Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1128/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413216549
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6413216549.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny

Snopčokovej a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobkyne
U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, zastúpená Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
Nám.legionárov5,Prešov,IČO:XXXXXXXXprotižalovanémuConsumerFinanceHolding,a.s.,Hlavné
nám. 12, Kežmarok, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému Beňo & partners, advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Nám. sv. Egídia 93, Poprad, o zaplatenie 312,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4C/10/2014-36 zo dňa 04.08.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odvolanie žalobkyne zo dňa 27. 08. 2014 dané prostredníctvom JUDr. Andreja Cifru, advokáta,
Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia
sumy 312,62 Eur s príslušenstvom zamietol s odôvodnením, že pokiaľ sa žalobkyňa domáhala vydania
bezdôvodného obohatenia od žalovaného vo výške 312,62 Eur spolu 5,5% úrokom z omeškania

počnúc dňom 11.07.2013 do zaplatenia zo sumy 312,62 Eur s poukazom na uzavretú zmluvu o
poskytnutí pôžičky, ktorá nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, treba ju považovať za bezúročnú a
bez poplatkov a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania v konaní pred súdom žalovaným, keďže
žalobu navrhovateľka podala po uplynutí zákonom stanovenej 3-ročnej objektívnej lehoty, súd žalobu
zamietol. Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci
konania uzavreli dňa 30.04.2008 zmluvu o poskytnutí pôžičky na sumu 40.000,- Sk, čo v prepočte
predstavuje sumu 1327,76 Eur. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť túto pôžičku v 12-tich mesačných

splátkach stanovených v zmluve. Z prehľadu platieb nie je sporné, že prvú splátku žalobkyňa zaplatila
dňa 19.08.2008 vo výške 132,11 Eur, v tejto výške uskutočnila celkovo 8 platieb a dňa 20.10.2009
zaplatila sumu 702,40 Eur, čiže za obdobie od 19.08.2008 do 20.10.2009 zaplatila sumu 1640,38
Eur, rozdiel oproti poskytnutej pôžičke vo výške 1327,76 Eur predstavuje sumu 312,62 Eur. Súd
mal za preukázané, že finančné prostriedky boli poskytnuté v rámci občiansko-právneho vzťahu zo
spotrebiteľského úveru. Zároveň konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa odstavca 2 písmeno a), b), d) až j), k) a l) zákona č. 251/2001 Zb., pričom poskytnutý úver sa

v zmysle § 4 ods. 3 cit. zákona považuje z tohto dôvodu za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o
poskytnutí pôžičky údaje v zmysle hore citovaného ustanovenia neobsahuje, tento údaj je iba súčasťou
podmienok v zmluve o poskytnutí úveru, a to v tabuľke, ktorá nasleduje až po podpise účastníkov
zmluvy, takže na tieto ustanovenia nemožno prihliadať. Podľa súdu nie je sporné, že úver bol poskytnutýbez úrokov a poplatkov a ak žalobkyni bol poskytnutý vo výške 1327,76 Eur, mala vrátiť túto sumu
žalovanému. Nie je sporné, že žalovanému žalobkyňa vrátila sumu o 312,60 Eur viac, pričom žalovaný
takéto plnenie prijal bez právneho dôvodu, a preto na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie v

zmysle§451ods.2Občianskehozákonníka,pričomvzmysle§456Občianskehozákonníkasapredmet
bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Keďže žalovaný v priebehu konania
predprvostupňovýmsúdomvzniesolnámietkupremlčania,súdsatoutonámietkouzaoberalspoukazom
na ust. § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Dospel k záveru, že s prihliadnutím na
posledné plnenie zo strany žalobkyne, ktoré bolo vykonané dňa 20.10.2009, 3-ročná objektívna lehota

na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula dňa 20.10.2012, pričom žalobkyňa podala žalobu rok po
uplynutí premlčacej lehoty, a to dňa 16.12.2013 na súd. Vzhľadom na vznesenú námietku žalovaného,
súd mal za dokázané, že nárok žalobkyne je premlčaný, a preto ho nemohol priznať s prihliadnutím na
ust. § 100 OZ a žalobu v plnom rozsahu zamietol. K námietke žalobkyne, ktorá poukazovala na 10-
ročná premlčaciu lehotu s poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ktorý zastáva názor,
že dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov sa nedá

