Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13C/299/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205217
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814205217.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: H. S.,

F.. XX.X.XXXX, T. H. XX, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Advokátska kancelária Svidník,
ul. Sov. Hrdinov 163/66 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská
10,Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Kubániho 16, Bratislava o žalobe o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy takto

r o z h o d o l :

U r č u je, že dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX W. C. XX.X.XXXX uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným j e n e p l a t n á.

O trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX
W. C. XX.X.XXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná a súčasne žiadal priznať mu
náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na
poskytnutie finančných prostriedkov, ide o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu - zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXX. Zmluvu považuje za problematickú a z eurokonformného hľadiska za najmenej z časti

za neudržateľnú. Vzťah účastníkov sa dostal do krízového stavu a javí sa, že platnosť právneho úkonu
bude musieť posúdiť súd. V zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore
s § 54 ods.1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona (neprijateľná rozhodcovská doložka, sankčné
poplatky, revolving, dohoda o zrážkach zo mzdy a pod ).

V ďalšom uviedol, že súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené
zo strany veriteľa, je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal jeho

zamestnávateľa o vykonávame zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne
rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa mu zrážky zo mzdy a nemá možnosť
ich priamo zastaviť, nakoľko jeho zamestnávateľ, spoločnosť EKOSTEEL Prešov, s.r.o., Duchnovičovo
námestie l, Prešov 080 01, IČO: 36 487 317, je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy,
bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek
odsúhlasenia súdom s tým, že žiadosť veriteľa zamestnávateľovi o vykonávanie zrážok zo mzdy
preukazuje listom z 30.8.2013, čím zároveň osvedčuje vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a

spornou Dohodou o zrážkach zo mzdy.
Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s
medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný (§ 39 OZ). Pre rozhodnutie predmetnej
veci, je zásadný výklad buď Ústavného súdu SR, alebo Súdneho dvora Európskej únie. Súčasťou žalobyje preto aj návrh na prerušenie konania podľa čl. 125 ods. l písm. a) Ústavy SR a predloženie veci
Ústavnému súdu SR (§ 109 ods. l písm. b) OSP), alebo Súdnemu dvoru EU podľa čl. 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie (Ú. v. EU C 115, 2008 „ZFEU") a čl. 19 ods. 3 písm. b) Zmluvy o Európskej

únii (§ 109 ods. l písm. c) OSP).
V ďalšom citoval ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka - Dohoda o zrážkach zo mzdy.
Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky
nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia,
ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom dlžníka - žalobcu je koncentrovaná

v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho
postihnutia majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny
priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok,
prípadneplnenívrozporeskogentnýmiustanoveniamizákona.Takýtoinštitútsatakdostávadozásadnej
kontroverzie s právom Európskej únie a čl. 7 Ústavy SR (rozpor s medzinárodnou zmluvou).

Pochybnosti vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ v slabšej pozícii z hľadiska
informovanosti či vyjednávacej pozície.
Súdny dvor EU vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňuje v rámci spotrebiteľskej kontraktácie
nerovnováhu na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť ex offo ochrany s tým, že v ďalšom citoval z rozsudkov
súdneho dvora v spotrebiteľských veciach, ustanovenie čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Smernice rady

93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čl. 7 ods. 1 a čl. 169 ods. l Zmluvy o
fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy medzi účastníkmi čl. 153 ods. l Zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva) a čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy
medzi účastníkmi čl. 249 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, pôvodne čl. 189 ods. 3
Zmluvy o založení EHS).

Uviedol tiež, že vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana
spotrebiteľov, ktorú Smernica rady 93/13/EHS zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za
ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho
poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, už

citovaný, bod 52). (uznesenie C-76/10, POHOTOVOSŤ/Korčkovská).

Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na
subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže
mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli

predmetom posúdenia súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie
práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa
vyhrocujeadostávadokolíziesverejnýmporiadkom,akdôjdekzrážkamzomzdynasumyvyplývajúcez
neprijateľných podmienok, alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana pred nekalými
podmienkami sa má poskytnúť obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidla verejného poriadku (bod

50 uznesenia Súdneho dvora EU C-76/10 POHOTOVOSŤ proti Korčkovskej).

