Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/159/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212744
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6912212744.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu:

Pohotovosť, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35807598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o.
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13 o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcapodalnasúddňa27.09.2012žaloby,ktorébolivedenépodspisovýmiznačkami12C/159/2012,
12C/174/2012, 12C/180/2012, 12C/185/2012 a 12C/186/2012. Vo všetkých týchto veciach sa domáhal

na žalovanom zaplatenia náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žaloby odôvodnil tým, že postupom podľa
§ 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu proti dlžníkom. Po
podaní žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadostiach
do 15 dní od ich doručení, pričom exekučným titulom vo všetkých veciach sú vykonateľné rozhodnutia
rozhodcovského súdu. Súd však rozhodol o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia až po uplynutí
zákonom stanovenej doby.

Uznesením zo dňa 11. 08. 2014 č. 12C/159/2012-31 súd uvedené veci spojil na spoločné konanie ďalej
vedené pod spisovou značkou 12C/159/2012, keďže všetky sa týkajú tých istých účastníkov a právne
a skutkovo spolu súvisia.

Žalobu vo veci 12C/159/2012 (pred spojením) odôvodnil tým, že postupom podľa § 38 a nasl.
Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu proti dlžníkovi I. H.. Vec je

vedená u exekútora pod č. L. XXXX/XXXX. Po podaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od jej doručenia, pričom exekučným
titulom je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Súd však rozhodol o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia až 30. 01. 2011, hoci konanie začalo 23. 07. 2009, teda k rozhodnutiu o
žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 556 dní). Exekučný súd
vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku spôsobom odporujúcim zákonu, t. j.
vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok zrealizoval úplný judiciálny

proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie
zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne vo veci rozhodol, čím porušil zásadu legality (čl.
2 ods. 2 Ústavy SR). Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie
jeho práva na zaplatenie dlhu a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálnevyvolal stav, ktorý založil prekážku rozhodnutej veci . Na jednej strane totiž existuje právne relevantný
exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty a na
druhej strane nie je možné iniciovať občianske súdne konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej

veci. Tento postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. K vydaniu rozhodnutí o žiadostiach o udelenie poverení na vykonanie exekúcie pristúpil súd
až po veľmi dlhej dobe a nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná. Takto mu vznikla majetková
škoda 5.847,68 eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi

zo záväzkového zmluvného vzťahu a zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.169,54
eur (t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom), pretože samotné konštatovanie porušenia práva
na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Ak by exekučný súd
rozhodol v zákonnej lehote, mohol uskutočniť rad iných krokov k zvýšeniu úspechu mimosúdneho

zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky. Domáha sa teda náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota. Podľa § 15
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu
škody, žalovaný však na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žaloby vo veciach pôvodne vedených pod č. 12C/174/2012, 12C/180/2012, 12C/185/2012 a
12C/186/2012 odôvodnil tak isto ako vo veci 12C/159/2012 s nasledovnými rozdielmi:

Vo veci 12C/174/2012 ide o dlžníka E. T. a vec je vedená u exekútora pod č. L. XXXX/XXXX. Súd
rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 21. 02. 2011, hoci konanie začalo 09. 09. 2009,

teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 530 dní).
Domáhal sa preto zaplatenia majetkovej škody 1.823,92 eur a nemajetkovej ujmy 364,78 eur.

Vo veci 12C/180/2012 ide o dlžníka O. Q. a vec je vedená u exekútora pod č. L. XXXX/XXXX. Súd
rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 18. 11. 2010, hoci konanie začalo 12. 08. 2009,

teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 463 dní).
Domáhal sa preto zaplatenia majetkovej škody 3.190,78 eur a nemajetkovej ujmy 638,16 eur.

Vo veci 12C/185/2012 ide o dlžníka E. T. a vec je vedená u exekútora pod č. L. XXXX/XXXX. Súd
rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 05. 10. 2010, hoci konanie začalo 10. 08. 2009,

teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 421 dní).
Domáhal sa preto zaplatenia majetkovej škody 1.640,85 eur a nemajetkovej ujmy 328,17 eur.

Vo veci 12C/186/2012 ide o dlžníka H. S. a vec je vedená u exekútora pod č. L. XXXXX/XXXX. Súd
rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 18. 11. 2010, hoci konanie začalo 12. 10. 2009,

teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 402 dní).
Domáhal sa preto zaplatenia majetkovej škody 1.532,71 eur a nemajetkovej ujmy 306,54 eur.

