Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. máj 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/212/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314227643
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2314227643.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: AB 1 B. V., so sídlom Holandské kráľovstvo, 1077XX Amsterdam, Strawinskylaan 933,
registračné číslo: 560 07 043, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom
911 01 Trenčín, Piaristická 707/25, adresa pre doručovanie: 921 22 Piešťany, Teplická 7434/147, proti
odporcovi: P. Ž., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Q. P.Y. č. XXX, o zaplatenie 1891,35 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 846,38 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy od 4. 3. 2015 do zaplatenia, a to všetko to 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 2. 12. 2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie
sumy 1891,35 eura s príslušenstvom.

Svojnávrhodôvodniltým,žeprávnypredchodcanavrhovateľa,spoločnosťHomeCreditSlovakia,a.s.so
sídlom v Piešťanoch, uzavrel s odporcom dňa 29. 6. 2012 úverovú zmluvu číslo XXXXXXXXXX, ktorou
sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal odporcovi poskytnúť dohodnutý účelový spotrebiteľský
úver vo výške 1700,- eur a odporca sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky.
Neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej zmluvy sú úverové zmluvné podmienky. Poskytnutý úver sa
odporca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti
je určený v zmluve (48 mesačných splátok po 67,29 eura, spolu 3229,92 eura). V jednotlivých splátkach

je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky, a prípadne úhrada
za poistenie, ak zo zmluvy nevyplýva inak. Odporca nedodržal platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy
a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátil. Dňa 28. 6. 2013 právny predchodca navrhovateľa vyzval
odporcu k splateniu celého zostatku úveru spolu s upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou. Ku
dňu podania návrhu predstavuje dlh odporcu sumu 1891,35 eura a to nasledovne:
- istina: 101,18 eura;
- úrok: 237,74 eura;

- zosplatnená istina: 1503,68 eura;
- poistenie Bill protection: 6,25 eura;
- upomienka II: 24,- eur;
- poplatok za možnosť zmeny splátky: 1,50 eura;- zmluvná pokuta: 17,- eur.

Okrem istiny si navrhovateľ svojím návrhom uplatnil aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a §

3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

Dňa 28. 6. 2013 uzatvorili právny predchodca navrhovateľa a navrhovateľ Zmluvu o postúpení
pohľadávky, čím je daná aktívna vecná legitimácia navrhovateľa.

Odporca sa k návrhu vyjadril na pojednávaní konanom dňa 23. 6. 2015 tak, že zmluvu neuzatvoril,
neskôr zistil, že zmluvu uzatvorila D. M., vlastníčka bytu, v ktorom odporca býva v nájme, a keďže mu
ona pomohla s bývaním, on jej pomohol tak, že úver za ňu splácal. Doteraz zaplatil celkovo 428,74 eura.

Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom
vynútiteľná. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú

zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné
bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou
kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu
vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je
potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže

vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti
účastníkovkonania)účastníkakonanianapreukázaniesvojichtvrdení,aprisvojomrozhodovanívmerite
veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj
na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10.
2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od

ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha:C.H.Beck,2012,s.740).Kontradiktórnosťjeprenosdôkaznéhobremenazosúdunaúčastníkov
sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny
charakterajehorozsahsamôželíšiťnajmävzávislostinazvláštnostiachdanéhokonania.Nebránisúdu,

aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka
konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred
nimi.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - úverová zmluva číslo

XXXXXXXXXX, úverové podmienky, výzva k splateniu celého úveru, rekapitulácia splátok a zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ podal návrh tak, ako je vyššie popísaný a odôvodnený.

Dňa 29. 6. 2012 uzavrel právny predchodca navrhovateľa s odporcom úverovú zmluvu pod č.
XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru v celkovej
výške 1700,- eur, s mesačnými splátkami vo výške 67,29 eura, počet splátok 48, ročná úroková sadzba
33,28%,RPMNod39,8%do42,2%,prvásplátkabolasplatnápomesiacioddátumuposkytnutiaúveru,
splatnosť jednotlivých ďalších splátok bola určená na 15. deň toho - ktorého kalendárneho mesiaca,

lehota konečnej splatnosti 48 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci.
Poistenie v zmluve nie je dohodnuté. V kolónke 38 zmluvy je uvedená nesprávna výška celkovej čiastky
splatnej spotrebiteľom a to 3169,92 eura, pričom správne malo byť 3229,92 eura (48 splátok x 67,29
eura).

