Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Oľga Tatranská

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17Er/5730/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514220254
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2016:7514220254.3

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova
č. 25, Bratislava, IČ: 35 807 598, proti povinnému: V. V., N.. XX.X.XXXX, A. W. XX, vedenej u JUDr.
Rudolfa Krutého na Exekútorskom úrade Bratislava, Záhradnícka 30, pod sp.zn. EX 39803/14, v konaní
o udelenie poverenia takto

r o z h o d o l :

Exekúciu zastavuje.

O trovách súdneho exekútora súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 23.10.2014 bol na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého spísaný návrh na začatie exekúcie
voči povinnej, kde exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom

zriadeným zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou a.s. sp.zn. SR 08104/13 zo dňa 16.1.2014.
Rozhodcovský rozsudok nadobudol vykonateľnosť dňa 27.2.2014.

Predmetom exekúcie je:
- istina vo výške 313,00 eura a ďalej
- zmenkový úrok 0,25% z dlžnej sumy v ňom určenej,

- zákonný úrok z omeškania 6% ročne z dlžnej sumy v ňom určenej,
- trovy rozhodcovského konania 155,59 eura
- trovy exekúcie oprávneného 66,40 eura
- trovy exekúcie

Podľa § 39 ods. 4 z.č. 438/2015 účinného od 23.12.2015 v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade

rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený
opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej
vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K
návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

Podľa § 243f ods. 1 z.č. 438/2015 Z.z. v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto

zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie
náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods.
4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
Podľa odseku 2 cit. zák. ust. na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona
nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.
Podľa odseku 3 cit. zák. ust. exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.Podľa odseku 6 cit. zák. ust. ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku
1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu
nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.“.

Podľa § 57ods. 1 písm. m) z.č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví, ak
rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a
nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia

zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

Oprávnený doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie listinnými dokladmi v súlade s § 39 ods. 4 z.č.
438/2015 Z.z.

Konajúci súd na základe vykonaného dokazovania v súlade s vyššie cit.zák. ust. zistil:

-vyššiecitovanýzmenkovýplatobnýrozkazbolvydanýnazákladenávrhuoprávneného,vychádzajúczo
zmluvy o úvere, z ktorej záväzok povinnej bol zabezpečený blankozmekou, vystavenou dňa 20.9.2011.
V čase jej vystavenia absentoval údaj o dlžnej sume a dátume úročenia zmenkovej sumy.
- túto zmenku žalobca (tu oprávnený) doplnil v priebehu rozhodcovského konania (ako to vyplýva z

jeho odôvodnenia) dňa 28.8.2013, čím rozhodcovský súd v zmysle Dohody o vyplnení zmenky medzi
účastníkmi konania považoval túto zmenku za vlastnú zmenku žalovanej „bez protestu“ a na „platenie
predložiť do 4 rokov od vystavenia“
- žalovaná ako vystaviteľ zmenky sa zaviazal žalobcovi ako remitentovi zaplatiť zmenkovú sumu spolu
s dohodnutým zmenkovým úrokom 0,25% dlžnej sumy denne (91,25% ročne !!!), ktorého výška bola už

vo formulári zmenky predtlačená.

Súd sa oboznámil aj so zmluvou o úvere, ktorá bola a právnym podkladom žalobcu na uplatnenie svojho
nároku a zistil, že dňa 20.9.2011 účastníci uzavreli Zmluvu o úvere č. 9005006932, ktorou žalobcu
(oprávnený) poskytol žalovanej (povinnej) úver vo výške 200 eura, ktorý sa podľa zmluvy zaviazala

splatiť veriteľovi dohodnutými splátkami, vrátane poplatku za poskytnutie úveru.

Súd vyhodnotil listinné dôkazy, najmä Zmluvu o úvere, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej
len VP) a zmenkový platobný rozkaz, na základe čoho právne uzatvára:

Podľa § 2 ods. 1 zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, a účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre
osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č.250/2007 Z.z. Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č.250/2007 Z.z Predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať práva podľa
§ 3.

Podľa ods. 8 Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými
mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a
ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a

porušovanie zmluvnej slobody.

Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 52 Obč. zákonníka (ďalej len OZ) účinného v čase uzavretia zmluvy:
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.Zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského
rozsudku je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou, adhéznou). Jedná sa o zmluvu, ktorú

uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí
obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú, všeobecné
zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Úprava zákona o ochrane
spotrebiteľarozšíriladefiníciuspotrebiteľskýchzmlúvpodľaObčianskehozákonníkaajnazmluvypriamo
v Občianskomzákonníku neupravené (porovnajznenie § 52ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zmluvnými

stranami spotrebiteľskej, typovej zmluvy sú dodávateľ, spoločnosť - oprávnený, ktorej predmet činnosti
je aj poskytovanie úverov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je
subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považuje za preukázané, že povinná má v danom vzťahu
vzniknutéhozuzavretejzmluvypostaveniespotrebiteľa,nakoľkoideofyzickúosobu,ktorejbolizostrany
dodávateľa poskytnuté peňažné prostriedky.