S využitím komparatívnej metódy poukazuje na rakúsku právnu úpravu, ktorá chráni spotrebiteľa pred
mimosúdnymi zrážkami zo mzdy. Podľa § 12 zákona z 8.3.1979, ktorým sa vydávajú ustanovenia na
ochranu spotrebiteľa (Zákon na ochranu spotrebiteľa). (Spol. zák. č. 140/1979), naposledy novelizovaný

zákonom č. 21/2008 Spol. zák. I., podľa ktorého pohľadávku spotrebiteľa na mzdu alebo plat nemožno
podnikateľovi postúpiť ani na uspokojenie, ani na zabezpečenie jeho ešte nesplatnej pohľadávky.
Na rozdiel od rakúskeho práva, slovenská právna úprava neumožňuje ani spotrebiteľovi a ani jeho
zamestnávateľovi namietať priamo mimosúdny akt veriteľa, povahu a výšku dlhu a zároveň mimosúdne
zastaviť zásah do majetku spotrebiteľa zrážkami zo mzdy a to napriek tomu, že veriteľ je súkromnou

osobou a jeho moc siahať na majetok spotrebiteľa nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou
a nie je ani inak odvodená od verejnej moci.
Súladnosť inštitútu Dohody o zrážkach zo mzdy s právom EU už bola predmetom prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom EU, vo veci C-30/12 Marcinová/POHOTOVOSŤ. Žalobkyňa Valéria
Marcinová však po intervencii nebankovky POHOTOVOSŤ stiahla žalobu späť a pre vnútroštátny súd

tým odpadol dôvod prejudiciálneho konania.
Ak súd nepredloží vec Ústavnému súdu SR na konanie o súlade zákonného inštitútu Dohody o zrážkach
zo mzdy s medzinárodnou zmluvou (Zmluvou o Európskej únii a Zmluvou o fungovaní Európskej únie)podľa či. 125 ods. l písm. a)Ústavy SR, navrhujem, aby sa vec predložila Súdnemu dvoru Európskej
únie s rovnakým znením prejudiciálnej otázky, ako vo veci C-30/12.
Uviedol ďalej, že v zmysle rozsudku Simmenthal existuje možnosť judikovať rozpor inštitútu zrážok

zo mzdy spotrebiteľa s právom EU. Ak je slovenská právna úprava Dohody o zrážkach zo mzdy v
rozpore s právom Európskej únie, bol by dôvod konštatovať rozpor predmetnej Dohody o zrážkach zo
mzdy so zákonom resp. medzinárodnou zmluvou ako normou vyššej právnej sily (Zmluva o EU, Zmluva
o fungovaní Európskej únie). Súd musí uprednostniť právo Európskej únie (rozsudok Simmenthal
C-106/77).

Ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, bez presného vyhlásenia veriteľa nemá
istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jeho zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy
a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky.

V čase uzavretia zmluvy nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú

neprijateľné. Nedokázal ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ.
Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť jeho
majetok v podobe jeho mzdy, aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok, alebo v rozpore s
kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom.
PoukázalnaInfrigementEurópskejkomisiiprotiSlovenskejrepublikeč.2012/4165akoajnarozhodnutie

Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe) z 3. mája 2010 č.k. AŽ 17 U
192/2010 ale aj na rozhodnutia tuzemských súdov v obdobných veciach.
Na záver uviedol, že má podľa § 80 písm. c) OSP naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
právneho úkonu. Deklarovaním neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek
legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych

veciach. Vyrieši sa tým (ne)prípustnosť Dohody o zrážkach zo mzdy čo do základu právnej otázky, čím
judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem (6Cdo 192/2010, ICdo 91/2006). Taktiež prelomovo
navrhujem určenie z dôvodu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa § 53 ods. l OZ a naliehavý právny záujem vyplýva aj z ustanovenia § 153 ods. 3, 4 OZ.
Hrubá nerovnováha je daná z vyššie uvedených dôvodov tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie

výšky dlhu a postihnutie majetku.

Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania,
keďže tvrdenie žalobcu o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako právny inštitút je neplatným pre rozpor
s právom Európskej únie je právne neopodstatnený a založený na skutočnostiach, ktoré s dohodou o

zrážkach zo mzdy nemajú žiadnu vecnú a právnu súvislosť. Právo Európskej únie neobsahuje žiadne
ustanovenie, ktoré by túto otázku riešilo.
Poukázal na to, že pred uvedením argumentácie k jednotlivým tvrdeniam žalobcu je potrebné zdôrazniť,
že koncipovať žalobu na účelovej selekcii a vyberaní zdanlivo „vhodných" viet či odsekov z rozhodnutí
skutkovo a právne nesúvisiacich s týmto konaním, ktoré okrem iného ani neriešili priame účinky

smerníc v horizontálnych právnych vzťahov, považujeme za neprípustné a presahujúce hranicu
akceptovateľnosti.
Vychádzajúc z formulácie žaloby je zrejmé, že ide o zjavné nepochopenie podstaty a hraníc prípustnosti
eurokonformnéhovýkladu(ktorýjezpovahyveciprípustnýlenpritýchustanoveniacheurópskehopráva,
ktoré boli prevzaté do vnútroštátneho práva). Za neprípustné však možno bezpochybností označiť aj tie

časti tvrdení žalobcu, v ktorých poukazuje na rozhodnutia Súdneho dvora ES, pričom sú po skutkovej
a právnej stránke tak diametrálne odlišné, že akúkoľvek súvislosť s touto prejednávanou vecou nie je
možné objektívne zistiť.
Poukazuje napríklad na poslednú novelu zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa účinnú od 1. mája
2014, v ktorej sa novelizovali aj ustanovenia týkajúce sa uplatňovania dohody o zrážkach zo mzdy.

Opätovne v tejto súvislosti uvádza, že aktuálny a platný zákon tak v čase uzavretia zmluvy t.j. 23.8.2012
ako aj zákon platný a účinný ku dňu prejednania tohto sporového konania dohodu o zrážkach zo mzdy
ako zabezpečovací prostriedok práva žiadnym spôsobom nevylučoval a ani nevylučuje.
Z dôvodovej správy k tejto novele, ktorá je verejne dostupná na stránke NR SR vyplýva, že v nej boli plne
zohľadnené a prebrané viaceré právne záväzné akty Európskej únie, rovnako aj predmetná Smernica

Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Súčasne, podľa doložky zlučiteľnostibol konštatovaný súlad právnej
úpravy s únijným právom.
S poukazom na tvrdenia ohľadom rozporu zabezpečenia záväzku zo spotrebiteľských zmlúv dohodou o
zrážkach zo mzdy s únijným právom je absolútne nelogické, ak by takýto zákonný rozpor bol, prečo bysa ním prioritne zákonodarca náležité pred vypracovaním tejto novely aj nezaoberal. Vyššie poukázaná
právna úprava iba jasne spochybňuje žalobcove subjektívne tvrdenia.
Žalovaný k pripomienkam Európskej komisie C-30/12 Marcinová/POHOTOVOSŤ, na ktoré žalobca

poukazuje uvádza, že Súdny Dvor ES v nich nevyslovil rozpor práva EU s vnútroštátnou úpravou
zabezpečovacieho prostriedku práva - dohody o zrážkach zo mzdy. Vyplýva to už zo samotnej
právomoci Súdneho dvora EU, pretože ten nemôže v žiadnom prípade vykladať vnútroštátne právo
alebo posudzovať jeho platnosť, a to ani v prípade, ak by bolo v rozpore s komunitárnym právom.
Z uvedených pripomienok Európskej komisie rovnako žiadnym spôsobom nevyplýva, že samotná

dohoda o zrážkach zmluvy by mala byť neplatná prípad, neprijateľnou podmienkou. Dohoda o
zrážkach zo mzdy rovnako nebráni súdu, aby sa zaoberal nárokmi, na zabezpečenie ktorých bola
uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy.
Celá žaloba je koncipovaná na akýchkoľvek iných tvrdeniach než na tých, ktoré by vyplývali z relevantnej
právnej úpravy. Aj keď právna úprava výslovne upravuje výšku zrážky zo mzdy, žalobca nerešpektujúc
žiadne ustanovenie (napr. § 551 Občianskeho zákonníka) tvrdí opak o tom, ako má byť na základe

