Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. máj 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21C/19/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315200330
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8315200330.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobkyne F. Q., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom O. Y. Č.. XX, XXX XX Ľ., právne zast. JUDr. Pavlom Gombosom - advokátom, Moldavská
cesta č. 21/A, 040 11 Košice, proti žalovaným v 1. rade F. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. Y. Č..
XX, XXX XX Ľ.Š., a v 2. rade W. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. Y. Č.. XX, XXX XX Ľ., právne zast.
JUDr. Jánom Sopiakom - advokátom, Štefánikova 17, 066 01 Humenné, v konaní o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že žalobkyňa je vlastníkom v podiele 44/81 k nehnuteľnosti a to pozemku parcele registra
C číslo XXX/X o výmere XXX m2 druh pozemku záhrady zapísanej na LV č. XXX, okres K., obec O.

Y., k.ú. O. Y..

O trovách konania medzi účastníkmi bude rozhodnuté samostatným uznesením po vyhlásení rozsudku
vo veci samej.

Žalovaní sú p o v i n n í zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné spoločne a nerozdielne súdny
poplatok za žalobu vo výške 99,50 eur a to v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podala na Okresný súd Humenné 14.1.2015 žalobu, ktorou žiadala určiť, že je podielovou

spoluvlastníčkou o veľkosti podielu XX/XX k parcele registra C, číslo XXX/X, o výmere XXX m2, druh
pozemku záhrady, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. O. Y..

Žalobu odôvodnila tým, že bola podielovou spoluvlastníčkou pôvodného pozemku E KN, parcela č. X o
výmere XXX m2, druh zastavené plochy a nádvoria zapísaného na LV č. XX k.ú. O. Y. v podiele 22/81.
Tento spoluvlastnícky podiel nadobudla v dedičskom konaní po svojej matke F. Q. rod. Z., na základe
uznesenia Okresného súdu Humenné, 14D/551/2004 z 30.3.2006.

Následne osvedčením o dedičstve č 13D/15/2009 z 24.7.2009 nadobudla po nebohom bratovi V. Q. do
podielového spoluvlastníctva ďalší podiel k tomuto pozemku o veľkosti 22/81.

Uvedená parcela EKN č. X bola vytvorená z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. X, zapísanej v PKV
č. X k.ú. O. Y., kde ako vlastník bol zapísaný právny predchodca žalobkyne B. Z., pod B17 v podiele
36/108 a pod Z v podiele XX/XXX. Podľa písomnej identifikácii v súčasnosti parcela č. X je zapísaná aj
na LV č. XXX ako CKN XXX/X, druh pozemku záhrady o výmere XXX m2, vo vlastníctve žalovaných

v podiele 1/2 a 1/2.

Dňa 15.10.2012 notár V.. Y. O. v Humennom spísal notársku zápisnicu - osvedčenie o prehlásení
účastníkov - žalovaných o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti na základe vydržania N 126/2012,na základe ktorej sa mali žalovaní stať vydržaním vlastníci uvedenej nehnuteľnosti. Na tomto základe
Správa katastra K. zapísala vlastnícke právo k pozemku CKN XXX/X k.ú. O. Y. v prospech žalovaných
v spoluvlastníckych podieloch 1/2. V zápisnici je uvedené, že dotknutí spoluvlastníci podali vyhlásenie,

že nemajú k vzniku vlastníckeho práva a k zápisu na LV pre žalovaných žiadne výhrady. Toto však nie
je pravda, pretože žalobkyňa bola známou spoluvlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti a nedala žiadne
súhlasné vyhlásenie.

Žalobkyňa uviedla, že okrem toho nie je pravdivé vyhlásenie, aby uvedenú nehnuteľnosť nadobudli

právni predchodcovia žalovaných reálnou deľbou a zámenami s pôvodnými vlastníkmi a vstúpili do
užívania okolo roku 1990.

Zároveň uviedla, že nie je pravda, aby niekedy v roku 2000 mali nadobudnúť uvedenú nehnuteľnosť
darovacou zmluvou žalovaní od svojich právnych predchodcov. Žalobkyňa poukázala na to, že bola
predpísanápísomnáformaavkladdokatastra,čosplnenénebolo,pričomžalovaníotommalivedomosť.

Žalobkyňa uviedla, že žalovaní teda nemohli nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním ako je to uvedené
v notárskej zápisnici o osvedčení, pretože im chýbala dobrá viera, neboli dobromyseľní.

