Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9Cpr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413213278
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1413213278.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľa: J..

V. C., bytom H. X, N., zastúpený advokátom JUDr. Juraj Bilický, Farská 9, Nitra, proti odporcovi:
Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, Karloveská 2, Bratislava, zastúpený advokátom
doc. JUDr. Ľubomír Fogaš, CSc., Kýčerského 5, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania spočívajúcich v trovách
právneho zastúpenia vo výške 1.046,18 eur. na účet právneho zástupcu vedený v B. B.Ľ., P..B.., č.

účtu: XXXXXXXXX/XXXX, IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 17.7.2013 domáhal vydania rozhodnutia, že
skončenie štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa výpoveďou zo strany odporcu v zmysle § 47
písm. b) zákona č. 400/2009 o štátnej službe v znení neskorších predpisov je neplatné. Odporca je
povinný nahradiť navrhovateľovi náhradu mzdy za obdobie od 1.6.2013.
Návrh odôvodnil tým, že podľa pracovnej zmluvy zo dňa 1.12.1991 č. 1734/R/91 a nasledujúcich
zmien vykonával funkciu hlavný radca - inšpektor na Inšpektoráte životného prostredia Bratislava,

Stále pracovisko Nitra, Odbor inšpekcie ochrany vôd. Prácu v zmysle pracovnej zmluvy vykonával
na stálom pracovisku v Nitre. Dňa 1.5.2012 bol, bez jeho súhlasu dočasne preložený na Odbor
integrovaného povoľovania a kontroly, SP Nitra, IŽP Bratislava. Počas trvania preloženia bola
Rozhodnutím generálneho riaditeľa č. 5/2012 o zmene systemizačnej štruktúry SIŽP táto zmenená tak,
že v organizačnej zložke SIŽP, IŽP Bratislava, Stále pracovisko Nitra, Odbor inšpekcie ochrany vôd
bol znížený počet štátnozamestnaneckých miest o 1 miesto v platovej triede 8 s funkciou hlavný radca
- inšpektor a o miesto s rovnakou špecifikáciou bol zvýšený počet štátnozamestnaneckých miest na

SIŽP, IŽP Bratislava, Odbor inšpekcie ochrany vôd. Rozhodnutie nadobudlo účinnosť 17.10.2012. Z
dôvodu uvedenej zmeny v štruktúre SIŽP, po uplynutí jeho dočasnej práceneschopnosti sa konalo dňa
4.3.2013 v Bratislave stretnutie, na ktorom boli prítomní J.. S., T.. S., E.. P. T.. W.. Na tomto stretnutí
mu bolo oznámené, že SIŽP ho nemôže zaradiť na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom
vykonával štátnu službu pred dočasným preložením. Na stretnutí mu bolo ponúknuté trvalé preloženie
na odbor, na ktorý bol predtým preložený bez jeho súhlasu. Po uvedenom návrhu žiadal o poskytnutie
primeranej lehoty na dôkladné zváženie návrhu a poradu s advokátom a rodinou. Potom, ako trval na

možnosti poradiť sa s advokátom, služobný úrad s ním skončil štátnozamestnanecký pomer výpoveďou
podľa § 47 písm. b) zák. č. 400/2009 Z.z. ku dňu 31.5.2013 s tvrdením, že mu bol údajne poskytnutý
dostatočný časový priestor na zváženie. S obsahom vyhotoveného záznamu zo stretnutia nesúhlasil,
nakoľko nie je pravda, že nesúhlasil s trvalým preložením na ponúkané miesto. Má za to, že jemuúdajne poskytnutý čas na zváženie nebol primeraný, nakoľko mal pochybnosti o správnosti postupu
SIŽP, a taktiež atmosféru rokovania vnímal ako neprimeraný tlak na jeho osobu s cieľom urobiť okamžité
rozhodnutie bez možnosti starostlivo zvážiť návrh SIŽP. Svoj pracovný deň 4.3.2013 začal o 6.00 hod.

Rokovanie v Bratislave sa skončilo približne o 16.30 hod. Bol fyzicky a psychicky vyčerpaný aj preto,
že mu bolo odopreté zákonom garantované právo na prestávku na obed, aj keď na to opakovane
upozorňoval. Taktiež má za to, že jeho štátnozamestnanecké miesto nebolo Rozhodnutím č. 5/2012
generálneho riaditeľa o zmene organizačnej štruktúry SIŽP zo dňa 17.10.2012 zrušené. V uvedenom
dokumente nie je zmienka o zrušení štátnozamestnaneckého miesta, miesto bolo len presunuté a to

podľa neho z dôvodu, že sa ho snažili v tom čase už dlhodobo prinútiť odísť z uvedeného miesta. Má
za to, že neplatnosť výpovede môže byť daná aj tým, že jeho dočasné preloženie nebolo vykonané
v zmysle zákona. Dočasné preloženie bez jeho súhlasu podľa neho nemôže byť formou dohody. V
dokumente chýbajú zákonom vyžadované náležitosti, a to presne určený čas na ktorý mal byť preložený.
Jeho podpis na dokumente znamená len to, že s preložením nesúhlasil. Dôvod na jeho preloženie
nebol dočasné doplnenie personálne oslabeného Odboru integrovaného povoľovania a kontroly (ďalej

len OIPK), ako sa uvádza v cit. Dodatku č. 1, ale iný. Z tohto odboru so súhlasom Osobného úradu,
generálneho riaditeľa SIŽP, riaditeľa IŽP Bratislava a aj vedúcej stáleho pracoviska Nitra odišiel po
dlhodobej práceneschopnosti od 1.1.2012 jeden inšpektor na odbor odpadového hospodárstva bez
toho, aby bol tento odbor kontinuálne dočasne personálne doplnený. OIPK Nitra nežiadal o dočasné
personálne doplnenie a ešte niekoľko dní pred 1.5.2012 vedúci OIPK Nitra ani hlavná inšpektorka

IPK nevedeli o jeho preložení. Navrhovateľ v návrhu tiež uviedol, že ako pracovník OIOV, stále
pracovisko Nitra, Inšpektorátu Bratislava, Slovenskej inšpekcie životného prostredia bo približne od roku
2007-2008 pod neustálym psychickým tlakom jeho nadriadených a niektorých inšpektorov na OIOV
Nitra. Tlak na jeho osobu začal neúnosne narastať po 1.8.2011, kedy bol zbavený poverenia zastupovať
vedúceho OIOV Nitra a zastupovaním v jeho neprítomnosti bola poverená J.. F.. Opakovaná, z jeho

pohľadu neodôvodnená kritika jeho práce, zadržiavanie pre jeho prácu dôležitých informácií, ukladanie
nesplniteľných, alebo len veľmi ťažko splniteľných pracovných úloh s vyššou časovou náročnosťou
v porovnaní s ostatnými inšpektormi, úmyselné prekážky v práci, ohováranie, ponižovanie, zjavne
nerovnaké pracovné podmienky oproti ostatným inšpektorom a odopieranie zákonom zaručených práv
zamestnanca. Tieto praktiky vyvrcholili 28.2.2012 a výsledkom bolo jeho bezdôvodné preloženie na

OIPK Nitra bez jeho súhlasu od 1.5.2012. Zamestnávateľ žiadnym spôsobom celý čas nereagoval na
jeho verbálne žiadosti o riešenie tejto situácie. Jeho písomné sťažnosti boli prešetrované spôsobom
a s výsledkom, ktorý len posilnil pozíciu tých, ktorí ho šikanovali a demonštratívne a opakovane a s
vedomím nadriadených porušovali pracovnú disciplínu bez obáv z dôsledkov. Tieto pracovné podmienky
spôsobili poškodenie jeho zdravia s dočasnou práceneschopnosťou 136 dní. Keďže ani po zotavení

sám z pracovného miesta neodišiel, tak hneď v prvý deň po nástupe do práce po viac ako 21 rokoch
pre SIŽP dostal z jeho pohľadu protizákonnú výpoveď. Má za to, že z povahy jeho odpovede uvedenej
v zázname, ako aj z povahy samotného zápisu ,,prevzal a nesúhlasím“ na dokumente skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 4.3.2013 jednoznačne vyplýva, že nesúhlasil so skončením
pomeru, trval na tom, aby štátnozamestnanecký pomer ďalej pokračoval, a že jeho skončenie považuje

za neplatné, lebo naň nevidí zákonný dôvod. S dôvodmi skončenia nesúhlasí, nakoľko sa domnieva, že
skončenie je nezákonné, keďže pri prerokovaní mu nebolo umožnené poradiť sa o trvalom preložení,
toto preloženie neodmietol a dôvody ponúkaného trvalého preloženia ako aj dôvody organizačnej zmeny
sú vykonštruované, nakoľko bola u zamestnávateľa evidentná snaha zbaviť sa ho. Má za to, že § 47
písm. b) zákona o štátnej službe výslovne uvádza, že výpoveď mu môže byť daná len keď s trvalým

preradením nesúhlasí.
Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa
výpoveďou zo strany odporcu bolo uskutočnené v súlade s právnymi predpismi, pri zachovaní všetkých
zákonných podmienok. Uviedol, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu vznikol na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 1.12.1991 s nástupom do práce dňa 15.12.1991 na SOŽP - Inšpektorát

ochrany vôd Nitra. Rozhodnutím o vymenovaní do štátnej služby č. 116/OÚ/2005 zo dňa 2.3.2005 bol
navrhovateľ podľa § 154 zák. č. 312/2001 Z.z. vymenovaný do funkcie odborný radca - inšpektor, druh
štátnej služby: stála štátna služba, v mieste výkonu štátnej služby: Inšpektorát životného prostredia
Bratislava, Odbor inšpekcie ochrany vôd, VP Nitra. Z dôvodu nevyhnutnej potreby dočasného doplnenia
personálne oslabeného odboru integrovaného povoľovania a kontroly SP Nitra bol navrhovateľ vedúcim