dohody o zrážkach zo mzdy postihnutý majetok.
Prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t. j. úhrady
splátok úveru. Podstatou dohody o zrážkach zo mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe
dlžníkovho súhlasu (vyjadreného v Dohode o zrážkach zo mzdy) jeho splatný dlh pomocou zrážok
zo mzdy a tieto poukazuje na účet veriteľa, čím sa spláca veriteľova pohľadávka. Tento inštitút patrí

k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý upravuje Občiansky zákonník a slúži najmä
k úhrade dlhu zo zmluvy, jeho splátok a úrokov. Jedná sa o rovnocenný spôsob splácania dlhu ako
uhrádzaniesplátokvkladomvbanke,platením prostredníctvompošty,trvalýmpríkazomapod.Veriteľovi
vzniká právo použiť tento inštitút, len čo sa pohľadávka stala splatnou. Na jeho použitie sa teda
neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ale existencia právnej skutočnosti, napr. porušenie povinnosti

vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Tento zabezpečovací inštitút
nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný, ako sa napr. stalo pri
zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti (platí tzv. teória racionálneho zákonodarstva).
Ohľadne tvrdení žalobcu k dohode o zrážkach zo mzdy je potrebné zdôrazniť, že on sa domáha určenie
neplatnosti dohody dokonca aj pre také nároky, ktoré byť objektívne spornými nemôžu. Teda domáha sa

neplatnosti dohody ako celku. Nie je ale z argumentácie žalobcu zrejmé, prečo by napríklad zrážkami
zo mzdy nemala / nemohla byť uhradená istina úveru. Ohľadne nej predsa logicky žiadna spornosť
vzniknúť nemôže.
Taktiež nie je zrejmé z podanej žaloby, prečo na základe žaloby by sa nemohli uhrádzať splátky úveru,
keďkaždásplátkapredstavujeplateniepredmetuplneniaacenyplnenia.Predmetplneniaacenaplnenia

nie sú v zmysle relevantnej právnej úpravy (ust. § 53 ods. l Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy) neprijateľnou podmienkou a preto ani pri uhrádzaní splátok prostredníctvom
zrážok zo mzdy nie je možné tvrdiť, že by sa tak uhrádzalo plnenie z neprijateľných podmienok. Žaloba
je tak zjavne účelovo koncipovaná vo vzťahu k plneniam z neprijateľných podmienok, ktoré v prípade
splátok úveru (na ktorých uhrádzanie dohoda o zrážkach zo mzdy) a žalobcu ani neboli uplatnené a

požadované.
Ďalej uviedol, že v zmluve o revolvingovom úvere, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným, je uvedená
celková suma, ktorú musí žalobca zaplatiť a aj suma mesačných splátok. Dohoda o zrážkach zo
mzdy ako zabezpečovací inštitút nepredstavuje zrážanie časti mzdy na akejsi subjektívnej predstave
žalovaného ani na uplatňovaní nároku, ktorý by bol v plnom rozsahu splatený ako tvrdí žalobca, ale

predstavuje zrážky v podobe a výške ako boli stanovené mesačné splátky úveru. Nakoľko žalobca si
svoj záväzok neplnil, práve na takúto situáciu bol dojednaný a uzavretý zabezpečovací prostriedok práva
v podobe zrážok zo mzdy.
Je potrebné rozlišovať, čo žalobca zjavne a účelovo nerobí, povahu nárokov, ktoré sa prostredníctvom
zrážok zo mzdy uhrádzajú. Aj v prípade žalobcu sa prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy

uhrádzali len splátky. To znamená, že žalobca rozhodne nemôže mať naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy už len preto, že žiadne plnenia z neprijateľných podmienok sa
na základe dohody o zrážkach zo mzdy neplatili.
Tvrdenia žalobcu popierajúce platnosť dohody o zrážkach zo mzdy ako takej sú v rozpore so zákonnou
úpravou, nakoľko vzájomné práva a povinnosti strán z takejto dohody určuje práve zákon. Dohoda o