hodnotiť inak, ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho
dôvodu (rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/81/2011) uviedol, že tento rozsudok nie je
pre rozhodovanie Okresného súdu v Žiari nad Hronom záväzný. Poukázal na to, že ak zákonodarca
sankcionuje poskytovateľa úveru za nedodržanie podstatných náležitostí zmluvy tým, že sa považuje
úver za bezúročný a bez poplatkov, prichádza tak poskytovateľ úveru o výrazné finančné prostriedky,

preto je nelogické tvrdiť, že neuvádzanie ročnej percentuálnej miery nákladov je úmyselné konanie
zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Platí domnienka znalosti
vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá je nevyvrátiteľná. Aj o žalobkyni platí,
že musela mať vedomosť, že úver je bezúročný, a preto úroky a poplatky platiť nemusela, ak tak
urobila, vyvracia to jej tvrdenie o úmysle žalovaného získať bezdôvodné obohatenie. Podľa názoru súdu

podmienka pre uplatnenie 10-ročnej premlčacej lehoty v tomto prípade splnená nie je. Keďže objektívna
premlčacialehotanavydaniebezdôvodnéhoobohateniaje3-ročná,žalobkyňapodalažalobupouplynutí
tejto lehoty. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal úspech
vo veci, priznal súd náhradu trov za 3 úkony právnej služby vo výške po 24,90 Eur + režijný paušál,
pričom trovy právneho zastúpenia vyčíslil podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Zároveň priznal advokátovi

aj cestovné za použitie osobného motorového vozidla vo výške 96,09 Eur za cestu Poprad - Žiar nad
Hronom a späť a náhradu za stratu času cestou, spolu za 8 polhodín po 13,40 Eur a 20% DPH, celkovo
trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 363,59 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa, zastúpená Združením

na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove zo dňa 15.08.2014, v ktorom namietala,
že prvostupňový súd návrh zamietol s odôvodnením, že vzhľadom na vznesenú námietku premlčania
zo strany žalovaného je nárok premlčaný, a preto ho nemožno priznať a z týchto dôvodov žalobu
zamietol. V konaní bolo poukazované, že zo strany žalovaného sa jedná o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, čo zakladá 10-ročnú premlčaciu dobu, pričom poukázala na rozsudok Krajského súdu v

Prešove sp. zn. 7Co/81/2011. Prvostupňový súd sa nestotožnil s názorom, že zo strany žalovaného sa
jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Žalovaný ako poskytovateľ služby mal zákonnú povinnosť
v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere, pričom podľa
názoru prvostupňového súdu sa nejedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie, keď žalovaný neuviedol
do zmluvy podstatné náležitosti a úver je bez úrokov a poplatkov s poukazom na to, že zákonodarca

ho sankcionuje a poskytovateľ prichádza o výrazné finančné prostriedky. Práve v tomto prípade aj
napriek tomu, že úver je bezúročný a bez poplatkov, sa žalovaný bezdôvodne obohatil prijatím plnenia
bez právneho dôvodu a z jeho strany sa jedná o jednoznačný úmysel a nie je správny názor súdu
prvého stupňa, že žalovaný ako poskytovateľ prichádza o výrazné finančné prostriedky, veď práve ich
získal plnením z neplatného právneho úkonu. Nestotožňuje sa s názorom súdu, že žalobkyňa mohla

vedieť o tom, že úver je bez úrokov a bez poplatkov a tieto nemusela platiť. Poukázala na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 9/2012, podľa ktorého „kým rešpektovanie princípu ignorantia
iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany
dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v
neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne

okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na
strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z
povahy spotrebiteľských právnych vzťahov v realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu
odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov (akým je v danej vecizákon o bankách) zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná
informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Má za to, že súd prvého stupňa pokiaľ uviedol,
že rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/81/2011 nie je pre neho záväzným, mohol vo

svojom odôvodnení uviesť, prečo sa s rozsudkom Krajského súdu Prešov nestotožňuje. Poukázala aj
na rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach, z ktorých vyplýva, že zo strany veriteľov dochádza
k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu, čo zakladá 10-ročnú premlčaciu dobu. Rovnako podala
žalobkyňa odvolanie aj voči výroku o trovách konania, keďže má za to, že právny zástupca žalovaného
zastupuje vo viacerých totožných veciach na súdoch v SR, pričom jeho vyjadrenia sú šablónové a