služobného úradu dočasne preložený bez jeho súhlasu z organizačnej zložky Odbor inšpekcie ochrany
vôd SP Nitra do organizačnej zložky Odbor integrovaného povoľovania a kontroly SP Nitra. Dočasné
preloženie navrhovateľa bolo vedúcim služobného úradu realizované vo forme Dodatku č. 1 zo dňa
24.4.2012 k služobnej zmluve zo dňa 3.3.2005, ktorý je jej neoddeliteľnou súčasťou. Dodatok č. 1 adočasné preloženie nadobudlo účinnosť od 1.5.2012. Dočasné preloženie bolo podľa Dodatku č. 1
limitované dobou na najdlhšie šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, a teda mohlo zrejme platiť len
v období od 1.5.2012 do 1.11.2012. Po tejto lehote by dočasne preložený zamestnanec musel byť

znova zaradený na pôvodné štátnozamestnanecké miesto, aké mal pred dočasným preložením, ak toto
nebolo medzi tým zrušené a ak sa so zamestnávateľom nedohol inak. V danom prípade však počas
dočasného preloženia navrhovateľa došlo k zrušeniu jeho pôvodného štátnozamestnaneckého miesta.
Odporca bol oprávnený dočasne preložiť navrhovateľa do organizačnej zložky Odbor integrovaného
povoľovania a kontroly SP Nitra aj bez jeho súhlasu. Preto nemôže obstáť tvrdenie navrhovateľa, že

jeho dočasné preloženie nebolo vykonané v zmysle zákona. Odporca má za to, že spochybňovanie
dôvodov jeho dočasného preloženia zamestnávateľom nemá bližšiu právnu relevanciu k predmetu
sporu. Navrhovateľ sa snaží účelovo navodiť dojem, že sa ho odporca chcel jednoducho zbaviť,
čo sa nezakladá na skutočnosti. Poukazoval na to, že odporca pred podaním výpovede ponúkol
navrhovateľovi trvalé preloženie na voľnú pozíciu, čo navrhovateľ neprijal. Na základe Rozhodnutia
generálneho riaditeľa č. 5/2012 o zmene systemizačnej štruktúry Slovenskej inšpekcie životného

prostredia zo dňa 17.10.2012 došlo ku zmene systemizačnej štruktúry tak, že v organizačnej zložke
Slovenskej inšpekcie životného prostredia na Inšpektoráte životného prostredia Bratislava Stále
pracovisko Nitra Odbor inšpekcie ochrany vôd bol znížený počet štátnozamestnaneckých miest o 1
štátnozamestnanecké miesto a to v platovej triede 8 s funkciou hlavný radca - inšpektor. De facto tak
došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta na organizačnej zložke Odbor inšpekcie ochrany vôd

SP Nitra, na ktorej bol navrhovateľ zaradený pred jeho dočasným preložením (ďalej len Organizačná
zmena). V rámci Organizačnej zmeny zároveň došlo v inej organizačnej zložke Slovenskej inšpekcie
životného prostredia na Inšpektoráte životného prostredia Bratislava Odbor inšpekcie ochrany vôd k
zvýšeniu počtu štátnozamestnaneckých miest o 1 štátnozamestnanecké miesto a to v platovej triede 8 s
funkciou hlavný radca - inšpektor. Rozhodnutie generálneho riaditeľa č. 5/2012 nadobudlo účinnosť dňa

17.10.2012. Z uvedeného je zrejmé, že u odporcu došlo 17.10.2012 k organizačnej zmene, ktorá okrem
iného znamenala zrušenie štátnozamestnaneckého miesta na organizačnej zložke Odbor inšpekcie
ochrany vôd SP Nitra, na ktorej bol navrhovateľ zaradený pred jeho dočasným preložením. Po uplynutí
dočasného preloženia tak navrhovateľ objektívne nemohol byť zaradený na svoje pôvodné miesto a stal
sa pre zamestnávateľa nadbytočným. Poukazoval na to, že rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej

zmene v zmysle teórie pracovného práva i ustálenej súdnej praxe nemožno považovať za právny úkon,
preto súd nemôže takéto rozhodnutie preskúmavať. Preto nemôže obstáť ani spochybňovanie tohto
rozhodnutia navrhovateľom. Z dôvodu, že po skončení pracovnej neschopnosti navrhovateľa a uplynutí
doby dočasného preloženia navrhovateľa na organizačnej zložke Odbor integrovaného povoľovania
a kontroly SP Nitra nemohol byť navrhovateľ v dôsledku Organizačnej zmeny zaradený na pôvodné

štátnozamestnanecké miesto. Odporca dňa 4.3.2013 vykonal s navrhovateľom pracovné rokovanie, na
ktorom ho oboznámil s Organizačnou zmenou a nemožnosťou ho ďalej zamestnávať na pôvodnom
štátnozamestnaneckom mieste, na ktoré bol zaradený pred dočasným preložením, teda na organizačnej
zložke Odbor inšpekcie ochrany vôd SP Nitra, pretože toto štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené.
Zároveň bola s navrhovateľom prerokovaná možnosť jeho ďalšieho zaradenia a pôsobenia u odporcu.

Navrhovateľovi preto bola odporcom na predmetnom pracovnom rokovaní ponúknutá možnosť trvalého
preloženia na voľné pracovné miesto na organizačnej zložke Odbor integrovaného povoľovania a
kontroly SP Nitra v platovej triede 8 vo funkcii hlavný radca - inšpektor. Teda na miesto, kde bol
dočasne preložený. V opačnom prípade prichádzalo do úvahy ukončenie štátnozamestnaneckého
pomeru výpoveďou zo strany odporcu a s tým spojeným finančným vysporiadaním (odstupné). Odporca

vo vyjadrení ďalej uviedol, že je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ uvedenú ponuku odporcu na
trvalé preloženie na Odbor integrovaného povoľovania a kontroly SP Nitra neprijal. Neprijatie ponuky
trvalého preloženia na voľnú pozíciu navrhovateľom de facto jednoznačne znamenalo, že navrhovateľ s
touto ponukou nesúhlasil, a teda ju odmietol. Odporca uviedol, že v tejto súvislosti sa žiada doplniť, že
navrhovateľovi bol na jeho žiadosť poskytnutý primeraný časový priestor na rozmyslenie a telefonickú

konzultáciu s jeho právnikom. Zásadne však odmieta argumentáciu navrhovateľa, že odporcom
poskytnutý čas na zváženie nebol primeraný. Má za to, že navrhovateľ - zamestnanec si nemôže
klásť podmienky o časovom horizonte, kedy ponuku zamestnávateľa na ďalšie jeho zamestnávanie
po vykonaných zmenách príjme alebo odmietne. Rovnako sa žiada vysloviť otázku, o čom chcel
navrhovateľ premýšľať 2-3 dni (ako sa vyjadril do záznamu z pracovného rokovania), keď si musel byť

vedomý skutočnosti, že ak po zrušení jeho štátnozamestnaneckého miesta v dôsledku Organizačnej
zmeny neprijme ponuku odporcu ako zamestnávateľa na trvalé preloženie na iné ponúknuté voľné
miesto v služobnom úrade, jeho pracovný pomer sa skončí výpoveďou zo strany zamestnávateľa.
Poukazoval na to, že navrhovateľovi bolo ponúknuté pracovné miesto, na ktorom už niekoľko mesiacovpracoval v rámci dočasného preloženia, a teda pracovné podmienky mu už museli byť dobre známe.
Odporca má za to, že navrhovateľ buď chcel ďalej pracovať u odporcu a mal súhlasiť s trvalým
preložením (prijať ponuku na preloženie) alebo nechcel pracovať a túto ponuku neprijal. Navrhovateľ

si však sám zvolil druhú možnosť. Inak by do záznamu z pracovného rokovania uviedol, že s trvalým
preložením na Odbor integrovaného povoľovania a kontroly SP Nitra súhlasí, čo sa nestalo. Navrhovateľ
svoj prípadný súhlas s ponúkaným trvalým preložením nevyslovil ani neskôr. Z dôvodu, že navrhovateľ
nesúhlasil s trvalým preložením na ponúkané miesto v služobnom úrade a nedohodol sa so služobným
úradom inak, odporca dal dňa 4.3.2013 navrhovateľovi výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru

v zmysle ustanovenia § 47 písm. b) ZoŠS. Štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa sa skončil
uplynutím výpovednej doby dňom 31.5.2013. Výpoveď bola navrhovateľom prevzatá proti podpisu dňa
4.3.2013. Navrhovateľ na výpoveď vlastnou rukou napísal ,, prevzal a nesúhlasím“. Navrhovateľ ani
bližšie nešpecifikoval, či nesúhlasí s výpoveďou alebo s dôvodom výpovede. Navrhovateľ neoznámil
odporcovi ako zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Túto skutočnosť
navrhovateľ v návrhu v zásade nerozporuje a podľa názoru odporcu ju nemožno ani z ničoho

vyvodiť. Služobný pomer navrhovateľa sa preto platne skončil dňom 31.5.2013. Podľa názoru odporcu,
navrhovateľ len účelovo vykonáva obštrukcie pri realizácii výpovede argumentáciou, že on neodmietol
ponuku na trvalé preloženie, čo by malo spôsobiť jej neplatnosť. Poukazoval na to, že odporca
mohol dať navrhovateľovi výpoveď len po splnení nasledovných predpokladov, a to: keď sa zrušuje
alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, keď služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné

vhodné štátnozamestnanecké miesto, a keď štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v
služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak. Odporca je toho názoru, že všetky
uvedené podmienky boli pri Výpovedi zo štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa náležite
splnené. Odporca zastáva názor, že boli splnené aj podmienky zákonníka práce boli pri predmetnej
výpovedi zo štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa náležite splnené. Štátnozamestnanecký