zrážkach zo mzdy nepredstavuje právny úkon, ktorého obsah je dohodnutý zmluvnými stranami ako
výsledok zmluvnej voľnosti podľa ust. § 2 ods. 3, resp.
§ 51 Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že žalobca ani len nevyvodzuje neplatnosť dohody o zrážkach
zo mzdy zo súhrnu práv a povinností z dohody, teda nevychádza z obsahu dohody. Z toho je zrejmé,že žalobca sa snaží odôvodniť neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy len odkazom na to, že by jej
prostredníctvom mohli byť údajne vymožené nároky napr. z nekalých ustanovení. Ohľadne takýchto
nekalých ustanovení má predsa účastník konania ale možnosť domáhať sa posúdenia ich platnosti

resp. neplatnosti. Nie je však žiadny racionálny a ani zákonný dôvod, aby sa považovala a určovala
za neplatnú dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je len prostriedkom zabezpečenia a uspokojenia
pohľadávky,t.j. slúži aj na uspokojenie tých nárokov, ktoré nie sú nárokmi a objektívne byť ani nemôžu
z údajných nekalých ustanovení.
Je tiež zjavne nesprávne tvrdenie, kedy dohoda o zrážkach zo mzdy má umožniť svojvoľné určenie dlhu

a postihnutie majetku. Žalobca vo svojej argumentácii opomína podstatný fakt, a to že zrážka zo mzdy
nemôže prevyšovať zákonom určenú hranicu a tiež to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je výsledkom
slobodného rozhodnutia ju uzavrieť. Žalobca sa v podanej žalobe sa ani právne relevantným spôsobom
nevyporiadal s otázkou uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. S ustanoveniami dohody súhlasil, pričom
tento súhlas bol pre žalovaného podstatný na to, aby dohodu uzavrel.
Na záver uviedol, že poukazuje na skutočnosť, že tvrdenia uvádzané v žalobe sú po právnej ako aj

skutkovej stránke nesprávne a hlavne nedôvodné. Podaný návrh neobsahuje jediný skutočný argument
alebo zákonné ustanovenie, ktoré by upravovalo nezákonnosť uzavretia tohto zabezpečovacieho
inštitútu k predmetnej zmluve o revolvingovom úvere.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobným návrhom a jeho prílohami, vyjadreniami

účastníkov konania, výsluchom žalovaného a zistil tento skutkový stav veci.

Zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa XX.X.XXXXč. XXXXXXXXXX súd zistil, že túto uzatvorili
žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník.Podľa zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver v sume 1.020
eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v splátkach po 53,65 eur a to v 42 mesačných splátkach. Ročná

úroková sadzba revolvingu bola dohodnutá vo výške 70,01% a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť
( t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania ) sumu 2.253,30 eur.

V zmysle bodu 7. zmluvy sa v ďalšom odkazovalo na úpravu obsiahnutú v dojednaniach zmluvy o
revolvingovom úvere, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, účastníci zmluvy prehlásili, že sa so

zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.

Podľa bodu 13. zmluvy riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými
zúčastnenými stranami uzavreli veriteľ as dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú zmluvné dojednania. Zmluvné strany prehlásili, že si žiadosť/zmluvu vrátane zmluvných

dojednaní prečítali, že bola uzatvorené z slobodnej vôle, jej obsahu riadne porozumeli a na dôkaz tejto
skutočnosti pripojujú nižšie svoje podpisy.

V uvedený deň 23.8.2012 žalovaný ako spoločnosť a žalobca ako dlžník uzavreli aj dohodu o zrážkach
zo mzdy ( iných príjmov ) dlžníka č. XXXXXXXXXX.

Podľa čl. I. spoločnosť bude mať ( má ) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť
poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX ( ďalej len „zmluva“ ) čiastku vo výške 1.020 eur. V zmysle zmluvy/dodatku
k zmluve má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v

rámci tzv. revolvingu(ov) ( ďalej len „revolving(y)). Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované
touto dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných ďalších revolvingov poskytnutých dlžníkovi,
príslušenstvom úveru ( revolvingu/ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré
spoločnosti vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými
pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou

a jej prípadných dodatkov ( ďalej len „pohľadávky“ ).