Žalobkyňa poukázala, že majú naliehaví právny záujem na tejto určovacej žalobe, pretože ich právne

postavenie je v takomto prípade neisté bez rozhodnutia súdu.

Žalovaní sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k žalobe vyjadrili tak, že žiadajú žalobu
zamietnuť, cítia sa byť výlučnými vlastníkmi tejto parcely XXX/X o výmere XXX m2 a spornú parcelu
nadobudli na základe zámeny s pôvodnými spoluvlastníkmi ešte pradedo žalovanej v 2. rade F. N. v

období medzi dvoma svetovými vojnami a to určite pred rokom 1930. Z rozprávania je zrejmé, že tam mal
postavený svoj rodinný dom, stodolu, chlievy a koniareň. Pradedo F. N. potom tú nehnuteľnosť daroval
svojmu synovi, dedovi žalovanej v 2. rade W. N. a ten potom otcovi žalovanej v 2. rade V. N.. Otec
žalovanej v 2. rade V. N. ju potom daroval žalovaným v 1. a v 2. rade. Otec žalovanej V. N. postavil tu
aj garáž, ktorá tam stojí dodnes. Vedľa spornej parcely je ďalšia parcela vo vlastníctve žalobkyne CKN

XXX, ktorú má ohradenú plotom, pričom tento plot zrealizovala samotná žalobkyňa so svojim nebohým
manželom. Poukázali na to, že v minulosti nikdy nebol žiaden spor ohľadom týchto parciel.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že žalobe je potrebné vyhovieť, pretože žalobkyňa preukázala
svoje vlastnícke právo, ktoré nadobudla postupne od svojich právnych predchodcov dedením a naopak

na strane žalovaných neboli splnené podmienky na vydržanie a nebol preukázaný predovšetkým vstup
do oprávnenej a dobromyseľnej držby či už priamo žalovaných, alebo u ich právnych predchodcov a
taktiež nebola preukázaná ani reálna deľba týchto nehnuteľností v minulosti a ide len o nepreukázané
tvrdenia zo strany žalovaných, ktorí neuniesli svoju dôkaznú povinnosť a bremeno tvrdenia.

Súd z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav.

Z LV č. XXX k.ú. O. Y. vyplýva, že žalovaní v 1. a v 2. rade sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci
nehnuteľností a to parcely XXX/X o výmere XXX m2, druh záhrady. Titulom nadobudnutia je uvedené
Osvedčenie N 126/2012 z 15.10.2012.

ZnotárskejzápisniceoosvedčenívlastníckehoprávavyhotovenejV..O.O.,notárom,sp.zn.:N126/2012
z 15.10.2012 vyplýva, že tento osvedčil nadobudnutie spoluvlastníckych podielov o veľkosti 1/2 v
prospech žalovaných podľa § 63 zákona č. 323/1992 Z.z. a to k parcele CKN XXX/X o výmere XXX m2,
ktorá bola vytvorená z pôvodnej parcely č. X, zapísanej na LV č. XX k.ú. O. Y..

V osvedčení je uvedené, že ostatní vlastníci sú buď nebohí, alebo neznámi. Podľa tejto notárskej
zápisnici dotknutí spoluvlastníci mali podať vyhlásenie, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva a k zápisu
na list vlastníctva žiadne výhrady. Z geometrického plánu z 21.8.2012 vyhotoveného V. W., geodetom
vyplýva, že sporná parcela CKN č. XXX/X bola vytvorená z časti pôvodnej parcely č. X, zapísanej na
LV č. XX.

Z PKV č. X k.ú. O. Y. vyplýva, že pod poradovým číslom 17 je vedený ako spoluvlastník B. Z., titulom
kúpy z roku 1923 o podiele XX/XXX a pod poradovým číslom 22 B. Z. titulom kúpy z roku 1928 o veľkosti
podielu XX/XXX a to k parcele č. 5 o výmere 1293 m2.Z identifikácii parciel č. K1-XXXX/XXXX z 25.6.2013 vyplýva, že v súčasnosti je parcela č. X zapísaná na
viacerých LV a jej časť je zapísaná aj na LV č. XXX ako CKN č. XXX/X v prospech žalovaných. Rovnako
to vyplýva aj z vyššie uvedeného osvedčenia o vydržaní a z geometrického plánu.

Z uznesenia Okresného súdu Humenné 14D/551/2004 z 30.3.2006 vyplýva, že po poručiteľke, svojej
matke F. Q. rod. Z., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, nadobudla žalobkyňa ako dedička podiel
22/81 k pozemku EKN č. X o výmere XXX m2, druh zastavené plochy a nádvoria, zapísané na LV č.
XX k.ú. O. Y..

