Rozhodnutie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/151/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211209461
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4211209461.9

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno samosudcom JUDr. Dušanom Krč-Šeberom v právnej veci navrhovateľa: O. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, G., právne zast.: Mgr. Ľubomíra Beňová, advokátka so sídlom
Župná 1147, Komárno, proti odporcovi: D. Z., nar. X.X.XXXX, bytom B.. G. XXXX/XX, G., právne zast.:
JUDr. Natália Borsosová, advokátka so sídlom Ul. bisk. Királya 6, Komárno, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi titulom ochrany osobnosti náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch vo výške 15.000,- € a náhradu trov konania, trovy právneho zastúpenia vo výške 936,09 €,
všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ dňa 3.6.2011 doručil súdu návrh na ochranu osobnosti v zmysle ustanovenia § 11 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Žiadal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 20.000,- € ako náhradu
nemajetkovej ujmy titulom ochrany osobnosti a nahradiť trovy konania. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil

tým, že dňa 4.12.2009 pri dopravnej nehode spôsobenej odporcom utrpel ťažkú ujmu na zdraví,
ktorá si vyžiadala operačný zákrok a dlhodobú práceneschopnosť. Za uvedené konanie bol odporca
právoplatne odsúdený v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 3T/13/2010.
Na základe lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 7.2.2010
bolo bolestné ohodnotené celkovým počtom 240 bodov a na základe lekárskeho posudku zo dňa
28.10.2010 bolo ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa celkovým počtom 710

bodov. Spôsobená ťažká ujma na zdraví má trvalé následky, ktoré u neho pretrvávajú aj v súčasnosti.
Hoci sa podrobil rehabilitácii, z medicínskeho hľadiska u neho nie je predpoklad zlepšenia zdravotného
stavu, ani úplného navrátenia zdravia. Trvalé poškodenie zdravia navrhovateľa sa odrazilo aj na
jeho súkromnom a pracovnom živote. V súkromnej oblasti bol nútený ukončiť svoje športové aktivity,
ktorým sa pred dopravnou nehodou aktívne venoval a v pracovnom živote sa mu znemožnil návrat
na miesto pôvodného pracovného zaradenia a návrat k spoločenským aktivitám, ktorým sa v minulosti

venoval. Pred dopravnou nehodou bol zamestnaný v štátnej službe so služobným zaradením vo funkcii
referent s územnou a objektovou zodpovednosťou v hodnosti podpráporčík s miestom výkonu služby
na Obvodnom oddelení PZ v Hurbanove. V dôsledku utrpenia ťažkej ujmy na zdraví Lekárska komisia
Ministerstva vnútra SR vyhodnotila jeho zdravotnú spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby stupňom
„C“ - spôsobilosť na výkon štátnej služby policajta s obmedzením podľa prílohy nariadenia č. 48/2001
stĺpec III., značka G 57 písm. b) (a to rozhodnutím č. p. SRZ-OZ-56-004/2010 zo dňa 27.5.2010).

Zároveň mu týmto rozhodnutím bolo určené obmedzenie výkonu štátnej služby, a to obmedzenie
v povinnosti absolvovania previerok telesnej zdatnosti (okrem strelieb) bez telesnej prípravy (okrem
strelieb), dispenzár neurológom, zákaz vedenia služobného motorového vozidla, statodynamická záťaž
DK - dlhodobé státie a v prípade zmeny zdravotného stavu zahájenie prieskumu zdravotného stavu.
Lekárska komisia MV SR v rozhodnutí ustálila, že poškodenie jeho zdravia nie je v súvislosti s výkonom
štátnej služby policajta. S poukazom na toto rozhodnutie bol preradený na inú, menej náročnú prácu,

čo sa odzrkadlilo aj na výške jeho príjmu. V súčasnosti je služobne zaradený vo funkcii referent stálej
služby s miestom výkonu štátnej služby policajta na Obvodnom oddelení PZ v Komárne, keďže vdôsledku pretrvávajúcich následkov na jeho zdraví u neho nie je predpoklad zvyšovania kvalifikácie
(napríklad štúdiom na Dôstojníckej škole PZ SR), ani zvyšovania služobnej hodnosti. Navrhovateľ mal
za to, že uvedené skutočnosti plne odôvodňujú podanie návrhu na začatie konania, preto považoval za

spravodlivé priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil. Poukázal na to, že navrhovateľovi už bolo titulom predmetnej
dopravnej nehody Komunálnou poisťovňou, a.s. poskytnuté plnenie vo výške 18.025,02 €, pričom
priznaním náhrady nemajetkovej ujmy v konaní by došlo k duplicitnému plneniu z toho istého právneho

dôvodu. Toto odškodnenie navrhovateľa považoval za dostatočné, pričom vyslovil názor, že ak by
obmedzenia na bežnom živote navrhovateľa odôvodňovali vyššie odškodnenie, znalci by to boli vyjadrili
zvýšeným počtom bodov nad rámec základných bodov, čo sa však nestalo.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov oboznámením
obsahu listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, a to rozhodnutia MV SR zo dňa 27.5.2010,

lekárskeho posudku zo dňa 28.10.2010, lekárskeho posudku zo dňa 7.2.2010, ošetrovateľskej -
prepúšťacej správy, lekárskych správ, lekárskej správy zo dňa 12.3.2010, lekárskej správy zo dňa
15.3.2010, prepúšťacej správy zo dňa 18.12.2009, prepúšťacej správy zo dňa 19.2.2010, prepúšťacej
správyVšeobecnejnemocniceKomárno,správy-nálezuO..V.O.zodňa14.9.2009,lekárskejsprávyO..
G. zo dňa 10.5.2010, správy O.. G. S., správy, lekárskych správ zo dňa 18.3.2010, zo dňa 4.5.2010, zo

dňa 23.2.2010, správy O.. U. zo dňa 20.10.2009, správ O.. R., lekárskej správy O.. N., lekárskej správy
O.. O. zo dňa 6.10.2010 a zo dňa 30.9.2010, lekárskej správy O.. R., lekárskej správy O.. O. zo dňa
16.9.2009, röntgenového nálezu zo dňa 14.9.2009, lekárskej správy zo dňa 12.9.2009, lekárskej správy
O..O.zodňa23.12.2009,zodňa28.10.2009,zodňa30.9.2009,zodňa4.9.2009,vyjadreniaKomunálnej
poisťovne, a.s., oznámenia o poistnom plnení, lekárskeho posudku, lekárskeho posudku na sťaženie

spoločenskéhouplatnenia,oznámeniaopoistnomplnení-liečebnýchnákladoch,oznámeniaopoistnom
plnení - strate na zárobku, oznámenia o poistnom plnení, oznámenia o poistnom plnení - motorové
vozidlo, správy Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. zo dňa 17.5.2012, správy OR PZ v Komárne zo
dňa 18.6.2012, obsahu pripojeného trestného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/13/2010, a
to najmä vyšetrovacieho spisu OR PZ v Komárne ČVS: P.-XXX/OVK-KN-XXXXKE, obžaloby Okresnej

prokuratúry v Komárne zo dňa 21.1.2010, sp. zn. XPVXXX/XX-XX a rozsudku Okresného súdu Komárno
č.k. 3T/13/2010-128 zo dňa 16.3.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.3.2010 a zistil nasledovný
skutkový stav veci:

Navrhovateľ v priebehu konania zotrval na podanom návrhu. Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že

dôsledok jeho zranení utrpených pri dopravnej nehode sa odrazil v pracovnom a v osobnom živote,
keďže z dôvodu poranenia fibulárneho nervu v ľavej nohe už nemôže hrať futbal, prestal sa venovať
bojovým umeniam a taktiež prestal jazdiť na motocykli, čomu sa pred dopravnou nehodou venoval
pravidelne. Tieto aktivity už pre svoj zdravotný stav vykonávať nemôže. Má skrátenú achilovku na
ľavej nohe, táto sa mu postupne skracuje, pričom nohu musí mať v takej polohe, aby bola vypätá. I v

práci si z neho robia kolegovia posmešky, čo sa ho veľmi dotýka. Je pracovne zaradený ako referent
stálej služby a náplňou jeho práce je prijímanie oznámení. Pred nehodou pracoval v teréne, venoval sa
pátraniu po páchateľoch trestnej činnosti. Pri previerkach telesnej zdatnosti bol jedným z najlepších. Pre
práceneschopnosť trvajúcu viac ako 9 mesiacov nebol prijatý na Dôstojnícku školu PZ. Jeho kariérny
postup je obmedzený. Noha i lakeť ho pri zmene počasia bolí. Má problém s dlhšie trvajúcim státím

na jednom mieste. Niekedy sa pri chôdzi potkne o ľavú nohu. Titulom bolestného a za trvalé následky
mu bola vyplatená kompenzácia od Komunálnej poisťovne, a.s. Počas práceneschopnosti bol odkázaný
na cudziu pomoc. V tom čase sa o neho starala jeho bývalá priateľka. Používa zdravotnícke pomôcky,
na nohu si dáva ortézu, ktorá mu nohu spevňuje. Bez jej použitia sa o postihnutú nohu potkýna. Pred
dopravnou nehodou, pri ktorej utrpel v návrhu popísané zranenia, sa aktívne venoval bojovým umeniam,

trénoval v utorok, stredu, štvrtok a piatok. V čase osobného voľna sa venoval jazde na motocykli.
Po dopravnej nehode sa zmenil jeho život, s kamarátmi sa už nestretáva tak často ako predtým, oni
ho tiež menej kontaktujú. Napriek absolvovaniu rehabilitácií sa mu zdravotný stav nezlepšil. Mesačný
zárobok sa mu znížil približne o 50,- €, taktiež stratil nárok na výplatu príspevku za riadenie služobného
motorového vozidla. Uviedol, že k zásahu do jeho osobnostných práv došlo z dôvodu porušenia

povinnosti počas dopravnej nehody, kedy došlo k poškodeniu jeho zdravia, čo sa odzrkadlilo na jeho
súkromnom i pracovnom živote. Pokiaľ ide o plnenie poskytnuté poisťovňou, poukázal na to, že išlo o
plnenie titulom poistného vzťahu a teda z iného právneho dôvodu, než si uplatnil v tomto konaní. Keďže
neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti v jeho prípade nie je možné dosiahnuť upustenímod neoprávneného zásahu a odstránenie následkov zásahu vzhľadom na charakter a intenzitu nie je
možné považovať za dostatočné, uplatnil si primerané zadosťučinenie v peniazoch.

Odporca vo svojej výpovedi opísal dejový sled udalostí, kedy došlo k dopravnej nehode. Poukázal na to,
že po dopravnej nehode privolal policajnú hliadku. Taktiež bol spolu s matkou navštíviť navrhovateľa v
nemocnici, kde sa u ošetrujúceho lekára informovali na zdravotný stav navrhovateľa. Lekár mu oznámil,
že navrhovateľ nemá žiadne vážne poranenia. Viac informácií mu neposkytli, keďže nie je príbuzným
navrhovateľa. V nemocnici sa zdržal asi 15 až 20 minút. Navrhovateľa sa spýtal na to, ako sa má

a ospravedlnil sa mu. Po tejto návšteve sa viac o zdravotný stav navrhovateľa nezaujímal. Trval na
vykonaníznaleckéhodokazovaniazaúčelompreukázania,čipoisťovňouvyplatenéodškodneniezaúraz
bolo postačujúce na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa a či následky úrazu
boli v tomto smere zhodnotené lekármi pri sťažení spoločenského uplatnenia. Mal za to, že domáhať
sa nároku v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je možné len v prípade, ak nie je možné
odškodnenie dosiahnuť inak. Poukázal na to, že navrhovateľ v konaní predložil lekárske správy len do

28.10.2010, ku ktorému dátumu bol vyhodnocovaný zdravotný stav navrhovateľa na účely ohodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia. Žiadne iné lekárske správy po dátume 28.10.2010 navrhovateľ
nepredložil,zčohojemožnéusúdiť,žeunavrhovateľanenastaložiadneďalšiezranenie,resp.zhoršenie
následkov dopravnej nehody. Vyzdvihol, že primárne a osobitné nároky osôb dotknutých neoprávneným
zásahom iných subjektov na náhradu vecnej škody, bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia

a podobne majú prednosť pred všeobecnou úpravou na ochranu osobnosti, i keď nemožno vylúčiť aj
kumulatívne plnenie. Mal za to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že vyplatené odškodnenie by
nebolo postačujúce, a preto navrhol návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/13/2010 mal súd preukázané, že

odporca bol v trestnom konaní rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 3T/123/2010-128 zo dňa
16.3.2010, právoplatným dňa 16.3.2010, uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h)
Trestného zákona za skutok, že dňa 4.9.2009 v čase o 16.30 hod. v Komárne riadil osobné motorové
vozidlo zn. W. D., EČ: G. XXX N., pričom pri vychádzaní z miesta ležiaceho mimo cesty na X. B. G.,

ktorá bola označená ako hlavná cesta, nedal prednosť zľava prichádzajúcemu motocyklistovi O. G.,
jazdiacemu na motocykli zn. Z. B. XXX, I.: G. XXX V., ktorý po náraze do vozidla spadol na vozovku a
utrpel otras mozgu, vykĺbenie pravej kľúčnej kosti a lakťa, poškodenie fibulárneho nervu pravej ruky s
nutnosťouoperačnéhozákroku,uvedenézraneniasivyžiadaliliečenievpráceneschopnosti.Zauvedený
skutok bol odporcovi uložený peňažný trest vo výmere 1.200,- € so stanovením náhradného trestu

odňatiaslobodyna6mesiacov,trestzákazučinnostiviesťmotorovévozidláakéhokoľvekdruhuvcestnej
premávke na 18 mesiacov. Poškodený O. G. bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske
súdne konanie.