Právny predchodca navrhovateľa je spoločnosť m.i. s predmetom činnosti - poskytovanie úverov a
pôžičiek nebankovým spôsobom. Odporca uzatváral zmluvu ako spotrebiteľ.Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (účinného k 29. 6. 2012), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. f/, j/, k/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (účinného k 29. 6. 2012), (1)

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ cit. zák., Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti

podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Po preštudovaní úverovej zmluvy, v zmysle citovaného § 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. súd musí

konštatovať, že úverovú zmluvu je nutné považovať ako zmluvu uzatvorenú bezúročne a bez poplatkov.
V zmluve absentujú údaje podľa § 9 ods. 2 písmena f/, j/, k/ citovaného zákona, a to výška a počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nie je možné zákon vykladať tak, že sa v zmluve uvedie
jedna splátka, ktorá zahŕňa istinu, poplatky a úroky, nakoľko z nej nie je možné učiť, ktorá časť splátky sa
započítava na istinu, ktorá na úroky a ktorá na iné poplatky. Takto uvedená splátka je nepreskúmateľná.

V zmluve sa uvádza len výška súhrnnej splátky 67,29 eura bez bližšej špecifikácie.

Súd ďalej poukazuje na to, že v kolónke 38 zmluvy o úvere je uvedená celková čiastka splatná
spotrebiteľom, ktorá má byť správne 3229,92 eura, pričom je tam uvedená suma 3169,92 eura, teda
nižšia, ako v skutočnosti spotrebiteľ musí zaplatiť, čo je možné vyložiť ako nekalú obchodnú praktiku

vzbudzujúcu u spotrebiteľa dojem, že úver splatí v nižšej výške, t. j. výhodnejšie, ako je to v skutočnosti.

Ďalejabsentujeúdajotermínekonečnejsplatnostiúveru,keďvzmluvesauvádzaibalehotasplatnosti(z
jazykového hľadiska sa jedná o dva rôzne pojmy a ich rôzne gramatické, obsahové významy) a zmluva
obsahuje zákonom nedovolený údaj o RPMN, keď sa uvádza jeho rozmedzie od do. Takýto údaj nedáva

jasnú a určitú predstavu o výške RPMN, výhodnosti úveru a spotrebiteľ si tak nemôže vybrať úver pre
neho najvhodnejší.

Podľa názoru súdu všeobecné zmluvné podmienky majú obsahovať len skutočnosti technického,
spresňujúceho, resp. vysvetľujúceho charakteru, nemôžu však obsahovať podstatné náležitosti zmluvy,

ktorou je aj riadne dojednanie výšky úroku za poskytnutý úver alebo výšky jednotlivých poplatkov.
Pri vyhotovení úverových zmluvných podmienok navrhovateľ ako dodávateľ postupoval v rozpore
so zásadou dobromyseľnosti a v rozpore s dobrými mravmi, pretože úverové zmluvné podmienky
spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. vyhotovil tak drobným písmom, že tým vlastne využil omylspotrebiteľa, ktorý takýmto drobným písmenám ani nevenoval pozornosť. Ďalšie dojednania ohľadne
úveru ako podstatné náležitosti úverovej zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch sú
zapracované len v úverových zmluvných podmienkach s názvom Podmienky splácania úveru, a nie

priamo v zmluve, sú napísané drobným skoro nečitateľným písmom. Takéto konanie navrhovateľa
ako dodávateľa je nutné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 a § 39
Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ takýmto spôsobom využil svoje postavenie ako dodávateľa a
porušil zmluvnú slobodu odporcu, keď mu nanútil podpisom zmluvy prijatie zmluvných podmienok
týkajúcich sa splátok úveru bližšie v zmluve nešpecifikovaných, iba s odkazom na úverové zmluvné

podmienky. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval dojednania o zmluvne dohodnutých úrokoch,
pravidelných a nepravidelných poplatkoch a zmluvných sankciách, ktoré navrhovateľ špecifikoval len
v úverových zmluvných podmienkach, ktoré odporca ani nepodpísal, za absolútne neplatné, a to z
dôvodu, že takýto právny úkon v rozpore s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nebol urobený určite
a zrozumiteľne ako aj vzhľadom na rozpor s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 a § 39 Občianskeho
zákonníka.

Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové
náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného
vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

Pre absenciu uvedených náležitostí podľa 9 ods. 2 písm. f/, j/, k/ cit. zák., ktoré musia byť v zmluve
uvedené, je nutné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného teda vyplýva, že odporca
je povinný navrhovateľovi vrátiť len to, čo mu jeho právny predchodca poskytol, t. j. 1700,- eur. Zo
splátkového kalendára, ktorý predložil sám navrhovateľ k podanej žalobe vyplýva, že odporca právnemu

predchodcovi navrhovateľa v skutočnosti uhradil 428,74 eura, preto je povinný zaplatiť navrhovateľovi
už „len“ sumu 1700,- eur - 428,74 eura, t. j. 846,38 eura.