Z osvedčenia o dedičstve č. 13D/15/2009 z 24.7.2009 vyhotoveného V.. N. N. - notárkou vyplýva, že po
nebohom bratovi žalobkyne V. Q. nadobudla žalobkyňa do podielového spoluvlastníctva ďalší podiel k
pozemku EKN parcela č. X o výmere XXX m2 zapísaných na LV č. XX k.ú. O. Y. vo veľkosti 22/81.

Z LV č. XX k.ú. O. Y. vyplýva, že F. Q. bola spoluvlastníčkou o veľkosti podielu 22/81 k parcele č. X

o výmere XXX m2, druh zastavené plochy a nádvoria a Q. V., podielovým spoluvlastníkom o veľkosti
22/81 k tejto parcele. U F. Q. - žalobkyne je titul nadobudnutia uznesenie Okresného súdu Humenné
14D/551/2004 z 30.3.2006.

Účastníci konania zotrvali na svojich vyjadreniach aj na pojednávaniach.

Žalobkyňa uviedla, že je síce pravda, že s bývalým nebohým manželom postavili plot medzi spornou
parcelou a svojou parcelou, avšak to bolo z dôvodu, že tam im chodili sliepky zo strany žalovaných,
a oni mali na svojej časti posadenú zeleninu a ďalšie plodiny. Na spornej parcele žalovaní, ani ich
právni predchodcovia nemali nikdy postavený žiadny dom, majú tam postavenú akúsi šopu. Ich právni

predchodcovia N. mali postavený dom, ale na iných parcelách. Žalobkyňa uviedla, že ona nikdy nemala
žiadnu vedomosť o tom, aby medzi právnymi predchodcami bola nejaká dohoda ohľadom tejto spornej
parcely. Plot medzi spornou parcelu a jej, postavila ona spolu s nebohým manželom v čase keď
stavali dom a keď sa robila regulačka. Žalovaní posadili smreky popri plote, ona ich chcela odstrániť,
avšak žalovaní zrezali len ich vršky. Ona im to ďalej trpieť nebude. Žalobkyňa uviedla, že už právni

predchodcovia a to dedo žalovaných W. N. sa hádal ohľadom uvedenej nehnuteľnosti a boli tam neustále
spory a to predovšetkým s jej dedom a s jej otcom. Žalobkyňa uviedla, že ona nedala nikdy žiaden súhlas
na vydanie osvedčenia o vydržaní týchto parciel a nikdy nepodpísala žiadny papier a to aj napriek tomu,
že ju kontaktoval starosta pán W., aby podpísala nejaké papiere, čo však ona odmietla. Dom pradeda
žalovaných F. N. stál na inej parcele, nižšie.

Žalovaný v 1. rade F. Q. uviedol, že sa oženil s manželkou W. Q., žalovanou v 2. rade pred 16 rokmi.
Stav tam bol taký, že oni používali parcelu ako záhradu, normálne sa tam sadilo, oralo a už vtedy tam
bol postavený plot medzi spornou parcelu a parcelou žalobkyni. Nikdy neboli žiadne konflikty. Uviedol,
že na spornej parcele sú postavené dve drevené šopy na drevo, ktoré staval on spolu so svokrom,

t.j. otcom manželky pred zhruba 10 - 12 rokmi. Keď tam prišiel bývať už tam bola postavená pleveň
s podzemnou pivnicou, pleveň sa zrušila, ostala len pivnica a nad ňou je postavená šopa. Na otázku
súdu akým spôsobom mala prejsť uvedená parcela na neho a manželku, žalovaný v 1. rade uviedol,
že hneď ako sa oženil tak otec jeho manželky V. N. povedal, že keď s nimi budú bývať a postarajú sa
o nich, tak všetko bude ich. Povedal to len tak všeobecne. Žalovaný v 1. rade potvrdil, že vedel o tom,

že nehnuteľnosti sa prepisujú na základe písomnej zmluvy. Tak to urobili aj s rodinným domom, ktorý
sa na nich prepísal. Cíti sa byť vlastníkom spornej parcely, pretože od nepamäti to patrilo N.. Uviedol,
že rodinný dom, ktorý nie je predmetom sporu previedol na nich svokor písomnou zmluvou, avšak tento
sporný pozemok nie. Preto si to vybavili cez osvedčenie o vydržaní. Uviedol, že otec jeho manželky
im ústne vo O. Y., kde bol prítomní on, jeho švagor a svokor V. N., ako aj manželka v dome V. N., im

dedo povedal, že to bude na nich a už nevie uviesť v ktorom roku to bolo. Opätovne súdu uviedol, že
vedel, že písomnou zmluvou sa predávajú pozemky a domy prevádzajú, avšak on si myslel, že stačí
ústna dohoda. Potvrdil, že vedeli, že tento pozemok je nevysporiadaný, teda nie je písaný na právnych
predchodcov N.. Uviedol, že vedel čo je napísané v osvedčení o vydržaní, ktoré spisoval notár.