Ako vyplynulo z výpovede svedka M. N. - švagra navrhovateľa, navrhovateľ sa pred dopravnou nehodou

spôsobenou odporcom venoval viacerým športom. Dlhé roky spolu chodili cvičiť, venovali sa bojovým
umeniam. Navrhovateľ bol najlepší v posilňovni aj v behu. Po utrpených zraneniach a absolvovaní
rehabilitácií sa snažili opäť cvičiť spoločne, ale navrhovateľ už nedokáže podávať také športové výkony
ako dovtedy. Pred dopravnou nehodou bol navrhovateľ zdravý a bol dobrý športovec. Utrpené zranenia
sa odrazili aj na možnosti jeho kariérneho postupu, keď odporúčanie na Dôstojnícku školu PZ dáva

riaditeľ prednostne zdatným policajtom (aj telesne) a zdravotný stav navrhovateľa mu je v tejto súvislosti
prekážkou. Navrhovateľ po dopravnej nehode obmedzil styk s kamarátmi. Pred nehodou sa stretávali
veľmi intenzívne, každý deň, prípadne každý druhý deň. V súčasnosti sa však stretávajú veľmi málo.
Z výpovede svedka ďalej vyplynulo, že následky dopravnej nehody sa odrazili aj na psychickom stave
navrhovateľa - je nervóznejší, než predtým. Má problémy pri riadení vozidla, pretože nemá cit v ľavej

nohe, čo ho dosť obmedzuje. Dlhšiu dobu trvajúce riadenie vozidla nezvládne. Riadenie motocykla je u
neho veľmi problematické, keďže nemá cit v ľavej nohe, nedokáže preraďovať rýchlosti.

Svedok Martin Roško vo svojej výpovedi uviedol, že pred dopravnou nehodou pravidelne s
navrhovateľom jazdili na motocykloch. Často sa za týmto účelom stretávali. Po dopravnej nehode

sa tejto záľube venuje sám. Navrhovateľ tým, že nevie poriadne riadiť motocykel, stretnutia s ním
obmedzil. Stretnú sa len občas na káve. Utrpené zranenia sa odrazili aj na psychike navrhovateľa.
Po dopravnej nehode istý čas vôbec nezdvihol telefón, keď mu volal, nekomunikoval s okolím. Pred
dopravnou nehodou bol navrhovateľ úplne zdravý. V súčasnosti je u neho riadenie motocykla vylúčené.Pri riadení motocykla je potrebné ľavou nohou preraďovať jednotlivé rýchlostné stupne, čo navrhovateľ
pre zdravotný stav nedokáže. Svedok konštatoval, že podľa jeho vedomosti sa odporca navrhovateľovi
ospravedlnil len na naliehanie svojej matky. V čase, kedy sa tak stalo, bol v nemocnici a pri tejto udalosti

bol prítomný. Na to, čo presne odporca povedal navrhovateľovi pri návšteve v nemocnici, sa však už pre
odstup času nepamätal. Počul však, že sa matka odporcu navrhovateľovi ospravedlnila. V súčasnosti
sa s navrhovateľom stretáva asi 1 až 2-krát týždenne. Ďalšie obmedzenia, ktoré u navrhovateľa vníma,
sa týkajú jeho zamestnania, kde mu je zdravotný stav prekážkou v kariérnom postupe.

Zo svedeckej výpovede svedka O. N. súd zistil, že ako navrhovateľov kamarát bol s ním pred nehodou v
dennom kontakte, čo sa po nehode zmenilo. Po nehode si u neho všimol fyzické a psychické zmeny. Po
nehode ho navštevoval v nemocnici. Všimol si, že pri chôdzi si navrhovateľ predkopáva nohu. Potvrdil
výpoveď svedka O. F. v tom smere, že u navrhovateľa je riadenie motocykla vylúčené. Pre necitlivosť
ľavej nohy nevie preraďovať rýchlosti na motocykli. Navrhovateľ sa od nehody vyhýba spoločenským
aktivitám, ktoré pred tým absolvoval, vyhovára sa na to, že má veľa práce alebo že má program s

priateľkou. Je však cítiť, že ho už takéto aktivity nelákajú.

Svedkyňa G. L. vo svojej výpovedi uviedla, že v čase dopravnej nehody bola priateľkou navrhovateľa.
Navrhovateľ mal po dopravnej nehode vykrútenú ruku a bolelo ho celé telo. Na ľavú nohu mu dali
sádru. V čase jeho pobytu v nemocnici za ním každý deň chodila. Navrhovateľ bol v nemocnici

hospitalizovaný jeden týždeň. V domácom liečení bol necelý jeden rok. Pred dopravnou nehodou bol
navrhovateľ zdravotne v poriadku. Po tejto nehode sa mu zdravotný stav zmenil. Podliehal nervozite
(kvôli zdravotnému stavu, financiám), čo viedlo medzi nimi k častým hádkam. Navrhovateľ mal problémy
s chôdzou, na nohu nemohol poriadne dostúpiť. Kvôli tomu nechodili do spoločnosti. Následky dopravnej
nehody navrhovateľa podľa názoru svedkyne obmedzujú v práci, v súkromí i v bežnom živote.

Navrhovateľ prestal jazdiť na motocykli, nešportuje v takom rozsahu ako pred nehodou. V práci bol
preradený na inú pracovnú pozíciu, čo sa mu odrazilo aj na výške mesačného príjmu. Navrhovateľ
nemôže riadiť služobné motorové vozidlo a podľa jej názoru sú obmedzené aj jeho možnosti kariérneho
rastu. Po prepustení navrhovateľa z nemocnice bol odkázaný na celodennú pomoc. Zo začiatku len
ležal v posteli, bolo potrebné pomáhať mu pri kúpaní, sprchovaní, obliekať ho. Taktiež mu bolo potrebné

zabezpečiť stravu. Uvedené trvalo asi štyri mesiace, potom už navrhovateľ vedel vstať z postele.
Zvykla mu pomáhať aj pri cvičení, keď okrem rehabilitácií cvičil aj doma. V čase dopravnej nehody
žila s navrhovateľom v spoločnej domácnosti. Potvrdila, že odporca jedenkrát navštívil navrhovateľa
v nemocnici, bol tam asi 10 minút. Navrhovateľovi sa ospravedlnil. Odporca prišiel za navrhovateľom
do nemocnice v sprievode svojej matky. Matka odporcu bola za navrhovateľom ako prvá a odporca až

následne po nej išiel za navrhovateľom ospravedlniť sa. Po prepustení z nemocnice bol odporca raz
za navrhovateľom kvôli finančnému vyrovnaniu. Uviedla, že navrhovateľ pred dopravnou nehodou mal
ambíciu pracovať na oddelení kriminálnej polície.

Ako vyplynulo z rozhodnutia Lekárskej komisie Ministerstva vnútra SR č. p. SRLZ-OZ-56-004/2010 zo

dňa 27.5.2010, na zasadnutí dňa 27.5.2010 bol preskúmaný a posúdený zdravotný stav navrhovateľa
a určená zdravotná klasifikáciu „C“ - spôsobilý na výkon štátnej služby policajta s obmedzením podľa
prílohy nariadenia č. 48/2011, stĺpec III., značka G 57 písm. b). Zároveň boli navrhovateľovi určené
obmedzenia výkonu štátnej služby nasledovne: 1/ bez previerok telesnej zdatnosti, okrem strelieb, 2/
bez služobnej telesnej prípravy, okrem strelieb, 3/ dispenzár neurológom, 4/ zákaz vedenia služobného

motorového vozidla, 5/ statodynamická záťaž DK - dlhodobé státie, 6/ v prípade zmeny zdravotného
stavu zahájiť prieskum zdravotného stavu. Lekárska komisia MV SR vo svojom rozhodnutí stanovila, že
poškodenie zdravia navrhovateľa nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta.

Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 28.10.2010 súd zistil,

že liečenie navrhovateľa v ústavnej starostlivosti trvalo od 4.9.2009 do 11.9.2009 a práceneschopnosť
od 4.9.2009 do 27.5.2010. Za dátum ustálenia zdravotného stavu pre účely posúdenia sťaženia
spoločenského uplatnenia bol stanovený dátum 4.9.2010. Sťaženie spoločenského uplatnenia u
navrhovateľa bolo ohodnotené na celkove 710 bodov. Ako vyplynulo z lekárskeho posudku o bolestnom
a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 7.2.2010, bolestné bolo ohodnotené celkovým počtom

bodov 240.

Z predložených lekárskych správ mal súd preukázané, že navrhovateľ bol dňa 4.9.2009 vyšetrený v
zdravotníckom zariadení - FORLIFE n.o., Všeobecná nemocnica Komárno. Pri vyšetrení bol u nehozistený otras mozgu, vykĺbenie pravého lakťa, poranenie ľavého kolena a predkolenia s odreninou. K
vzniku zranení došlo pri dopravnej nehode, pričom navrhovateľ riadil motocykel. Podľa prepúšťacej
správy bol navrhovateľ dňa 11.9.2009 prepustený z nemocničnej starostlivosti. Od prepustenia z

nemocnice navrhovateľ pravidelne absolvoval vyšetrenia, rehabilitácie, pričom jeho práceneschopnosť
trvala až do 27.5.2010. Podľa prepúšťacej správy zo dňa 19.2.2010 bol navrhovateľ prijatý na
traumatologické oddelenie Nemocnice svätého Michala, a.s., Bratislava, kde sa podrobil operácii
vykĺbenia akromioklavikulárneho kĺbu. Jeho hospitalizácia trvala od 17.2.2010 do 19.2.2010. Dňa
14.9.2009 sa navrhovateľ podrobil CT vyšetreniu mozgu vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Nové

Zámky (lekárska správa O.. V. O. zo dňa 14.9.2009). Navrhovateľ následne až do ukončenia
práceneschopnosti absolvoval vyšetrenia u O.. G. A. (neurologická ambulancia), O.. B. S. (chirurgická
ambulancia), O.. G. G., A.. (neurochirurgická ambulancia), O.. S. O. (chirurgická ambulancia), O.. I. Y.
(chirurgická ambulancia), O.. Z. G. (neurologická ambulancia), O.. G. O. (lekár FBLR), O.. I. U., O..
U. R. (neurologické oddelenie), O.. I. C. a O.. U. N. (neurologická ambulancia), O.. U. O. (ambulancia
úrazovej chirurgie).

Ako vyplynulo z potvrdenia Komunálnej poisťovne, a.s., titulom poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX
zo dňa X.X.XXXX (t.j. dopravnej nehody, pri ktorej navrhovateľ utrpel v návrhu opísané zranenia)
bola navrhovateľovi vyplatená suma 3.471,- € titulom bolestného, suma 10.572,- € titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia, suma 170,49 € titulom nákladov spojených s liečením, suma 1.404,48 €

titulom straty na zárobku počas PN, suma 279,45 € titulom poškodených vecí pri dopravnej nehode a
titulom poškodeného motorového vozidla suma 2.127,60 €.

Z predloženého potvrdenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. - z účtu poistenca s prehľadom
poskytnutej zdravotnej starostlivosti vyplynulo, že navrhovateľovi v období od 4.9.2008 do 4.9.2009

bola poskytnutá zdravotná starostlivosť len v dňoch 10.2.2009 a 9.3.2009, kedy bol navrhovateľovi
diagnostikovaný akútny zápal priedušnice a hrtana a akútna infekcia horných dýchacích ciest.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dňa 14.8.2012 rozsudkom č. k. 8C/151/2011-134 zaviazal
odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu nemajetkovej v peniazoch vo výške 15.000,- € titulom ochrany

osobnosti a náhradu trov konania, trovy právneho zastúpenia vo výške 494,16 €. Uznesením č. k.
8C/151/2011-159 zo dňa 31.1.2013 bol opravený predmetný rozsudok vo výroku doplnením, že súd
návrh vo zvyšnej časti zamieta. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.2.2013.

Proti predmetnému rozsudku podal odporca dňa 4.10.2012 odvolanie s uvedením, že rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Navrhovateľ totiž z titulu náhrady škody z ublíženia na zdraví bol odškodnený v celkovej
sume 18.025,02 €. Popri bolestnom, ktoré znalec vyčíslil na 240 bodov, bol navrhovateľ odškodnený aj
za sťaženie spoločenského uplatnenia na 710 bodov, teda 10.572,- €. Odškodnenie z ublíženia na zdraví
nie je rovnaký právny nárok ako nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, avšak pri odškodnení

sťaženia spoločenského uplatnenia sa pri hodnotení následkov ublíženia na zdraví musí prihliadať aj na
nepriaznivé dôsledky ujmy na zdraví a pokiaľ tieto dôsledky vážne obmedzujú postihnutého vykonávať
svoju prácu, či mimopracovné alebo rodinné aktivity, pri posudzovaní znalcom má znalec možnosť zvýšiť
body za sťaženie spoločenského uplatnenia aj nad rámec základnej sadzby predpísanej zákonom.
Navrhovateľovi bol lekárom stanovený počet bodov za odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia

len v rámci základnej sadzby predpísanej zákonom. Odporca navrhoval vo veci ustanoviť znalca z
odboru súdneho lekárstva na posúdenie, či bol navrhovateľ primerane odškodnený za nepriaznivé
dôsledky ublíženia na zdraví, pretože priznanie nemajetkovej ujmy by bolo dôvodné len v prípade, ak
by vzhľadom na nepriaznivé dôsledky ublíženia na zdraví navrhovateľ nebol primerane odškodnený za
sťaženiespoločenskéhouplatnenia.Odporcapoukazovalnaustanovenie§444Občianskehozákonníka

a uviedol, že primárne a osobité nároky osôb dotknutých neoprávneným zásahom iných subjektov na
náhradu vecnej škody, bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia majú prednosť pred všeobecnou
úpravou na ochranu osobnosti, i keď nemožno vylúčiť aj ich kumulatívne uplatnenie. Odporca žiadal
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľ sa podaním doručeným súdu dňa 22.10.2012 vyjadril k odvolaniu odporcu a rozhodnutie
súdu prvého stupňa považoval za vecne a právne správne. Konaním odporcu došlo k závažnému
poškodeniu zdravia navrhovateľa a k vážnemu zásahu do jeho osobnostných práv, najmä do práva na
ochranu života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavovosobnej povahy. Zo strany odporcu nedošlo k žiadnemu prevzatiu morálnej zodpovednosti za ťažké
zdravotné poškodenie navrhovateľa v dôsledku spôsobenej dopravnej nehody.

