Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/231/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112210721
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4112210721.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Ferratum Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Jakubovo námestie 19, IČO: 43 770 207, zastúpený Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Vlárska 32, IČO: 36 866 881, proti povinnej: G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., R. X,
o vymoženie sumy 149,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra č.k. 10Er/380/2012-18 zo dňa 25. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť
súdnej exekútorky JUDr. Lucie Adamcovej, so sídlom Exekútorského úrad Bratislava, Miletičova 23
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 41
ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(ďalej len ,,Exekučný poriadok"), § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 2 písm. a), písm. b), § 3 ods. 2 zákona
číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2, 4 písm.
r), § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, konštatujúc, že žiadosť súdnej exekútorky nebola

dôvodne podaná. Uviedol, že exekučným titulom je právoplatný rozhodcovský rozsudok sp. zn. NRS
162/10, vydaný Stálym rozhodcovským súdom, zriadenom zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský súd
a.s., so sídlom v Bratislave dňa 9.2.2012 sp. zn. NSR 162/10. Za preukázané považoval, že účastníci
uzatvorili zmluvu o pôžičke č. 10009719, konkludentným spôsobom, prostredníctvom sms správ. Súd
predmetný právny vzťah posúdil ako spotrebiteľský s ohľadom na ust. § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho
zákonníka v aktuálnom znení ako aj na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Okrem toho

vychádzal aj z predmetu činnosti oprávneného uvedeného vo výpise z Obchodného registra Okresného
súdu Bratislava I, odd. Sro, vl. č. 48660/B. Okrem toho zistil, že súčasťou zmluvy boli aj zmluvné
podmienky, ktoré v bode č. 14 Postup pri riešení sporov, a to bod 14.4. obsahujú rozhodcovskú doložku
podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej sa všetky spory, ktoré vzniknú z tejto
zmluvy, vrátane o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 44 246

480 ( ďalej rozhodcovský súd ), b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Podľa názoru súdu
cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou
osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Rozhodcovská doložka v predmetnej
veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, dáva síce zmluvným stranám
na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu alebo pred rozhodcom, avšak samotný výber v
konečnom dôsledku závisí od výberu toho účastníka, ktorý začne konanie skôr a v praxi je reálny

predpoklad, že na súd sa neobráti spotrebiteľ, ale dodávateľ, ktorému konanie pred rozhodcovským
súdom vyhovuje. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanierozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe
tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť
sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku si

spotrebiteľ osobitne nevyjednal. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym
spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a
teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Takto formulovanú rozhodcovskú
doložku ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve alebo v úverových podmienkach

inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojedná, súd posúdil ako
neplatnú, a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa
mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Z uvedených dôvodov súd žiadosť
súdneho exekútora podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že napadnuté uznesenie je nesprávne, pretože súd
prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav, pričom súčasne konal
nad rámec právomoci, ktorá mu bola pri prejednávaní predmetnej veci zákonom zverená. Exekučný
súd nie je z hľadiska preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke oprávnený posudzovať
právny vzťah, ktorý bol základom pre nárok priznaný v exekučnom titule. Zdôraznil, že exekučný

súd skúma najmä, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či k návrhu je priložený
exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti, či exekučný titul je materiálne vykonateľný, či
sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule. Zdôraznil, že o merite veci už
rozhodol rozhodcovský súd, preto mal za to, že exekučný súd nie je oprávnený v zmysle exekučného
poriadku skúmať, či bola poskytnutá pôžička povinnému. Zmluva o pôžičke nebola súdu doručená,

a to z dôvodu, že oprávnený ako veriteľ uzatvoril s povinnou ako dlžníkom zmluvu o pôžičke v
zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka a nasl., pričom poukázal na skutočnosť, že pre zmluvu o
pôžičke nie je predpísaná písomná forma. Zdôraznil, že v rámci uzatvárania zmluvy výslovne žiadal
povinnú, aby sa oboznámila s VZP a po ich preštudovaní vyjadrila či s VZP súhlasí. Zdôraznil, že
povinná vyjadrila súhlas formou sms správy a je zrejmé, že pri uzatváraní zmluvy prostredníctvom