Potvrdil, že vedel, že žalobkyňa je tam vedená ako spoluvlastníčka spornej parcely, ktorú mali vydržať.
Notár im taktiež povedal, že to je tak. Vedel, že na základe tejto notárskej zápisnici sa on s manželkou
stanú vlastníkmi tejto spornej parcely.Žalovaná v 2. rade uviedla, že ona žije od narodenia na uvedených pozemkoch a aj na spornej parcele a
podľa nej na spornej parcele pri potoku stál dom jej pradeda, potom tam boli postavené chlievy, stodola
a koniareň, ktoré postavil ešte jej pradedo F. N.. Toto vie, pretože jej to rozprával jej otec. Po F. N. to

zdedil jej dedo W. N., ktorý tam postavil pivnicu, ktorá stojí dodnes, postavil kôlňu a ostala tam stará
pleveň. Po svojom otcovi W. N. to zdedil jej oco V. N., ktorý tam postavil garáž ešte keď ona bola dieťa.
Keď sa vydala za manžela, žalovaného v 1. rade pred 16- rokmi, stará pleveň sa nad pivnicou zvalila,
postavila sa tam nová, menšia pleveň, čo staval aj jej manžel. Neexistujú žiadne papiere o tom, že to
zdedil jej otec, resp. dedo po ich právnych predchodcoch. Jej dedo W. N. postavil dom na prednom

pozemku, ktorý je iný než sporný pozemok a následne jej otec zvalil tento dom a postavil terajší dom. Po
nahliadnutí do geometrického plánu na čl. 32 uviedla, že dom jej otca bol postavený na parcele č. 129,
nienaspornejparcele.Naspornompozemkuoniužrokysadia,sadilitamajjejrodičiaajetampostavený
plot medzi spornou parcelou a parcelou č. 135 žalobkyne, ktorý postavila žalobkyňa so svojim nebohým
manželom niekedy v 50. - 60. rokoch. Je pravda, že sa tam robila regulácia potoku. Ona vie z počutia
od svojho otca, že asi tento pozemok získala ich rodina vymieňaním a medzi 1. a 2. sv. vojnou užíval

sporný pozemok jej pradedo F. N. a ona nevie uviesť, kto robil akú zámenu, resp. ako k tomu došlo. Otec
žalovanej v 2. rade mal získať uvedený sporný pozemok od svojho otca W. N.. Žalovaná v 2. rade získala
sporný pozemok od svojho otca V. N., ktorý jej pred jej súrodencami, keď ešte nebolo vydaná povedal,
že všetko podedí po ňom ona. To jej povedal u nich doma, kde bol prítomný jej brat, jej sestra, otec a
aj mama. Žalovaný nebol ešte jej manželom v tom čase. Keď sa vydala previedli na ňu jej rodičia dom

písomnou zmluvou. Neskôr zistili, že sporný pozemok nie je vysporiadaný, resp. nie je úplne ich, išli na
kataster a zistili, že majiteľom spornej parcely je prítomná žalobkyňa a ostatní. Ona sa snažila dohodnúť
so žalobkyňou na prevode tohto pozemku, avšak táto s ňou odmietla o tom komunikovať. Preto potom
išli k notárovi a spísali zápisnicu o osvedčení a nadobudnutí vlastníckeho práva k spornej parcele XXX/X
vydržaním ona a jej manžel. Podľa jej vedomostí o vlastníckom práve k tejto parcele nebol nikdy žiadny

spor. Uviedla, že na spornej parcele je postavená pleveň, pivnica a čiastočne aj garáž.

Obec O. Y. dala na výzvu súdu vyjadrenie vo veci na základe návrhu právneho zástupcu žalovaných,
kde uviedla, že vlastníka sa považujú žalovaní spornej parcely a že daň z nehnuteľnosti platia žalovaní
odkedy sa stali vlastníkmi.