Odvolací súd uznesením č. k. 8Co/96/2013-170 zo dňa 5.12.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 18.2.2014, rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v napadnutej
vyhovujúcej časti výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi titulom ochrany osobnosti náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 15.000,- € a v časti náhrady trov konania účastníkov
zrušil a vec v týchto častiach vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel k

záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa nie je preskúmateľné, nie je z
neho zrejmé, či právo na náhradu škody podľa § 444 a právo na ochranu osobnosti podľa § 11 a
nasl. Občianskeho zákonníka predstavujú dve celkom samostatné práva, ktoré sú podmienené rôznou
sférou ochrany zabezpečovanej Občianskym zákonníkom a aká je rozdielnosť týchto právnych nárokov
z hľadiska ich priznania a vzájomného vzťahu, režimu špeciálneho nároku vo vzťahu k všeobecnému
nároku, s prihliadnutím na rozsah doposiaľ poskytnutého plnenia, z hľadiska dostatočnosti doposiaľ

poskytnutej satisfakcie a žalobou o ochranu osobnosti nedochádza k neprípustnému nahradzovaniu
alebo navyšovaniu nárokov z titulu náhrady škody. Odvolací súd ďalej uviedol, že navrhovateľ v
konaní nedostatočne konkretizoval, v čom spočíva neoprávnenosť zásahu a prečo považuje za
nepostačujúce zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v čom videl závažnosť
vzniknutej nemajetkovej ujmy, ako konkrétne sa prejavil neoprávnený zásah v súkromnom, pracovnom a

spoločenskom živote. Odvolací súd poukázal na to, že je potrebné stanoviť spôsob, akým prvostupňový
súd rozhodol o rozsahu náhrady nemajetkovej ujmy a je potrebné sa zaoberať aj s obranou
odporcu, podľa ktorého ide o duplicitné plnenie. Právo na náhradu škody podľa § 444 Občianskeho
zákonníka a právo na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka predstavujú dve
celkom samostatné práva, ktoré sú podmienené rôznou sférou ochrany zabezpečovanej Občianskym

zákonníkom a sú samostatnými právnymi prostriedkami ochrany fyzickej osoby.

Na základe rozhodnutia odvolacieho súdu prvostupňový súd doplnil dokazovanie dopočutím
navrhovateľa, výsluchom svedkyne V. G., predtým M. svedkyne Z. G., výsluchom svedkyne Z.
N., oboznámením originálu likvidačného spisu od Komunálnej poisťovne, a.s. k poistnej udalosti č.

XXXXXXXXXX, správou zo Všeobecnej nemocnice Komárno zo dňa 23.10.2014 a zistil nasledovné:

Z výpovede navrhovateľa bolo zistené, že navrhovateľ vidí zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1
Občianskeho zákonníka za nepostačujúce z dôvodu, že ochrnutie jeho ľavej nohy naďalej trvá, ortézu
musí nosiť nepretržite, ochrnutie nohy ho obmedzuje v práci, v kariérnom raste, kolegovia si z neho

robia posmech. Navrhovateľ má malého syna, ktorému sa nemôže plnohodnotne venovať. V uvedených
dôvodoch vidí navrhovateľ aj závažnosť vzniknutej ujmy. Nemá možnosť kariérneho rastu, pri takomto
zdravotnomstavebysiinézamestnanienenašiel,nemôžešportovať,jeobmedzenýajvrodinnomživote.
Neoprávnený zásah do súkromného života, pracovného života a spoločenského života navrhovateľa bol
podľa tvrdenia navrhovateľa spôsobený dopravnou nehodou, ktorú zavinil odporca. Navrhovateľ ďalej

uviedol, že po dopravnej nehode nevie športovať, motorky musel vylúčiť zo svojho života, malého syna
nevienosiťnarukáchbezortézy,sosvojouženousineviezatancovať.Bezortézybyvšetkyaktivityvedel
vykonávať. Navrhovateľ musí používať ortézu, avšak po dlhšom nosení ho noha veľmi bolí, v práci si ju
musí viackrát uvoľniť. V zamestnaní pre svoj zdravotný stav má zakázané chodiť na ohliadky, pracovať
v teréne, viesť služobné motorové vozidlá. Výplatu má mesačne o 20,- € až 30,- € nižšiu. Okrem toho

musí znášať posmešky od kolegov. Uviedol, že túto skutočnosť vie preukázať aj jeho manželka, ktorá
chodí za ním do zamestnania, taktiež jeho matka a sestra.

Z likvidačného spisu Komunálnej poisťovne, a.s. k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX mal súd
preukázané, že navrhovateľ v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej odporcom utrpel zranenia, za

ktoré mu bolo poskytnuté poistné plnenie vo výške 3.471,- € ako náhrada bolestného.

Zo správy zo Všeobecnej nemocnice Komárno, FORLIFE n.o. zo dňa 23.10.2014 súd zistil, že v posudku
„o sťažení spoločenského uplatnenia“ sú zahrnuté všetky sťaženia spoločenského uplatnenia, t.j. aj
obmedzenie spočívajúce v nutnosti používať trvalú ortézu na ľavej nohe.

Z výpovede svedkyne V. G. - manželky navrhovateľa bolo preukázané, že navrhovateľ je zo všetkých
strán obmedzený, nemôže sa plnohodnotne starať o svojho syna. Všetky záležitosti vybavuje manželka
sama, šoféruje, chodí do banky, do obchodu, o dieťa sa stará, aj voľnočasové aktivity si musí zabezpečiťbez navrhovateľa. Na vlastnej svadbe boli len do polnoci, navrhovateľ nevládze tancovať. Ohľadom
skutočností, ktoré znižujú dôstojnosť a vážnosť navrhovateľa, uviedla, že ho kolegovia aj kamaráti
ponižujú, vysmievajú sa mu, čoho bola aj svedkom. Navrhovateľ nezvláda a veľmi zle vníma výsmešky,

cíti sa byť ponížený, preto je len doma. Navrhovateľa ešte stále bolí rameno, vyskakuje mu koleno, cíti
bolesťajvdruhejnohe,keďžejuzaťažujenadmerne,kvôlichorejnohe.Máproblémysramennýmkĺbom.

SvedkyňaSilviaKráliková-matkanavrhovateľavosvojejvýpovediuviedla,ženavrhovateľbolod5rokov
aktívnym športovcom. Teraz nevie viesť plnohodnotný život, nevie sa zabávať, nemá priateľov, nevie

pomáhať rodičom pri stavbe domu, pri prácach v záhrade je obmedzený. Pri prechádzke sa opiera buď
o matku alebo manželku. Svedkyňa si všimla, že pri prechádzke sa ľudia za navrhovateľom obracajú a
vysmievajú sa mu. Mesačne si musí kupovať nové topánky, pretože pri nosení ortézy si ich rýchlo zničí.

Z výpovede svedkyne Z. N. - sestry navrhovateľky mal súd preukázané, že navrhovateľ má od dopravnej
nehody zdravotné aj psychické problémy. Je obmedzený v športovaní, v každodennej činnosti, v práci.

Nemôžechodiťnaplesyazábavytakakopredtým.Svedkyňauviedla,žepriamonespozorovala,žebysa
navrhovateľovi vysmievali, ale navrhovateľ si zvláštne vytáča nohu a je to určite predmetom výsmeškov.

Navrhovateľ na záver poukázal na to, že sa odporca nijakým spôsobom nezaujímal o zdravotný stav
navrhovateľa, neposkytol mu pomoc, závažným spôsobom svojím konaním zasiahol do osobnostných

práv navrhovateľa, najmä do práva na ochranu zdravia, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a súkromia,
právo na ochranu intímneho života, citového života, priateľských a rodinných vzťahov. Konanie odporcu
bolo kvalifikované ako trestný čin, pre ktorý bol právoplatne odsúdený. Navrhovateľ žiadal zaviazať
odporcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 15.000,- € a k náhrade trov konania.