pomer navrhovateľa sa skončil uplynutím výpovednej doby dňom 31.5.2013, pričom navrhovateľ ani
neoznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával. Záverom svojho vyjadrenia
odporca uviedol, že sa žiada stručne reagovať aj na tvrdenia navrhovateľa v návrhu na začatie konania
ohľadne jeho údajného šikanovania a vykonávania nátlaku na neho zo strany nadriadených a niektorých
jeho kolegov. Navrhovateľ k týmto tvrdeniam nepredkladá ani nenavrhuje žiadne dôkazy. Odporca

však zásadne odmieta odkláňanie pozornosti od merita veci a podsúvanie tvrdení, ktoré nemajú bližšiu
právnu relevanciu k predmetu sporu, ktorou je platnosť resp. neplatnosť výpovede. Zastáva právny
názor, že navrhovateľ tvrdené skutočnosti mohol a mal riešiť inými právnymi prostriedkami a v inom
konaní. Žiada sa doplniť, že odporca sťažnosti navrhovateľa prešetroval v zmysle platných právnych
predpisov a vyvodzoval z nich aj náležité opatrenia. Ak s prešetrovaním svojich sťažností navrhovateľ

odporcom navrhovateľ nebol spokojný, právny poriadok pripúšťa aj ďalšie prostriedky ochrany. Podľa
informácií odporcu však navrhovateľ žiadne iné nevyužil. Preto ich uplatňovanie v tomto konaní považuje
odporca za účelové. Odporca zásadne odmieta aj tvrdenie navrhovateľa v návrhu na začatie konania,
že ,,Keďže som ani po zotavení sám z pracovného miesta neodišiel, tak hneď v prvý deň po nástupe
do práce som po viac ako 21 rokoch práce pre SIŽP dostal, z môjho pohľadu protizákonnú výpoveď“.

Pri vynášaní tohto tvrdenia však navrhovateľ opomenul skutočnosť, že pred realizovaním Výpovede
zamestnávateľom po jeho Organizačnej zmene mu bolo odporcom ponúknuté trvalé preloženie na
voľné štátnozamestnanecké miesto, ktoré však neprijal. Keby bol navrhovateľ úprimne chcel naďalej
pracovať pre odporcu, s touto ponukou by súhlasil. Keďže nesúhlasil, odporca nemal inú možnosť,
len dať navrhovateľovi výpoveď a ukončiť jeho pracovný pomer. Odporca záverom vyslovil zásadný

nesúhlas s navrhovateľom uplatňovanými nárokmi. Má za to, že spochybňovanie platnosti výpovede
navrhovateľom je v zásade iba účelové. Navrhovateľ naviac, spochybňuje prakticky všetky úkony
odporcu ako zamestnávateľa od jeho dočasného preloženia až po vykonanú Organizačnú zmenu.
Zastáva právny názor, že v danom prípade skončenie štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa
výpoveďou zo strany odporcu bolo uskutočnené v súlade s platnými právnymi predpismi a po splnení

všetkých zákonných podmienok. Z uvedených dôvodov odporca namieta aj náhradu mzdy navrhovateľa
požadovanú od odporcu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, pracovnou zmluvou zo dňa 1.12.1991,
Rozhodnutím generálneho riaditeľa č. 5/2012 zo dňa 17.10.2012, záznamom o oboznámení štátneho
zamestnanca s organizačnou zmenou zo dňa 4.3.2013, výpoveďou zo dňa 4.3.2013, dodatkom č. 1 k

služobnej zmluve zo dňa 24.4.2012, Rozhodnutím o vymenovaní do štátnej služby zo dňa 3.3.2005,
systemizačnou štruktúrou SIŽP, Inšpektorát ŽP Bratislava, Záznam o prerokovaní Návrhu na zmenu
systemizačnej štruktúry Slovenskej inšpekcie životného prostredia si základnou organizáciou SLOVES
SIŽP zo dňa 16.10.2012, žiadosťou SIŽP zo dňa 4.3.2013, Organizačným poriadkom SIŽP z januára2012, zápisom z prerokovania výpovede zo dňa 4.3.2013, registratúrnym záznamom ako aj ostatným
obsahom spisu, výsluchom navrhovateľa, štatutárneho zástupcu odporcu, svedkov T.. K. W., J.. P. S.,
T.. Q. S., T.. H.Š. Š., a po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. zistil tento skutkový stav:

Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 1.12.1991 č. 1734/R/91 a nasledujúcich zmien vykonával navrhovateľ
funkciu hlavný radca - inšpektor na Inšpektoráte životného prostredia Bratislava, Stále pracovisko Nitra,
Odbor inšpekcie ochrany vôd. Prácu v zmysle pracovnej zmluvy vykonával na stálom pracovisku v Nitre.
Počas trvania preloženia bola Rozhodnutím generálneho riaditeľa č. 5/2012 o zmene systemizačnej
štruktúry SIŽP táto zmenená tak, že v organizačnej zložke SIŽP, IŽP Bratislava, Stále pracovisko Nitra,

Odbor inšpekcie ochrany vôd bol znížený počet štátnozamestnaneckých miest o 1 miesto v platovej
triede 8 s funkciou hlavný radca - inšpektor a o miesto s rovnakou špecifikáciou bol zvýšený počet
štátnozamestnaneckých miest na SIŽP, IŽP Bratislava, Odbor inšpekcie ochrany vôd. Rozhodnutie
nadobudlo účinnosť 17.10.2012. Z dôvodu uvedenej zmeny v štruktúre SIŽP, po uplynutí jeho dočasnej
práceneschopnosti sa konalo dňa 4.3.2013 v Bratislave stretnutie, na ktorom boli prítomní J.. S.,
T.. S., E.. P. T.. W.. Na tomto stretnutí mu bolo oznámené, že SIŽP ho nemôže zaradiť na to isté

štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred dočasným preložením. Na
stretnutí mu bolo ponúknuté trvalé preloženie na SIŽP, IŽP Bratislava, Odbor inšpekcie ochrany
vôd. Dňa 4.3.2013 služobný úrad skončil s navrhovateľom štátnozamestnanecký pomer výpoveďou
podľa § 47 písm. b) zák. č. 400/2009 Z.z. ku dňu 31.5.2013. Vo výpovedi odporca uviedol, že podľa
pracovnejzmluvyzodňa1.12.1991č.1734/R/91anasledujúcichzmienvykonávatefunkciuhlavnýradca

- inšpektor na Inšpektoráte životného prostredia Bratislava, Stále pracovisko Nitra. Odbor inšpekcie
ochrany vôd. Rozhodnutím č. 5/2012 generálneho riaditeľa o organizačnej zmene zo dňa 17.10.2012
sa Vaše štátnozamestnanecké miesto zrušilo, čím ste sa stali nadbytočným a zamestnávateľ Vás nemá
možnosť naďalej zamestnávať podľa služobnej zmluvy. Nakoľko ste nesúhlasili s trvalým preložením
na ponúkané miesto v služobnom úrade a nedohodli ste sa so služobným úradom inak, z vyššie

uvedených dôvodov Vám dávam výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 47 písm. b)
zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon). Váš
štátnozamestnanecký pomer sa končí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba trvá dva mesiace,
začne plynúť od 1.apríla 2013 a uplynie dňom 31. mája 2013. V súlade s § 53 ods. 1 zákona Vám patrí
odstupné v sume trojnásobku funkčného platu a platnou Kolektívnou zmluvou pre zamestnancov štátnej

služby na rok 2012 Čl. 4 bod 6. v sume dvoch funkčných platov.
Navrhovateľvovýpovediuviedol,žetvrdíamázto,ževýpoveďzoštátnozamestnaneckéhojehopomeru
mu bola daná v rozpore so zákonom. Je reakciou odporcu na jeho kritické pripomienky a otvorené
popísanie stavu, ktorý panoval na stálom pracovisku v Nitre. Bol preložený bez jeho súhlasu na odbor
OIPK stáleho pracoviska Nitra spôsobom, ktorý uňho vyvoláva pochybnosti, či štátny orgán nekonal v

rozpore so zákonom. Jeho preloženie na iný odbor podľa jeho názoru nebolo nevyhnutné pre chod tohto
odboru. Dňa 26.4.2012 bol oboznámený s tým, že je preložený na iný odbor so začiatkom pôsobenia od
1.5.2012, čo považuje za veľmi krátku dobu na informovanie zamestnanca o takomto preložení. V tejto
súvislosti nebol dodržaný zákonný postup. V dodatku k pracovnej zmluve chýbal presný čas, na ktorý ho
zamestnávateľpreložilnainýodbor.KOrganizačnejzmenezodňa17.10.2012 uviedol,žepredpoludním

dňa 17.10.2012 telefonoval s riaditeľom inšpektorátu T.. S., ktorý mu povedal, že sa chystá organizačná
zmena, ktorá má byť účinná k 1.11.2012, a teda že mám nasledovné možnosti: prvá, je trvalé preloženie
na OIPK, druhá je práca na odbore OIOV v Bratislave, s tým že bude metodicky a technicky riadený
z Bratislavy a bude dochádzať na pracovisko v Nitre, treťou možnosťou bolo rozviazanie pracovného
pomeru pre nadbytočnosť, pretože sa chystá organizačná zmena a jeho pracovné miesto bude zrušené.