Svedok X. Q. uviedol, že je synom žalobkyne a žije s ňou v spoločnej domácnosti. Uviedol, že on ako
bývalý predseda urbariátu zistil z papierov, že spornú parcelu a ďalšie parcely kúpil dedo žalobkyne
B. Z. v roku 1923 a 1928, potom bolo dedičské konanie po F. Q. rod. Z., ktorá bola jeho babkou a
mamou žalobkyne a ktorá zomrela v roku 1998, po ktorej prebehlo dedičské konanie a podiel zdedila

žalobkyňa. Potom zomrel brat žalobkyne a v dedičskom konaní po ňom zdedila ďalší spoluvlastnícky
podiel žalobkyňa, takáto bola dohoda dedičov.

Jeho mama - žalobkyňa tento podiel nikomu nepredala a ani nedarovala nikdy. Uviedol, že v roku 2012
mu telefonovala jeho mama, že za ňou bol starosta W. ohľadom prevodu týchto pozemkov aby niečo

podpísala, on jej povedal, aby nič nepodpísala. Potvrdil, že ako chlapec vie, že tam bol postavený medzi
spornou parcelou a parcelou jeho matky plot. Na spornej parcele sú postavené šopy ako aj garáž, resp.
chliev, on nevie presne čo to je a postavil to V. N., otec žalovanej v 2. rade. Rodinný dom N. stál dole
pri potoku. Podľa jeho vedomostí žalovaní, resp. ich právni predkovia sadia na uvedenom spornom
pozemku zhruba 30 - 40 rokov dozadu, a sú tam posadené aj nejaké ovocné stromy, on nevie kto ich

posadil. Jeho otec bol politický väzeň a keď prišiel z väzenia, bol zbavený všetkých práv a nemohol
nič právne robiť, preto sa bál vysporiadavať svoje vlastnícke práva. Svedok uviedol, že nemá žiadnu
vedomosť o nejakej dohode medzi právnymi predchodcami účastníkov konania o deľbe pozemkov.

Svedok V. W., ktorý je aj starostom obce uviedol, že daň spornej parcele 131/3 platila žalovaná W. Q.

a pán Q.. Spornú parcelu užívala rodina N., ktorá tam postavila aj stodolu, ktorá tam stojí doteraz a
postavil ju W. N., dedo žalovanej a čiastočne na spornej parcele je postavená aj garáž. Uviedol, že medzi
spornou parcelou XXX/X a parcelou žalobkyne XXX je postavený plot, ktorý postavila žalobkyňa. Čo on
sa pamätá zhruba 30 rokov tam na spornom pozemku sadili žalovaní, resp. ich právni predchodcovia. On
nemá žiadnu vedomosť o žiadnej dohode, o užívaní týchto pozemkoch medzi právnymi predchodcami

účastníkov konania. Z pôvodnej parcely platili dane rodičia žalovanej N.. Uviedol, že ako starosta obce
sa nevie už vyjadriť k tomu, či dávali oni nejaké vyjadrenie k zápisnici o osvedčení.Svedok Š. Z. uviedol, že v obci vykonával funkciu tajomníka MNV od roku 1971 do 1990. Nevie súdu
uviesť, kto užíval spornú parcelu, avšak počas jeho funkcie tam nebol žiaden spor o ktorom by on vedel.
Nevie súdu uviesť, kto je v ich obci považovaný za vlastníka spornej parcely. V súčasnosti sa hovorí,

že vlastníkom je N.. On si len myslí, že možno v minulosti došlo k nejakej dohode medzi právnymi
predchodcami, t.j. však len jeho domnienka. Na otázku uviedol, že kto spornú parcelu užíval.

Z čestného prehlásenia W. Z. rod. K., nar. 26.4.1925, vyplýva a čo ona si pamätá sporný pozemok užíval
pradedo W. Q., F. N., ktorý tam mal postavený aj dom - drevenicu, koniareň a chlievy. Po ňom užíval

pozemok jeho syn W. N., neskôr vnuk V. N. a teraz ho užívajú mladí Q. - žalovaní. Nikdy tam nebol
žiadny spor. Za vlastníkov pozemku považuje rodinu N..

Z čestného prehlásenia F. Q. rod. Q., nar. 8.5.1929 vyplýva, že spornú parcelu posledných asi 15 rokov
užívajú W. Q. a jej manžel, predtým otec W. Q., V. N., ešte predtým jeho otec W. N. a dedo F. N.. Neboli
tam žiadne spory so susedmi. Podľa nej by mala táto parcela patriť určite Q.. Ešte v období pred 2. sv.

vojnou tam stál rodinný dom, ktorý postavil pradedo W. Q., F. N. a mal pri ňom aj nejaké hospodárske
budovy. Aj teraz na parcele stoja nejaké stavby, ktoré užívajú Q.. Q. na parcele aj hospodária, orú a
sadia na ňu. Vzhľadom na zlý zdravotný stav sa nemôže dostaviť na súd.

