Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. september 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/492/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113234213
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113234213.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr.

Martina Valentová a JUDr. Iveta Jankovičová, v právnej veci žalobkyne: Bc. T. F., nar. XX.X.XXXX,
bytom A., A. XX, proti žalovanému: Jozef Kováč, spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Korytnická 5,
zastúpenému advokátom: Mgr. Miroslav Golian, so sídlom Bratislava, Budatínska 16, o zaplatenie 65,-
Eur s príslušenstvom a vydanie veci, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava,
č.k. 16C/22/2014-79, zo dňa 5.5.2015 - proti výroku 1. a 2., takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti vo výrokoch 1. a 2. p
o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievyhovelžalobežalobkyneavýrokom1.žalovanémuuložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni 65,- Eur a trovy konania 16,50 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Výrokom 2. žalobkyni uložil povinnosť vrátiť žalovanému spoločenské šaty - kombinácia
horná časť biela a spodná časť modrá zakúpené u žalovaného dňa 30.4.2013 ako aj čiastku 3,25 Eur,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Napokon výrokom 3. súd zrušil platobný rozkaz
tamojšieho súdu zo dňa 3.2.2014, č.k. 16C/22/2014-12.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne posúdil podľa ust. § 507 ods. 1, § 599 ods. 1, § 623 ods. 1,
§ 625 Občianskeho zákonníka, ako i § 2 písm. m) a § 18 ods. 4 a 9 zák. č. 250/2007 o Z.z. o ochrane
spotrebiteľa.

3. Súd vychádzal zo skutkových zistení vyplynuvších z vykonaného dokazovania, že žalobkyňa dňa
30.4.2013 zakúpila u žalovaného spoločenské šaty v hodnote 65,- Eur. Po prvom použití a vypraní šiat

podľa pokynu na štítku, podšívka šiat pustila čiernu farbu a zaprala sa do predného vrchného bieleho
dielu šiat. Z tohto dôvodu šaty 13.6.2013 zaniesla naspäť do predajne, kde ich zakúpila. Dňa 15.7.2013
navštívila predajňu a 18.7.2013 jej bol proti podpisu doručený list označený ako vybavenie reklamácie.
Dňa 22.7.2013 si šaty išla vyzdvihnúť do predajne, ale sa tam nenachádzali. Obrátila sa na SOI Trnava
a až po jej návšteve jej šaty dňa 31.7.2013 boli vydané. Žalovaný jej ponúkol zľavu 5%. Listom zo dňa
18.9.2013 žalobkyňa odstúpila od danej kúpnej zmluvy s poukazom na § 18 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z.
s odôvodnením, že jej reklamácia nebola vybavená v 30-dňovej lehote. Žiadala tiež o vrátenie finančnej

čiastky 65,- Eur na označený účet. Z reklamačného lístka súd zistil, že žalobkyňa dňa 13.6.2013, teda
v záručnej dobe reklamovala šaty zakúpené 30.4.2013 v cene 65,- Eur z dôvodu, že pri ručnom praní
vo vlažnej vode sa zafarbila voda a následne vrchný diel, čím sa šaty znehodnotili. Na zázname zo
dňa 31.7.2013 sa žalovaný predávajúci vyjadril „oprava - zľava 5% z ceny, poskytnutá zľava 3,25Eur“. S týmto vybavením pri podpise dokladu vyjadrila žalobkyňa nesúhlas. Z obsahu spisu Slovenskej
obchodnej inšpekcie, inšpektorát Trnava, č. P/291/2/2013 vyplýva, že žalovanému bola rozhodnutím
SOI Trnava uložená pokuta vo výške 450,- Eur pre porušenie povinnosti vybaviť danú reklamáciu v

lehote nepresahujúcej 30 dní, keď reklamácia žalobkyne uplatnená 13.6.2013 nebola do dňa vykonania
kontroly 22.7.2013 vybavená v zákonom stanovenej lehote. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
25.11.2013.

4. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný v konaní nepreukázal, že

vybavil reklamáciu v zákonnej 30-dňovej lehote, že vydal v tejto lehote potvrdenie o jej vybavení, resp.
že reklamačné konanie skutočne riadne a včas ukončil, ani že by sa do uplynutia tejto lehoty šaty s
vybavením reklamácie na predajni nachádzali. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z rozhodnutia SOI, ktorým
súd síce nie je viazaný, ale s jeho závermi sa stotožňuje. Skutočnosť, že žalovaný podal na poštovú
prepravu v posledný deň vybavenia reklamácie list adresovaný žalobkyni, neznamená riadne ukončenie
reklamačného konania v zákonnej lehote. Prinajmenšom sa predmet kúpy preukázateľne nenachádzal

na predajni, kam sa mala žalobkyňa podľa výzvy žalovaného dostaviť na vybavenie reklamácie. Súd
neprisvedčil obrane žalovaného, že vzhľadom na úložnú lehotu na pošte, by musela byť zákonná lehota
skrátená najmenej o 18 dní s tým, že § 2 písm. m) zák. č. 250/2007 Z.z. poskytuje predávajúcemu
ochranu tým, že za ukončenie reklamačného konania sa rozumie i písomná výzva na prevzatie plnenia.
Splnenie tejto podmienky by však bolo naplnené za súčasného vrátenia predmetu kúpy, nepostačuje

odovzdanie listu o vybavení reklamácie na poštovú prepravu v posledný deň lehoty bez toho, aby
bol zaslaný predmet kúpy. Nezachovanie zákonnej lehoty potom má za následok právo žalobkyne
vyplývajúce jej z § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka a súd už ďalej neskúma, či sa jedná o vadu
odstrániteľnú alebo neodstrániteľnú, ani či došlo k poškodeniu veci skutočne tak, ako uvádza žalobkyňa.
Na jej strane potom nastalo právo na vrátenie kúpnej ceny alebo výmenu tovaru, pričom voľba je na

kupujúcom. Zákon potom nestanovuje lehotu na odstúpenie od zmluvy, lehotu na vrátenie kúpnej ceny
si určuje kupujúci a teda neobstojí obrana žalovaného, že tak neurobila hneď, nakoľko toto svoje právo
využila v záručnej lehote. Obrana žalovaného spočívajúca v tom, či sa jedná o vadu odstrániteľnú, resp.
že vada nebráni užívaniu veci, nie je relevantná práve s poukazom na aplikované zákonné ustanovenie,
keď nevybavenie reklamácie v zákonnej lehote má za následok právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy.

V takom prípade má spotrebiteľ právo akoby išlo o vadu, ktorú nemožno odstrániť a teda nie je potrebné
vadu samotnú skúmať. Takisto nie je rozhodujúce, či žalobkyňa po dobu od odstúpenia od zmluvy šaty
používala, nakoľko je to na ťarchu žalovaného, pretože po odstúpení od zmluvy mal žiadať vrátenie
predmetu kúpy oproti vzájomnému plneniu vrátenia kúpnej ceny, čo sa nestalo. Pokiaľ si žalobkyňa
chcela šaty prevziať opakovane 22.7.2013 a následne ich 31.7.2013 prevzala, nestráca tým nárok na

odstúpenie od zmluvy a nevyjadrila tak súhlas s vybavením reklamácie, či jej oneskoreným vybavením.
Za daného stavu potom súd dospel k záveru, že nárok je v celom rozsahu dôvodný, žalovaný nevybavil
reklamáciuvzákonnejlehoteažalobkyňavyužilasvojeprávoodzmluvyodstúpiť,pričomzvolilamožnosť
vrátenia kúpnej ceny (nie výmenu tovaru), ktorú jej zákon umožňuje.

5. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na ust. § 457 a § 560 Občianskeho zákonníka. Uzavrel,
že pokiaľ si strany plnili podľa kúpnej zmluvy zo dňa 30.4.2013, vznikol medzi nimi zo zákona
synalagmatický záväzok podľa § 457 Občianskeho zákonníka a obe strany boli povinné toto plnenie
vzájomne si vrátiť, keďže žalobkyňa od kúpnej zmluvy odstúpila (zmluva sa zrušila). Ak ide o predaj
hnuteľnej veci, plnením zo zmluvy je na jednej strane odovzdanie veci, na druhej strane zaplatenie

kúpnej ceny, tieto plnenia sú vzájomne podmienené. Takže v prípade neplatnej kúpnej zmluvy treba
zaviazať jednu stranu na vrátenie kúpnej ceny, pod podmienkou súčasného vrátenia predmetu kúpy.
Žalobkyňa pritom svoju žalobu podmienila aj vzájomným plnením a to vrátením predmetu kúpy - šiat,
keďže sa nachádzajú u nej.