Organizačná zmena mala byť účinná 1.11.2012, teda v prvý deň jeho nástupu do práce po 6 mesiacoch
jeho nedobrovoľného pôsobenia na OIPK. Je nepravdepodobné, aby riaditeľ nebol informovaný o
tom, že už celý deň 17.10.2012 platí Rozhodnutie generálneho riaditeľa o organizačnej zmene. Po
jeho nástupe na pracovisko mi F.. W. prikázala pracovnú cestu do Bratislavy, ktorej účelom malo byť
vyriešenie jeho pracovného zaradenia. Uviedol, že práca na OIPK je v rôznych oblastiach náročná a

potrebovala časový priestor na premyslenie si, či bude schopný túto prácu trvalo vykonávať.
Štatutárny zástupca odporcu T.. Y. S. vo výpovedi uviedol, že Organizačná zmena prebehla v súlade
s platnými predpismi. Takto rozhodol, a nemá k tomu čo dodať. Znenie predmetného riadiaceho aktu
pripravoval osobný úrad, on rozhodol tak, ako rozhodol. Miesto, ktoré bolo ponúknuté navrhovateľovi
bolo začiatkom januára 2013 obsadené. Uviedol, že navrhovateľ v minulosti pracoval na OIPK, bolo

potrebné tento odbor posilniť a navrhovateľ mal predpoklady, aby tam pôsobil. Naviac, je z Nitry, mali
záujem, aby navrhovateľ odporcu zostal. Obsadiť miesto na OIPK práve navrhovateľom považoval po
zvážení všetkých argumentov a okolností za najrozumnejšie. Keby v pozadí mali byť nejaké osobné
veci, tak ako to tvrdí navrhovateľ, neponúkalo by sa mu predsa to preňho najoptimálnejšie riešenie.Predtým, než podpísal predmetnú výpoveď bol oboznámený so záznamom z pracovného rokovania
zo dňa 4.3.2013 na ktorom sa navrhovateľ neprijal ponúknuté pracovné miesto. Žiaden pracovník v
obdobnej situácii nemal možnosť zvažovania, koľko 3 dni, mesiac... Jednoducho, tá pracovná ponuka

tam bola a navrhovateľ to pracovné miesto neprijal. Legislatíva neumožňuje zvažovať neviem akú dobu.
Navrhovateľ mal na zváženie ponuky voľného pracovného miesta rovnaké podmienky, ako iní pracovníci
SIŽP v rovnakej situácii. Jeho rozhodnutie o predmetnej organizačnej zmene nebolo antidatované, nebol
na to čisto hypoteticky ani dôvod.
Splnomocnený zástupca odporcu uviedol, že pri dočasnom preložení navrhovateľa na iný odbor

zamestnávateľ v ničom neporušil zákon. Doba preloženia sa presne vymedzila, keď sa napísalo
najdlhšie na dobu 6 mesiacov. Navrhovateľ nemohol zostať v pozícii nezaradený. Navrhovateľ pracovnú
problematiku na OIPK dobre poznal, mohol byť posilnením tohto odboru. Problémy, na ktoré navrhovateľ
poukazoval a boli predmetom jeho opakovaných sťažností riešené boli, v niektorých mu bolo dané za
pravdu. Stanoviská služobného úradu, ktoré obdržal boli objektívne a vyčerpávajúce.
Právny zástupca odporcu uviedol, že počas dočasného preloženia navrhovateľa došlo k organizačnej

zmene, ktorá bola odborovým orgánom prejednaná 16.10.2012. Počas doby dočasného preloženia
navrhovateľa bol navrhovateľ práceneschopný. Jeho PN trvala od 19.10.2012 do 3.3.2013. Zdôrazňoval,
že navrhovateľ ponuku možnosti trvalého preloženia na voľné pracovné miesto odboru integrovaného
povoľovania a kontroly stáleho pracoviska Nitra neprijal, t.z.n. s trvalým preložením na túto voľnú pozíciu
nesúhlasil. Výpoveď bola prerokovaná odborovým orgánom, ktorá konštatovala, že k výpovedi nemá

námietky.
Svedkyňa T.. K. W. vypovedala, že dňa 4.3.2013 bola prítomná oboznámenia navrhovateľa s
organizačnou zmenou a prerokovania zaradenia navrhovateľa po zrušení jeho funkčného miesta na
základe organizačnej zmeny. Navrhovateľ sa vyjadril, že ponúkanú pracovnú pozíciu neprijíma, že o
ponúkané pracovné miesto nemá záujem. Mal možnosť ponúkanú pracovnú pozíciu zvážiť, telefonovať

s kým uvážil.
Svedkyňa J.. P. S., ktorá bola tiež prítomná vyššie uvedeného pracovného rokovania uviedla, že
navrhovateľnechcelprijaťskutočnosť,žesamusívyjadriťvtendeň4.3.2013.Inú možnosťvšakodporca
nemal. Všetci prítomní z miestnosti odišli, aby zvážil, prípadne si zatelefonoval, napokon sa rozhodol tak,
ako sa rozhodol, ponúkané pracovné miesto odmietol. Uviedla, že potom, ako sa navrhovateľ vrátil z PN,

boldefactonezaradený.Boloakútneriešiťtútosituáciu.Boltočlovek,ktorýodpracovaluodporcuxrokov
a mali záujem, aby aj naďalej u odporcu pracoval. Ponúkli mu voľné štátnozamestnanecké miesto, aké
mali. Bolo to v Nitre, kde býva, preňho najvýhodnejšie riešenie. Po skončení štátnozamestnaneckého
pomeru mu bolo vyplatené odstupné.
Svedok T.. Q. S. vypovedal, že má za to, že žalobný návrh nemôže mať oporu v zákone, keď

navrhovateľovi bolo ponúkané miesto na IŽP Bratislava SP Nitra, odbor integrovaného povoľovania a
kontroly,ktorépracovnémiestoodmietol.Napracovnomrokovaníkonanomdňa4.3.2013navrhovateľovi
bolo ponúkané pracovné miesto na OIPK, no on dookola opakoval, že chce robiť na vodách. Odporca
bol spokojný s pracovnými výsledkami navrhovateľa, jeho odbornosťou, chceli, aby naďalej využívať
jeho odborné znalosti, no on ponuku odmietol.

Zo záznamu Slovenskej inšpekcie životného prostredia zo dňa o 16.10.2012 súd zistil, v uvedený deň
bol prerokovaný Návrh na zmenu systemizačnej štruktúry Slovenskej inšpekcie životného prostredia so
základnou organizáciou SLOVES SIŽP. Za základnú organizáciu SLOVES SIŽP bol prítomný T.. H. Š.,
za služobný úrad boli prítomný T.. Y. S., Q.. V. R., T.. Q. S., E.., P. T.. K. W..
Z listu SLOVES, Slovenského odborového zväzu verejnej správy, Závodného výboru, SIŽP zo dňa

4.3.2013 súd zistil, že predseda ZO SLOVES SIŽP oznamuje generálnemu riaditeľovi odporcu, že
bola prerokovaná výpoveď zamestnanca J.. V. C. a konštatuje, že ZV ZO SLOVES SIŽP nemá voči
predmetnej výpovedi námietky.
Právny zástupca navrhovateľa vo vyjadrení zo dňa 25.1.2014 poukazoval na skutočnosť, že
navrhovateľa nesúhlasí s tvrdením odporcu, že by sa informácie o šikane navrhovateľa nezakladali na

pravde. Navrhovateľ má zároveň za to, že nemožno tieto tvrdenia označiť za právne irelevantné k meritu
veci, nakoľko šikana bola voči navrhovateľovi na pracovisku vykonávaná za účelom pôsobenia naňho a
ovplyvnenie jeho rozhodnutia, aby sám z pracoviska odišiel. Dôvody výpovede, ktoré odporca uvádza
nie sú reálne a reálne dôvody na ukončenie navrhovateľovho štátnozamestnaneckého pomeru boli
osobné zo strany vedúcich zamestnancov SIŽP. Čas, ktorý bol navrhovateľovi poskytnutý na zváženie

ponúkaného trvalého preloženia považuje navrhovateľ za absolútne nedostatočný. K Rozhodnutiu
generálneho riaditeľa zo dňa 17.10.2012 uviedol, že na vylúčenie akýchkoľvek pochybností, či nebolo
toto rozhodnutie prijaté neskôr a či mu bol pridelený iný (skorší) dátum 17.10.2012 navrhol navrhovateľ
zabezpečiť dôkaz - výpis z elektronickej registratúry SIŽP, ktorý eviduje všetky podrobnosti každéhoregistratúrneho záznamu. Týmto výpisom navrhuje preveriť, kedy bolo registratúrne číslo pridelené
konkrétnemu záznamu vygenerované, či bolo alebo nebolo toto číslo dňa 17.10.2012 pôvodne pridelené
inému registratúrnemu záznamu a následne použité pre rozhodnutie generálneho riaditeľa tak, aby bolo

možné tvrdiť, že nadobudlo účinnosť už 17.10.2012. Navrhovateľ má za to, že odporca mohol uvedený
dátum účelovo ovplyvniť v nadväznosti začiatok jeho dočasnej práceneschopnosti dňa 18.10.2012.
Zástupca odporcu uviedol, že odborová organizácia svoju agendu nevedie ani neeviduje v
registratúrnom systéme SIŽP. Z tohto dôvodu odporca žiadne protokoly o odovzdaní a prevzatí
elektronickou formou predložiť nemôže. Uviedol tiež, že útvary OIPK vznikli v roku 2003 a boli do

nich zaraďovaní pracovníci z útvarov ochrany vôd, odpadového hospodárstva a ovzdušia. Nie je
teda pravdou, že vodári na tomto odbore nepracujú. Práve naopak, táto špecializácia tam je veľmi
žiaduca. Navrhovateľ v rámci preloženia túto problematiku zvládal bez problémov, bol plne spôsobilý
túto pozíciu zastávať. Sťažnosti navrhovateľa riešili kompetentní a s výsledkami šetrení bol navrhovateľ
oboznámený. A ani Ministerstvo životného prostredia SR nekonštatovalo porušenie práv navrhovateľa.
Právny zástupca odporcu vo vyjadrení zo dňa 10.3.2014 uviedol, že tvrdenie navrhovateľa v tom,

že ,, dôvody výpovede, ktoré odporca uvádza... ,,nie sú reálne a reálne dôvody na ukončenie
štátnozamestnaneckého pomeru boli osobné zo strany vedúcich zamestnancov SIŽP.“. Toto tvrdenie
navrhovateľ považuje odporca za absolútny nezmysel a jeho fabuláciu. U odporcu došlo ku organizačnej
zmene s účinnosťou ku dňu 17.10.2012. Dôvodom zmeny bola stabilizácia pomerov pri plnení
služobných úloh v organizačnej zložke Odboru inšpekcie ochrany vôd Inšpektorátu životného prostredia

