s čistým mesačným zárobkom 560,- eur. Rodičia majú
vyživovaciu povinnosť iba voči nej.

2. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa účastníci konania nedostavili, svoju neúčasť

ospravedlnili a súhlasili, aby súd vo veci rozhodol bez ich prítomnosti. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila
tak, že so žalobou súhlasí a to s jej obsahom a jej podmienkami.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že osoba povinná platiť výživné je matkou navrhovateľky.
Z rozhodnutia Trnavskej univerzity v Trnave, Pedagogická fakulta zo dňa 20. júna 2016 vyplýva, že
navrhovateľka bola prijatá na dennú formu štúdia. Z rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn. C.
vyplýva, že súd schválil dohodu rodičov navrhovateľky a to jej matky a otca tak, že navrhovateľka

bola zverená do výchovy matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu sumou 300,- Sk mesačne.
Z ročného mzdového listu za rok 2016 matky navrhovateľky súd zistil, že jej priemerná čistá mzda
predstavuje sumu cca 588,67 eur mesačne.

4. Na uvedený prípad je potrebné aplikovať predovšetkým tieto právne predpisy:
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ustanovenia § 62 odsek 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.Podľa ustanovenia § 62 odsek 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľaustanovenia§62odsek5zákonaorodine, výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 65 odsek 3 zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ustanovenia § 75 odsek 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

5. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že navrhovateľka preukázala svoje tvrdenia a boli splnené

vyššie uvedené a zákonnom o rodine požadované podmienky. Navrhovateľka je plnoletá a teda musí
podať návrh na určenie výživného s tým, že osoba povinná platiť výživné podľa zákona o rodine je jej
matka. Vzhľadom na to, že navrhovateľka bola prijatá na vysokú školu po skončení strednej školy a zo
zhodných vyjadrení strán konania, ktoré s návrhom súhlasili súd zaviazal matku platiť výživné vo výške
30,- eur mesačne, čo bez všetkého je suma, ktorú je povinná platiť navrhovateľke a ktorú navrhovateľka

návrhom žaluje.

6. Súd poukazuje na to, že žalovaná matka súhlasí, vyjadrila písomný súhlas s týmto návrhom.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku č. 161/2015 Z.z.

(CMP), tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Strany si náhradu trov konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.