6. V súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd vzhľadom na odstúpenie od zmluvy rozhodol o
vrátení vzájomných plnení strán, na strane žalobkyne aj čiastky predstavujúcej vyplatenú zľavu 5% (3,25
Eur).

7. S poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. súd úspešnej žalobkyni priznal aj náhradu trov konania za

zaplatený súdny poplatok.

8. S poukazom na § 173 ods. 2 O.s.p. súd rozhodol o zrušení platobného rozkazu.9. Proti tomuto rozsudku v časti o veci samej (s výnimkou výroku 3.) podal prostredníctvom svojho
advokáta odvolanie žalovaný, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
zmenil tak, že návrh žalobkyne zamietne (v celom rozsahu). Argumentoval tým, že rozsudok nepokladá

za zákonný. Poukázal na to, že žalobkyňa síce podala reklamáciu dňa 13.6.2013, avšak ďalej sa o
reklamáciu nezaujímala tak, aby sa do predajne dostavila v lehote na vybavenie reklamácie a teda
najneskôr do 14.7.2013. Je pravdou, že žalovaný mal povinnosť reklamáciu vybaviť do 30 dní od
jej podania, teda najneskôr do 14.7.2013, avšak ak sa nedohodol so žalobkyňou inak, táto mala byť
iniciatívna a v danej lehote sa dostaviť do predajne za účelom zistenia vybavenia reklamácie, čo

neurobila. Žalovaný teda vyčkával na žalobkyňu do predposledného dňa vybavenia reklamácie dňa
13.7.2013, hoci mohol čakať až do posledného dňa 14.7.2013 a v lehote žalobkyňu informoval listom.
Žalovaný už nemôže zodpovedať za skutočnosť, že žalobkyňa list prevzala až dňa 18.7.2013, teda
po lehote na vybavenie reklamácie. Namietal, že súd nebral do úvahy nečinnosť žalobkyne a to tým,
že sa jednak nezaujímala o vybavenie reklamácie v zákonom určenej lehote a tým, že si nevyzdvihla
zásielku včas, keďže táto mohla byť poštou doručená žalobkyni už na druhý deň 14.7.2013. Keby si

zásielku vyzdvihla včas, nebolo by možné žalovanému vytýkať nevybavenie reklamácie v zákonnej
lehote. Zdôraznil tiež, že žalovaná napriek zaškrtnutiu políčka nesúhlasím na reklamačnom lístku si
od žalovaného prevzala šaty aj peniaze z titulu zľavy. Odvolateľ má za to, že týmto úkonom potvrdila
uznanie,alenajmävybaveniereklamácie.Odvolateľtiežpoukázalnato,žešatypredložilanareklamáciu
až 13.6.2013, hoci ich kúpila už 30.4.2013, nevie na čo žalobkyňa čakala, keď zistila, že šaty sa nedajú

použiť. Šaty tak nepredložila bez zbytočného odkladu. Tým len potvrdila, že šaty, ak aj mali vadu, po
skončení reklamácie museli byť bez vady. Žalobkyňa sa začala domáhať odstúpenia od zmluvy a teda
vrátenia peňazí až po vyše dvoch mesiacoch od vybavenia reklamácie. Odvolateľ nesúhlasil tiež s
tvrdením súdu, že žalobkyňa sa domáhala vydania šiat na predajni dňa 22.7.2015 a keďže v tento deň jej
neboliodovzdané,žalovanýporušilzákonvybaviťreklamáciuriadneavčas.Žalovanýdôslednevysvetlil,

že v dôsledku rekonštrukcie predajne predavačka nevedela šaty nájsť, okrem toho 22.7.2013 bol stále
len tým dňom, ktorý už nasledoval po poslednom dni možnosti vybavenia reklamácie, takže naznačenie
toho, že žalovaný by sa nedopustil porušenia zákona, ak by žalobkyni dňa 22.7.2013 šaty odovzdal,
nevyznieva presvedčivo. Žalobkyňa tým, že prijala peniaze ako zľavu kúpnej ceny, hoci s vybavením
reklamácie nesúhlasila, svojím konaním potvrdila, že s reklamáciou súhlasí a preto je potrebné jej žalobu

odmietnuť ako nedôvodnú.