Bratislava Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Predmetným aktom riadenia odporca sledoval
zefektívnenia plnenia služobných povinností, pričom toto rozhodnutie bolo plne v jeho kompetencii. S
ohľadom na skutočnosť, že navrhovateľ spochybňuje termín prijatia tohto organizačného aktu a žiada o
predloženie výpisu z registratúrneho záznamu, ako dôkaz odporca prikladá z elektronického systému
vytlačený registratúrny záznam Rozhodnutia generálneho riaditeľa č. 5/2012 o zmene systemizačnej

štruktúry SIŽP, z ktorého zreteľne vyplýva dátum jeho vyhotovenia 17.10.2012. Registratúrne číslo
obsahuje aj samotné rozhodnutie. Zamieňanie termínu prijatia tohto rozhodnutia ako podsúva
navrhovateľ by pre odporu zrejme ani nemalo žiadny praktický význam. Spochybňovanie zmeny
organizačnej štruktúry odporcom preto odporca považuje iba za účelové, ktoré naviac, nemôže právne
obstáť. K vyjadreniu navrhovateľa, že mu nebola poskytnutá primeraná doba na zváženie trvalého

preloženia odporca absolútne nesúhlasí. Navrhovateľovi bol poskytnutý primeraný časový priestor na
rozmyslenie predloženej ponuky a za tým účelom aj na telefonickú konzultáciu s právnikom. Z dôvodu,
že po skončení PN navrhovateľa a uplynutí doby dočasného preloženia navrhovateľa na organizačnej
zložke OIPK SP Nitra nemohol byť navrhovateľ v dôsledku vykonanej organizačnej zmeny zaradený
na pôvodné štátnozamestnanecké miesto, ktoré bolo zrušené a navrhovateľ sa stal nezaradeným

štátnym zamestnancom. Preto o jeho zaradení bolo potrebné rozhodnúť už na predmetnom rokovaní
dňa 4.3.2013, nakoľko navrhovateľ nemohol zostať funkčne nezaradený. Neexistoval preto ani reálny
priestor a nebolo možné s rozhodnutím niekoľko dní čakať, ako sa dožadoval navrhovateľ. Ak
navrhovateľ chcel zotrvať v služobnom pomere u odporcu, jednoducho mal súhlasiť s preložením,
iná možnosť tu nebola. Sám navrhovateľ na pojednávaní konanom 28.1.2014 uviedol, že pracovné

podmienky na ponúknutej pracovnej pozície dobre poznal, naviac tam už dva krát pôsobil v rámci
dočasného preloženia. Navrhovateľ ponuku odporcu na trvalé preloženie na Odbor integrovaného
povoľovania a kontroly SP Nitra neprijal, a teda s ňou nesúhlasil. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné
pristúpiť k druhej variante, a to ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa. Zopakoval,
že výpoveď bola vopred prerokovaná s odborovou organizáciou. Čo sa týka dočasného preloženia,

navrhovateľ bol dočasne preložený z dôvodu nevyhnutnej potreby dočasného doplnenia personálne
oslabeného odboru integrovaného povoľovania a kontroly SP Nitra a to v súlade so zákonom.
Podľa odporcu dočasné preloženie bolo dostatočne formálne časovo vymedzené (ohraničené) na
dobu ,,najdlhšie šesť po sebe nasledujúcich mesiacov“. Teda dočasné preloženie platilo a mohlo
platiť len v období od 1.5.2012 do 31.10.2012. Podľa odporcu však otázka dočasného preloženia

navrhovateľa nemá vo vzťahu k predmetu konania bližšiu právnu relevanciu. K tvrdeniu navrhovateľa,
že ,,Počas trvania preloženia až do 17.10.2012 nedostal žiadny seriózny a jasne formulovaný (písomný)
návrh, z ktorého by mohol dedukovať, že sa nebude môcť vrátiť na pôvodné miesto“. Podľa odporcu je to
však absolútne logické, nakoľko k organizačnej zmene došlo až dňa 17.10.2012. Je teda otázne, prečo
a na základe čoho by zamestnanec mal byť písomne a seriózne informovaný zamestnávateľom, že po

skončení dočasného preloženia sa nebude môcť vrátiť na svoje pôvodné miesto, keď ešte ani nedošlo
k organizačnej zmene. Organizačná zmena mohla byť s navrhovateľom prerokovaná až po dátume
17.10.2012, teda po vykonaní organizačnej zmeny. Naviac za predpokladu, že by navrhovateľ bol
býval obratom nenastúpil dňa 19.10.2012 (teda už 2 dni po organizačnej zmene) na dočasnú pracovnúneschopnosť, ktorá trvala až do 3.3.2013. Pracovné rokovanie sa preto uskutočnilo najskôr ako to bolo
možné, teda hneď v prvý deň nástupu navrhovateľa do práce po dlhotrvajúcej PN dňa 4.3.2012. Pokiaľ
navrhovateľzakladádôvodydomnelejneplatnostivýpovedeajnatvrdení,žeúdajneboldiskriminovanýa

šikanovaný vedúcimi pracovníkmi. Tieto závery odporca závery odporca zásadne odmieta. Navrhovateľ
v konaní nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by tento problém riešil na príslušnom súde, keď podľa jeho
názoru jeho sťažnosti a odporcu sa míňali účinkom.
Právny zástupca navrhovateľa v priebehu konania upriamoval pozornosť súdu aj na tú skutočnosť,
že existovali aj tzv. skryté dôvody, pre ktoré navrhovateľ tvrdí, že skončenie štátnozamestnaneckého

pomeru je neplatné. Odporca mal voči navrhovateľovi výhrady - skryté dôvody, a potreboval sa ho zbaviť.
Z listiny zo dňa 4.3.2013 súd zistil, že Slovenská inšpekcia životného prostredia sa obracia na Základnú
organizáciu SLOVES SIŽP so žiadosťou o prerokovanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
navrhovateľa.
Právny zástupca navrhovateľa v písomnom vyjadrení zo dňa 28.8.2014 uviedol, že navrhovateľ
od začiatku poukazuje na to, že okolnosti, za ktorých bol navrhovateľ preradený na iný odbor

bolo urobené v rozpore so zákonom. Organizačná zmena, ktorá mala údajne spôsobiť zrušenie
štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľa nie je v súlade so zákonom, nakoľko navrhovateľ
sa domnieva, že bola urobená počas jeho dočasnej práceneschopnosti, no označená skorším
dátumom. Zároveň navrhovateľ namieta aj dôvod organizačnej zmeny a teda aj skončenia jeho
štátnozamestnaneckého pomeru, t.j. má za to, že reálne dôvody, prečo bol vybraný práve on, sú iné,

než údajná potreba reálnej organizačnej zmeny z dôvodu nepotrebnosti navrhovateľa na pôvodnej
pracovnej pozícii. Ďalej uviedol, že generálny riaditeľ nemá kompetencie rušiť štátnozamestnanecké
miesta. V prípade, že by túto kompetenciu mal, v žiadnom dokumente neuviedol, že sa jedná o miesto
navrhovateľa. Poukazoval na to, že predpokladmi použitia výpovedného dôvodu podľa § 47 písm. b)
400/2009 Z.z. sú organizačná zmena, nadbytočnosť štátneho zamestnanca, príčinná súvislosť medzi

organizačnou zmenou a nadbytočnosťou štátneho zamestnanca. Navrhovateľ má za to, že odporca
uvedené skutočnosti najmä príčinnú súvislosť a teda zákonnosť výpovede nepreukázal. V ďalšom
poukazoval na skutočnosť, že odporca vo svojom vyjadrení prekrúca vyjadrenie navrhovateľa, ktoré
vytrhol z kontextu. Navrhovateľ od počiatku vyjadruje to, že počas rokovania 4.3.2013 keď malo dôjsť
z jeho strany k údajnému i inej pracovnej pozície bol naňho vyvíjaný tlak aby sa rozhodol a nie aby

ponuku prijal.
Právny zástupca odporcu vo vyjadrení zo dňa 11.9.2014 uviedol, že všetky relevantné skutkové
okolnosti ohľadne zákonnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa výpoveďou
zo strany odporcu boli v konaní riadne preukázané a sú súčasťou spisu. Odporca zásadne odmieta,
že organizačná zmena bola urobená počas dočasnej práceneschopnosti navrhovateľa, no označený

skorším dátumom. K dátumu organizačnej zmeny sa v rámci výsluchu vyjadrila i svedkyňa J.. S.,
ktorá potvrdila uvedený dátum rozhodnutia i jeho účinnosti. Čo sa týka tvrdenia navrhovateľa, že
generálny riaditeľ odporcu nemal kompetencie rušiť štátnozamestnanecké miesto, ide o nenáležitý
výklad organizačného poriadku odporcu, ktorý nemôže obstáť. Poukazoval na čl. V ods. 2 písm.
t) Organizačného poriadku SIŽP č. 590-1757/100/2012 z januára 2012, generálny riaditeľ vo svojej

právomoci ,, rozhoduje o organizačných zmenách a organizačnej štruktúre inšpekcie“. Organizačnou
zmenou a zmenou organizačnej štruktúry nepochybne bolo aj zrušenie štátnozamestnaneckého miesta
na odbore vôd Stáleho pracoviska Nitra a zriadenie nového štátnozamestnaneckého miesta na
odbore vôd Inšpektorátu Bratislava. Generálny riaditeľ jednoznačne mal právomoc Organizačnú zmenu
vykonať. Rovnako nemôže obstáť ani tvrdenie navrhovateľa, že s ohľadom na skutočnosť, že v