Keďže súd dospel z predložených listinných dôkazov k záveru, že povinný mal vo vzťahu z
uzatvorenej zmluvy postavenie spotrebiteľa, za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54
Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, je namieste pri pochybnostiach (ktoré
by ev. mohol vniesť oprávnený) o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba dospieť k

záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že dlžník koná pri uzatváraní a plnení z uzatvorenej
zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ťaží toho, kto bude tvrdiť
takúto výnimku.

Zpovahyzmluvnýchstrán,predmetupodnikateľskejčinnostiveriteľaavkonečnomdôsledkuajzobsahu

zmluvy je zrejmé, že ide o štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu. Za takéhoto stavu musí
exekučný súd podrobiť túto zmluvu súdnej kontrole, či sa nenavrhuje vymáhať plnenie z neprijateľnej
zmluvnej podmienky.

V zmysle bodu 13 VP: Dohoda o vyplnení zmenky: na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako

vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto zmluvy veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku ,
v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začatia úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany
sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní zmenkový remitent na zmenke najskôr v deň, kedy sa celý úver
stane splatný. ....

Pri skúmaní vyššie konkretizovanej zmenky bral súd do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút
neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či vyplnené a následne súdom potvrdené plnenie zo zmenky
začlenenej v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd pri posudzovaní podmienok uzatvorenej
spotrebiteľskej zmluvy použil aj analogický výklad a to podľa smernice Rady 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.apríla 1993 (ďalej len „smernica“). Táto smernica bola
do nášho právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z. (účinného od 1. apríla 2004 okrem §
60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky
k Európskej únii), ktorý novelizoval Občiansky zákonník, okrem toho má smernica aj tzv. nepriame
účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad

spotrebiteľských právnych vzťahov.

V bode 37 odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť s. r. o. C-76/10, súd uviedol,
že podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou 93/13 vychádza z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,

pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky z 27. júna
2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25, ako aj z
26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25).

V bode 38 odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť s. r. o. C-76/10, súd
uviedol, že vzhľadom na túto situáciu znevýhodneného postavenia článok 6 ods. 1 smernice 93/13
stanovuje,ženekalépodmienkyniesúprespotrebiteľazáväzné.Akovyplývazjudikatúry,ideokogentné
ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami apovinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť
(rozsudky Mostaza Claro, už citovaný, bod 36, a zo 4. júna 2009, Pannon GSM, C-243/08, Zb. s. I-4713,
bod 25).

V bode 43 odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť s. r. o. C-76/10, súd uviedol,
že ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ,
ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania
nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený

od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis,
už citovaný, bod 34).

Podľa § 53 ods. 1 OZ: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 druhá veta OZ: spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j.
ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú
nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje,
alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho

plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od
zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa
ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom,
umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku

aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje
práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo.
Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno
oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. V ustanovení § 53 ods. 4 Občiansky zákonník obsahuje
demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za

neprijateľné podmienky. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v
záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

Podľa § 57ods. 1 písm. m) z.č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví, ak
rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval

nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a
nebolo prihliadnuté na 1.neprijateľné zmluvné podmienky, 2.obmedzenie alebo neprípustnosť použitia
zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

Na základe uvedeného súdu dospel k záveru, že vyplnená a oprávneným súdne uplatnená „formulárová

zmenka“ obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán. Takouto je zmenkový úrok 0,25% denne tak, ako je už predformulovaný v texte
blankozmenky . „Dohodnutý zmenkový úrok“ si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami úverovej zmluvy a zmenky. Mohol len
zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť, a teda podpísať zmenku, bez ktorej by mu úver zrejme

nebol oprávneným poskytnutý. Podpísanie blankozmenky nebolo dojednané v čase vyššej bdelosti
spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu a takto predtlačená výška zmenkového úroku spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto je v zmysle § 53 ods. 4 OZ
neplatná.

Ak teda zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva v časti odplaty (zmenkového úroku), je nutné
tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na celú zmluvu a neplatnou je v tomto prípade zmluva (zmenka)
ako celok. Súd skonštatoval, že neplatnosť zmluvy o úvere uzavretej medzi nebankovou spoločnosťou
a spotrebiteľom v dôsledku rozporu s dobrými mravmi je daná výškou zmenkového úroku a v tomtoprípade ide o neprimerane vysokú - úžernícku odplatu. Sporový súd v rozhodnutí nevykonal nijaké
právne posúdenie, ktoré by rešpektovalo zákon a normy na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením § 57ods. 1 písm. m) z.č. 233/1995 Z.z. (Exekučný
poriadok), súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto následne zastavil, tak ako je to uvedené v prvom
výroku tohto uznesenia.

O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. V tej istej
dobe je súdny exekútor povinný uplatniť si na súde trovy exekúcie, pokiaľ žiada náhradu, v opačnom
prípade bude mať súd za to, že náhradu trov exekúcie nežiada.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v troch
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiusmeruje, vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, inak súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 363 a 365 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.