Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. október 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/50/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214216406
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:7214216406.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EvyŠofrankovejačlenieksenátu

JUDr. Antónii Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: Československá obchodná
banka a. s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpený Malata, Pružinský,
Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanej: S. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX R.., t.č. X. XX, o zaplatenie 268,18 Eur s prísl.¸ o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 03. 11. 2015, č. k. 13C/50/2015-94
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanej nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol a vyslovil, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

2.Rozhodnutieodôvodnilzistením,žemedzižalobcomakobankouaveriteľomažalovanouakoklientom
a dlžníkom došlo k uzavretiu zmluvy o účte v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s
ust. § 708 Obchodného zákonníka, ako aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 497 Obchodného

zákonníka. Písomným podaním zo dňa 02. 07. 2015 žalobca uviedol, že žalobou uplatňovaná suma
268,18 Eur pozostáva z istiny vo výške 82,99 Eur, úroku vo výške 20,93 Eur vyčísleného ku dňu 27. 05.
2014, úroku z omeškania vo výške 20,73 Eur vyčísleného ku dňu 27. 05. 2014, neuhradených poplatkov
vo výške 45 Eur a debetného zostatku vo výške 98,53 Eur vyčísleného ku dňu 27. 05. 2014. K istine
82,99 Eur žalobca uviedol, že v zmysle čl. V bod 3 BZP pre prečerpanie bola žalovaná k poslednému dňu
kalendárneho mesiaca povinná zabezpečiť na svojom bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov na
úhradu mesačných úrokov a úrokov z omeškania. Žalovaná nedodržala dohodnuté zmluvné podmienky,

v dôsledku čoho žalobca určil splatnosť úveru ku dňu 30. 06. 2012. Obrana žalovanej v konaní spočívala
v tom, že účet u žalobcu si zriadila v roku 2006 z dôvodu, že agentúra, pre ktorú pracovala ju nútila,
aby pre výplatu mzdy si u žalobcu zriadila účet, čo aj učinila. Po zriadení účtu vybrala z neho len
sumu 3 000 Sk predstavujúcu výplatu mzdy od agentúry a následne s účtom už nedisponovala. K
tvrdeniu žalovanej žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 29. 10. 2015 uviedol, že žalovaná uzatvorila
so žalobcom dva zmluvné vzťahy, a to zmluvu o produktových balíčkoch a tiež oznámenie o poskytnutí
povoleného prečerpania. Podľa žalobcu išlo o vedomé konanie žalovanej s úmyslom uzatvoriť úverovú

zmluvu so žalobcom. Tvrdenie žalovanej o jednorazovom vklade na bežný účet nemá vplyv na záväzok
žalovanej ponechať na bežnom účte dostatočné peňažné prostriedky na hradenie zmluvných úrokov
za poskytnutie povoleného prečerpania. Podľa žalobcu z povahy produktu povoleného prečerpania
bola žalovaná povinná hradiť úroky z vyčerpanej istiny, z čoho možno vyvodiť, že ak by žiadnefinančné prostriedky čerpané neboli, žalovanej by tento záväzok nevznikol. So žalobcom predloženého
oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 18. 12. 2006 vyplýva, že žalobca oznámil
žalovanej, že na základe jej žiadosti o povolené prečerpanie zo dňa 08. 12. 2006, v ktorej žiadosti

žalovaná žiadala o poskytnutie peňažných prostriedkov formou povoleného prečerpanie bežného účtu
vo výške 10 000 Sk, jej banka poskytuje povolené prečerpanie bežného účtu do výšky úverového limitu
10 000 Sk s účinnosťou od 18. 12. 2006. Účet povoleného prečerpania bol otvorený 18. 12. 2006 a
týmto dňom mohol byť úver čerpaný. Žalobca listom zo dňa 10. 02. 2014 označeným ako oznámenie o
zosplatnení úveru žalovanej oznámil, že vzhľadom na skutočnosť, že nevyrovnala svoj dlh - záväzok vo

výške 163,61 Eur, vrátane príslušenstva stal sa dlh dňom 30. 06. 2012 splatným, a preto ju vyzval na
zaplatenie celej dlžnej čiastky vo výške 262,14 Eur najneskôr do 20. 02. 2014. S poukazom na ust. § §
269 ods. 2, § 708 ods. 1, § 710, § 497 Obchodného zákonníka a s poukazom na § § 52 ods. 1, 2, 3, § 53
ods. 1, § 54 ods. 4 Občianskeho zákonníka a v zmysle ust. § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy súd uzavrel, že žalobca
si v predmetnom konaní uplatňoval nárok titulom zmluvy o produktových balíčkoch pre deti, študentov

a mladých uzavretej dňa 08. 12. 2006 medzi žalobcom a žalovanou s tým, že žalovanej malo byť zo
strany žalobcu dňa 18. 12. 2006 zaslané oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania. Oznámenie
o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 18. 12. 2006 nespĺňa náležitosti tak ako to vyžaduje zákon
o spotrebiteľských úveroch, pričom súd uveril tvrdeniam žalovanej, že povolené prečerpanie žalovaná
nikdyaninevyužila.Naviactvrdeniežalovanejkorešpondujeajsvýpisomzúčtu,zktoréhovyplýva,žena