Organizačnejzmeneniejeuvedené,žesaruší,,právealen“štátnozamestnaneckémiestonavrhovateľa,
chýba príčinná súvislosť medzi Organizačnou zmenou a nadbytočnosťou navrhovateľa. Uviedol, že
rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene v zmysle teórie pracovného práva i ustálenej súdnej
praxe nemožno považovať za právny úkon, preto sa takéto rozhodnutie pred súdom ani nepreskúmava.
Ide o autonómny akt riadenia, ktorý môže zamestnávateľ realizovať podľa svojich potrieb. Rovnako je len

na zamestnávateľovi, ktorému zamestnancovi po vykonaní organizačnej zmeny a zmene systemizačnej
štruktúry v dôsledku jeho nadbytočnosti dá výpoveď. Inými slovami, tento výber je výlučne na vôli
zamestnávateľa.
Svedok RNDr. H. Š. vypovedal, že u odporcu je predsedom odborov. Vie, že predmetná výpoveď
sa prerokovávala trošku narýchlo. No nebol to neštandardný postup, nedávno takých výpovedí

prerokovávali 12. Vyjadrili sa, že k výpovedi navrhovateľa nemajú námietky. Navrhovateľ nie je členom
odborov, nikdy ich neoslovil, že má možno nejaké problémy. Oslovil ho formou telefonátu až cca rok
na to, čo s ním bol štátnozamestnanecký pomer skončený. Vypytoval sa ho v súvislosti s prerokovaním
jeho výpovede. On mu odpovedal, že jeho výpoveď bola odbormi prerokovaná.Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len ZoŠS) k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku
1 písm. a) až h) môže dôjsť dohodou medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom vo forme

písomného dodatku k služobnej zmluve.
Podľa § 31 ods. 3 ZoŠS k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 môže dôjsť
jednostranne služobným úradom, len ak to ustanovuje zákon. Služobný úrad je povinný zmenu
štátnozamestnaneckého pomeru oznámiť štátnemu zamestnancovi písomne. Písomné oznámenie o
zmene štátnozamestnaneckého pomeru je dodatkom k služobnej zmluve.

Podľa § 32 ods. 1 písm. a) ZoŠS k zmene štátnozamestnaneckého pomeru môže dôjsť aj dočasným
preložením.
Podľa § 33 ods. 1 ZoŠS štátneho zamestnanca možno preložiť na vykonávanie štátnej služby a) v tom
istom služobnom úrade do iného odboru štátnej služby, b) v tom istom služobnom úrade a v tom istom
odbore štátnej služby, ak sa zmenia najnáročnejšie činnosti vedené v služobnej zmluve, c) v tom istom
služobnom úrade a v tom istom odbore štátnej služby na iné ako pravidelné miesto vykonávania štátnej

služby, d) do iného služobného úradu do toho istého odboru štátnej služby alebo e) do iného služobného
úradu do iného odboru štátnej služby.
Podľa § 33 ods. 4 ZoŠS na preloženie štátneho zamestnanca je príslušný vedúci úradu v služobnom
úrade, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.
Podľa § 34 ods. 1 ZoŠS štátneho zamestnanca možno bez jeho súhlasu dočasne preložiť na

vykonávanie štátnej služby na určený čas, najdlhšie na šesť mesiacov, ak je to nevyhnutné na plnenie
úloh služobného úradu alebo na ochranu záujmov tohto štátneho zamestnanca. Štátneho zamestnanca
možno s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom dočasne preložiť aj na čas dlhší ako šesť mesiacov,
najdlhšie však na päť rokov.
Podľa § 34 ods. 6 ZoŠS po uplynutí dočasného preloženia sa štátny zamestnanec zaradí na to isté

štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred dočasným preložením, ak toto
štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené a ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným
úradom inak.
Podľa § 47 písm. b) ZoŠS služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak sa zrušuje
alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné

štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom
úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak.
Predpokladmi použitia výpovedného dôvodu podľa § 47 písm. b) citovaného zákona sú organizačná
zmena, nadbytočnosť štátneho zamestnanca, príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou
a nadbytočnosťou štátneho zamestnanca a povinnosť služobného úradu ponúknuť štátnemu

zamestnancovi vhodné štátnozamestnanecké miesto. Uvedený výpovedný dôvod možno použiť len
vtedy, ak v čase dania výpovede bolo už o organizačnej zmene rozhodnuté a realizácia tejto zmeny
je zabezpečená tak, že je nepochybné, že v dôsledku tejto zmeny služobný úrad v dohľadnej dobe
nebude mať možnosť štátneho zamestnanca zamestnávať alebo sa stane pre neho nadbytočný. Musí
ísť o zmeny trvalé a nielen prechodného charakteru. O organizačnej zmene musí rozhodnúť orgán, ktorý

je na to oprávnený. Zásadne musí ísť o organizačné zmeny vo vnútri zamestnávateľa, resp. znižovanie
početného stavu zamestnancov.
Podľa § 120 ZoŠS ,, na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú § 10, § 11a ods. 1, § 12, §
13 ods. 4 a 7, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až 41, § 49 ods. 1 až 3 a 5, § 52, § 55 ods.
2 písm. c) až f), § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 4 až 6, § 64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, § 72, § 74,

§ 75 ods. 3 a 4, § 76 ods. 3, 4, a 6, § 77 až 80, § 84 ods. 3 a 4, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až
95, § 96a, § 96b, § 97 ods. 1 až 11, § 98 až 102, § 104, § 104a, § 105 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117,
§ 129 až 132, § 136 až 139, § 141, § 142, § 143, § 144, § 144a, § 145 až 148, § 150, § 151, § 152 ods.
1, 2, 4 až 8, § 156, § 157 ods. 3, § 158 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185, § 187 až 189,
§ 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222, § 230 až 236 a § 240 Zákonníka práce“.

Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo
možnézameniťsinýmdôvodom,inakjevýpoveďneplatná.Dôvodvýpovedenemožnododatočnemeniť.

Podľa § 61 ods. 4 Zákonníka práce výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať
len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak
súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Podľa § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce platného ku
dňu dania výpovede (z.č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov , ďalej len ZP), zamestnávateľ
môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom
na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického

vybavenia,ozníženístavuzamestnancovscieľomzvýšiťefektívnosť prácealebooinýchorganizačných
zmenách.
Predpokladom pre možnosť dať výpoveď pracovného pomeru podľa ustanovenia § 63 ods.1 písm.
b/ Zákonníka práce je, že zamestnávateľ alebo príslušný orgán písomne rozhodne o zmene jeho
úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo

o iných organizačných zmenách, podľa ktorých sa konkrétny zamestnanec stal nadbytočným a je tu
príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a prijatými opatreniami, to je, že zamestnanec
sa stal nadbytočným práve v dôsledku takéhoto rozhodnutia ( jeho realizácie zamestnávateľa).
Zamestnávateľom sa týmto spôsobom umožňuje, aby regulovali počet zamestnancov a ich kvalifikačné
zloženie, aké zodpovedá ich potrebám. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje

výlučne zamestnávateľ, súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať.
Rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o
znížení počtu zamestnancov za účelom zvýšenia efektivity práce alebo o iných organizačných zmenách
niejeprávnymúkonom,lebonejdeotakýprejavvôle,sktorýmbyprávnepredpisyspojovalizmenualebo
vznik práv a povinností účastníkov pracovnoprávnych vzťahov. Ide len o skutočnosť (faktický úkon),

ktorá je hmotnoprávnym predpokladom pre právny úkon tam, kde to právne predpisy stanovujú ( napr.
pre výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce). Ak vznikne pochybnosť, či zamestnávateľ rozhodol
o organizačných zmenách a či tieto zmeny boli dôvodom (podkladom) pre výpoveď konkrétneho
zamestnanca, môže sa súd zaoberať len tým, či také rozhodnutia boli skutočne prijaté a či ich urobil
ten, kto bol k tomu oprávnený.

Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné
vyhovieť, keď v zmysle platnej právnej úpravy odporca mohol dať navrhovateľovi výpoveď zo
štátnozamestnaneckého miesta, keď sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, keď
výpoveď bola prerokovaná s odborovým orgánom, keď služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca
iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v

služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak.
Súd je toho názoru, že všetky uvedené zákonné podmienky boli v danom prípade splnené.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 17.10.2012 došlo k Organizačnej zmene na
základe ktorej bol v organizačnej zložke SIŽP, IŽP Bratislava, Stále pracovisko Nitra, Odbor inšpekcie
ochranyvôd zníženýpočetštátnozamestnaneckýchmiesto1miestovplatovejtriede8sfunkciouhlavný

radca - inšpektor a o miesto s rovnakou špecifikáciou bol zvýšený počet štátnozamestnaneckých miest
na SIŽP, IŽP Bratislava, Odbor inšpekcie ochrany vôd. Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej
zmene v zmysle teórie pracovného práva i ustálenej súdnej praxe nemožno považovať za právny
úkon, preto sa takéto rozhodnutie pred súdom ani nepreskúmava. Ide o autonómny akt riadenia, ktorý
môže zamestnávateľ realizovať podľa svojich potrieb. Rovnako je len na zamestnávateľovi, ktorému

zamestnancovi po vykonaní organizačnej zmeny a zmene systemizačnej štruktúry v dôsledku jeho
nadbytočnosti dá výpoveď. Inými slovami, tento výber je výlučne na vôli zamestnávateľa. Generálny
riaditeľ odporcu mal právomoc Organizačnú zmenu vykonať. Navrhovateľ po návrate z dlhotrvajúcej
pracovnej neschopnosti zostal služobne nezaradený, pretože sa skončilo jeho dočasné preloženie na
inom odbore. Na základe predmetnej organizačnej zmeny bolo zrušené funkčné miesto v organizačnej