Odporca poukázal na to, že bolo potrebné skúmať možnosť kumulácie dvoch právnych nárokov -
náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy vzhľadom na to, že navrhovateľ bol v plnom rozsahu
odškodnený v rámci náhrady škody aj za sťaženie spoločenského uplatnenia. Z výsledkov dokazovania
nepochybne vyplýva, že obmedzenia v osobnom a spoločenskom živote navrhovateľa sa netýkajú
zabezpečovania základných životných potrieb a funkcií, ale prevažne obmedzení voľnočasových

aktivít a zábavných spoločenských aktivít. V pracovnom živote podľa odporcu nedošlo k podstatnému
obmedzeniu, keďže zostal pracovať u pôvodného zamestnávateľa. V rodinnom živote sa vzťahy
ešte utužili. Všetky obmedzenia, na ktoré boli poukázané, sa týkajú odkázanosti navrhovateľa na
používanie ortézy. Chirurgovia však uviedli, že zohľadnili trvalé užívanie ortézy u navrhovateľa pri
hodnotenísťaženiaspoločenskéhouplatnenia.Odporcauviedol,žepriposudzovanívecijepotrebnétiež

prihliadnuť na to, či by priznanie nemajetkovej ujmy navrhovateľovi nebolo v rozpore s dobrými mravmi,
keďže obmedzenia, za ktoré už bol odškodnený, sa netýkajú uspokojenia jeho základných životných
potrieb oproti odporcovi, ktorý je študentom, nemá žiadne príjmy, je odkázaný na svoju mamu a k nehode
nedošlo úmyselným konaním odporcu. Odporca navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov

a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti

poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje jednorazovo; musí byťprimeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Pojmovými znakmi subjektívnych osobnostných práv sú absolútna povaha, imateriálny charakter,
všeobecnosť a výlučnosť, zásadná neprevoditeľnosť, časová neobmedzenosť a nepremlčateľnosť.
Pôsobia voči neobmedzenému, resp. neurčitému okruhu ostatných subjektov práva, ich predmetom sú
výlučnenemajetkovéhodnoty(osobnosť),patriakaždejfyzickejosobe„apriori“,nemožnoichscudzovať,
deliť od ich nositeľa, upínajú sa na fyzickú osobu po dobu jej fyzickej existencie v spoločnosti, sú

nezdediteľné, sú nepremlčateľné, rovnako aj neprekludovateľné a nemožno ich postihovať exekúciou.

Osobnosť, ktorá je chránená prostredníctvom všeobecného osobnostného práva v prípade, ak došlo
k zásahu do tohto práva, má možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré sú
exemplifikatívne uvedené v ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka. Prichádzajú do úvahy, pokiaľ
hrozí alebo je spôsobená ujma v osobnostnej nemajetkovej sfére a majú rôznu povahu. Jednotlivé

prostriedky na ochranu osobnosti sú relatívne samostatné. Je možné ich použiť jednotlivo alebo
kumulovane, taktiež v závislosti od intenzity protiprávneho zásahu do osobnostnej sféry fyzickej
osoby. Zákon výslovne pripúšťa možnosť podania návrhu na upustenie od neoprávnených zásahov
(negatórna žaloba), výslovne prípustný je aj návrh na odstránenie následkov už uskutočnených zásahov
(reštitučná žaloba) a návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia (satisfakčná žaloba), ktoré

nemá charakter peňažnej náhrady, teda nejde o majetkové plnenie, ale je výlučne prostriedkom
morálneho, imateriálneho pôsobenia. Svojou povahou nejde o prostriedok represívny, ani reparačný, ale
o špeciálny prostriedok ochrany osobnosti so satisfakčnou povahou, ktorá sa bezprostredne nepremieta
do majetkovej sféry postihnutej fyzickej osoby, preto ju nemožno vyjadriť a vyčísliť v peniazoch. V
prípade, ak by sa nezdalo morálne zadosťučinenie postačujúce, umožňuje Občiansky zákonník v § 13

ods. 2 priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej účelom je vyvážiť a zmierniť nemajetkovú
ujmu peňažnou formou a plní tiež satisfakčnú funkciu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že navrhovateľ v dôsledku
dopravnejnehodyspôsobenejodporcomutrpelvážnezdravotnéproblémystrvalýminásledkami.Zásah,

ktorý nastal do citového, súkromného ale aj pracovného života navrhovateľa, spôsobil navrhovateľovi
ujmu, keďže navrhovateľ je všestranne obmedzený, nútený natrvalo nosiť ortézu na ľavej nohe, je
obmedzený v kariérnom raste v zamestnaní, bol preradený na iné pracovné miesto, nemôže sa starať
o svoje dieťa ako plnohodnotný rodič. Navrhovateľ v dôsledku dopravnej nehody, ku ktorej došlo
dňa 4.9.2009 v čase o 16.30 hod. v Komárne, utrpel otras mozgu, vykĺbenie pravej kľúčnej kosti a

lakťa, poškodenie fibulárneho nervu pravej ruky s nutnosťou operačného zákroku, uvedené zranenia si
vyžiadali liečenie v práceneschopnosti. Pri uvedenej dopravnej nehode odporca riadil osobné motorové
vozidlo zn. W. D. a nesledujúc situáciu v cestnej doprave nerešpektoval dopravnú značku „Daj prednosť
v jazde“, čím spôsobil zrážku osobného motorového vozidla so zľava prichádzajúcim motocyklistom. Za
uvedený skutok bol odporcovi uložený peňažný trest vo výmere 1.200,- € so stanovením náhradného

trestu odňatia slobody na 6 mesiacov, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
v cestnej premávke na 18 mesiacov. Navrhovateľ žiadal od odporcu zaplatenie sumy 15.000,- € z titulu
náhrady nemajetkovej ujmy.

Hodnotením zásahu do osobnostných práv v rámci obrany v súdnom konaní sa zaoberal Najvyšší súd

SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/74/2008, v ktorom konštatoval, že pre vznik práva domáhať sa ochrany
podľa § 11 Občianskeho zákonníka musia byť splnené kumulatívne dve zákonné podmienky - zásah
musí byť neoprávnený a súčasne objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných
právach. Navrhovateľ v danom prípade požaduje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Peňažné
zadosťučinenie má miesto v prípade, ak primerané morálne zadosťučinenie sa nejaví ako dostačujúce.