účet žalovanej bola poskytnutá len jedna platba, a to vo výške 104,89 Eur dňa 18. 12. 2006. V uvedený
deň bolo žalovanej zároveň poskytnuté aj povolené prečerpanie. Podľa výpisu z účtu v ďalšom období
následne boli žalobcom na účte žalovanej účtované len úhrady poplatkov (vo výpise označené ako
service fees) ako napr. v mesiaci október 2007, kde je naúčtovaný poplatok 1,49 Eur dňa 27. 10. 2007 a
následne v mesiaci november dňa 24. 11. 2007, keď opäť bol účtovaný poplatok v sume 0,86 Eur a takto

následne každý kalendárny mesiac je účtovaný poplatok za prevod (vo výpise označený ako transferto),
pričom ku dňu 30. 06. 2012 súčet týchto poplatkov spolu s poplatkami za upomienky predstavoval sumu
82,99 Eur. Súd mal za preukázanú žalovanou tvrdenú skutočnosť o nečerpaní povoleného prečerpania
tým, že žalobca žalovanej oznámil v oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania, že dňom 18. 12.
2006 môže byť úver čerpaný, pričom z výpisu z účtu je zrejmé, že žalovanej bola táto suma síce

daná k dispozícií, ale v samotnom výpise aj pri položke zo dňa 18. 12. 2006 pri sume 331,94 Eur je
uvedené, že sa jedná o nečerpanú istinu. Z ďalšieho prehľadu výpisu súd tiež nemal za preukázané,
žeby ku čerpaniu došlo tak ako to predpokladali obchodné podmienky, t. j., aby žalovaná disponovala
s peňažnými prostriedkami na účte, resp. žeby pri prevode peňažných prostriedkov prevyšujúcich
disponibilný zostatok dochádzalo k čerpaniu úveru, teda, aby aj reálne použila z tohto titulu peňažné

prostriedky. Z celého výpisu je zrejmé, že suma, od ktorej žalobca odvíja svoj nárok. je istina sumy
tvorená niekoľkoročným účtovaním poplatkov, ktoré žalobca započítaval na istinu a z ktorých si následne
v zmysle obchodných podmienok účtoval úroky. Za tohto stavu je žaloba nedôvodná, a preto súd žalobu
zamietol.

3. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že žalovaná so
žalobcom uzatvorila dva samostatné zmluvné vzťahy, ktoré boli uzatvorené v rozličné dni. Išlo o zmluvu
o produktových balíčkoch pre deti, študentov a mladých uzatvorenú dňa 08. 12. 2006 a o oznámenie o

poskytnutí povoleného prečerpania V. zo dňa 18. 12. 2006. Pri svojom rozhodovaní mal preto konajúci
súd dôsledne odlišovať nároky žalobcu vyplývajúce z debetného zostatku na bežnom účte a nároky
vyplývajúce z povoleného prečerpania poskytnutého žalobcom. Žalobcom uplatňovaná výška úrokovej
sadzby debetného úroku zodpovedá sankčnej povahe úroku, keď táto je porovnateľná s uplatňovanou
výškou sankčného úroku na finančnom trhu. Tento úrok má sankčný charakter a predpokladom jeho

vzniku je porušenie povinnosti zo strany žalovanej. Rovnako je to v súlade s najvyššou prípustnou
odplatou, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať. Ďalej uviedol, že v konaní spoľahlivo preukázal výšku
debetného zostatku na bežnom účte predloženým výpisom z bežného účtu žalovanej. Konajúci súd
zamietol nárok žalobcu v časti dlhu žalovanej vyplývajúceho z poskytnutého povolenia prečerpania,
keď dal za pravdu žalovanej, že táto povolené prečerpanie nevyužila. S týmto žalobcom nesúhlasí

a v prvom rade dáva do pozornosti tvrdenia žalovanej, ktorá najskôr vo veci uvádzala, že žiadne
povolené prečerpanie neuzatvorila, keď len pre pracovnú dôvody potrebovala zriadiť bežný účet u
žalobcu, následne už tvrdila, že ona povolené prečerpanie nikdy nevyužila. So žalobcom predloženého
výpisu z úverového účtu žalovanej je zrejmá výška vyčerpaných prostriedkov, ako aj zmena výšky týchtoprostriedkov v čase. Poznámka vo výpise z účtu „“nečerp. jis.“ zobrazuje kam bola priradená príslušná
finančná operácia. Ak teda pri čerpaní - operácia označená ako CMD je poznámka „nečerp. jis.“, táto
operácia bola priradená k operácií na istine (čerpanej i nevyčerpanej) a na jej základe sa vypočíta

zostatoknevyčerpanejistiny,akoajvýškaistinyvyčerpanej.Nazáverzdôraznil,žedôslednérozlišovanie
medzi produktom povoleného prečerpania a bežným účtom je podľa žalobcu mimoriadne dôležitým
aspektom potrebným pre spravodlivé rozhodovanie vo veci samej, čo zo strany konajúceho súdu vo
vzťahu k povolenému prečerpaniu učinené nebolo. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vrátil vec súdu na ďalšie konanie.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa zásad uvedených v ust. § 379 - § 381 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku

bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne.