zložke, kde dovtedy pracoval. Preto bolo potrebné hneď v prvý deň jeho nástupu do práce dňa
4.3.2013 riešiť jeho služobné zaradenie, nakoľko nemohol zostať funkčne nezaradený. Dňa 4.3.2013
sa konalo rokovanie, na ktorom bol navrhovateľ oboznámený s predmetnou Organizačnou zmenou
a rokovalo sa o jeho ďalšom zaradení. Z uvedeného dôvodu prichádzali do úvahy iba dve možnosti,ktoré boli ponúknuté navrhovateľovi, a to trvalé preloženie na voľnú pracovnú pozíciu na odbor
integrovanéhopovoľovaniakontrolySPNitra(kdepôsobilpočasdočasnéhopreloženia)aleboukončenie
služobného pomeru. Navrhovateľ neprijal ponuku trvalého preloženia na uvedenú voľnú pozíciu, pričom

súhlas s trvalým preložením nevyslovil ani neskôr. Trval len na zotrvaní na pôvodnom funkčnom
mieste na vodách, čo však pre jeho zrušenie už nebolo ďalej možné. Na záznam o rokovaní zo dňa
4.3.2013 rukou dopísal text, v ktorom uvádza: ,,Nesúhlasím so znením posledného odstavca prvej
strany záznamu. Poprosil som o pochopenie a čas v trvaní 2 až 3 dni na premyslenie a konečné
rozhodnutie v tak dôležitej veci. Neodmietol som uvedené návrhy. Budem starostlivo zvažovať oba

návrhy SIŽP. V dôsledku toho nepovažujem za nutné skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou
podľa § 47 písm. b) zák. č. 400/2009 Z.z.“ Súd sa stotožňuje s obranou odporcu, ktorý uviedol, že
o čom chcel navrhovateľ premýšľať 2-3 dni, keď si musel byť vedomý skutočnosti, že ak po zrušení
jeho štátnozamestnaneckého miesta v dôsledku organizačnej zmeny neprijme ponuku odporcu ako
zamestnávateľa na trvalé preloženie na iné ponúkané voľné miesto v služobnom úrade, jeho pracovný
pomer sa skončí výpoveďou zo strany zamestnávateľa. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľovi

bolo ponúkané pracovné miesto, na ktorom už niekoľko mesiacov pracoval v rámci dočasného
preloženia, a teda pracovné podmienky mu už museli byť dobre známe. Navrhovateľ teda buď chcel
pracovať u odporcu a mal súhlasiť s trvalým preložením (prijať ponuku na preloženie) alebo nechcel
pracovať a túto ponuku neprijal. Navrhovateľ si však sám zvolil druhú možnosť. Inak by do záznamu z
Rokovania uviedol, že s trvalým preložením na Odbor integrovaného povoľovania a kontroly SP Nitra

súhlasil, čo sa nestalo. V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď štatutárneho zástupcu odporcu,
ktorý uviedol, že navrhovateľ mal na zváženie ponuky na voľné pracovné miesto rovnaké podmienky
ako iní pracovníci odporcu v rovnakej situácii. Navrhovateľ súhlas s ponúkaným trvalým preložením
nevyslovil ani neskôr. Prerokovanie výpovede s odborovým orgánom ZO SLOVES SIŽP sa uskutočnilo
dňa 4.3.2013 na základe žiadosti zamestnávateľa, v ktorej bol presne vymedzený výpovedný dôvod.

Odpoveď odborového orgánu - prerokovanie výpovede (rovnako s vymedzením výpovedného dôvodu
a s konštatovaním, že k výpovedi nemá námietky) bolo zamestnávateľovi oznámené písomne i osobne,
a to pred realizovaním výpovede navrhovateľovi. Výpoveď zo dňa 4.3.2013 obsahuje všetky formálne
náležitosti tohto právneho úkonu, vrátane presne vymedzeného výpovedného dôvodu. Výpoveď bola
navrhovateľovi doručená dňa 4.3.2013, kedy si ju prevzal. Štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa

sa skončil uplynutím výpovednej doby dňom 31.5.2013. Navrhovateľ v konaní namietal, že organizačná
zmena sa mala vykonať iného dňa a údajne mala byť antidatovaná a tiež, že výpoveď zo služobného
pomeru podľa neho nebola vôbec prerokovaná s odborovým orgánom. K týmto tvrdeniam navrhovateľa
súd uvádza, že odporca súdu predložil registratúrny záznam zavedenia rozhodnutia č. 5/2012 v
elektronickom systéme SIŽP ako aj protokol k tomuto registratúrnemu záznamu, záznam o oboznámení

štátneho zamestnanca s organizačnou zmenou a prerokovaní zaradenia štátneho zamestnanca po
zrušení jeho funkčného miesta na základe organizačnej zmeny. V tejto súvislosti súd poukazuje na
výpoveď štatutárneho zástupcu odporcu, ktorý okrem iného uviedol, že jeho rozhodnutie o organizačnej
zmene antidatované nebolo, keď na to ani čiste hypoteticky nebol dôvod. Organizačná zmena bola
prerokovaná s odbormi, ktoré s tým súhlasili. Súdu bol predložený záznam o prerokovaní návrhu na

zmenu systemizačnej štruktúry SIŽP so základnou organizáciou SLOVES SIŽP zo dňa 16.10.2012.
Z uvedených dôkazov vyplýva, že organizačná zmena bola vykonaná práve dňa 17.10.2012. Súd
poukazuje aj na ďalšie vykonané dôkazy a to žiadosť o prerokovanie skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru zo dňa 4.3.2013, žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru - odpoveď zo dňa
4.3.2013, registratúrny záznam zavedenia žiadosti o prerokovanie výpovede v elektronickom systéme

SIŽP, protokol k tomuto registratúrnemu záznamu, záznam z prerokovania výpovede zo dňa 4.3.2013,
ako aj na výpovede štatutárneho zástupcu odporcu a všetkých v konaní vypočutých svedkov. Z týchto
dôkazov vyplýva, že výpoveď bola zamestnávateľom vopred prerokovaná s odborovým orgánom dňa
4.3.2013. Okolnosti pri vykonaní organizačnej zmeny boli v konaní ozrejmené výsluchom štatutárneho
zástupcu odporcu. Navrhovateľ po uplynutí dočasného preloženia objektívne nemohol byť zaradený

na svoje pôvodné pracovné miesto a stal sa tak pre zamestnávateľa nadbytočným. Na rokovaní so
zástupcamiodporcukonanomdňa4.3.2013navrhovateľovibolaponúknutámožnosťtrvaléhopreloženia
navoľnépracovnémiestonaorganizovanejzložkeodborintegrovanéhopovoľovaniaakontrolySPNitra,
s čím však navrhovateľ nevyslovil súhlas. Odporcovi tak neostala iná možnosť, ako dať navrhovateľovi
výpoveď.

V konaní bola zákonnosť postupu odporcu pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru odporcom
dôkazne preukázaná, a to ako listinnými dôkazmi, tak i výsluchmi svedkov. Výpoveď zo
štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa je podľa názoru súdu platná. Návrh na začatie konania
nie je preto dôvodný ani čo do uplatňovania peňažného nároku.Návrh na doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním o dátume zavedenia dokumentov
zamestnávateľa do jeho elektronického systému súd zamietol, keď tento dôkaz považoval za
nadbytočný, ktorý by neprispel k zisteniu skutočností významných pre posúdenie predmetu sporu.

Preukazovanie ďalších skutočností s poukazom na vyššie uvedené, by presiahlo rámec potrebný k
rozhodnutiu súdu o právnom základe nároku navrhovateľa, z ktorého dôvodu súd už ďalšie dokazovanie
v tomto smere nevykonával.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., keď účastníkovi,

ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Právny zástupca odporcu si v podaní doručenom súdu dňa 26.01.2015 vyčíslil náhradu trov konania
vrátane trov právneho zastúpenia, pričom v zmysle petitu uplatneného návrhu predmetom tohto konania
bolo: a) určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, b) náhrada mzdy za obdobie
od 01.06.2013. Pri vyčíslení jedného úkonu právnej služby pri predmete konania určenia neplatnosti

skončeniaštátnozamestnaneckéhopomeruprávnyzástupcaodporcuvychádzalzustanovenia§11ods.
1,písm.a/ vyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSRč.163/2002Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhláška“), v zmysle ktorého základná sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu ak nie je možné vyjadriť
hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, pričom

hodnota jedného úkonu právnej služby je vo výške 60,07 eur. Pri výpočte trov právneho zastúpenia v
časti konania o náhradu mzdy za obdobie od 01.06.2013 ku dňu 20.01.2015 (deň vyhlásenia rozsudku)
odporca určil sumu náhrady mzdy vo výške 18.926,86 eur a následne určil hodnotu jedného úkonu
právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 v spojení s § 13a Vyhlášky vo výške 353,54 eur.
Následne právny zástupca v zmysle § 13 ods. 3 Vyhlášky zvýšil základnú sadzbu tarifnej odmeny 353,54

eur o 1/3 z hodnoty úkonu 60,07 eur = 373,56 eur/úkon.
Odporca si uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia za nasledujúce úkony právnej služby:
Úkon právnej služby dátum suma bez DPH režijný paušál bez DPH
Prevzatie a príprava zastúpenia 19.08.2013 373,56 eura 7,81 eura
Vyjadrenie k žalobe 04.09.2013 373,56 eura 7,81 eura

Účasť na pojednávaní
(9,00-11,40 hod.) 28.01.2014 747,12 eura 8,04 eura
Rokovanie s klientom
(14,00 - 11,50 hod.)
(správne má byť od 14,00-14,50 hod.)