rovnaké pri všetkých konaniach. Spochybnila účelnosť právneho zástupcu na pojednávaní a jeho cestu
z Popradu do Žiaru nad Hronom, keď sám vedel, že vo veci už nebude vykonávané žiadne dokazovanie
a súd rozhodne na základe písomných podkladov. Má za to, že priznaná výška trov právneho zastúpenia
je neadekvátna a navrhla, aby odvolací súd rozsudok v časti trov konania zrušil. Rovnako navrhla, aby
odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a vec vrátil na konanie prvostupňovému
súdu.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že žalobkyňa proti prvostupňovému rozsudku okrem hore
uvedeného odvolania podala aj odvolanie podané prostredníctvom JUDr. Andreja Cifru, advokáta, so
sídlom Advokátska kancelária Lučenec, J. Kráľa 5/A podaním zo dňa 27.08.2014, v ktorom odvolaní sú
uvádzané v podstate zhodné námietky ako v hore uvedenom odvolaní žalobkyne.

Žalovaný k odvolaniu žalobkyne v písomnom vyjadrení poukázal na to, že nakoľko vzniesol námietku
premlčania - právo na údajné vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčalo v dôsledku márneho
uplynutia objektívnej 3-ročnej premlčacej doby, teda bez ohľadu na začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby. Poukázal aj na skutočnosť, že došlo aj k uplynutiu 2-ročnej premlčacej doby, pričom

neobstojí tvrdenie žalobkyne, že sa žalovaný na jej úkor údajne obohacuje, keďže sa o tomto žalobkyňa
dozvedela až v mesiaci máj 2013, a teda že nárok premlčaný nie je s poukazom na znenie § 107
ods. 2 OZ - že neuplynula ešte subjektívna 2-ročná premlčacia doba, od kedy sa žalobkyňa ako
dotknutá osoba dozvedela o skutočnosti, kto sa na jej úkor bezdôvodne obohacuje, pretože žalobkyni
začala plynúť subjektívna premlčacia doba od kedy začala plniť jednotlivé splátky a vzhľadom k tomu

je jej nárok premlčaný. Nesúhlasí s názorom žalobkyne, že súd prvého stupňa kladie na žalobkyňu
ako spotrebiteľku vysoké požiadavky informovanosti, bdelosti a znalosti, nakoľko žalobkyňa mala
jednoznačne a zrozumiteľne vopred prístupné základné objektívne informácie o ponúkanom finančnom
produkte a podľa svojich subjektívnych potrieb bola schopná posúdiť buď výhodnosť alebo nevýhodnosť
pre svoju osobu. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukazovala na 10-ročnú premlčaciu lehotu, nakoľko zo

strany žalovaného išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, a to z dôvodu, že predmetné náležitosti
danej zmluvy sa v nej nenachádzajú, resp. ich žalovaný v nej vôbec neuviedol, prvostupňový súd sa s
predmetným tvrdením navrhovateľky správne vyrovnal. Poukázal na to, že v 10-ročnej premlčacej dobe
sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď bezdôvodné obohatenie bolo získané
úmyselne. Úmysel (či už priamy alebo nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa

a musí už existovať v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nestačilo by teda, keby povinný
získal bezdôvodného obohatenie neúmyselne a potom by si ho úmyselne ponechal. Ak nie sú splnené
podmienky na 10-ročnú premlčaciu dobu, platí 3-ročná objektívna premlčacia doba, ktorá v súdenej veci
uplynula. Domnienka podľa § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných
právnych predpisov je nevyvrátiteľná, týka sa aj žalobkyne, že v čase uzatvárania zmluvy v zmysle

uvedenej domnienky teda musela vedieť, že úver je bezúročný, a preto nemusela žalovanému ani
tieto úroky a poplatky platiť. Na základe toho sa vyvracia jej tvrdenie o úmysle žalovaného získať
bezdôvodné obohatenie. Má za to, že nárok žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodný, a to z dôvodu,
že je premlčaný uplynutím objektívnej aj subjektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 1, 2 OZ.
Ohľadom trov žalovaného poukázala žalobkyňa na ust. § 150 ods. 2 O.s.p. s tým, že súd má možnosť