7.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach

nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej
inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam dodáva:

8. Predmetom konania je spor zo zmluvy o produktových balíčkoch pre deti, študentov a mladých a
zo zmluvy o povolenom prečerpaní, uzatvorených medzi žalobcom a žalovanou v roku 2006. Zmluvy

majú bez akýchkoľvek pochybností charakter spotrebiteľskej zmluvy. Základnou črtou spotrebiteľskej
zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností aj obchodné podmienky pre
povolené prečerpanie E., ktoré žalovaná nijako ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené
a nie sú žalovanou ani podpísané!

9. Odvolací súd vychádzajúc zo spisového materiálu sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie,
že žalovaná povolené prečerpanie z účtu zriadeného u žalobcu nikdy nevyužila. Žalovaná si účet u
žalobcu dňa 08. 12. 2006 zriadila len z dôvodu, že v tom období pracovala pre agentúru, ktorá
si vynútila, aby si žalovaná pre výplatu mzdy zriadila účet čo aj žalovaná učinila. Zo zriadeného

účtu žalovaná vybrala len sumu 3 000 Sk predstavujúcu výplatu mzdy od agentúry a následne už
s bežným účtom nedisponovala. Uvedené nepochybne vyplýva z výpisu z účtu žalovanej, z ktorého
vyplýva, že na účet žalovanej bola poskytnutá jediná platba vo výške 104,89 Eur dňa 18. 12. 2006
(išlo o výplatu mzdy žalovanej od agentúry) a v uvedený deň, t. j. 18. 12. 2006 bolo okamžite zo
strany žalobcu zaslané žalovanej oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania E. (č. l. 12 spisu),

ktoré žalovaná podpísala. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o prečerpaní boli obchodné podmienky pre
povolené prečerpanie E., ktoré žalovaná nepodpísala. Aj keď na základe zmluvy o prečerpaní poskytol
žalobca žalovanej povolené prečerpanie na bežnom účte do výšky limitu 331,94 Eur formou úveru,
žalovaná povolené prečerpanie formou úveru nevyčerpala, a preto nemôže byť zaviazaná na plnenie
zo zmluvy o povolenom prečerpaní, ktoré nevyužila.

10. Zo samotného vyjadrenia žalobcu z 30. 06. 2015 vyplýva, že žalovaná suma 268,18 Eur pozostáva
z položiek: istina 82,99 Eur, úrok vo výške 20,93 Eur, úrok z omeškania vo výške 20,73 Eur, neuhradené
poplatky vo výške 45 Eur a debetný zostatok vo výške 98,53 Eur, pričom istina vo výške 82,99 Eur bola
tvorenátým,ževzmyslečl.Vbod3BZPpreprečerpaniebolažalovanákposlednémudňukalendárneho

mesiaca povinná zabezpečiť na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu mesačných
úrokov a úrokov z omeškania. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že žalovaná istina
82,99 Eur predstavuje žalobcom na účte účtované úhrady servisných poplatkov, pričom súčet týchto
poplatkov spolu s poplatkami za upomienky predstavoval sumu 82,99 Eur. Tým, že žalovaná nevyužila
povolené prečerpanie V., nemôže byť sankcionovaná, pričom z celého výpisu je zrejmé, že žalovaná

istina 82,99 Eur, od ktorej žalobca nárok odvíja je istinou dlžnej sumy tvorenou účtovaním poplatkov,
ktoré žalobca započítaval na istinu a z ktorých si následne v zmysle obchodných podmienok účtoval aj
úroky, keď pri položke jednotlivých poplatkov je uvedené, že ide o nečerpanú istinu.11. Ak žalobca v odvolaní argumentuje tým, že dôsledné rozlišovanie medzi produktom povoleného
prečerpania a bežným účtom je podľa neho mimoriadne dôležitým aspektom potrebným pre spravodlivé
rozhodnutie vo veci samej, ktoré vo vzťahu k povolenému prečerpaniu zo strany súdu učinené

nebolo, odvolací súd uvádza, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej
podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie
záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného
ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje odvolací súd zmluvnú podmienku,

ktorá vyjadruje finančný záväzok žalovanej ako spotrebiteľa za plnenie, ktoré jej po materiálnej stránke
nebolo dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa - žalobcu (tzv. teória skutočného plnenia
spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských vzťahoch).

12. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom
vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP, keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo

odôvodnil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešná žalovaná si trovy odvolacieho konania neuplatnila, preto jej odvolací
súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov

odvolacieho konania.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).