Vzhľadom na uvedené súd vyhovel návrhu navrhovateľa v časti istiny 846,38 eura a vo zvyšku žalovanej
sumy návrh zamietol (žalovaná istina 1044,97 eura s príslušenstvom). Súd zamietol návrh vrátane časti

uplatneného poplatku za upomienku, nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že nejakú upomienku odporcovi
doručoval a doručil a za aké porušenie zmluvných povinností, rovnako tak v časti zmluvnej pokuty,
nakoľko z návrhu nevplýva, za čo bola uplatnená a ako navrhovateľ dospel k výške 17,- eur.

Podľa§3OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebezprávneho

dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Posudzovaný právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je od svojho vzniku zmluvným vzťahom
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená, je

spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko odporca ako
spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie úverovej
zmluvy. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie
úveru, ktorý sa odporca zaviazal navrhovateľovi ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide
o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

úveru (§ 1 ods. 2 ZoSÚ). Navrhovateľ bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň
dodávateľa (§ 2 písm. b) ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania a odporca
bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a navrhovateľ
opak tohto postavenia odporcu nepreukázal žiadnymi dôkazmi, resp. ani netvrdil). Tento právny vzťah

sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru (zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o
ochrane spotrebiteľa).Keďže odporca si nesplnil svoju povinnosť splatiť úver riadne a včas, je zo zákona povinný platiť aj úroky
z omeškania postupom podľa § 517 ods. 2 OZ.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskehozákonníka,Akzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokovzomeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 cit. nariadenia, účinného do 31. 1. 2013, Výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 4. 3. 2015 určená vo výške 0,05 % ročne, potom úrok z
omeškania predstavuje výšku 8,05 % ročne.

Keďže sa odporca dostal do omeškania tým, že nesplácal poskytnutý úver, je povinný platiť aj úrok z

omeškania z dlžnej sumy, na ktorú povinnosť ho zaviazal súd. Vychádzajúc z toho, že úver je bezúčelový
a bez poplatkov, odporca je povinný zaplatiť 846,38 eura. Úroky z omeškania je povinný zaplatiť
počnúc dňom 4. 3. 2015, pričom súd vychádzal z toho, že navrhovateľ nepreukázal, kedy jeho právny
predchodca doručoval - zaslal odporcovi výzvu zo dňa 28. 6. 2013 na splatenie celého úveru, pretože
podací hárok nie je datovaný, teda súd nemohol jednoznačne stanoviť dátum, kedy sa odporca dostal

do omeškania, preto súd vychádzal z doručenia žalobného návrhu odporcovi, ktorý mu súd doručil dňa
2. 3. 2015 (doručenka na č. l. 39 spisu). Podľa § 563 OZ bol potom odporca povinný splniť dlh prvého
dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Vchádzajúc z uvedeného, odporca si prevzal žalobný návrh
dňa 2. 3. 2015, mal plniť 3. 3. 2015 a keďže neplnil, dňom 4. 3. 2015 (streda) sa dostal do omeškania.

Súd navrhovateľovi nepriznal (mimo úrokov, poplatkov za upomienku a zmluvnú pokutu) ani sumu
217,99 eura titulom úrokov z omeškania, nakoľko táto bola zo strany súdu nepreskúmateľná.

Vzhľadom na uvedené odôvodnenie tohto rozsudku, potom súd zamietol návrh v časti žalovanej sumy
presahujúcej výšku 846,38 eura z titulu poskytnutého úveru, ako aj príslušenstvo - úroky z omeškania

presahujúce priznané príslušenstvo.

Súd neuveril tvrdeniam odporcu o tom, že zmluvu neuzatvoril, nakoľko jeho podpis na zmluve je
s podpismi na súdnych zásielkach rovnaký, navyše svoje tvrdenia nijako nepreukázal, na súdne
pojednávania sa nedostavil (okrem prvého pojednávania), preto jeho tvrdenie súd vyhodnotil ako

účelové. Navyše úver splácal, pričom by bolo nelogické, aby tak robil, ak žiaden úver nedostal.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov

konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Súd dáva navrhovateľovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsaňounavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov
(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na

uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, t. j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá
sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. Právo na náhradu trov konania potom
predstavuje rozdiel úspechu a neúspechu v konaní.

Uplatnené trovy konania súd odporcovi nepriznal, hoci bol v konaní úspešnejší, nakoľko mu žiadne trovy

konania nevznikli, ich náhradu si pred súdom neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne
podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a
čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.