Na pojednávanie sa zástupca žalobcu nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané, a preto súd
pojednával v jeho neprítomnosti. Žalobca síce navrhol zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie

konania (tento návrh na prerušenie konania bol zamietnutý osobitným rozhodnutím), uvádzané dôvody
však súd nepovažoval za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania, a preto súd pojednával v
neprítomnosti žalobcu resp. jeho zástupcu.

Žalovaný sa na výzvu súdu vo všetkých veciach (pred spojením) písomne vyjadril a žiadal každú žalobu

ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť. Podľa jeho názoru podanie (žaloba) je zmätočné, keď
chýbajú základné údaje o exekučnom konaní a tiež nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje právo z titulu
nezákonného konania alebo z titulu nesprávneho úradného postupu. Nárok považuje za predčasne
uplatnený na súde, lebo podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu
škody až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, avšak tým, že žalobca neposkytol

žiadnu súčinnosť, nebolo predbežné prerokovanie podaných žiadostí. Postup súdu, ktorý nájde svoj
bezprostrednývýrazvovydanomrozhodnutí,nemôžebyťnesprávnymúradnýmpostupom.Tiežnemôže
ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, lebo nezákonnosť rozhodnutia
by musela byť konštatovať príslušným orgánom, ktorý by toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmenilalebo zrušil. Aj lehota 15 dní sa vzťahuje len na vydanie poverenia, a nie na vydanie rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti. Žalobca nepreukázal, že by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, pričom orgánom kompetentným preskúmavať či došlo k zbytočným

prieťahom je ústavný súd. Čo sa týka uplatnenej náhrady škody, namietal, že žalobca nepreukázal
jednakvznikajednakanivýškuškody.Priuplatnenínáhradynemajetkovejujmypoukázalnaskutočnosť,
že nie je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch,
pričom žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne. Žalobca nepreukázal splnenie
základnýchzákonnýchpodmienokprepriznanienáhradyškodyvzmyslezákonač.514/2003Z.z., preto

je právne neopodstatnená.

Svoju neúčasť na pojednávaní zástupca žalovaného ospravedlnil, a preto súd pojednával v jeho
neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením písomných podaní účastníkov aj s prílohami, spisov

3Er/383/2009, 9Er/458/2009, 2Er/864/2009, 16Er/432/2009 a 2Er/1012/2009 Okresného súdu
Rimavská Sobota a vec posúdil takto:

Žalobca opiera svoju žalobu o nesprávny úradný postup Okresného súdu Rimavská Sobota vo veciach
3Er/383/2009, 9Er/458/2009, 2Er/864/2009, 16Er/432/2009 a 2Er/1012/2009 (nevydanie rozhodnutia o

žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov a vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok - nelegálneho postupu
vykonaním opätovného posúdenia práv žalobcu) a na tomto základe žiada náhradu škody a náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon"), keď žalovaný na jeho žiadosť

podľa § 15 ods. 1 zákona o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pozitívne nereagoval.

Podľa § 9 ods. 1 zákona (v znení do 31. 12. 2012, teda v čase, kedy malo dôjsť k tvrdenej škode)
"štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb."

Podľa § 9 ods. 2 zákona "právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda."

Podľa § 17 ods. 1 zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom je

zodpovednosť objektívna, bez zreteľa na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Na to, aby bolo možné
žalobcovipriznaťnáhraduškodyanemajetkovúpodľa§17zákona,muselibybyťkumulatívnesplnenétri
základné podmienky, a to 1/ existencia škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch), 2/ nesprávny
úradný postup orgánu štátu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. "účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci."Podľa § 120 ods. 4 O. s. p. "všetky dôkazy sa musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§
115a O. s. p.) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy označené a

predložené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len
za podmienok uvedených v § 205a O. s. p."

Sporové konanie je ovládané takto ovládané prejednávacou zásadou, keď je na účastníkoch, aby tvrdili
a dokazovali rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho

účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná ako pravdivá. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia; dôsledkom jeho
neunesenia je účastníkov procesný neúspech.

Zo spisu 3Er/383/2009 Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého

vedeného pod spis. zn. L. XXXX/XX), na základe ktorého bola podaná žaloba 12C/159/2012, súd zistil,
že dňa 23. 07. 2009 bola u exekútora spísaná zápisnica o podaní návrhu na vykonanie exekúcie a na
jej základe dňa 27. 08. 2009 bola podaná na súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému I. H. pre vymoženie 1.198,27
eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Súd si 05. 03.