10. Žalobkyňa odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu žalovaného predložila stručné
písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie a
žiada, aby rozsudok Okresného súdu Trnava odvolací súd potvrdil a odvolanie žalovaného zamietol ako

nedôvodné. Zotrvala na svojich tvrdeniach a prednesoch, k hypotetickým úvahám právneho zástupcu
žalovaného sa vyjadrovať nechcela.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len O.s.p.
účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP, použitého s odkazom na § 470 CSP), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p., aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p. aj § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202 O.s.p., aktuálne § 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., aktuálne § 127 a § 363

CSP) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f)
O.s.p., korešpondujúci s § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP a § 212 ods. 1 O.s.p.), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať
úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti vo výrokoch 1. a 2. je
vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na rozsah a odvolacie dôvody uplatnené
žalovaným, bolo posúdiť vyhovujúcu časť rozsudku vo výrokoch 1. a 2., pričom v nenapadnutej časti
výroku 3., ktorou súd zrušil platobný rozkaz, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Základnou spornouotázkou bolo, či vzhľadom na dokazovaním preukázané okolnosti daného prípadu, v súlade so súdom
prvej inštancie aplikovanými ustanoveniami zákonov, vznikla synalagmatická povinnosť strán a to
žalovaného zaplatiť žalobkyni kúpnu cenu a oproti tomu žalobkyni povinnosť vrátiť žalovanému predmet

kúpy - dané šaty ako aj sumu 3,25 Eur z titulu poskytnutej zľavy za vady.

13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, keď súd prvej inštancie
vykonal navrhnuté dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných

súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom; a pretože odvolací
súd zdieľa i právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a v celom rozsahu sa stotožňuje s
odôvodnením rozhodnutia v napadnutej vyhovujúcej časti, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2
CSP, už iba odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Súd
druhej inštancie ani s prihliadnutím na v priebehu celého konania opakujúce sa argumenty žalovaného,
s ktorými sa súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku vysporiadal, nenachádza dôvod, pre ktorý

by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie žiada dodať už iba nasledovné:

14. Zo súdom prvej inštancie aplikovaných ustanovení zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
konkrétne z § 2 písm. m) vyplýva, že vybavením reklamácie sa rozumie ukončenie reklamačného

konania a to buď odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výroku,
vrátením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomnou výzvou na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené
zamietnutie. Ust. § 18 ods. 4 citovaného zákona zakotvuje, že vybavenie reklamácie nesmie trvať dlhšie
ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ
právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok. Podľa ods. 9 tohto

ustanovenia predávajúci je povinný o vybavení reklamácie vydať písomný doklad najneskôr do 30 dní
od uplatnenia reklamácie.

15. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie pritom vyplýva, že žalobkyňa šaty zakúpené v
prevádzke žalovaného dňa 30.4.2013 reklamovala dňa 13.6.2013. Žalovaný mal povinnosť v zmysle

citovanýchustanovenízák.č.250/2007Z.z.vybaviťreklamáciuvlehotedo30dníododňajejuplatnenia,
teda do 14.7.2013 a to ukončením reklamačného konania niektorým zo spôsobov vymenovaných
v cit. ust. § 2 písm. m). Žalovaný si v danom prípade vybral písomnú výzvu na prevzatie plnenia
poskytnutím zľavy 5%, ktorú žalobkyni odoslal dňa 13.7.2013, teda v zákonom stanovenej lehote 30 dní
od doručenia reklamácie. Žalovaná oznámenie o vybavení reklamácie prevzala osobne dňa 18.7.2013,