Zadosťučinenie v peniazoch predstavuje inštitút, ktorý nemožno použiť na vyváženie a zmiernenie
bežnej, čo i len celkom krátkodobo pôsobiacej nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby. Má
satisfakčnú funkciu, ktorou sa sleduje primerané a zodpovedajúce vyváženie a zmiernenie nemajetkovej
ujmy vzniknutej na osobnosti postihnutej fyzickej osoby. Predpokladom pre jej prisúdenie je nedostatok
morálneho zadosťučinenia a vznik nemajetkovej ujmy. Pri určení výšky peňažného zadosťučinenia

podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka určuje zákon dve kritéria - závažnosť vzniknutej
nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo.
Platná právna úprava neustanovuje medze zadosťučinenia za neoprávnený zásah do práva na ochranu
osobnosti formou náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.Súd dospel k záveru, že v danom prípade ide o skutkovú situáciu, keď navrhovateľ úraz prežil a uplatnil
si nároky súvisiace so zásahom do citového, súkromného, rodinného, pracovného a spoločenského

života. Preto bolo potrebné riešiť a zaoberať sa tým, či úraz na navrhovateľovi zanechal nejaké následky,
ktoré ho obmedzujú, a ak áno, tak je potrebné ich odškodniť. Súd bol toho názoru, že tie ujmy, za
ktoré navrhovateľ požaduje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, nie sú pokryté inštitútom sťaženia
spoločenského uplatnenia v zmysle ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka. Súd vyhodnotil právnu
kvalifikáciu nárokov, ktorých sa navrhovateľ dožadoval, zistil, že navrhovateľovi bola dňa 29.4.2010

poukázanásuma3.471,-€zabolestné,dňa31.12.2010suma10.572,-€titulomsťaženiaspoločenského
uplatnenia, dňa 29.4.2010 suma 170,49 € titulom náhrady účelne vynaložených nákladov spojených
s liečením úrazu, dňa 16.8.2010 suma 1.404,48 € titulom náhrady straty na zárobku, dňa 22.12.2009
suma 279,45 € titulom poškodených vecí pri dopravnej nehode a dňa 2.127,60 € titulom poškodeného
motorového vozidla. Keďže ide o následky spojené so škodou na zdraví, tak v prvom rade súd zisťoval,
či tieto následky nie sú nárokom podľa ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka, pretože ak by

boli priznané podľa zásad pre odškodňovanie sťaženia spoločenského uplatnenia, tak ich nemožno
posudzovaťpodľa§11anasl.Občianskehozákonníka,keďženároksťaženiaspoločenskéhouplatnenia
má povahu špeciálnej úpravy vo vzťahu k ochrane osobnosti. Súd zisťoval, či skutočne v prípade
žiadaného nároku ide o nemajetkovú ujmu v zmysle § 13 a nasl. Občianskeho zákonníka alebo či nejde
o ďalšie odškodnenie alebo aj o zvýšenie už raz priznaných nárokov z titulu poškodenia na zdraví formou

bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.

Ako vyplýva z obsahu spisu, vyjadrenia navrhovateľa, ako aj právneho zástupcu navrhovateľa,
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa sa odvíja od zásahu do psychickej
stránky navrhovateľa, do jeho práva na súkromie, rodinný život, zdravie. Podľa hodnotenia sťaženia

spoločenského uplatnenia zo dňa 28.10.2010 z celkového počtu 710 bodov predstavuje 60 bodov
za obmedzenie hybnosti pravého lakťa ľahkého stupňa, 50 bodov za obmedzenie hybnosti pravého
ramenného zhybu ľahkého stupňa, 600 bodov za poranenie kmeňa ihlicového nervu vľavo. Podľa
hodnotenia bolestného zo dňa 7.2.2010 z celkového počtu bodov 240 bodov predstavuje 35 bodov
vykĺbenie lakťa, 60 bodov vykĺbenie kĺbu medzi kľúčnou kosťou a lopatkou, 30 bodov otras mozgu,

85 bodov poranenie dôležitého periférneho nervu (ihlicový vľavo), 15 bodov pomliaždenie kolena,
15 bodov pomliaždenie členka. Z uvedeného je teda nesporné, že v rámci sťaženia spoločenského
uplatnenia nebol hodnotený zásah do citového života navrhovateľa, pričom do psychiky navrhovateľa
bolo zasiahnuté takým spôsobom, že tento stav by bol dôvodom na priznanie nemajetkovej ujmy v rámci
sťaženia spoločenského uplatnenia. V tomto smere výsledky vykonaného dokazovania tiež preukazujú,

že navrhovateľ ako aj jeho rodina zle znášajú navrhovateľov zdravotný stav, navrhovateľ si vyžaduje
pomoc aj pri bežných záležitostiach, jeho manželka sa o neho stará, navrhovateľ jej nemôže pomôcť
pri výchove spoločného dieťaťa ako plnohodnotný rodič, nemôže dlhšie stáť na nohách, v zamestnaní
už nemôže profesionálne rásť, kolegovia sa mu vysmievajú. Manželka navrhovateľa vo svojej výpovedi
uviedla, že navrhovateľ je zo všetkých strán obmedzený, nemôže sa plnohodnotne starať o svojho syna.

Všetky záležitosti vybavuje manželka sama, šoféruje, chodí do banky, do obchodu, o dieťa sa stará,
aj voľnočasové aktivity si musí zabezpečiť bez navrhovateľa. Na vlastnej svadbe boli len do polnoci,
navrhovateľ nevládze tancovať. Kolegovia aj kamaráti navrhovateľa ponižujú, vysmievajú sa mu, čoho
bolajehomanželkaajsvedkom.Navrhovateľnezvládavýsmešky,cítisabyťponížený,pretojelendoma.
Navrhovateľova manželka pociťuje danú ujmu navrhovateľa ako vlastnú. Psychický stav navrhovateľa

vplýva na celú jeho rodinu. Matka navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľ bol od 5 rokov
aktívnym športovcom, teraz nevie viesť plnohodnotný život, nevie sa zabávať, nemá priateľov, nevie
pomáhať rodičom pri stavbe domu, pri prácach v záhrade je obmedzený. Pri prechádzke sa opiera buď
o matku alebo manželku. Podľa vyjadrenia svedkov sa z navrhovateľa stal iný človek.

Je nepochybné, že porušením právnej povinnosti zo strany odporcu bolo zasiahnuté do osobnostných
práv navrhovateľa, predovšetkým jeho práva na zdravie, ktoré bolo následkom dopravnej nehody
spôsobenej odporcom trvalo poškodené. Toto poškodenie zdravia sa odrazilo tak na pracovnom ako i
súkromnom živote navrhovateľa. Následkom utrpených zranení a poškodenia zdravia sa navrhovateľ
musel vzdať aktivít, ktorým sa pred dopravnou nehodou aktívne venoval. Ako takmer každý mladý

človek mal pracovné ambície, sny a plány, ktoré sa mu však následkom dopravnej nehody podstatne
zmenili. Navrhovateľ bol pre svoj zdravotný stav preložený z funkcie referenta s územnou a objektovou
zodpovednosťou na funkciu referenta stálej služby. Táto zmena spočíva predovšetkým v tom, že pred
dopravnou nehodou bol navrhovateľ zaradený do služieb vykonávaných v teréne, prácu príslušníkaPolicajného zboru SR realizoval predovšetkým aktívnou ochranou osôb a majetku. V súčasnosti jeho
náplň práce spočíva v prijímaní oznámení o protiprávnej činnosti, t.j. v administratívnej práci. Následky
utrpených zranení sa odrazili aj na vzhľade a chôdzi navrhovateľa, ktorý sa pre nedostatočnú citlivosť

a narušenú motoriku ľavej dolnej končatiny o túto potkýna a nohu si predkopáva, čo možno vyhodnotiť
ako znižujúce dôstojnosť a vážnosť navrhovateľa v spoločnosti, keď nie je vylúčené, že pre uvedené
postihnutie je objektom nemiestnych narážok, resp. výsmechu.