ZpotvrdeniaobceO.Y.vyplýva,žedaňznehnuteľnostizarok2014platiažalovaní.Rovnakozarok2015

a rovnako za rok 2013. Aj napriek výzve súdu zo strany obce a účastníkov neboli doložené potvrdenia
o dani z nehnuteľností, kto platil za sporný pozemok pred týmto obdobím.

Na uvedený prípad je potrebné použiť predovšetkým tieto právne normy:

V čase od 1855 do 1950 platilo na území Slovenska Uhorské obyčajové právo a Pozemková kniha
(obdobne ako teraz kataster nehnuteľností) bola verejnou evidenciou nehnuteľností, ich vlastníkov a
práv s nimi spojených, pričom rovnako ako teraz platil intabulačný princíp, t.j. práva vznikali, zanikali a
menili sa až zápisom a to vkladom (výmazom) do pozemkovej knihy. Vklad bol možný len na základe
súkromných alebo verejných listín s predpísanými náležitosťami a v písomnej forme s úradne overeným

podpisom a povolením ku vkladu. Zmluva či už darovaciu alebo iná musela spĺňať tieto náležitosti,
vrátane písomnej formy, overenia podpisu a návrhu na vklad do pozemkovej knihy, čo boli všeobecne
známe skutočnosti. Okrem toho na vydržanie bol potrebný taktiež oprávnený a dobromyseľný vstup
do držby pri začatí vydržania a aj bola potrebná nerušená držba po dobu aspoň 32 rokov (proti štátu
100 a cirkvi 40 rokov) a nadobúdateľ musel byť pri začiatku držby dobromyseľný, čo nebolo zo strany

žalovaných objektívne preukázané ani u jedného z ich právnych predchodcov.
Neboli preukázané všeobecné tvrdenia žalovaných ani o reálnom rozdelení nehnuteľností medzi
vojnami, respektíve po vojne medzi právnymi predchodcami účastníkov. Všetky tieto podmienky
potrebné pre vydržanie podľa Uhorského obyčajového práva žalobcovia nepreukázali a neboli splnené.
Len samotné užívanie pozemkov a prípadne postavenie plevne a pivnice na takéto konštatovanie

nestačí.
Naopak žalobkyňa preukázala zápisom v PKV, že jej právny predchodca bol zapísaným spoluvlastníkom
a následne došlo k dedeniu spornej parcely.

Od 01.01 1951 do 1964 platilo vydržanie podľa Stredného občianskeho zákonníka (SOZ) č.141/1950

Zb. a taktiež sa vyžadovali obdobné podmienky oprávnená, dobromyseľná a nepretržitá držba aspoň
10 rokov + vstup do oprávnenej, dobromyseľnej držby.
Tento zákon zaviedol v § 116 ods.1, kratšiu 10 ročnú vydržaciu lehotu, pričom podľa § 566 ods.1,
SOZ, ak vydržacia lehota začala bežať pred 01.01.1951, skončí sa, ak tento zákon stanovuje kratšiu
lehotu, najneskôr uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 01.01.1951. Podľa ods.2, to platí

aj pre vydržacie doby. V tomto prípade sa ustanovenia § 566 nemôžu použiť, pretože žalovaní ani
nepreukázali prvú podmienku pre vydržanie a to začatie plynutia vydržacej doby a vstup do oprávnenej
a dobromyseľnej držby u ich otca, respektíve deda žalovanej v 2.rade na základe zmluvy, reálnej deľby,
vydržania, či iného právneho titulu. Ostatné podmienky na vydržanie § 115 až 118 SOZ, ktoré by nastali
za platnosti a účinnosti SOZ, žalobca v konaní rovnako ani neuvádzal, nepreukázal a nevyšli najavo.

Po nadobudnutí účinnosti Stredného občianskeho zákonníka žalovaní nepreukázali žiaden vstup do
oprávnenej a dobromyseľnej držby a začatie plynutia vydržacej doby u svojich právnych predchodcov.
Sporný pozemok nebol ani predmetom dedenia ani u jedného z právnych predchodcov žalovaných očom museli ako účastníci dedičského konania vedieť. Na rozdiel od žalovaných žalobkyňa preukázala
nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej parcele dedením po svojich pr. predchodcoch.

