Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/426/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233780
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5112233780.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie
13, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 18C/266/2012-84 zo dňa 27.6.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 18C/266/2012-84 zo dňa 27.6.2013 žalobný návrh navrhovateľa v
celom rozsahu zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Okresný súd rozsudok odôvodnil poukazom na ustanovenia z. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov, ustanovenia Exekučného
poriadku a vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovných skutkovým a právnym
záverom:

Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť
splnené všetky tri podmienky súčasne /nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik
škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou/. Škoda nemohla vzniknúť, pretože nedošlo k porušeniu zákonnej 15-dňovej lehoty.
Súd konajúci o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z
existencie prieťahov v súdnom konaní pre prípad, ak by tieto boli konštatované predsedom súdu
alebo Ústavným súdom SR. Súd nepovažuje za preukázanú existenciu prieťahov v exekučnom
konaní a ak ide o majetkovú škodu vo výške 125,- eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
550,- eur, s poukazom na § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., sa uhrádza skutočná škoda a
ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak alebo nie je iná právna skutočnosť. Navrhovateľom
uvádzané paušálne sumy sú nesprávne a účelové, skutočnú škodu je nevyhnutné dokázať listinami
a skutočnosťami preukazujúcimi požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k
ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany navrhovateľa.

Navrhovateľ nepreukázal nárok na vznik nemajetkovej ujmy, keď s poukazom na judikatúru Ústavného
súdu SR je potrebné uviesť, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha
podrobnému skúmaniu prípadu zo strany Ústavného súdu.
U právnických osôb a u fyzických osôb je vznik nemajetkovej ujmy odlišný. Pocity členov riadiacich
orgánov spoločnosti v podobe "frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery" sú irelevantné v predmetnom
konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. S
poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky /spis. zn. 30 Cdo/675/2011/ odškodnenie
právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické
osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma
priamo a taktiež "zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov" nebol zo strany navrhovateľa
preukázaný a ani to, akým spôsobom uvedená situácia "ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy
navrhovateľa". Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka /pri formovaní záveru potrebuje priznanie
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch/ je potrebné zohľadniť a s prihliadnutím na charakteristiku
podnikateľskej činnosti považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi /navrhovateľ si uplatňuje nárok
na náhradu škody voči štátu/, keďže uplatnená škoda mala vzniknúť pri spornej a negatívne vnímanej
podnikateľskej aktivite. V tejto súvislosti odporca poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a prípadnou škodou.
Okresný súd konal a rozhodol v neprítomnosti riadne predvolaných účastníkov. Odporca sa písomne
ospravedlnil 21.6.2013.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 125,- eur a
nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 550,- eur, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného v exekučnom konaní v zákonnom stanovenej
lehote. Vyššie citované ustanovenie zákona nedefinuje pojem nesprávneho úradného postupu.
Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok a nesprávnym úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnom stanovenej lehote, a i
nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom.
V súlade s vyššie uvedeným mal okresný súd za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti
navrhovateľa konal v predmetnej veci priebežne bez zbytočných prieťahov, súd nemal za preukázaný
nesprávny úradný postup /existenciu prieťahov v exekučnom konaní/ ako jeden z predpokladov pre vznik
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, z uvedeného dôvodu návrh
navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal odporcovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, právo na náhradu konania vo výške, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení
rozsudku. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v uvedenej lehote trovy konania nevyčíslil, keď tieto neboli
súdu predložené, pričom rozsudok bol vyhlásený dňa 27.6.2013, okresný súd postupoval podľa § 151
ods. 2 O.s.p. Z obsahu súdneho spisu nezistil žiadne trovy, ktoré by bolo možné odporcovi priznať
na náhradu, v dôsledku toho súd nebol viazaný výrokom o prisúdení náhrady trov konania odporcovi v
rozsudku, tak ako ho verejne vyhlásil dňa 27.6.2013, a preto odporcovi v písomnom vyhotovení rozsudku
náhradu trov konania nepriznal.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť a
vec vrátiť okresnému súdu na opätovné konanie. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že postupom
súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkovi konania, rozhodol vylúčený sudca a
okresný súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav. Nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Namietal, že pred vynesením rozsudku nebol oboznámený so súdom vykonanými dôkazmi alebo
stanoviskami nemal možnosť vyjadriť sa k ním s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Ako strana konania
nebol pred vynesením rozsudku oboznámený s písomným vyjadrením odporcu k žalobe a toto mu bolo
doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. Nebol pred vynesením rozsudku oboznámený
so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu
nemal možnosť vyjadriť sa. Nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto
dôkazom a tvrdeniam vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Tvrdil,
že v predmetnej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, pokiaľ tak súd urobil, porušil
právo navrhovateľa na kontradiktórny súdny proces. Upozornil, že súd vykonal dokazovanie, ktorého

obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Dodal, že súd vykonal dokazovanie
listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný, nie je zrejmé, či išlo o listiny
založené v exekučnom spise. Poukázal na ust. § 15 O.s.p. s tým, že v konaní môže sudca urobiť len
také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Zdôraznil, že nedostatok nestrannosti sudcu je súčasťou pojmu
„zákonný sudca“. Nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo na ústnom pojednávaní, v ktorom
vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca.

K odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa sa odporca písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v § 212 ods.
1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.
rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s § 219 ods. 1,2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení
toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - navrhovateľ, konštatuje, že okresný súd
v dostatočnom rozsahu zistil skutočností potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré
vyhodnotil v súlade s § 132 a nasl. O.s.p., dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ustanovenie § 219
ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá
zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky konaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

K námietkam uvádzaným odvolateľom - navrhovateľom v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvého
stupňa, v ktorom navrhovateľ namieta, že vo veci rozhodoval nezákonný sudca, sa krajský súd s
touto námietkou nestotožnil, nakoľko pri preskúmaní obsahu spisu jednoznačne zistil, že zákonná
sudkyňa JUDr. Gabriela Panáková, ktorej pôvodne napadla vec podľa rozvrhu práce, telefonicky,
mailom a písomne oznámila navrhovateľovi, že k prejednávanej veci a k účastníkom konania nemá
žiadny vzťah, ktorý by objektívne vzbudzoval pochybnosti o jej zaujatosti. Svojou rozhodovacou
činnosťou sa nepodieľala na rozhodnutí súvisiacej s nárokom navrhovateľa (náhrada škody spôsobená
nesprávnym úradným postupom súdu). Skutočnosť, že navrhovateľ sa domáha náhrady škody
spôsobnej nesprávnym úradným postupom tamojšieho súdu, nie je bez ďalšieho objektívne spôsobilá
vyvolať pochybnosti o jej nezaujatosti. Jej povinnosťou ako zákonnej sudkyne je v rámci výkonu
svojej funkcie každú pridelenú vec podľa rozvrhu práce prejednať a rozhodnúť nestranne, spravodlivo
podľa zákona a na základe skutkového stavu veci a musí zachovávať profesionálny prístup zahrňujúci
profesionálny náhľad, čo pri zachovávaní sudcovskej etiky dáva záruku nestranného a zákonného
rozhodnutia. Poukázala na to, že nie je dôvodný postup v zmysle § 15 ods. 1 O.s.p. ani podľa § 12 ods.
1 O.s.p. (čo zákonná sudkyňa uvádzala aj priamo v rozhodnutí vo veci samej).
Krajský súd preto dospel k záveru, že o veci rozhodoval zákonný sudca a námietka navrhovateľa v tomto
smere neobstojí.

Navrhovateľ v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa namietal, že mu nebolo doručené
vyjadrenie odporcu k ním podanej žalobe, čím nedošlo len k porušeniu základného práva navrhovateľa
na kontradiktórny súdny proces, ale aj k priamemu porušeniu ust. § 114 ods. 2 O.s.p., k čomu krajský
súd uvádza, že ust. § 114 ods. 2 O.s.p. ukladá súdu v rámci prípravy pojednávania povinnosť doručiť
odporcovi (žalovanému) do vlastných rúk návrh na začatie konania (žalobu) spolu s rovnopisom a
prílohami návrhu. Povinnosťou súdu nie je doručovať navrhovateľovi vyjadrenie odporcu k žalobe. Ak
by sa aj dalo uvažovať o povinnosti doručiť takéto vyjadrenie druhého účastníka, malo by k tomu

