Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. september 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoP/35/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214216857
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4214216857.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Jarmily Pogranovej a JUDr. Adriany Kálmánovej PhD., v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: X. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky a zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Komárno ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka - V.. Y. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom R.,
F. R. XXXX/X, občan SR a otec - S. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. - C. S.., občan SR, o zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca, o odvolaní otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k.
12P/271/2014-55 zo dňa 23. apríla 2015, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu matky maloletej zo dňa 17. 09. 2014 Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa
napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. X. M. zo sumy 2.000,- Sk (66,39
eura) na sumu 120 eur mesačne počnúc od 17. 09. 2014, keď výživné je zročné vždy do 15 dňa toho-
ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa, čím sa zároveň mení rozsudok Okresného súdu
Komárno zo dňa 23. 09. 2013 č. k. Nc/120/03(-24) v časti o výživnom na mal. dieťa. Ďalej súd prvého
stupňa rozhodol o tom, že zaostalé zročné výživné za obdobie od 17. 09. 2014 do 30. 04. 2015 vo výške

383,04 eura povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným až do
vyrovnania, a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Nakoniec o trovách konania účastníkov voči sebe navzájom súd prvého stupňa rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil
s poukazom na vykonané dokazovanie a citované ustanovenia Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z.
z. v znení neskorších predpisov - § 78 ods. 1 a 3, § 62 ods. 2 - 5) a všeobecné predpoklady pre
zmenu rozhodnutia o výške výživného tým, že v danom prípade na základe vykonaného dokazovania

dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, avšak nie v plnom rozsahu (matka
požadovala zvýšiť výživné minimálne na 200 eur mesačne). Od posledného rozhodnutia ohľadom
výživného došlo k výraznej zmene pomerov na strane mal. dieťaťa a došlo tiež k podstatnej zmene
pomerov aj u oboch rodičov. Mal. X. je o 12 rokov staršia a je nepochybné, že minimálne z uvedeného
dôvodu došlo k zmenám významného charakteru, keď za uvedené obdobie jednak došlo k nárastu
cien v spoločnosti a nepochybne sa navýšili aj výdavky na maloletú v súvislosti s jej stravovaním,
ošatením, obuvou, ako aj v súvislosti so záujmovými aktivitami dieťaťa a v súvislosti so školou. Príjem

matky vzrástol významným spôsobom na 768,87 eura (v čase predchádzajúceho rozhodovania bola na
materskejdovolenkeapoberalarodičovskýpríspevokvovýške3.790,-Sk),bývavspoločnejdomácnosti
s priateľom s príjmom cca 450 eur, má v pestúnskej starostlivosti mal. Z. I. s poberaným príspevkom
300 eur a poberá tiež prídavky na dve deti vo výške 2 x 23,52 eura. K významnej zmene pomerov došloaj u otca, ktorý síce tvrdí, že príjem nemá, ale napriek tomu vykonáva podnikateľskú činnosť. Výpočet
výdavkov otca predstavuje takú výšku, na ktorej pokrytie by dôchodok jeho matky vo výške cca 400
eur nepostačoval, vzhľadom na ktoré skutočnosti súd dospel k záveru, že jeho finančná situácia ním

uvedená (tvrdená) nezodpovedá realite, keď tiež vlastní 3-izbový byt, ktorý neužíva a za ktorý podľa
vlastného vyjadrenia platí 120 eur, i keď z kalkulácie vyplýva mesačná úhrada vo výške 212,30 eura;
zabezpečuje tiež starostlivosť o svoju plnoletú dcéru, ktorú má v starostlivosti a na ktorú jej matka platí
výživné vo výške 50 eur. Nepochybne sa aj stravuje, oblieka, hradí aj pohonné hmoty do osobného
automobilu. Pri určovaní výživného preto súd prvého stupňa zohľadnil výdavky na dieťa a vychádzal

z celkovej majetkovej situácie otca, ako aj z príjmu matky, ktorej životná úroveň i podľa správy úradu
je vyššia, ako životná úroveň otca. Vyhodnotiac všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach dospel
k záveru, že primeraná výška výživného na maloletú predstavuje zo strany otca sumu 120 eur, na
ktorú sumu zvýšil vyživovaciu povinnosť otca odo dňa podania návrhu, v dôsledku čoho vznikla otcovi
zaostalosť na zročnom výživnom, ktoré otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 10 eur až do
vyrovnania v zmysle ust. § 160 ods. 1 OSP (Občianskeho súdneho poriadku - zák. č. 99/1963 Zb. v

znení neskorších predpisov). O trovách konania bolo rozhodnuté na základe ustanovenia § 146 ods. 1
písm. a/ OSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (v konaní,
ktoré sa mohlo začať i bez návrhu, medzi ktoré patrí i konanie ohľadom práv a povinností k mal. dieťaťu
- pozn. odvolacieho súdu).

Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len otec maloletej, domáhajúci sa „zníženia jeho
vyživovacej povinnosti oproti tomu, čo rozhodol súd prvého stupňa“ (zrejme teda zamietnutia návrhu na
zvýšenie výživného). V dôvodoch odvolania uviedol, že od prvého pojednávania bola konajúca sudkyňa
voči nemu zaujatá, že matka maloletej je mu dlžná ešte sumu 680 eur a že doložil rozpis nákladov, čo
investoval do rekonštrukcie domu (matky maloletej) za roky 2006 až 2009, kde vložil svoje náklady

23.800 eur. Jeho mesačný príjem nedosiahne ani minimálnu mzdu, len to nevedel predložiť daňovým
priznaním, nakoľko má odklad na jeho podanie do 30. 06. 2015, na základe čoho si neplatí ani odvody
do Sociálnej poisťovne. Predložil príjmy za rok 2014 a aj náklady, ktoré asi neboli brané do úvahy. Staršia
dcéra býva u neho a on na ňu dostáva 50 eur, avšak on má platiť 130 eur. V januári ochorel, liečil sa 2
týždne a doposiaľ sa mu nepodarilo vyliečiť. Teraz si myslí, že keď podniká, tak zarába, ale je to opak,

iba prerába a viac sa zadlžuje. Navrhoval zverenie maloletej do striedavej starostlivosti a maloletú matka
vozí do školy po ceste do a z práce.

Kolízny opatrovník maloletej vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť.

Matka maloletej rovnako nesúhlasila s odvolaním otca maloletej, keď poukázala na to, že na maloletú
prispieva výhradne sumou 66 eur, neprispieva jej vreckovým a nič jej nekupuje, nestretáva sa ňou, a
pretonerozumiejehopožiadavke,ženiejeschopnýplatiťanitých120eurmesačne,keďonamánáklady
na dieťa minimálne 300 eur mesačne. Súd rozhodol v jeho prospech a jej sa nikto nepýtal, či sama stíha

náklady na maloletú platiť, keďže vo výhode je vždy otec a dokonca ani na dieťa platiť nechce.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 214 ods. 2 a § 156 OSP) a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny

potvrdiť a zároveň o trovách odvolacieho konania rozhodnúť v zmysle ust. § 224 ods. 1 a § 146 ods.
1 písm. a/ OSP vzhľadom na druh daného konania, ktoré mohlo začať aj bez návrhu, kedy žiaden z
účastníkov právo na náhradu trov konania nemá.

Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa náležitým spôsobom vykonal dokazovanie v rozsahu

potrebnom pre rozhodnutie vo veci, že jeho skutkové závery zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a
sú vecne správne a že vec i správne právne posúdil, v dôsledku čoho sa, pre plné (v celom rozsahu)
stotožnenie sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia obmedzuje v dôvodoch rozhodnutia len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, na ktoré aj ako na svoje pre ich správnosť
len poukazuje (§ 219 ods. 2 OSP).

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej, než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie ajďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsať násobok sumy životného minima (§ 2
písm. a/ zák. č. 601/2003 Z. z.).

Otec maloletej svoje živnostenské oprávnenie od 18. 11. 2013 na 3 roky pozastavil a dňa 08. 11. 2013
vznikla zápisom v obchodnom registri Obchodná spoločnosť DREVYR SK, s.r.o., v ktorej je jediným
spoločníkom a konateľom s peňažným vkladom 5.000 eur, ktorý bol splatený. Zálohový predpis úhrad
za byt vo vlastníctve otca maloletej je určovaný na počet bývajúcich osôb 4 s mesačnou úhradou

212,30 eura, o ktorom byte uvádzal, že ho aktuálne neprenajíma (na pojednávaní 09. 12. 2014 uvádzal,
že nájomníkov má a nájomné mu platia 320 eur). Účtovné doklady (evidenciu) za s. r. o. odvolateľ
nepredložil (len súhrnnú intervalovú správu z registračnej pokladne za obdobie 31. 03. 2014 - 05. 12.
2014) a nevysvetlil pôvod zaplateného základného vkladu 5.000 eur.

Tvrdenia otca maloletej o výške jeho príjmov z podnikania, resp. o uhrádzaní jeho nákladov z

prostriedkov jeho rodinných členov sú zjavne neprimerané výdavkom otca, preto nezodpovedajú realite
a sú nehodnoverné. Správne preto súd prvého stupňa prihliadol na celkové majetkové pomery otca.

Určené výživné v sume 120 eur považoval (aj) odvolací súd za primerané, keď táto suma zodpovedá
uvádzanej platbe otca maloletej na jeho byt, pričom však plnenie si jeho vyživovacej povinnosti má

prednosť pred výdavkami na jeho majetok. Na výške určeného výživného nič nemení ani výška otcom
maloletej potvrdeného výživného na jeho staršiu dcéru v jeho starostlivosti.

Vychádzajúc z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.