Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2015

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9P/43/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714200907
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lapšanská
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1714200907.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou, vo veci starostlivosti súdu
o maloleté dieťa : H. L.Ň., nar. XX.XX.XXXX, bytom v R. D., B. XXX/XX, zastúpené v konaní Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom v Pezinku, Moyzesova č. 2, dieťa rodičov : matka - R.Ň. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom v R. D., B. XXX/XX, otca - H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom v J., X. X, o určenie
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje maloletú H. L.K., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec dieťaťa je povinný prispievať na výživu maloletej H. L., nar. XX.XX.XXXX sumou 80 eur mesačne,
počnúc dňom 01.01.2014.

Zročné výživné za obdobie od rok 01.01.2014 do 11.02.2015 v sume 730 eur je otec dieťaťa povinný
zaplatiť k rukám matky dieťaťa, do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny víkend v mesiaci v čase od soboty od
10.00 hod. do nedele do 17.00 hod., kedy si maloleté dieťa vyzdvihne a odovzdá ho matke v mieste
jej bydliska.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 31.01.2014 sa matka maloletého dieťaťa domáhala úpravy práv
a povinností k maloletému dieťaťu a to v časti zverenia dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti a
oprávnenia dieťa zastupovať, ako aj určenia výživného v sume 150 eur mesačne od 01.12.2013.

V návrhu uviedla, že s otcom maloletého dieťaťa detí nie sú manželia. Otcovstvo k maloletej bolo
určené súhlasným vyhlásením oboch rodičov pred úradom matriky. S maloletým dieťaťom je materskej
dovolenke a otec dieťaťa okrem sumy 30 eur mesačne, na dieťa ničím neprispieva. Jej príjmy nestačia
pokryť náklady dieťaťa. S otcom maloletého dieťaťa žili v spoločnej domácnosti do 31.12.2012, odvtedy
sa o maloletú stará sama.

Po ustanovení kolízneho opatrovníka - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, súd nariadil
ústne pojednávanie a predvolal rodičov dieťaťa a kolízneho opatrovníka.

Vykonal dokazovanie oboznámením sa z listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu: sobášny list, rodný
listy maloletého dieťaťa, potvrdenia o príjme účastníkov konania, vyčíslenia mesačných nákladov na deti
a iné listinné dôkazy vzťahujúce sa k veci.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že maloleté dieťa sa narodilo rodičom - účastníkom konania
mimo manželstva. Otcovstvo k dieťaťu bolo určené ich súhlasným vyhlásením pred matričným úradom
Bratislava - Ružinov. Rodičia dieťaťa žili v spoločnej domácnosti , odkiaľ sa otec dieťaťa odsťahoval
koncom decembra 2012. Matka spolu s maloletým dieťaťom žijú v R. D.. Náklady na dieťa vyčíslila
matka na sumu 310 eur ( hygiena, lieky, strava, oblečenia a obuv, škôlka) + náklady na bývanie v sume
70 eur ( plyn, elektrina ), úver 200 eur.

Matka dieťaťa bola do 31.12.2014 na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok v sume
203,20 eur + prídavok na dieťa 23,52 eur. T.č. je nezamestnaná, uvádza príjem 350 eur. Dieťa bolo
prijaté do materskej škôlky
Y. R. D..

Otec dieťaťa uviedol, že pracuje v spoločnosti G., R..K..S.., jeho príjem je 350 eur. Uviedol, že je ochotný
prispievať sumou 50 eur mesačne na dieťa, pretože aj on potrebuje z niečoho žiť. Platí i na syna a to na
základe rozsudku Okresného súdu Skalica. Otec dieťaťa tiež navrhol upraviť styk s maloletým dieťaťom.

Kolízny opatrovník doporučil súdu návrhu matky detí vyhovieť a priznať výživné v sume minimálne
80-100 eur. Nakoľko dôvody hodné osobitného zreteľa preukázané nebolo, navrhol priznať spätné
výživné od 13.12.2011.

Podľa § 24 ods. 3 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní
dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové
potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného
z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na
súde.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd i vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú sami schopné sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov sa o deti osobne stará. ( veta prvá ).

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča neberie súd do úvahy výdavky
povinného rodiča nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine , výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Otec na dieťa prispieva
sumou 30 eur mesačne. Náklady dieťaťa, ktoré matka dieťaťa vyčíslila na sumu 310 eur spolu,
sú nákladmi opodstatnenými, nakoľko ide o nevyhnutné náklady dieťaťa akými sú strava, bývanie,
hygienické potreby, škôlka, oblečenie. Matka dieťaťa sama nestačí uhrádzať všetky náklady dieťaťa,
či už z rodičovského príspevku, alebo teraz keď je nezamestnaná. Otec dieťaťu ničím nad rámec
dobrovoľne plnenej vyživovacej povinnosti neprispieva.

Pokiaľ ide o zverenie dieťaťa, nebolo v konaní sporným, že dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti
matky. Uvedenú formu zverenia nikto z účastníkov konania nenamietal.

Oprávnenie dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok súd ponechal tiež matke, nakoľko otec dieťa
nekontaktuje a neprejavuje oň zvýšený záujem.