2010 vyžiadal spis od Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave, pričom spis bol predložený súdu po
urgencii a to dňa 27. 09. 2010. Uznesením zo dňa 30. 09. 2010 súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia rozhodcovského súdu zamietol, lebo
dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou
a je v rozpore s prísl. ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Obč. zák. a s ustanoveniami smernice 93/13/

EHS. Proti uznesenie oprávnený (žalobca) podal odvolanie, ktoré potom vzal späť, odvolacie konanie
a následne aj exekúcia boli zastavené.

Zo spisu 9Er/458/2009 Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
vedeného pod spis. zn. L. XXXX/XX), na základe ktorého bola podaná žaloba 12C/174/2012, súd zistil,

že dňa 09. 09. 2009 bola u exekútora spísaná zápisnica o podaní návrhu na vykonanie exekúcie a
na jej základe dňa 14. 10. 2009 bola podaná na súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému E. T. pre vymoženie 774,04
eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Súd si 16. 06. 2010
vyžiadal spis od Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave, pričom spis bol predložený súdu po uložení

poriadkovej pokuty (ktorá bola neskôr odpustená) a to dňa 07. 10. 2010. Uznesením zo dňa 21. 12. 2010
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia
rozhodcovského súdu zamietol, lebo exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom. Po právoplatnosti
uznesenia súd exekúciu zastavil.

Zo spisu 2Er/864/2009 Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
vedeného pod spis. zn. L. XXXX/XX), na základe ktorého bola podaná žaloba 12C/180/2012, súd zistil,
že dňa 12. 08. 2009 bola u exekútora spísaná zápisnica o podaní návrhu na vykonanie exekúcie a
na jej základe dňa 25. 09. 2009 bola podaná na súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému O. Q. pre vymoženie 936,36

eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Uznesením zo dňa
03. 09. 2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
rozhodnutia rozhodcovského súdu zamietol, lebo dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 nasl. Obč. zák.
neplatná. Proti uznesenie oprávnený (žalobca) podal odvolanie, ktoré potom vzal späť, odvolacie

konanie a následne aj exekúcia boli zastavené.

Zo spisu 16Er/432/2009 Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého vedeného pod spis. zn. L. XXXX/XX), na základe ktorého bola podaná žaloba 12C/185/2012,
súd zistil, že dňa 10. 08. 2009 bola u exekútora spísaná zápisnica o podaní návrhu na vykonanie

exekúcie a na jej základe dňa 25. 09. 2009 bola podaná na súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému E. T. pre
vymoženie 338,59 eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave.
Súd si od tohto rozhodcovského súdu dňa 08. 03. 2010 vyžiadal spis. Uznesením zo dňa 20. 07. 2010súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia
rozhodcovského súdu zamietol, lebo rozhodcovský súd v predmetnom právnom vzťahu neskúmal
neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, a v danom prípade

nie je možné oddeliť nedovolené plnenie, prípadne plnenie rozporné s dobrými mravmi od ostatného
vymáhaného plnenia. Proti uznesenie oprávnený (žalobca) podal odvolanie, ktoré potom vzal späť,
odvolacie konanie a následne aj exekúcia boli zastavené.

Zo spisu 2Er/1012/2009 Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa

Krutého vedeného pod spis. zn. L. XXXXX/XX), na základe ktorého bola podaná žaloba 12C/186/2012,
súd zistil, že dňa 12. 10. 2009 bola u exekútora spísaná zápisnica o podaní návrhu na vykonanie
exekúcie a na jej základe dňa 04. 11. 2009 bola podaná na súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenianavykonanieexekúcievovecižalobcuakooprávnenéhoprotipovinnémuH.S.prevymoženie
613,22 eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Súd si
od tohto rozhodcovského súdu dňa 01. 02. 2010 vyžiadal spis a tento bol súdu doručený dňa 25.

03. 2010. Uznesením zo dňa 03. 09. 2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia rozhodcovského súdu zamietol, lebo rozhodcovský
súd v predmetnom právnom vzťahu nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v
predmetnejspotrebiteľskejzmluve,alepriznaloprávnenémuajplnenievrozporesdobrýmimravmi.Proti
uznesenie oprávnený (žalobca) podal odvolanie, krajský súd uvedené uznesenie potvrdil a následne

exekúcia bola zastavená.