Podľa ustanovení zákona č.141/1950 Zb. tzv. Stredný občiansky zákonník (SOZ) o nadobudnutí
vlastníctva vydržaním;
§ 115 vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v
socialistickom vlastníctve.
§ 116 odsek 1: Vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite

tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.
Odsek 2 : Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu
predchodcu.
Podľa § 566 SOZ, odsek 1 : Lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon
určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak
určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať.

odsek 2 : To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.

Od 01.04.1964 do 30.03.1983 nebolo možné vydržanie a do dnešného Občianskeho zákonníka č.
40/1964 Zb., sa vydržanie zaviedlo až novelou zák. č.131/1982 Zb. s účinnosťou od 01.04.1983, čo
však nemožno použiť na tento spor a v dnešnom rozsahu sa zaviedlo až novelou zák. č. 509/1991 Zb.

účinnou od 01.01.1992, pričom podmienky boli a sú: - oprávnená a dobromyseľná držba, čo sa hodnotí
vždy objektívne a nie podľa subjektívneho názoru účastníka, - musí ísť o spôsobilý predmet vydržania,
- držba musí byť nepretržitá po dobu 10 rokov, pričom je možné započítať si aj čas oprávnenej držby
právneho predchodcu. Ustanovenia OZ č.40/1964 Zb. nemožno aplikovať na tento prípad ani priamo
u žalovaných, pretože títo rozporne tvrdili niečo o ústnom darovaní a to v osvedčení, že obom mal byť

darovaný sporný pozemok, žalovaná v 2.rade uviedla, že len jej bol darovaný pred manželstvom a jej
manžel žalovaný v 1.rade uviedol, že im mal byť obom darovaný po vzniku manželstva, pričom obaja
potvrdili, že vedeli, že sporná parcela je vo valstníctve susedy - žalobkyne.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má

nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré
nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
zákonom určených právnických osôb (§ 125).

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú
primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
Podľa § 129 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto

vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Súd zisťoval, či žalobkyňa má naliehavý právny záujem na podanej žalobe a zistil že áno, pretože jej
právne postavenie je neisté, ak nebude zapísaná ako podielová spoluvlastníčka k spornej parcele na
Okresnom úrade, odbor katastrálny nemôže realizovať svoje práva spoluvlastníčky bez rozhodnutia
súdu.

Súd jej žalobe vyhovel, pretože sa jedná o pozitívnu žalobu a žalobkyňa preukázala, že nadobudla
vlastnícke právo po svojich právnych predchodcov dedením k spornej parcele a to konkrétne
osvedčením o dedičstve číslo 13D/15/09 z 24.7.2009 zdedila podiel. To znamená žalobkyňa preukázala,
že sa stala podielovou spoluvlastníčkou a to k podielu 22/81, uznesením Okresného súdu Humenné
14D/551/2004 po svojej mame F. Q. a osvedčením o dedičstve 13D/15/2009 z 24.7.2009 po svojom

nebohom bratovi V. Q.. V konaní bolo preukázané, že sa jednalo o pôvode parciel EKN č. X, ktorá
bola vytvorená z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. X, zapísanej v PKV č. X k.ú. O. Y. a že
vlastníkom bol zapísaný právny predchodca žalobkyne B. Z. pod B17 v podiele 36/108 a pod B22 v
podiele 52/108. Podľa písomnej identifikácii parciel K1-1014/2013 z 25.6.2013 vyplýva, že v súčasnostije parcela č. 5 zapísaná aj na LV č. XXX ako CKN č. XXX/X, druh pozemku záhrady o výmere XXX
m 2, ktoré sú zapísané v súčasnosti vo vlastníctve žalovaných v podiele po 1/2. Titulom nadobudnutia
je notárska zápisnica - osvedčenie o vydržaní z 15.10.2012. Žalobkyňa preukázala, že nedala ako

podielová spoluvlastníčka žiadne súhlasné stanovisko notárovi, obci a ani žalovaným na vydržanie. V
konaní bolo preukázané, že skutočnosti uvedené v notárskej zápisnici o osvedčení vlastníckeho práva z
15.10.2012 číslo N 126/2012 sú nepravdivé. Konkrétne nebolo preukázané žiadne darovanie uvedenej
nehnuteľnosti na žalovaných zo strany ich právnych predchodcov, žalovaní taktiež potvrdili, že v čase
vydania osvedčenia vedeli, že je potrebná písomná zmluva o prevode nehnuteľností a napríklad rodinný