Vyživovaciu povinnosť k dieťaťu majú obaja rodičia a nie je mysliteľné, aby otec dieťaťa sa
svojej zákonnej povinnosti svoje dieťa živiť zbavoval prenášaním všetkej svojej zodpovednosti na
matku dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené
potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim treba pristupovať diferencovane.
"Schopnosti a možnosti" rodičov má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska
ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia v danom regióne so
zreteľom aj na zistenú mieru nezamestnanosti a pod. "Majetkové pomery" rodičov treba zohľadňovať
a posudzovať nielen podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj
podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku (hnuteľných vecí, nehnuteľností, pohľadávok, cenných
papierov, úspor a pod.), ktorého prejavom môže byť napríklad aj nákladný spôsob života, ktorý môže
upozorniť na ďalšie nedoložené príjmy.

Matka dieťaťa bola od narodenia dieťaťa najprv na materskej, neskôr na rodičovskej dovolenke, až do
decembra 2014. Jej príjem predstavoval v čase od 01/13-12/2013 sumu 199,60 eur mesačne + 23,10
eur prídavok na dieťa a od 01/2014 do 12/2004 sumu 203,20 + 23,52 eur. Z uvedeného príjmu tak matka
dieťaťa musela hradiť nielen náklady dieťaťa, ale i svoje nevyhnutné životné náklady. Jej možnosti sa
zamestnať boli, vzhľadom na potrebu osobnej starostlivosti o dieťa, obmedzené.

Otec dieťaťa je zamestnaný, teda pracovať môže a je schopný. Jeho priemerný mesačný príjem za
obdobie od 01/2014 do 12/2014 bol 319,88 eur. Uviedol tiež, že príležitostne brigáduje.

Je skutočne iluzórne predpokladať, že na úhradu nákladov dieťaťa môže postačovať zo strany otca
dieťaťa čiastka 30 eur. Dieťa musí niečo jesť a piť , že sa musí obliekať, niekde bývať, absolvovať
bežné lekárske prehliadky. Všetky tieto položky tvoriace úplne nevyhnutné a bežné mesačné náklady "
niečo " stoja a len základná strava pri absolútne minimálnej stravnej jednotke 3 eur na deň predstavuje
položku 90 eur mesačne ( pričom matka stravu vyčíslila na sumu 80 eur/mesačne).

Otec dieťaťa súdu nepreukázal, že by mal obmedzenú schopnosť pracovať. Je krajne nezodpovedné,
že relatívne mladý muž, v dobrom zdraví akceptuje príjem 300 eur mesačne a nesnaží sa robiť všetko
preto, aby svoje deti uživil. Dieťa má právo na základné životné potreby a hoci pojem " výživné " by
mohol vyvodzovať dojem, že sa jedná iba o výživu dieťaťa, nie je tomu tak. Pojem výživné je oveľa širší
a zahŕňa zabezpečovanie všetkých preukázaných potrieb dieťaťa.

V danom prípade sú určoval výživné pre dieťa vo veku 4 rokov a ako už bolo vyššie uvedené
okrem pestrej a plnohodnotnej stravy zahŕňajúcej ovocie, zeleninu, mäso, mliečne výrobky, strukoviny,
cestoviny a výživové doplnky, potrebujú aj stimuly na svoj osobnostný rast, ako sú hračky , knižky. Dieťa
v tomto veku rýchlo rastie a častá výmena oblečenia a obuvi je úplne samozrejmá. Uvedené náklady
sú nákladmi, ktoré má každé dieťa v uvedenom veku. Sumár nákladov vo výške 310 eur mesačne je
preto plne opodstatnený. Je absurdná predstava otca dieťaťa , že matka z rodičovského príspevku a
prídavku na dieťa bude schopná tieto potreby zabezpečovať, keď i sama má svoje nevyhnutné mesačné
náklady. Súd preto určil výšku vyživovacej povinnosti otca na sumu 80 eur mesačne, pričom takto určené
výživné je na absolútnej hranici akceptovateľného minima.

Vyživovaciu povinnosť súd určil otcovi dieťaťa spätne od 01.01.2014, pričom za túto dobu mal otec
dieťaťa uhradiť na maloletú 12x 80 eur ( 960 eur) a za rok 2015 : 2x 80 eur ( 160), spolu sumu 1120.

Za obdobie od 01.01.2014 do 11.02.2015 uhradil 13 x 30, t.j. 390. Výška zročného výživného je preto
určená ako rozdiel medzi určeným a skutočne zaplateným výživným : 1120 - 390 = 730 eur. Zročné
výživné je finančným plnením, ktoré je povinná osoba povinná zaplatiť
v celosti, pričom možnosť splátok nie je automaticky súdom priznaná. V danom prípade otec detí ani
splátky zročného výživného nežiadal, hoci mal možnosť sa k návrhu vyjadriť.

Styk otca s dieťaťom súd upravil v súlade s návrhom otca dieťaťa, každý párny týždeň v mesiaci , v čase
od soboty od 10.00 do nedele do 17.00 hod. Matka dieťaťa, ani kolízny opatrovník proti navrhovanej
úprave styku nenamietali.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a ) a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal
náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré je možné začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súdu, písomne v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 O. s. p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že,
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli
doteraz uplatnené
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.