Exekučným titulom vo všetkých veciach bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v zmysle ust. § 44
ods. 1 Ex. por., jedná sa teda o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. v
znení v rozhodnom období ("podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných

rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených").

Podľa § 44 ods. 2 Ex. por. v znení v rozhodnom období (teda v znení od 01. 12. 2006 "súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie

exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie."

V predmetných exekučných veciach žiadosti o udelenie poverenia na základe exekučných titulov -
rozsudkov Stáleho rozhodcovského súdu, podané na súd v dňoch (1) 27. 08. 2009, (2) 14. 10. 2009, (3)
25. 09. 2009, (4) 25. 09. 2009 a (5) 04. 11. 2009 boli zamietnuté. Na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
lehota (ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení Ex. por.) zákonom stanovená lehota nie je (lehota
je len na vydanie poverenia a pod slovné spojenie rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených - § 41 ods. 2 písm. d/ Ex. por. je možné a potrebné zahrnúť i rozhodcovské rozsudky vydané
rozhodcovskými súdmi), súd však bol povinný rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia bez zbytočných
prieťahov. Keď však súd v dňoch (1) 30. 09. 2010, (2) 21. 12. 2010, (3) 03. 09. 2010, (4) 20. 07. 2010 a
(5) 03. 09. 2010 v týchto veciach rozhodol (keď medzičasom si vyžiadal aj spisy rozhodcovského súdu),
nedošlo podľa názoru súdu k zbytočným prieťahom, pokiaľ ide o rozhodnutie o žiadosti o udelenie

poverenia.

V súvislosti so vstupom do Európskej únie Slovenská republika má záväzok voči Európskej únii
poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch.

Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpore rozhodcovského rozsudku so
zákonom znamenajúci materiálu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný

súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

Preto exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady
pre vedenie exekúcie, pričom v prvom rade je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdnyexekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle
ust. § 41 Ex. poriadku. Posúdenie predloženého rozhodnutia ako exekučného titulu a jeho súladu
s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi Európskej únie si vyžadujú určitý čas, pričom vo

veciach boli aj vyžiadané spisy Slovenskej rozhodcovskej, a. s., Bratislave práve z dôvodu preskúmania,
či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pokiaľ ide o túto povinnosť, teda preskúmanie
exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku so zákonom, súd tu poukazuje napr. na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012, podľa ktorého " skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky
(dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu,

ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom
konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či
tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom". Obdobne podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6 Cdo 135/2012 "iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu
na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok,

akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý." Z odôvodnenia vyplýva, že "keďže exekučný súd zistil už pri
postupe podľa § 44 ods. 2 Ex. por., že exekučný titul vo forme rozhodcovského rozsudku predloženého
oprávneným je v rozpore so zákonom, dospel k správnemu záveru, že nie sú splnené podmienky pre
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie."

Súd teda postupoval v súlade s právnymi predpismi, keď skúmal predložené exekučné tituly, a to
rozhodcovské rozsudky podľa § 44 ods. 2 Ex. por.

Exekučný súd v zmysle vyššie uvedených kritérií, uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia je integrálnou
súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci, význam konania pre oprávneného a

povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súlade s vnútroštátnym právnym
poriadkom a predpismi EÚ (v čase vedenia predmetného exekučného konania mnohé otázky v súvislosti
s rozhodcovskými zmluvami ešte neboli jednoznačne zodpovedané, čomu nasvedčuje aj to, že žalobca
ako oprávnený podal proti uzneseniam o zamietnutí žiadosti v desiatkach obdobných vecí odvolania,
ktoré potom vzal späť, čo je súdu známe z rozhodovacej činnosti) potreboval na túto činnosti určitý čas.

Pokiaľ žalobca v žalobách uvádza dátumy začatia konania a dátumy rozhodnutia s výpočtami dní
omeškania (ako je to rozpísané vyššie), súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca podal žaloby
tvrdiac, že exekučný súd nevydal rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase
bez zbytočných prieťahov, na tomto základe aj uplatňuje náhradu škody. Nie je preto možné súdu

pričítať čas od podaní návrhov exekútorovi do podania žiadostí exekútora súdu o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (exekútor má podľa § 44 ods. 1 Ex. por. predložiť návrh s exekučným titulom
a žiadosťou o vydanie poverenia na súd do 15 dní, čo súd nemohol ovplyvniť a žalobca ani netvrdí,
že by zo strany exekútora došlo k nejakému porušeniu povinnosti, i keď v skutočnosti exekútor túto
lehotu ani v jednej veci nedodržal) a tiež nezodpovedajú skutočnosti tvrdenia žalobcu o tom, kedy došlo

k rozhodnutiam o žiadosti. Nejde teda v žiadnom prípade o taký časový úsek, ako to tvrdí žalobca, teda
tvrdenia v žalobe nezodpovedajú skutočnosti.