06.02.2014 186,78 eura 8,04 eura
Písomné podanie na súd 10.03.2014 373,56 eura 8,04 eura
Účasť na pojednávaní
(13,00-14,25 hod) 24.06.2014 373,56 eura 8,04 eura
Písomné podanie na súd 21.07.2014 373,56 eura 8,04 eura

Písomné podanie na súd 11.09.2014 373,56 eura 8,04 eura
Účasť na pojednávaní
(12,00-13,32 hod) 19.09.2014 373,56 eura 8,04 eura
Účasť na pojednávaní
(13,00-14,40 hod) 02.12.2014 373,56 eura 8,04 eura

Písomné podanie na súd 08.01.2015 373,56 eura 8,39eura
Účasť na pojednávaní
(14,30 - 15.35 hod.) 29.04.2014 373,56 eura 8,39eura
SPOLU: 4.856,28 eura 96,72 eura

Celkovo si tak odporca uplatnil trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia spolu s DPH
vo výške 20% v sume 5.719,46 eura.
Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.Podľa§11ods.1,písm.a/vyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSRč.655/2004Z.z.(ďalejlen„Vyhlášky“)
základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu,
ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými

ťažkosťami.
Podľa § 13a ods. 1 písm. a, c, d/ Vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí
za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,
c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej,

d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve
hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín;
ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve
skončené hodiny.
Podľa § 13a ods. 2 písm. d/ Vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny
patrí za tieto úkony právnej služby:

d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina.

Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. možno od klienta požadovať
na náhradu výdavku na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej
stotinyvýpočtovéhozákladuzakaždýúkonprávnejslužby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,

ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol (tzv. režijný paušál).
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z., ak je advokát platiteľom
dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty,
ktorú ju advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Súd pri rozhodovaní o trovách konania je povinný skontrolovať správnosť výšky trov právneho

zastúpenia vyčíslenej advokátom a zároveň môže priznať len náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva ( § 142 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
Z ustanovenia § 79 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce vyplýva, že uplatnenie nárokov zamestnanca
z neplatného skončenia pracovného pomeru (výpoveďou, okamžitým zrušením alebo zrušením v
skúšobnej dobe) sú ponechané na vôľu zamestnanca. Nevyhnutným predpokladom vzniku nároku

zamestnanca na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru (ak nedôjde k mimosúdnej
dohode) je právoplatné rozhodnutie súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru.
Predmetom tohto konania boli dve spojené veci, a to určovací návrh, pri ktorom nebolo možné hodnotu
veci alebo práva určiť v peniazoch a návrh na plnenie, ktorého hodnota však až do vyhlásenia
rozhodnutia súdu nebola zrejmá a ani vyčíslená. Navrhovateľ v petite svojho návrhu žiadal, aby súd

uložil odporcovi povinnosť nahradiť mu náhradu mzdy za obdobie od 01.06.2013, avšak petit žiadnym
spôsobom v priebehu konania neupravil tak, aby bolo jasné aká suma má predstavovať náhradu mzdy
od 01.06.2013. Súd zároveň zdôrazňuje, že v priebehu konania dokazovanie nebolo vedené spôsobom,
aby bolo možné určiť výšku náhrady mzdy, nakoľko v takýchto typoch konaní prioritne súd musí určiť,
či je výpoveď daná zamestnávateľom platná alebo nie a až následne v prípade, že súd má za to, že je

preukázané, že výpoveď daná zamestnávateľom je neplatná (v praxi sa stáva, že súd rozhodne v časti
návrhu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru napr. tzv. čiastočným rozsudkom, aby bolo
právoplatne rozhodnuté o neplatnosti skončenia pracovného pomeru), môže sa začať zaoberať výškou
náhrady mzdy patriacej zamestnancovi.
Na základe uvedeného súd považuje za nepreukázané a znením petitu nepodložené tvrdenie odporcu

o tom, že podľa neho by navrhovateľom uplatnená náhrada mzdy za obdobie od 01.06.2013 ku dňu
vyhlásenia rozsudku 20.01.2015 predstavovala sumu 18.926,86 EUR, a to aj napriek tomu, že odporca
predložil výpis z e-mailovej komunikácie právneho zástupcu odporcu s J.. P. S. z Osobného úradu SIŽP,
v ktorom táto uvádza, že výška hrubej mzdy (nie priemernej mzdy, ktorá sa v danom prípade berie do
úvahy) J.. V. C. za obdobie od 01.06.2013 až do 20.01.2015 by predstavovala sumu vo výške 18.926,86

eur.
V konkrétnom prípade súd zamietol návrh, z čoho vyplýva, že výpoveď daná odporcom navrhovateľovi
bola daná platne, pracovný pomer sa skončil uplynutím výpovednej doby dňom 31.05.2013 a preto
neexistuje nárok navrhovateľa na náhradu mzdy od 01.06.2013, v čoho dôsledku nebolo potrebné viesť
dokazovanie vo vzťahu k druhej časti petitu návrhu. Právny zástupca odporcu sa navyše v žiadnom

svojom úkone nevenoval problematike povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy a
keďže navrhovateľ tento svoj nárok žiadnym bližším spôsobom, okrem jeho uvedenia do znenia petitu,
nešpecifikoval, v zásade sa odporca počas celého konania ani nemal k čomu vyjadriť.Súd je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených účastníkom konania.
Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju
opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Možno ju tiež

definovať ako nevyhnutnosť alebo právnu možnosť vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným
právom na právnu pomoc. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej,
právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú
právnu pomoc. Kritérium účelnosti vynaložených trov konania (v danom prípade trov právneho
zastúpenia) vychádza zo samotného cieľa právneho zastúpenia, teda snahy právneho zástupcu o čo

možno najefektívnejšie uplatňovanie alebo bránenie práva na súde, s cieľom využiť všetky zákonné
(hmotnoprávne ako aj procesné) možnosti na obranu svojho klienta.
Vzhľadom na uvedené súd opätovne zdôrazňuje, že nemožno vyvodiť, že by v časti konania o uloženie
povinnosti odporcovi vyplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy musel odporca akýmkoľvek spôsobom
brániť svoje právo, preto nie je možné v tejto časti vyvodiť ani účelnosť bránenia práva odporcom,
ktorá je nevyhnutným predpokladom pre priznanie náhrady trov konania odporcovi, a to aj napriek

tomu, že navrhovateľ bol v konečnom dôsledku v konaní neúspešný. Žiadnym z úkonov, uplatnených
a vyčíslených právnym zástupcom v jeho podaní zo dňa 22.01.2015, nedošlo k zlepšeniu postavenia
odporcu v časti konania o uloženie povinnosti odporcovi vyplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy a
preto žiadny úkon ním vykonaný nespĺňa atribút účelnosti, pričom k rovnakému záveru o neúčelnosti
uplatnených trov právneho zastúpenia, v tejto časti konania, dospel súd aj potom, ako skúmal účelnosť

uplatnených trov konania pri každom úkone právnej služby zvlášť, keď ich skúmaním došiel k záveru, že
anivjednomznichsaprávnyzástupcaodporcunezaoberalproblematikoudruhejčastipetitunávrhu,tzn.
náhradou mzdy v prípade neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo strany odporcu.
Súd však v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p priznal odporcovi náhradu trov konania spočívajúcich v trovách
právneho zastúpenia za úkony vykonané jeho právnym zástupcom týkajúce sa časti konania, v ktorom

súd mal určiť neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa výpoveďou zo strany
odporcu .
Na výpočet trov konania v prípade kedy je predmetom konania určenie neplatnosti skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru sa použije ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13a Vyhlášky,
pričom základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového

základu, ktorá bola v roku 2013 vo výške 60,07 eura, v roku 2014 vo výške 61,87 eura a v roku 2015
vo výške 64,53 eura.
Súčasťou vyčíslenia trov odporcu bola aj fotokópia záznamu z rokovania medzi právnym zástupcom
odporcu a splnomocneným zástupcom odporcu zo dňa 06.02.2014 s údajmi o časovom trvaní rokovania
od 14.00 hod do 14,50 hod. Vzhľadom na jej obsah súd vyhodnotil tento úkon právnej služby

ako účelne vynaložený v tej časti konania, ktorého predmetom bolo určenie neplatnosti skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou danou navrhovateľovi zo strany odporcu.
Súd preto priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia za ním uplatnené a vyčíslené úkony
právnej služby v nasledovnej výške:
Úkon právnej služby dátum suma bez DPH režijný paušál bez DPH

Prevzatie a príprava zastúpenia 19.08.2013 60,07 eura 7,81 eura
Vyjadrenie k žalobe 04.09.2013 60,07 eura 7,81 eura
Účasť na pojednávaní
(9,00-11,40 hod.) 28.01.2014 123,74 eura 8,04 eura
Rokovanie s klientom

(14,00 - 11,50 hod.)
(správne má byť od 14,00-14,50 hod.)
06.02.2014 30,94 eura 8,04 eura
Písomné podanie na súd 10.03.2014 61,87 eura 8,04 eura
Účasť na pojednávaní

(13,00-14,25 hod) 24.06.2014 61,87 eura 8,04 eura
Písomné podanie na súd 21.07.2014 61,87 eura 8,04 eura
Písomné podanie na súd 11.09.2014 61,87 eura 8,04 eura
Účasť na pojednávaní
(12,00-13,32 hod) 19.09.2014 61,87 eura 8,04 eura

Účasť na pojednávaní
(13,00-14,40 hod) 02.12.2014 61,87 eura 8,04 eura
Písomné podanie na súd 08.01.2015 64,53 eura 8,39eura
Účasť na pojednávaní(14,30 - 15.35 hod.) 29.04.2014 64,53 eura 8,39eura
SPOLU: 775,10 eura 96,72 eura
Súd mal za preukázané všetky úkony, ktoré si odporca uplatnil a priznal odporcovi náhradu trov konania

spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia spolu s DPH vo výške 20%, nakoľko právny zástupca
odporcu preukázal, že je platcom DPH a navrhovateľa tak zaviazal v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. na
úhradu trov konania odporcovi v sume 1.046,18 eur.
Súd nezaviazal ani jedného z účastníkov na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, vzhľadom na to,
že navrhovateľ je od poplatku oslobodený podľa § 4 ods. 2 písm. d) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch a odporcu, ako úspešného účastníka konania, nie je možné zaviazať na úhradu súdneho
poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postu súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.