trovy konania neprimerané voči pohľadávke nepriznať alebo ich náhradu znížiť, žalovaný uvádza, že
v súdenej veci trovy nespĺňajú podmienku neprimeranosti voči pohľadávke, nedochádza k situácii, že
trovy sú niekoľkonásobne vyššie ako pohľadávka. Navrhol preto napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ust.
§ 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a bez nariadenia pojednávania v súlade
s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil a zároveň odvolanie žalobkyne zo dňa 27.08.2014 podané prostredníctvom JUDr. Andreja Cifru,advokáta, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec odmietol podľa § 218 ods. 1, písm.
b) O.s.p.

Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu
vysloveným v napadnutom rozhodnutí, pričom odvolací súd dospel k názoru, že okresný súd z hľadiska
posúdenia opodstatnenosti návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia,
dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Námietky žalobkyne uvedené v odvolaní, ktoré
smerujú k nesprávnemu posúdeniu objektívnej premlčacej lehoty, ktorá podľa názoru žalobkyne je 10-

ročná vzhľadom k tomu, že u žalovaného sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie, nepovažuje
odvolací súd za prijateľné. S námietkami navrhovateľky, ktoré boli uvedené už v rámci prvostupňového
konania, sa okresný súd vysporiadal, čo vyplýva aj z odôvodnenia jeho rozhodnutia. Žalobkyňa vo
svojom odvolaní neuviedla žiadnu podstatnú skutočnosť, ktorá by mala za následok úvahu o prípadnej
vade v procesno-právnom postupe prvostupňového súdu alebo o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia.
Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v

súlade s ust. § 132 O.s.p. správne a svoje rozhodnutie aj podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil.
Prvostupňový súd mal za to, že v súdenej veci nie je možná aplikácia 10-ročnej objektívnej lehoty na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ako sa toho dožadovala v konaní žalobkyňa, s prihliadnutím na
plnenia vykonané zo strany žalobkyne mal za to, že objektívna 3-ročná premlčacia lehota na vydanie
bezdôvodného obohatenia s prihliadnutím na podanie žaloby na súd uplynula a žalobkyňa podala

žalobu rok po uplynutí 3-ročnej objektívnej premlčacej lehoty. Súd mal nepochybne za preukázané, že u
žalovaného vzhľadom na nesplnenie zákonných podmienok vo vzťahu k náležitostiam zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi konania je potrebné konštatovať, že zmluva sa považuje za zmluvu bez poplatkov
a bez úrokov, pričom tým, že žalobkyňa uhradila žalovanému vyššiu sumu ako bol poskytnutý úver,
došlo k bezdôvodnému obohateniu sa žalovaného. Odvolací súd k najzásadnejšej námietke uvedenej

žalobkyňou v odvolaní uvádza, že aj odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom prvostupňového
súdu, ktorý spočíva v tom, že nárok žalobkyne je premlčaný z dôvodu uplynutia objektívnej 3-
ročnej premlčacej lehoty, a preto ho súd žalobkyni nemohol priznať, v dôsledku čoho žalobu žalobkyne
zamietol. V 10-ročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy,
keď bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel (priamy alebo nepriamy) musí smerovať k

bezdôvodnému obohateniu a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Podmienky
na 10-ročnú premlčaciu dobu nie sú splnené a platí 3-ročná objektívna premlčacia doba aj v prípade, keď
povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie
je zodpovednosťou objektívnou, pričom však žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by
žalovaný mal úmysel k bezdôvodnému obohateniu sa vo vzťahu k plneniu vyplývajúcemu zo zmluvy

uzavretej medzi účastníkmi konania a žeby tento úmysel existoval už v čase získania bezdôvodného
obohatenia. V konkrétnom prejednávanom prípade žalobkyňa už v čase uzavretia zmluvy o poskytnutí
pôžičky bola oboznámená s výškou úveru a zaviazala sa tento zaplatiť veriteľovi o zvýšenú sumu v 12-
tich mesačných splátkach. Dohodnuté splátky žalobkyňa (aj keď nepravidelne) plnila. Z obsahu podanej
žaloby vyplýva, že do 15.05.2009 zaplatila v mesačných splátkach čiastku 924,77 Eur a z dôvodu, že

