Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslava Púchovská
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/375/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614211677
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6614211677.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava
proti povinnému R. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. V. X, XXX XX I., prechodne bytom D. U. XX,
XXX XX I., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský
úrad v Bratislave, Záhradnícka 60, Bratislava, pod spis. zn. EX 23317/14, na vymoženie pohľadávky
oprávnenéhovovýške352,45Eurspríslušenstvom,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniuOkresného
súdu Lučenec č. k. 17Er/644/2014-21 zo dňa 28. januára 2015, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 17Er/644/2014-21 zo dňa 28. januára 2015 p o t v
r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Lučenec uznesením č. k. 17Er/644/2014-21 zo dňa 28. januára 2015 zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn.
EX 23317/14 zo dňa 20.05.2014. Na odôvodnenie uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s.,
so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp. zn. SR 5075/07 zo dňa 19.07.2007 (ďalej
len „rozhodcovský rozsudok“), vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej medzi
oprávneným a povinnou dňa 13.02.2007 (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). V bode 17 VPPÚ si zmluvné strany
dohodli rozhodcovskú doložku. Vzhľadom na povahu zmluvných strán (podnikateľ vs. fyzická osoba
nepodnikateľ), predmet podnikateľskej činnosti veriteľa (oprávneného) a obsah zmluvy, okresný súd
posúdil zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinnou ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka. S ohľadom na túto skutočnosť poukázal na ust. čl. 144 ods. 1
Ústavy SR, z obsahu ktorého vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo a
pri rozhodovaní sú sudcovia viazaní aj medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, teda
Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi
primárneho práva Európskej únie. Súd pri posudzovaní podmienok uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy
aplikoval aj ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“), konkrétne ust. čl. 6 ods. 1, ktorý stanovil podmienky,
aby nekalé podmienky uvedené v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom neboli záväzné
pre spotrebiteľa. Tiež poukázal na ust. čl 3 ods. 1 Smernice a Prílohu Smernice obsahujúcu indikatívny
zoznam neprijateľných podmienok, najmä na bod 1 písm. q) spomínanej Prílohy. V súvislosti s aplikáciou
Smernice okresný súd poukázal na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veciach Océano Grupo
Editorial C-240/98 až C-244/98 a Cofidis C-473/00, v zmysle ktorých Smernica zaisťuje spotrebiteľom
ochranu, v rámci ktorej je vnútroštátny súd povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej
podmienky aj v prípade ak sa spotrebiteľ zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky, a tým
vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Uviedol, že Smernica je
nepriamo vykonateľným prameňom komunitárneho práva aj v dôsledku nedostatočnej alebo neúplnejtranspozície do slovenského právneho poriadku, preto je exekučný súd povinný vykladať vnútroštátne
právne predpisy v súlade s jej ustanoveniami a tento ich výklad aplikovať aj na prebiehajúce exekučné
konanie. Okresný súd zistil, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nie je dojednaná individuálne,
čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do VPPÚ ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Spôsob, akým
bola rozhodcovská doložka koncipovaná napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 Prílohy ku
Smernici v tom význame, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia
sporov zo zmluvy. Vychádzajúc z povahy zmluvy o úvere je však zrejmé, že subjektom, ktorý bude
mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy
veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka
zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie
žaloby zo strany dlžníka. Z uvedeného mal okresný súd za zrejmé, že veriteľ od počiatku koncipovaním
rozhodcovskej doložky sledoval, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde,
ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia
uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou aj napriek jej formálnemu
zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania
ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery nemal možnosť relevantne sa proti návrhu zo strany
veriteľa brániť, resp. sa zúčastniť konania či už pred rozhodcovským súdom alebo v občianskom súdnom
konaní. K závažnému narušeniu rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v Smernici dochádza už
aj samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby
voči nemu na rozhodcovskom súde domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jeho
bydliska ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom
ktorej je rozhodcovská doložka vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, či už z nevedomosti
alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho
štátu neprijateľným javom. Z uvedených dôvodov okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, táto
splynula s ostatnými štandardnými podmienkami a spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť,
alebosajejakocelkupodrobiť,tedaajrozhodcovskémukonaniu.Rozhodcovskádoložkajeneprijateľná,
pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne
sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a
výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.
Z uvedených dôvodov okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti zamietol.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní
namietal, že okresný súd nesprávne právne posúdil vec. Uviedol, že okresný súd v prejednávanej veci
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Podľa jeho názoru
okresný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré
sa opiera v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský
rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Okresný súd sa v rámci
materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok
zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného
titulu.Oprávnenýkonštatoval,žepostupomokresnéhosúduvtejtoveciajehovýkladomust.§45zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) dochádza k nahradzovaniu konania o
žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a
účelom ZoRK. Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci,
keďže dospel k záveru, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/
rozhodcovská doložka. Uviedol, že oprávnený s povinným uzavreli rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3
a nasl. ZoRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. Z uvedeného dôvodu
poukázal na to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom podľa ZoRK.