V zmysle čl. II. strany dojednávajú, v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka k zabezpečeniu pohľadávok
spoločnostiuvedenýchvčl.I.tejtodohody,dohoduozrážkachzomzdy,prípadneinýchpríjmov,sktorými
sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou ( ďalej len „zrážky zo mzdy“ ), ktorú dlžník poberá od

svojho zamestnávateľa ( respektíve platiteľa príjmu ). Na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka
povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom
termíne dlžníka a odvádzať ich na uvedený bankový účet pod variabilným symbolom č. 8300049592
vo výške 53,65 eur.Strany sa dohodli, že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka ( respektíve
iným platiteľom príjmu ) do doby, než spoločnosť zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky jej

pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov, sú splatené
( čl. III ).

Podľa čl. IV. strany sa dohodli, že pre prípad, že dlžník zmení v priebehu splácania pohľadávok
zamestnanie - je dlžník povinný predložiť túto dohodu ďalšiemu zamestnávateľovi a podľa tejto dohody

budú vykonávané zrážky i u ďalšieho či ďalších zamestnávateľov.

V zmysle čl. V. táto dohoda sa uzatvára na dobu, kým budú splatené všetky pohľadávky spoločnosti
vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov a môže byť zrušená
či menená iba písomnou dohodou oboch strán. Dlžník nemá oprávnenie túto dohodu pred splatením
pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť.

Listom zo dňa 30.8.2013 žalovaný požiadal spoločnosť EKOSTEEL PREŠOV, s.r.o., aby svojmu
zamestnancovi - žalobcovi, ktorému poskytla revolvingovú pôžičku a ktorý je v omeškaní so splátkou
v sume 54,65 eur, vykonávala zrážky zo mzdy v sume 54,65 eur až do vyrovnania celého dlhu s tým,
že jej v prílohe zasiela dohodu o zrážkach zo mzdy.

Žalobcakvecivosvojejvýpovediuviedol,žeodžalovanéhosizobralúver,potrebovalpeniazenaosobnú
potrebu aj na vyplatenie iných úverov. Čo sa však týka samotnej dohody o zrážkach o mzdy, tak si
nebol vedomý, že takúto dohodu o zrážkach podpisuje, dali mu v tej spoločnosti podpísať papiere, ktoré
podpísal a o tom, že podpísal aj dohodu o zrážkach zo mzdy a že taká existuje sa dozvedel, až keď bola

táto dohoda a žiadosť od žalovaného doručená jeho zamestnávateľovi, kde mu pracovníčka učtárne
povedal, že im bola doručená žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy.

V písomnom vyjadrení zo dňa 24.4.2015 žalovaný uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je legitímnym
prostriedkom zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy. Je logickým postupom veriteľa, že

využíva prostriedky určené zákonom na to, aby predišiel nesplácaniu úveru. Dohoda o zrážkach zo
mzdy v čase jej uzavretia, a ani následne, nebola vylúčená ako spôsob zabezpečenia záväzkov v
spotrebiteľskýchzmluvách.Výkonzrážokjeregulovanýzákonom,takžeajrealizáciatohtozabezpečenia
má len zákonný obsah a základ. To, že dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou uzatvárania komplexu
vzťahov medzi účastníkmi konania je pritom rovnocenné ako napríklad je v prípade hypotekárneho

úveru zriadenie záložného práva, vyžadovanie spoludlžníkov, ručiteľov a podobne. Bolo by nelegitímne
formulovať na veriteľov požiadavky, aby nevyžadovali zabezpečenie svojich pohľadávok. Pokiaľ žalobca
úver nechcel za podmienok, ako mu boli prezentované, potom ho nikdy nemusel čerpať, resp. zmluvu
uzatvárať. Vzhľadom na rozsiahly trh finančných produktov a spotrebiteľských úverov mal možnosť
vybrať si akúkoľvek inú spoločnosť

( bankového alebo nebankového charakteru ). Spotrebiteľ v zmysle žiadneho zákona nemá právo
na poskytnutie úveru bez akéhokoľvek zabezpečenia. Obsah dohody dáva každému priemernému
spotrebiteľovi odpoveď na základnú otázku - čo dohoda znamená, a aké sú jej dôsledky.