od žalovaného mala žalobkyňa v danom období poskytnutých viac úverov, pričom žalovaný jej navrhol
možnosť, že všetky úvery budú zahrnuté do jedného úveru č. XXXXXXX zo dňa 20.10.2009, pričom
z uvedenej konsolidačnej pôžičky bola prevedená suma 702,40 Eur na doplatenie pôvodnej zmluvy o
úvere č. XXXXXXX. Odvolací súd uvádza, že k preukázaniu úmyslu na strane žalovaného nepostačuje
len tvrdenie, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy neuviedol do zmluvy RPMN. Žalobkyňa mala možnosť

oboznámiť sa s právnymi predpismi, teda mala možnosť nedovolené úroky, či poplatky nezaplatiť.
Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru (nález Ústavného súdu SR z
26.04.2013 č. k. IV.ÚS 554/2012-35) a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného,
ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 33Odo 882/2006 z 24.06.2008). Rozhodnutia iných všeobecných súdov, na ktoré poukazovala

žalobkyňa v konaní, nie sú pre okresný, ani odvolací súd záväzné, ak sa naviac okresný, ani odvolací
súd s právnymi závermi tam uvedenými nestotožňuje z vyššie uvedených dôvodov.

Odvolací sú poukazuje ďalej na to, že až v konaní o návrhu žalobkyne, ktorým sa domáhala vydania
bezdôvodného obohatenia, súd konštatoval, že zmluva o úvere, ktorú uzavreli účastníci konania a ktorá

bola predmetom posúdenia okresným súdom, je zmluvou , ktorú je potrebné považovať za zmluvu,
z ktorej vyplýva povinnosť zaplatiť poskytnutý úver bez poplatkov s prihliadnutím na ust. § 4 ods. 3
zákona č. 258/2001 Z. z., pričom súd správne konštatoval, že poskytnutý úver treba považovať za
bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd poukazuje na to, že len všeobecný súd môže zodpovedaťv občianskom právnom konaní otázku, či v prejednávanej veci došlo alebo nedošlo k bezdôvodnému
obohateniu a až následne môže posúdiť otázku premlčania tohto nároku. Súd je teda oprávnený i
na zodpovedanie otázky, či konkrétnu zmluvu o úvere možno alebo nemožno považovať za zmluvu

bezúročnú a bez poplatkov, a to v dôsledku vykonaného dokazovania a posúdenia konkrétnej zmluvy. Aj
podľa názoru odvolacieho súdu v konaní v súdenej veci nebolo preukázané, že by sa žalovaný úmyselne
bezdôvodne obohatil a z tohto dôvodu bolo potrebné s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania
posudzovať objektívnu premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia v trvaní 3 rokov tak,
ako správne vykonal právne posúdenie prvostupňový súd. Úmyselné bezdôvodné obohatenie v konaní

preukázané nebolo. Odvolací súd poukazuje na to, že základným inštitútom premlčania je pôsobiť na
subjekty občiansko-právnych vzťahov tak, aby v primeraných dobách svoje práva (nároky) uplatnili a
zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si
svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim
povinnostiam. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za následok,
že súd nárok nemôže priznať aplikujúc ust. § 100 ods. 1, tretia veta Občianskeho zákonníka, preto

z dôvodu vecnej správnosti rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd v súlade s ust. § 219 O.s.p.
rozsudok okresného súdu z hore uvedených dôvodov potvrdil.

Vo vzťahu k výroku odvolacieho súdu, ktorým odvolanie žalobkyne zo dňa 27.08.2014 podané
prostredníctvom JUDr. Andreja Cifru, advokáta, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec

odmietol, odvolací súd uvádza, že preskúmaním veci zistil, že žalobkyňa podala na Okresný súd Žiar
nad Hronom žalobu dňa 16.12.2013 (zastúpená Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so
sídlomvPrešove)azároveňkžalobepripojilaajplnomocenstvozodňa25.11.2013,ktorýmsplnomocnila
na zastupovanie a vykonávanie všetkých právnych úkonov toto občianske združenie. Prípustnosť
zastúpenia žalobkyne Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove je

daná v zmysle § 26 ods. 5 O.s.p. Následne z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa splnomocnila na
zastupovanie v konaní pred súdom aj JUDr. Andreja Cifru, advokáta, na základe všeobecnej plnej moci
zo dňa 12.02.2014, pričom z obsahu spisu žiadnym spôsobom nevyplýva, že by odvolala plnú moc na
zastupovanie pre Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove.