keď sa dostavila na predajňu za účelom zistenia stavu reklamácie, keď predtým sa bola na predajni
informovať už 15.7.2013. Dňa 18.7.2013 jej na predajni neboli vydané ani šaty, ani zľava z kúpnej ceny.
Šaty prišla vyzdvihnúť opätovne dňa 22.7.2013 a šaty ani zľava jej vydané neboli. V ten istý deň sa
obrátila na SOI Trnava, ktorej zástupcovia spolu s ňou opätovne navštívili predajňu, ale šaty ani zľava
ani v tento deň žalobkyni vydané neboli. Šaty a zľavu napokon prevzala až dňa 31.7.2013. Listom zo

dňa 18.9.2013 ale žalobkyňa odstúpila od zmluvy z dôvodu, že jej reklamácia nebola vybavená v 30-
dňovej zákonnej lehote podľa § 18 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z.

16. Za daných okolností základnou otázkou, ktorú treba zodpovedať je, či podľa výkladu ust. § 2 písm. m)
zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa relevantným a účinným vybavením reklamácie je samotné

odoslanie písomnej výzvy na prevzatie plnenia.

17. Interpretácia, resp. výklad právnej normy je nevyhnutnou súčasťou tak právnej teórie, ako aj
právnej praxe. Právny výklad je integrálnou súčasťou procesu aplikácie práva, čo sa najzreteľnejšie
prejavuje v súdnej aplikácii práva. Úlohou výkladu je konkretizácia zákona v danom prípade, teda úloha

aplikácie práva. Predstavuje predovšetkým proces objasňovania zmyslu, obsahu a významu textov
prameňov práva ako nosičov právnych pravidiel. Cieľom interpretácie právnych noriem je zisťovať a
objasňovať ich obsah, často aj nad rámec gramatického výkladu. Nemožno lipnúť na formalistickom
výklade bez prihliadnutia na právne princípy, ktoré sú výrazom hodnôt. Samotný výklad v niektorých
prípadoch značne presahuje rozsah textu prameňov práva a je výsledkom právnokreatívnej činnosti

sudcov. Právny výklad je racionálna činnosť, ktorá dáva zmysel právnemu textu, pričom požiadavka
racionality je kľúčová. Teleologický výklad právnej normy postihuje zmysel resp. cieľ právnej normy v
súvislosti s najvšeobecnejšími podmienkami, v ktorých sa má norma realizovať. Ide o hľadanie účelu
zákonného ustanovenia a to v kontexte spoločenských podmienok v okamžiku interpretácie. Pre výkladprávneho predpisu je rozhodujúca v ňom vyjadrená vôľa zákonodarcu, ktorú možno objektivizovať tak,
ako to vyplýva zo znenia zákonného ustanovenia a významovej súvislosti, do ktorých je zaradené.
Sudcasapritomnemusízastaviťudoslovnéhoznenianormy.Viazanosťzákonomneznamenáviazanosť

písmenami spolu s nutnosťou doslovného výkladu, ale väzbu na zmysel a účel zákona.

18. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie je pritom toho názoru, že v danom prípade
nepostačuje čisto doslovný gramatický výklad ust. § 2 písm. m) zák. č. 250/2007 Z.z. teda, že
za relevantné vybavenie reklamácie je možné považovať iba samotné odoslanie písomnej výzvy

dodávateľomnaprevzatieplneniaspotrebiteľovi,akzároveňniejesnímspojenéazanímbezprostredne
nenasleduje aj reálne odovzdanie súvisiaceho plnenia. Zámerom a cieľom zákonodarcu nemohlo
byť, aby si dodávateľ splnil svoju povinnosť vybaviť reklamáciu iba samotným daním písomnej výzvy
spotrebiteľovi pošte na prepravu a potom zostať pasívnym, ak za ním vzápätí nenasleduje skutočne
reálne vybavenie reklamácie a to v danom prípade vydaním šiat a zľavy žalobkyni ako spotrebiteľke.
V konaní bolo pritom preukázané, že žalobkyňa sa na predajňu krátko po uplynutí lehoty na vybavenie

reklamáciedostavilaopakovanevdňoch15.7.,18.7.advakrátdňa22.7.2013,aanivjednomprípadejej,
podľa spôsobu vybavenia reklamácie žalovaným ako dodávateľom, neboli vydané ani šaty ani zľava z
kúpnej ceny. Sú pritom irelevantné dôvody prečo tak žalovaný neurobil. Vychádzajúc z uvedeného bolo
potomnevyhnutnéuzavrieť,žepredmetnáreklamácianebolavybavenávčas.Šatyazľavaboližalobkyni
vydané až dňa 31.7.2013, teda podľa vyššie uvedeného, po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie.