prostriedkov diaľkovej komunikácie, odoslanie sms správy so súhlasom, nahrádza podpis povinnej.
Záverom dodal, že exekučný súd nie je z hľadiska preskúmavania exekučného titulu po materiálnej
stránke oprávnený posudzovať právny vzťah, ktorý bol základom pre nárok priznaný v exekučnom
titule, v exekučnom konaní súd prvého stupňa podľa názoru oprávneného, nemôže zaujímať právne
stanoviská a úvahy k výroku exekučného titulu. Pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie nemá exekučný súd zmocnenie preskúmať správnosť záverov rozhodcovského rozhodnutia,
pretože takýmto postupom by odopieral možnosť navrhovateľa (oprávneného) prístupu k právu, teda k
exekučnému konaniu. Skúmanie materiálnej správnosti rozhodcovského rozhodnutia alebo správnosti
záverov takéhoto rozhodnutia, hoci s odvolaním sa na ratio legis, jednoznačne odníma oprávnenému
prístup k súdu a odmieta možnosť v spravodlivom exekučnom konaní domáhať sa núteného výkonu

rozhodnutia.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu
vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP
a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné,
preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa svojím návrhom spísaným vo forme zápisnice
dňa 14.03.2012 pre súdnou exekútorkou JUDr. Luciou Adamcovou, domáhal vykonania exekúcie
voči povinnej na vymoženie pohľadávky 149,50 eura s príslušenstvom. Súdna exekútorka JUDr. Lucia
Adamcová, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Miletičova 23, požiadala dňa 28.03.2012 súd o
udeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Exekučnýmtitulomvtomtokonaníjerozhodcovskýrozsudok

vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Najvyšší súd a.s., so sídlom Bratislava,
Žabotova 2/B, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.02.2012 a vykonateľnosť dňa 01.03.2012. Súd
prvého stupňa výzvou zo dňa 04.04.2012 požiadal oprávneného, aby v predmetnej exekučnej vecipredložil zmluvu o pôžičke spolu so zmluvnými podmienkami poskytnutia pôžičky. Následne oprávnený
doručil dňa 18.05.2012 na výzvu súdu potrebné doklady.

Podľa § 219 ods. 1 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008), odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008), ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny
záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP (v znení

účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa 53 ods. 1 veta prvá, ods. 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Za správny odvolací súd považuje právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o pôžičke
uzavretá účastníkmi konania formou sms správy je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným
a povinnou bola založená na jej základe spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd dospel k záveru, že
vyššie uvedená zmluva, ktorou bol založený právny vzťah medzi účastníkmi konania, vykazuje znaky
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase

jej uzavretia, teda ide o zmluvu (bez ohľadu na právnu formu), ktorú uzatvoril dodávateľ - oprávnený
ako právnická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti so spotrebiteľom - povinnou ako fyzickou osobou nepodnikateľom, kedy povinná pri uzatváraní
a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na základe
uvedeného súd prvého stupňa na vzťah účastníkov konania správne aplikoval príslušné ustanovenia

Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že akákoľvek rozhodcovská
doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a
spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnej ako
spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté jej právo brániť sa a podať žalobu, prípadne
akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky). Rozhodcovskú doložku si povinná ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými Zmluvnými podmienkami navrhovateľa. Mala možnosť
zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým zmluvným dojednaniam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia
situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Povinného súhlas vyjadrený pomocou

sms správy nie je možné automaticky posudzovať za súhlas s rozhodcovskou doložkou, ktorá bola
súčasťou zmluvných podmienok, preto ju povinná v postavení spotrebiteľa nemohla nijako ovplyvniť.
Rozhodcovská doložka uvedená v zmluve umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania
nenapĺňala záujem na ochrane spotrebiteľa, pretože z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzivýhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie
vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodcovská
doložka nebola platná ani z dôvodu, že nebola zachovaná jej písomná forma, pretože rozhodcovská

doložka nebola obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Pokiaľ teda právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že
rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti)
spôsobilýmexekučnýmtitulom,nazákladektoréhobyoprávnenémuvočipovinnejvznikolnárok,ktorého
vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej

činnosti známe, že oprávnený uzatvára s druhou zmluvnou stranou typizované (formulárová, typová,
tiež adhézna) zmluvy a navyše aj rozhodcovské zmluvy predkladané oprávneným sú typizované. Preto
bolo treba dospieť k tomu záveru, že v rozhodcovskom konaní nebola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv spotrebiteľa.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa prijal záver, že predmetný exekučný titul je v rozpore

so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom
zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu
takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa
predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa,, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu,

ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný,
pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa
preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako
celok.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v danej veci
treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nepovažoval
za potrebné vyporiadavať sa s ďalším argumentmi oprávneného uvedenými v podanom odvolaní. Súd
prvého stupňa preto správne postupoval, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.