Podľa § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o
zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať
účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí ak ide o zastúpenie podľa § 25. Podľa § 25
ods. 1 O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi
nemožno obmedziť. Advokát je povinný účelne používať všetky zákonom pripustené prostriedky a

spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje. Advokát je oprávnený dať sa
zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom, prípadne advokátskym koncipientom, ktorého
zamestnáva.

Z hore uvedeného vyplýva, že žalobkyňa ako účastníčka konania sa v konaní dala zastupovať

zástupcom v zmysle § 26 ods. 5 O.s.p., pričom následne do spisu doložila aj všeobecnú plnú moc
pre zastupovanie advokáta v zmysle § 25 O.s.p. S prihliadnutím však na ust. § 24, veta tretia O.s.p.,
podľa ktorého v tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu, vzhľadom
k tomu, že ako prvého si za zástupcu zvolila zástupcu v zmysle § 26 ods. 5 O.s.p., nemohla mať
ako účastníčka konania súčasne zvoleného viac ako jedného zástupcu, pričom odvolanie plnej moci

pre Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo spisu nevyplýva. Z týchto dôvodov nebolo
možné prihliadnuť na predloženú všeobecnú plnú moc pre JUDr. Andreja Cifru, advokáta, keďže v
tej istej veci môže účastník konania mať len jedného zvoleného zástupcu. To však neplatí, ak ide o
zastúpenie podľa § 25 O.s.p. (zastúpenie advokátom), keď v súlade s ust. § 25 si účastník konania
môže zvoliť viacerých advokátov. Nemožno si však zvoliť jedného všeobecného splnomocnenca a

zároveň advokáta tak, ako to bolo v súdenej veci. Vzhľadom na hore uvedené, keďže žalobkyňa
podala odvolanie prostredníctvom splnomocneného zástupcu, a to Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS a následne prostredníctvom advokáta JUDr. Andreja Cifru, odvolací súd odvolanie
podané žalobkyňou prostredníctvom advokáta v zmysle § 218 ods. 1, písm. a) O.s.p. odmietol, keďže
nemohol na zastupovanie žalobkyne týmto advokátom z hore uvedených dôvodov prihliadať. Odvolací

súd uvádza, že týmto postupom nedošlo k odňatiu možnosti žalobkyne konať pred súdom, keďže
odvolanie podané žalobkyňou prostredníctvom jej splnomocnené zástupcu Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, ktoré je obsahovo zhodné s odvolaním žalobkyne
podané prostredníctvom advokáta JUDr. Andreja Cifru, posúdil a po preskúmaní odvolacích dôvodovžalobkyne v rámci odvolacieho konania rozhodol o tomto odvolaní žalobkyne tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., postupujúc podľa § 224 ods.
1 O.s.p. a § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. Odvolací súd uvádza, že v písomnom vyjadrení právny zástupca
žalovaného uplatnil trovy odvolacieho konania, tieto však nevyčíslil ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
odvolacieho súdu. Vzhľadom k tomu súd vyhlásil rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že
žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške ako budú tieto vyčíslené

v písomnom vyhotovení tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalovaného Beňo & partners
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. Sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, a to v lehote 15 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie bolo verejne vyhlásené. Keďže však žalovaný v
zákonom stanovenej lehote do 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia nevyčíslil náhradu trov
konania, pričom žalovanému ako to vyplýva z obsahu spisu by prináležala len náhrada trov konania z
titulu právneho zastúpenia žalovaného v odvolacom konaní, odvolací súd postupoval podľa § 151 ods.

2 O.s.p., podľa ktorého, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov
konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Keďže v podanom odvolaní žalovaný

uplatnil náhradu trov konania, avšak tieto trovy konania v zákonom stanovenej lehote nevyčíslil a súd
nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania, odvolací súd rozhodol, že náhradu trov
odvolacieho konania žalovanému nepriznáva, keďže v rámci odvolacieho konania tomuto okrem trov
právneho zastúpenia iné trovy nevznikli, pričom trovy právneho zastúpenia si nevyčíslil.
Rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.