Súd vo veci rozhodoval aj s prihliadnutím na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorá je ustálená v tom, že
je potrebné skúmať, či v konkrétnom prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa troch základných kritérií - zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS
41/02). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu
súdu. Nedodržanie lehôt automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v
týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci (I. ÚS 70/02).

Podľa odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. IV.ÚS 606/2012-20 vo veci žalobcu ako
sťažovateľa v exekučných konaniach Okresného súdu Rimavská Sobota "V čase rozhodovania pred
ústavným súdom bolo už o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia rozhodnuté. Doba
rozhodovania o tejto žiadosti súdneho exekútora v trvaní viac ako 13 mesiacov by vo všeobecnosti

nebola ústavne udržateľná, ale v okolnostiach daného prípadu, keď ústavnému súdu je z jeho
rozhodovacej činnosti známe, že sťažovateľka podávala žiadosti o udelenia poverení na vykonanie
exekúcií hromadne, teda v rovnakom čase zaťažila všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom
na čo musela počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu,ktoré spôsobilo, že o jej žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, ju možno považovať
za ústavne akceptovateľnú."

Žalobca v konaní tiež nepreukázal, že u neho došlo ku škode, ktorú uplatňuje, teda nepreukázal, o
akú konkrétnu hodnotu sa zmenšil jeho majetok v príčinnej súvislosti s tvrdeným porušením právnej
povinnosti v konkrétnych exekučných konania, na základe ktorých žaloby podal, tiež nepreukázal ani
to, že pri inom postupe súdu by získal od povinných celú vymáhanú sumu a tiež nepreukázal ani
existenciu bezprostredného a priameho vzťahu medzi tvrdeným poručením právnej povinnosti zo strany

žalovaného a vznikom tvrdenej škody.

Súd ďalej poznamenáva, že žalobca, ktorý ako právnická osoba uplatňuje aj náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch , by musel v konaní preukázať, aké závažné následky vznikli v jeho pracovnej
(podnikateľskej) oblasti a to v bezprostrednej (nie iba tvrdenej) príčinnej súvislosti s porušením
právnej povinnosti orgánom verejnej moci, žalobca však existenciu takýchto závažných následkov tiež

nepreukázal.

Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučných veciach, na základe ktorých žalobu podal, boli splnené
zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona, keď nepreukázal splnenie všetkých troch
základných podmienok (nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť - ako je to

rozpísané vyššie), súd žalobu podľa § 17 zákona ako neodôvodnenú zamietol, keďže pre priznanie
náhrady škody a nemajetkovej ujmy by museli byť splnené (kumulatívne) všetky tri vyššie uvádzané
zákonné podmienky.

K obrane žalovaného súd poznamenáva, že zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha náhrady škody

a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnej veci, ktorá bola
dostatočnýmspôsobomidentifikovaná.Keďžalobabolazamietnutáakoneodôvodnená,nie jedôvodani
na zisťovanie, či bola podaná žiadosť žalobcu podľa § 15 ods. 1 zákona riadne predbežne prerokovaná.

Žalovaný si pri podaní vyjadrenia uplatnil právo na náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia), náhrada

trov mu pri vyhlásení rozsudku podľa § 142 ods. 1 O. s. p. bola priznaná, avšak žalovaný si tieto trovy
nevyčíslil podľa § 151 ods. 1 O. s. p. do 3 pracovných dní po vyhlásení rozsudku, a preto mu súd náhradu
trov konania podľa § 151 ods. 2 O. s. p. nepriznal, keďže zo spisu nevyplýva, že by žalovanému trovy
vznikli.
Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučných veciach, na základe ktorých žalobu podal, boli splnené

zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona, keď nepreukázal splnenie všetkých troch
základných podmienok (nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť - ako je to
rozpísané vyššie), súd žalobu podľa § 17 zákona ako neodôvodnenú zamietol, keďže pre priznanie
náhrady škody a nemajetkovej ujmy by museli byť splnené (kumulatívne) všetky tri vyššie uvádzané
zákonné podmienky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.