V dôsledku toho vzniklo žalobkyni právo v zmysle cit. § 18 ods. 4 zák. č. 250/2007 od zmluvy odstúpiť,
ktoré aj využila, dôsledkom čoho vznikla synalagmatická povinnosť žalovaného vydať žalobkyni kúpnu
cenu 65,- Eur a zároveň žalobkyni povinnosť vydať žalovanému predmetný tovar - šaty, ako i poskytnutú
zľavu vo výške 3,25 Eur. Keďže reklamácia podľa vyššie uvedeného nebola vybavená včas, je potom už
nerozhodné, že po uplynutí lehoty na jej vybavenie dodatočne žalobkyňa napokon prevzala šaty a zľavu,

čo nespôsobilo zánik jej práva na odstúpenie od zmluvy, ktoré zákon žiadnou lehotou neobmedzuje.
Súd prvej inštancie tiež správne uzavrel, že za daných okolností prípadu, nie je potrebné a bolo by
nadbytočným skúmať samotnú existenciu vady šiat a jej charakter. Súd prvej inštancie potom správne
považoval žalobou uplatnený nárok za v celom rozsahu dôvodný a žalobe vyhovel.

19. Keďže s väčšinou argumentácie žalovaného, ktorá bola použitá aj v podanom odvolaní, sa riadne
v preskúmavanom rozsudku vyporiadal súd prvej inštancie spôsobom, s ktorým sa odvolací súd vo
vyššie uvedenom stotožnil, nie je potrebné ani hospodárne sa s týmito námietkami odvolateľa opätovne
vyporiadavať. K niektorým jeho odvolacím argumentom sa ale žiada uviesť nasledovné:

20. Zo žiadnej právnej normy a ani z dohody medzi stranami, ktorá nebola v konaní preukázaná,
nevyplýva povinnosť žalobkyne v lehote na vybavenie reklamácie sa dostaviť do predajne za účelom
zisťovania jej vybavenia. Žalobkyňa tiež nič neporušila tým, že oznámenie žalovaného o vybavení
reklamácie prevzala až 18.7.2013 po lehote na vybavenie reklamácie. Naopak, žalobkyňa bola aktívna a
krátko po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie navštívila predajňu celkom štyrikrát, pričom ani raz jej

reklamácia reálne vybavená nebola. Žalobkyňa tiež neporušila žiadne ustanovenie, ak šaty, ktoré kúpila
30.4.2013 reklamovala 13.6.2013 teda po cca 1,5 mesiaci. Naopak, táto lehota korešponduje s tým, že
po prvom použití a následne vypratí šiat sa na nich objavila vada. Keďže vada bola zistená až po vypratí
šiat, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní tvrdenie odvolateľa, že šaty nepredložila bez zbytočného
odkladu po zistení vady. Ako bolo uvedené vyššie, za daných okolností už nie je rozhodným, či šaty mali

alebo nemali vady a akého charakteru, keďže žalobkyňa využila svoje právo odstúpiť od zmluvy ako
dôsledok omeškania žalovaného s vybavením reklamácie. Rovnako nie je rozhodným, prečo a za akých
okolností neboli vydané šaty žalobkyni pri jej návštevách v predajni (že predavačka pre rekonštrukciu
nevedela šaty v predajni nájsť).

21. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, s odkazom tiež na odôvodnenie preskúmavaného
rozsudku súdom prvej inštancie, odvolací súd, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov, rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutým výrokoch 1. a 2., ktorými bola účastníkom uložená synalagmatická
povinnosť, ako v napadnutých výrokoch vecne správny, s použitím § 387 CSP potvrdil.

22. S použitím § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol o
nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že žalobkyni, ktorá mala plný úspech v konaní, priznal
ich náhradu voči plne neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvejinštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

23. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).