V prednese na pojednávaní vykonanom dňa 28.4.2015 sa právny zástupca žalobcu vyjadril k tvrdeniu

žalovaného ohľadom ostatnej novely zákona o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 s tým, že
platný zákon v čase uzatvorenia zmluvy dohodu o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok
práva žiadnym spôsobom nevylučoval ani nevylučuje. V tomto prípade zákon o ochrane spotrebiteľa
v § 5a) účinného od 1.5.2014 znie, že neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo
splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech

predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ
bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. V prvom rade sa treba vysporiadať
s tým, či sa takéto ustanovenie vzťahuje aj na danú veci. Prechodné ustanovenia k novele účinnej
od 1.5.2014 sa nachádzajú v § 29b) zákona o ochrane spotrebiteľa a v tomto ustanovení absentuje
čokoľvek ohľadne § 5a) ods. 1 písm. a). Z toho dôvodu sa toto ustanovenie aplikuje na všetky právne

vzťahy, ktoré prebiehajú aj do dnešného dňa bez ohľadu na to, kedy bol dohodnutý deň ich vzniku.
Teraz čo sa týka samotnej právnej formulácie tohto ustanovenia musia tu byť kumulatívne splnené
tri podmienky a to, že dohoda o zrážkach zo mzdymusí byť na osobitnej listine, čo v tomto prípade
splnené bolo, avšak tak isto musí byť spotrebiteľ poučený o dôsledkoch takéhoto uzatvorenia dohody ozrážkach zo mzdy a musí mať možnosť ju odmietnuť. Zo samotnej výpovede žalobcu je zrejmé, že tento
podpísal iba listiny, ktoré mu boli predložené na podpis s tým, že pokiaľ tieto nepodpíše, úver nedostane
- zjednodušene povedané pokiaľ by žalovaný napadal túto výpoveď žalobcu tak už z oboznámených

vyjadrení aj z vyjadrenia, ktoré bolo doručené súdu pred týmto pojednávaním je zrejmé, že žalobca
nemal možnosť si vybrať, ktorú z poskytnutých listín podpíše, mohol si vybrať akurát inú nebankovú
spoločnosť ako teda sám žalovaný vo svojom vyjadrení navrhuje. Navyše z dohody o zrážkach zo
mzdy nevyplýva, žeby táto mohla byť odmietnutá, preto nie sú kumulatívne vôbec splnené všetky tri
náležitosti súčasne a tým pádom je daný dôvod neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka, keďže tento právny úkon odporuje zákonu. Čo sa týka ďalších námietok žalovaného, ktorý
uvádza, že ide o rovnocenný spôsob splácania dlhu ako uhrádzanie splátok napríklad vkladom v banke,
že tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený a nie je z
argumentácie žalobcu zrejmé prečo by napríklad zrážkami zo mzdy nemohla byť uhradená istina úveru
uviedol, že v prípade zmluvy o revolvingovom úvere ide o adhéznu zmluvu, ktorá predpokladá to, že
bude konané s odbornou starostlivosťou dodávateľa voči spotrebiteľovi už len z toho dôvodu, že ide

o nerovné postavenie oboch zmluvných strán čo teda vyplýva zo samotnej podstaty spotrebiteľského
úveru a spotrebiteľskej zmluvy ako takej. Odbornou starostlivosťou sa v zmysle § 2 písm. u) zákona
o ochrane spotrebiteľa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásady dobrej viery uplatnenej v jeho oblasti činnosti. Z toho je zrejmé, že pokiaľ

spotrebiteľ uzatvára zmluvu so spoločnosťou, ktorá sa snaží svoj zisk maximalizovať aj marketingovým
pôsobením na spotrebiteľskú časť populácie, v tomto smere poukázal na to, že každý kto vstupuje do
vzťahu so spoločnosťou, ktorej podnikateľským zámerom je poskytovanie úverov rozumne očakáva,
že tá zmluva bude vyhotovená zákonne, bude vyhotovená v súlade s dobrými mravmi a automaticky
nepredpokladá, že čokoľvek v tejto zmluve by teda odporovať zákonu mohlo. Tu už je zrejmé na prvý