dom po právnych predchodcov prepísali písomnou zmluvou. Žalovaní potvrdili, že vedeli, že podielovou
spoluvlastníčkou spornej parcely je žalobkyňa. Z toho vyplýva, že žalovaní nemohli byť dobromyseľní a
nemohli vstúpiť do oprávnenej a dobromyseľnej držby k spornej nehnuteľnosti v roku 2000 a k žiadnemu
darovaniu nehnuteľnosti nedošlo. Rovnako žalovaná v 2. rade potvrdila, že podľa nej malo dôjsť k ústnej
uzavretejdarovacejzmluvemedzijejotcomaňouvčasekeďeštenebolavydatázažalovanéhov1.rade
a to za prítomnosti jej súrodencov. Z toho je zrejmé, že tu nie je preukázaný žiadny vstup do oprávnenej,

dobromyseľnej držby zo strany žalovaných.

Zároveň súd konštatuje, že žalovaní nepreukázali ani reálnu deľbu nehnuteľností žiadnymi konkrétnymi
skutočnosťami a ide len o ich tvrdenia z počutia, že možno medzi dvoma svetovými vojnami došlo
k reálnej deľbe medzi pôvodnými pozemkovoknižnými vlastníkmi. Tieto skutočnosti však preukázané

neboli.

Je treba poukázať, že podľa judikatúry a podľa právneho stavu vyššie citované len samotné
reálne užívanie nejakej nehnuteľnosti, či už pozemku alebo domu neznamená oprávnený vstup do
dobromyseľnej a pokojnej držby. Je zrejmé, že právni predchodcovia žalovaných si nikdy v minulosti

neriešili vysporiadanie vlastníckeho práva k spornej parcele a to ani v rámci dedičských konaní, v rámci
súdnych konaní a ani mimosúdne. Samotné postavenie plotu žalobkyňou a jej manželom medzi spornou
parcelou XXX/X a parcelou XXX ešte neznamená samo o sebe reálnu deľbu pozemkov bez preukázania
ďalších potrebných náležitostí vyžadovaných zákonmi.

Súd konštatuje, že teda zo strany žalovaných a ich právnych predchodcov neboli splnené podmienky
pre vydržanie podľa vyššie uvedených právnych predchodcov a teda neuniesli svoje dôkazné bremeno.
Súd poukazuje na to, že účastníci konania po príslušnom poučení, ich právni zástupcovia nemali ďalšie
návrhy na dokazovanie, súd vyhlásil dokazovanie uznesením za skončené a z takéhoto právneho a
skutkového stavu vychádzal pri rozhodnutí vo veci samej.

Je teda zrejmé, že na rozdiel od žalobkyne žalovaní nepreukázali svoje tvrdenia a neuniesli
dôkaznú povinnosť a naopak žalobkyňa preukázala ako nadobudla spoluvlastnícky podiel k spornej
nehnuteľnosti, ako nadobudli spoluvlastnícky podiel jej právni predchodcovia vrátane pôvodnej
pozemkovoknižnej vložky, kde bol zapísaný pod B17 a B22 B. Z., jej právny predchodca.

Z výpovedi svedka W., starostu obce O. Y. ako aj z vyjadrenia obce, ktoré vyhotovil on je zrejmé, že
ide o účelovo vypracované vyjadrenie a tvrdenia v prospech žalovaných a to z dôvodu, že práve rodičia
tohto svedka, pána W. mali predtým spor so žalobkyňou, resp. jej právnymi predchodcami, čo potvrdila
žalobkyňa ako aj starosta pán W..

Neexistujú žiadni svedkovia, ktorí by potvrdili reálnu deľbu týchto nehnuteľností v minulosti, resp. by
potvrdili nejaké darovanie alebo iný titul vstupu do oprávnenej držby či už u žalovaných alebo ich
právnych predchodcov. Súd zároveň poukazuje, že žalovaní taktiež musia preukázať titul nadobudnutia
vlastníckeho práva k spornej parcele a to nielen u svojich právnych predchodcov, ale u seba samých.

Na rozdiel od žalovaných, žalobkyňa v konaní preukázala svoje vlastnícke právo a tituly nadobudnutia
k spornej parcele a postupný prevod a prechod od svojho právneho predchodcu Z. zapísaného v PKV
až po súčasnosť,

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu
trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia o ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením po vyhlásení rozsudku vo veci samej a po uplatnení trov.Keďže žalobkyňa bola v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov a v konaní bola úspešná, sú
povinní zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50 eur žalovaní, na čo ich súd zaviazal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa
oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.