K námietke okresného súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka uviedol, že cieľom tejto
úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci okresný súd konal
nad rámec zákonných ustanovení. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.
Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa odvolaniu
nemienila vyhovieť a vec podľa ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“)
predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním podľa ust.
§ 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) bez nariadenia pojednávania podľa
ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa
ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 20.05.2014 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 5075/07 zo dňa 19.07.2007. Z exekučného
titulu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom bola žalovanej (povinnej) uložená povinnosť, aby žalobcovi
(oprávnenému) zaplatila sumu 844,45 Eur (25.440 Sk) spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo
sumy 836,49 Eur (25.200 Sk) od 18.04.2007 do zaplatenia a trov konania v sume 222,33 Eur (6.698
Sk). Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, uzavretej medzi oprávneným
a povinnou dňa 13.02.2007.
Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa ust. § 45 ods. 1 ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014 súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa ust. § 45 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Z vyššie citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je zrejmé, že súd, v súvislosti s
rozhodovaním o vydaní poverenia skúma najmä, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti,
či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či exekučný titul
bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú
oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule, a či sú splnené všeobecné podmienky
konania podľa ust. § 103 O. s. p. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul, nie sú v rozpore so
zákonom vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V
tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie, postačujúce je, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne
osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín a príloh. V exekučnom
konaníjesúdzozákonaoprávnenýapovinnýpreskúmaťrozhodcovskýrozsudokajzhľadískuvedených
v ust. § 45 ZoRK. Toto zákonné ustanovenie umožňuje súdu preskúmať aj materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku. Preto je súd povinný v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú dané dôvody
neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 45 ZoRK. Odvolací súd
však z napadnutého uznesenia okresného súdu zistil, že okresný súd v danom prípade na právnyspotrebiteľský vzťah vzniknutý medzi oprávneným a povinným neaplikoval ustanovenia § 45 ZoRK,
preto vznesenú námietku oprávneného v odvolaní o nesprávnej aplikácii tohto ustanovenia zákona o
rozhodcovskom konaní považoval za bezpredmetnú.
Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti, že zákonom č. 336/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení
zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (O. s. p.) v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1.
januára 2015 a ktorým bol novelizovaný ZoRK bolo ust. § 45 zrušené. Podľa ust. § 54b ods. 1 ZoRK
(Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015) ustanovenia tohto zákona sa použijú
aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (13.02.2007)
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane
spotrebiteľa“), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov,
vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári bola medzi účastníkmi konania uzavretá
spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa ust. § 23a zákona
o ochrane spotrebiteľa. Preto je potrebné na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať
ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto zisteniu bolo potom potrebné podriadiť, ako to správne
urobil okresný súd, ďalší procesný postup okresného súdu.
Odvolací súd konštatuje, že do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady
a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú. Takouto
smernicou je aj smernica Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je podľa článku 288
Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát,
ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Smernica bola implementovaná do
slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka) a
ktorý nadobudol účinnosť 01.04.2004.
Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom
je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona o ochrane spotrebiteľa účinnej v čase
uzavretia zmluvy o úvere predovšetkým z ust. § 2 písm. a) a b) definujúcich zmluvné strany a z
ust. § 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. Podľa ust. § 6 ods. 3 zákona o ochrane o
ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s
dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a
ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby; môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní
dobromyseľnosti,čestnosti,zvyklostiapraxeapriktoromsavyužívanajmäomyl,lesť,vyhrážka,výrazná
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa ust. § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o
úvere (13.02.2007), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). Ust. odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. V
ust. § 53 ods. 3 Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré podmienky je možné považovať
za neprijateľné Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. čl. 3 bod 1 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Zmluva o úvere, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, obsahuje podmienky spôsobujúce značnú
nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takouto podmienkou je rozhodcovská
doložka, ktorú okresný súd správne vyhodnotil ako neplatnú. V danom prípade rozhodcovská doložka
je súčasťou VPPÚ, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, kde v článku 17 si zmluvné strany dohodli, že
všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.,
so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanom v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu
o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci; v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
Rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva aj z jej zaradenia
do VPPÚ, ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Z uvedeného vyplýva, že takto dojednanou
rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech
spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú procesnú ochranu
či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho
štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa ust. § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so Smernicou.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne posúdil vzniknutý
právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský vzťah a na základe toho aj správne právne
vec posúdil. Preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne
správne potvrdil.
Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.