Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/211/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114226958
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114226958.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty

DzugasovejačlenovsenátuJUDr.JanyUrbanovejaJUDr.AdrianyGallovej,vprávnejvecižalobcu:EOS
KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: R. Y.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom R. P. XXXX/XX, O., o zaplatenie 856,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného Žilina, č.k. 7C/288/2014-81 zo dňa 11. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina, č.k. 7C/288/2014-81 zo dňa 11. apríla 2016 vo výroku, ktorým uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 144,56 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % p.a.

zo sumy 144,56 eur od 18. 10. 2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o
trovách konania, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

V nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 144,56 eur s
úrokom z omeškania vo výške 8,05 % p.a. zo sumy 144,56 eur od 18. 10. 2014 do zaplatenia, do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh žalobcu zamietol. Žalovanej súd náhradu trov konania
nepriznal.

2. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa
26. 01. 2009 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca
žalobcu žalovanej úver do výšky úverového rámca 27 000,- Sk (896,24 eur). Po preskúmaní úverovej
zmluvy zistil, že jej obsahom je len dohoda o výške úverového rámca a štandardnej mesačnej splátky.

Zmluva tak neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedené v § 4 ods. 2
zákona č. 258/2001 Z. z. V zmluve nie je dohodnutá napr. výška úrokovej sadzby, splácanie úveru, t. j.
výška mesačných splátok, lehoty ich splatnosti, pričom tieto skutočnosti nevyplývajú ani z predložených
podmienok k zmluve o pôžičke, ktoré podľa ich obsahu sa nevzťahujú na zmluvu uzavretú medzi
žalovanou a právnym predchodcom žalobcu. Nedostatky náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zákon sankcionuje tým, že takýto úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež neurčenie
úrokovapoplatkovvspotrebiteľskejzmluvemávzmysle§4ods.5zákonač.258/2001Z.z.zanásledok,

že žalobca takéto úroky a poplatky nemôže od spotrebiteľa požadovať. I keď žalobca v žalobnom návrhu
vymedzil žalovaný nárok len ako istinu, ktorej výška bola určená ako rozdiel medzi istinou úveru a
súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu (t. j. neuplatnil sankčný úrok, riadny úrok,
poplatky, náklady inkasného konania), z predloženého výpisu zo splátkovej karty Quatro vyplýva, žežalovaná z úverového rámca čerpala celkovo sumu 981,18 eur a uhradila 836,62 eur. Rozdiel medzi
týmito sumami predstavuje sumu 144,56 eur, v ktorej časti súd považoval žalobný návrh z uvedených
dôvodov za skutkovo a právne dôvodný a vo zvyšku žalobný návrh v časti istiny zamietol. Žalobca popri

istine uplatňoval i úrok z omeškania vo výške 8,50 % p.a. od 19. 10. 2013 ako dňa nasledujúceho po
dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevyplýva, ako sa
účastníci dohodli na splácaní úveru. Súd tak vychádzal z toho, že žalovaná bola povinná úver vrátiť
na základe výzvy veriteľa (žalobcu) podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že
žalobca súdu nepreukázal doručenie jeho výzvy zo dňa 15. 07. 2014 žalovanej, súd považoval za výzvu

na vrátenie nesplateného zostatku úveru (jej istiny) až návrh na začatie konania, ktorý bol žalovanej
doručený 16. 10. 2014. Žalovaná bola tak povinná svoj dlh uhradiť podľa ust. § 563 Občianskeho
zákonníka nasledujúceho dňa po doručení výzvy. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania odo
dňa 18. 10. 2014, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu. Výšku úroku z
omeškania súd krátil na 8,05 %, nakoľko základná sadzba ECB k prvému dňu omeškania bola 0,05 %,
zvýšená o 8 percentuálnych bodov predstavuje úrok z omeškania 8,05 %. Z uvedených dôvodov súd

priznal žalobcovi úrok z omeškania, tak ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia a vo zvyšku
žalobu v tejto časti zamietol.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, v ktorom uviedla, že akceptuje
pohľadávku žalobcu, avšak nakoľko manžel bol dlhodobo nezamestnaný, dostala sa do finančných
problémov, a preto chcela by sa so žalobcom dohodnúť na splátkovom kalendári.

5. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods.

1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

6. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanej doručené dňa 04. 08. 2016, ku ktorému sa žalovaná v súdom
stanovenej lehote, ani do rozhodnutia odvolacieho súdu písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario),
postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok okresného
súduvrozsahuvyplývajúcomzust.§379CSPviazanýodvolacímidôvodmipodľa§380CSParozsudok
okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového
procesného kódexu (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný
pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných
úkonov strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň v ďalšej časti
odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave, ktorá reguluje civilné sporové

konanie.

9. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o žalobe žalobcu, vecne

správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. (účinného v čase
rozhodnutia okresného súdu, aktuálne sú kritéria odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy v § 220 až
§ 222 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

10. Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné reagovať na argumentáciu žalovanej formulovanú
v podanom odvolaní, v ktorom namietala určenie lehoty 3 dní na splnenie svojej povinnosti uloženej
rozsudkom okresného súdu s požiadavkou umožniť splniť povinnosť v splátkach.

11. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju podľa § 160 ods. 1 O. s. p. (účinného v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie, aktuálne § 232 ods. 3 CSP) splniť do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo ustanoviť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v
splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.12. Trojdenná lehota na splnenie povinnosti, uloženej v rozsudku, je stanovená zákonom, pričom
plynie od právoplatnosti rozsudku. Lehota na plnenie (tzv. paričná lehota) môže byť tiež rozhodnutím

súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu, spravidla v prípadoch, keď je splnenie
uloženej povinnosti v lehote 3 dní objektívne nemožné. Predĺženie paričnej lehoty musí súd odôvodniť
v odôvodnení rozsudku, pričom táto časť výroku rozhodnutia súdu musí byť podložená zistením
všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo preukázali záver súdu, že je vzhľadom k povahe
prejednávanej veci, priznaného nároku a osobným pomerom strán zúčastnených v spore vhodné

použitie výnimky zo zákonnej zásady.

13. V nadväznosti na horeuvedený právny výklad, odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej
veci okresný súd postupoval správne, ak uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalovanú sumu spolu s
príslušenstvom v zákonom stanovenej lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ žalovaná až
v odvolacom konaní uvádzala, že je ochotná istinu s príslušenstvom uhradiť, avšak vzhľadom na zlú

finančnú situáciu žiada povoliť splátky (pričom neuviedla ani výšku požadovaných splátok), odvolací súd
je nútený konštatovať, že uvedené skutočnosti bolo potrebné uviesť a tvrdené skutočnosti preukázať už
v konaní na súde prvej inštancie. Žalovaná netvrdila a táto skutočnosť ani nevyplýva zo súdneho spisu,
že by súdu navrhla, resp. požiadala o povolenie splátok vo vzťahu k žalovanej istine s príslušenstvom,
nenavrhla na preukázanie svojich osobných a majetkových pomerov vykonať dokazovanie. Krajský

súd ďalej dodáva, že žalovanej bol žalobný návrh spolu s procesným poučením doručený dňa 16. 10.
2014, kedy žalovaná bola o povinnosti označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení riadne
poučená a v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. bola poučená aj o tom, že na skutočnosti a dôkazy uplatnené
neskôr v odvolacom konaní súd prihliada len za podmienok uvedených v § 205a O. s. p. Žalovaná mala
teda dostatočný časový priestor, aby prípadné návrhy, či tvrdené skutočnosti predniesla už v konaní

pred súdom prvej inštancie.

14. Jednou z povinností, ktorá zaťažuje stranu v spore, je označiť (prípadne predložiť) dôkazy, ktorými
chce preukázať pravdivosť ňou tvrdených skutočností. S nesplnením uvedenej povinnosti zároveň súvisí
aj jej zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena. Splnenie povinnosti označiť dôkazy nie je

možné od strán sporu vynucovať, pretože označenie dôkazov nie je iba povinnosťou strán sporu,
ale je to ich právo. Uplatnenie tohto práva je však limitované časom (§ 120 ods. 4 O. s. p. účinný
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie). Pokiaľ si účastník túto povinnosť nesplní, je nositeľom
zodpovednosti za neunesenie dôkazného bremena.

15. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd je nútený konštatovať, že ak aj žalovaná
v odvolaní poukazovala na svoju ťaživú sociálnu situáciu v súvislosti s rozhodovaním súdu poľa § 160
ods. 1 O. s. p. (lehota splatnosti istiny s príslušenstvom), odvolací súd nezistil existenciu zákonných
podmienok pre určenie dlhšej lehoty splatnosti uloženej povinnosti, resp. že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, z ktorého dôvodu rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

16. Okresný súd vecne správne rozhodol aj v závislom výroku o trovách prvostupňového konania.
Ich správnosť odvolateľka nenamietala, preto krajský súd rozsudok okresného súdu aj v tejto časti ako
vecne správny potvrdil.

17. Žalobcovi priznal súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu v súlade s ust.
§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keďže v odvolacom konaní mal plný úspech.

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)