dôjsť iba vtedy, pokiaľ vyjadrenie má zásadný vplyv na rozhodnutie súdu. Iný pohľad na realizáciu
práva účastníka oboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany, by mohol v praxi znamenať neustály,
opakujúci sa a nikdy nekončiaci proces vyjadrovania sa jedného účastníka konania k vyjadreniu druhého
účastníka konania, pričom možnosť spoznať obsah príslušného vyjadrenia je zabezpečené aj právom
účastníka konania na nahliadnutie do súdneho spisu. V prejednávanej veci prvostupňový súd nariadil
vo veci pojednávanie. Na vytýčený termín pojednávania navrhovateľa a jeho právneho zástupcu riadne
predvolal a to, že sa navrhovateľ na nariadený termín pojednávania nedostavil, pojednávanie žiadal
odročiť z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, správne okresný súd
vyhodnotil podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. V danom prípade totiž táto námietka navrhovateľa nebola
akceptovateľná vzhľadom na skutočnosť, že sám na výzvu súdu uviedol, že námietku zaujatosti voči
sudcom okresného súdu nepodal a otázka zákonného sudcu bola vyriešená priamo sudkyňou, ktorá sa
vyjadrila, že nie je dôvod pochybovať o jej nezaujatosti.

Ďalšia námietka navrhovateľa uvádzaná v podanom odvolaní o tom, že súd sám určil rozsah
dokazovania, navrhovateľ ako strana konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený so súdom
vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a nebol oboznámený s obsahom dôkazov
a tvrdení, nemal možnosť k týmto dôkazom a tvrdeniam sa vyjadril a nemal možnosť navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Je potrebné uviesť, že navrhovateľ sám sa tohto svojho práva vzdal,
keď sa na vytýčený termín pojednávania, na ktorý bol riadne predvolaný, nedostavil. Pokiaľ by žiadal
pojednávanie odročiť z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu vzhľadom na
rozhodovaciu činnosť a prax nadriadeného súdu Okresnému súdu Žilina o vylúčení, resp. nevylúčení
sudcov okresného súdu v jednotlivých obdobných veciach, nemal dôvod spoliehať sa na to, že okresný
súd jeho žiadosti o odročenie pojednávania vyhovie a v konaní nebude ďalej pokračovať. Okresný
súd v rámci dokazovania oboznámil exekučný spis, oboznámenie, ktorého ako dôkaz bolo navrhnuté
samotným navrhovateľom. Pokiaľ sa týkalo ďalších námietok navrhovateľa v podanom odvolaní o tom,
že súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie
rozhodnutia boli dodržané a nevysporiadal sa so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného
postupu, jednalo sa o všeobecné námietky, ktoré navrhovateľ bližšie nezdôvodnil ani nepodložil.

Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Preto odvolací súd preskúmal vec
iba v rozsahu odvolacích dôvodov vymedzených navrhovateľom a dospel k záveru, že konajúci súd
postupoval procesne správne a to nielen v otázke vymedzenia a ustálenia zákonného sudcu, ale i v
otázke doručovania vyjadrenia odporcu k žalobe navrhovateľa, ako i v otázke vykonania dokazovania.

Krajský súd sa stotožnil s postupom okresného súdu pokiaľ návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Stotožnil sa s dôvodmi zamietnutia návrhu, pričom v danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že v
dobe po doručení žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie exekučný súd vykonával ďalšie úkony, zabezpečoval si podklady pre ďalší procesný postup.
Oprávňovalo ho k tomu priamo ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v súvislosti s ust. § 45 ods. 1
zákona o rozhodcovskom konaní.

Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty nemožno automaticky považovať za porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vždy je potrebné skúmať dôvody, pre ktoré k nedodržaniu
lehoty došlo a od toho odvíjať i zodpovednosť konajúceho subjektu. V exekučnej veci, na ktorú poukazuje
navrhovateľ, skutočne exekučný súd nedodržal zákonnú lehotu, neurobil to však svojvoľne tým, že by
vo veci vôbec nekonal, ale naopak, v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní a zabezpečoval si podklady pre ďalší procesný postup. Konal v súlade so
zákonom, keď žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia vyhovel až po obdržaní a preskúmaní
potrebných podkladov.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa
- navrhovateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil ako vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1
O.s.p., § 151 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. s tým, že odporca ako úspešný účastník v konaní
si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.