Z ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že podmienkou práva subjektu ochrany

osobnostných práv na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je taký zásah do jeho práv, ktorý
v značnej miere, teda nielen v bežnej miere, znižuje jeho dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti.
Tvrdený psychický stav navrhovateľa v danom prípade zasiahol do práv na ochranu osobnosti
takým spôsobom, že to následne ovplyvnilo jeho rodinný, pracovný život a postavenie v spoločnosti,
ako aj jeho vzťah k členom vo svojej rodiny, ktorí tento stav pociťovali ako ujmu aj im vlastnú.
Vyššie uvedené závery súdu odôvodňujú relevanciu konštatovania, že na strane navrhovateľa došlo

z dôvodu porušenia právnej povinnosti odporcu k vzniku ujmy v podobe zásahu do osobnostného
práva navrhovateľa - práva na zdravie, pričom medzi konaním odporcu a vznikom ujmy existuje
príčinná súvislosť. Keďže v danom prípade využitie občianskoprávnych prostriedkov ochrany osobnosti
fyzickej osoby upravených v § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka v podobe upustenia od konkrétnych
neoprávnených zásahov, odstránenia trvajúcich následkov neoprávneného zásahu a taktiež poskytnutia

morálneho zadosťučinenia nemožno považovať za postačujúce, súd uznal dôvodnosť uplatneného
nároku navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Súd, posúdiac závažnosť vzniknutej ujmy, jej vplyv na život navrhovateľa ako aj okolnosti, za ktorých
k vzniku ujmy došlo, prihliadnuc i na konanie a postoj odporcu jednak v čase dopravnej nehody ako

aj po nej, mal za to, že primeranú náhradu vzniknutej nemajetkovej ujmy je možné vyjadriť peňažným
ekvivalentom vo výške 15.000,- €. Túto sumu súd považuje za primeranú fyzickým i psychickým
dôsledkom konania odporcu, ktoré zasiahli do života navrhovateľa a odrazili sa na jeho dôstojnosti a
vážnosti v spoločnosti. Treba však vyzdvihnúť, že ani priznanie tejto náhrady nenavráti zdravotný stav
navrhovateľa do stavu pred dopravnou nehodou a teda priznanie finančnej náhrady nemajetkovej ujmy

je potrebné považovať za prostriedok kompenzácie, ktorý má pomôcť navrhovateľovi vrátiť sa do koľají
bežného každodenného života a prispôsobiť ho svojim možnostiam predovšetkým s prihliadnutím na
zdravotné obmedzenia.

Súd uznal dôvodnosť vyjadrení navrhovateľa o vážnom zásahu do jeho bežného života a rozhodol tak,

ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), aj keď mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom

prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Keďže v danom prípade rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, pri rozhodovaní o trovách
konania súd postupoval v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a navrhovateľovi priznal
náhradutrovkonaniavplnejvýške. Právnyzástupcanavrhovateľasipodanímzodňa20.11.2014vyčíslil

trovy konania vo výške 936,09 € za 9 úkonov právnej služby, pričom tarifnú odmenu podľa § 10 ods. 1
vyhlášky určil vo výške 91,29 €. Právny zástupca navrhovateľa si tak vyčíslil trovy právneho zastúpenia
nasledovne: 1x prevzatie a príprava právneho zastúpenia vo výške 91,29 € + režijný paušál 7,41 €, 1x
písomné podanie na súd - návrh vo veci samej doručený súdu dňa 3.6.2011 vo výške 91,29 € + režijný
paušál 7,41 €, 1x účasť na súdnom pojednávaní dňa 29.2.2012 vo výške 91,29 € + režijný paušál 7,63

€, 1x písomné podanie na súd zo dňa 1.12.2011 vo výške 45,65 € + režijný paušál 7,41 €, 1x účasť
na súdnom pojednávaní dňa 15.5.2012 vo výške 91,29 € + režijný paušál 7,63 €, 1x účasť na súdnom
pojednávaní dňa 14.8.2012 vo výške 91,29 € + režijný paušál 7,63 €, 1x účasť na súdnom pojednávaní
dňa 22.5.2014 vo výške 91,29 € + režijný paušál 8,04 €, 1x písomné podanie na súd vo veci samej
zo dňa 22.10.2012 vo výške 91,29 € + režijný paušál 7,63 €, 1x účasť na súdnom pojednávaní dňa

13.11.2014 vo výške 182,58 € + režijný paušál 8,04 €.

Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby z tarifnej hodnoty je:do 165, 97 eura 16, 60 eura,

nad 165, 97 eura do 663, 88 eura 16, 60 eura
+ 1, 66 eura
za každých aj začatých 33, 19 eura
prevyšujúcich sumu 165, 97eura,

nad 663,88 eura do 6 638,78 eura 41,49 eura
+ 9,96 eura
za každých aj začatých 331,94 eura
prevyšujúcich sumu 663,88 eura.

Podľa§10ods.8vyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanie
právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo
veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, vo veciach ochrany osobných
údajov alebo vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva je tarifnou hodnotou 1000,- €, ak sa
nežiada náhrada nemajetkovej ujmy, a 2000,- €, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy.

Podľa § 13a ods. 1 vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony
právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,
b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu,

c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej,
d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve
hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak
úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí
odmena za každé dve skončené hodiny,

e) vypracovanie právneho rozboru veci,
f) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu,
g) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto
rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie
mimoriadneho dovolania,

h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.
Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

Súd preskúmal právnym zástupcom navrhovateľa predložené vyčíslenie trov konania v zmysle vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
právnych predpisov účinných v čase vykonania jednotlivých úkonov právnej služby a dospel k záveru,
že trovy konania boli vyčíslené správne. Právny zástupca navrhovateľa určil základnú sadzbu tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 2000,- €, t.j. 91,29 € podľa § 10 ods. 8 vyhlášky.

Na základe vyššie uvedeného súd právnemu zástupcovi navrhovateľa priznal nasledovnú náhradu trov
konania:

odmena za právnu pomoc:
1. prevzatie a príprava zastúpenia .......................................................................... 91,29 €

2. písomné podanie na súd 3.6.2011 ....................................................................... 91,29 €
3. účasť na pojednávaní dňa 29.2.2012.................................................................... 91,29 €
4. písomné podanie na súd dňa 1.12.2011 .............................................................. 45,65 €
5. účasť na pojednávaní dňa 15.5.2012.................................................................... 91,29 €
6. účasť na pojednávaní dňa 14.8.2012.................................................................... 91,29 €

7. účasť na pojednávaní dňa 22.5.2014.................................................................... 91,29 €
8. písomné podanie na súd dňa 22.10.2012 ............................................................ 91,29 €
9. účasť na pojednávaní dňa 13.11.2014................................................................ 182,58 €
spolu .................................................................................................................. 867,26 €režijný paušál 3x za rok 2011 vo výške 7,41 € ................................................... 22,23 €
režijný paušál 4x za rok 2012 vo výške 7,63 € ................................................... 30,52 €

režijný paušál 2x za rok 2014 vo výške 8,04 € ................................................... 16,08 €
spolu .................................................................................................................... 68,83 €

Náhrada trov právneho zastúpenia spolu vo výške ................................................. 936,09 €

Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal odporcu na náhradu trov navrhovateľa tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Nitre, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205 a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.(§ 251 ods. 1 O.s.p.)