pohľad, že táto zmluva je bezúročná a bez poplatkov. A to preto, lebo neobsahuje konečnú splatnosť,
výšku počet a termíny splátok istiny, úroku a iných poplatkov. RPMN nie je zhodné v bode 5. a v bode 6,
to znamená, že z týchto dôvodov nie je nárok vôbec na žiadnu odplatu vyššiu od istiny. To ale priemerný
spotrebiteľ predpokladať nemôže, lebo zákon od neho nevyžaduje takú úroveň odbornej vzdelanosti,
aby vedel pri vyjednávaní, alebo pri uzatváraní zmluvy posúdiť celý dopad obsahu zmluvy na jeho

zmluvné postavenie. K preukázaniu naliehavého právneho záujmu na vyriešenie neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy, ktorý žalovaný uvádza, že tento žalobca nepreukázal a to už len preto, že žiadne
plnenie z neprijateľných podmienok sa na základe dohody o zrážkach zo mzdy neplatili, tak to ale nie
je pravda, pretože čo sa týka bodu 8. Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré sa týka dohody o poskytnutí
služby odkladu splátok, táto bola právoplatne rozhodnutá Krajským súdom v Prešove rozsudkom

7Co/220/2014 tak, že táto je neprijateľná. Z tohto dôvodu už len toto konštatovanie nie je správne
a ide o dohodu pod č. 8, dohoda o poskytnutí služby odkladu splátok. Právoplatne je povinný teda
zdržať sa použitia takejto dohody žalovaný a sústavným porušovaním sa vystavuje možnosti posúdenia
jeho konania v zmysle § 3 ods. 10 zákona o ochrane spotrebiteľa a to až pod hrozbou odobratia
licencie. Naliehavý právny záujem je už daný len tým, že ako som uviedol táto zmluva je bezúročná.

Bez poplatkov. Obsahuje neprijateľnú podmienku. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v rozpore
so zákonom a realizáciou zrážok zo mzdy by došlo ku škode na majetku spotrebiteľa, teda je tu bez
ďalších argumentácií daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Žalovaný nepostupoval v súlade
s odbornou starostlivosťou, ktorú mu ukladá zákon a pokiaľ vo vyjadrení uvádza, že si mohol vybrať buď
podpísaťvšetkylistinyalebosivybraťjednuspoločnosťtaktotovôbecnezodpovedáobsahuustanovenia

§ 5 a) ods. 1 písm. a), pretože takým spôsobom by sa mohla vyviniť každá spoločnosť s tým, že buď
berie spotrebiteľ všetko alebo nič.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 29.5.2015 k vyjadreniam právneho zástupcu žalobcu na
pojednávaní dňa 28.4.2015 uviedol, že výklad ustanovenia zo strany žalobcu týkajúci sa novely

upravujúcej bližšie zabezpečovací prostriedok - dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá bola zavedená a
účinná od 1.5.2014 sa vymyká spod akejkoľvek logiky, keď zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom,
pri ktorom bola uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy bol uzavretý dňa 23.8.2012, pričom v právnom
poriadku Slovenskej republiky sa uplatňujú princípy ako zákaz retroaktivity právnej normy a preto v
prejednávanej veci nie je jasné, ako by mohol byť platne a zákonne posúdený právny úkon podľa normy

prijatej a účinnej následne 2 roky od jeho uzavretia. V ďalšom uviedol, že dôvody neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy žalobca nezakladá na skutočnostiach, ktoré by sa týkali tejto dohody ako takej.
Ale sprostredkovane odkazuje na potenciálne spochybňovanie pohľadávky, ktorej sa toto zabezpečenie
týka, preto žalovaný tvrdí, že dôvody neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy sa netýkajú dohody akotakej, ale pohľadávky. Možnosť preskúmania pohľadávky, jej existencie a rozsahu sa žalobca pri svojich
pochybnostiach má domáhať inou formou návrhu ako je návrh na začatie konania v tomto prípade.
Dôsledkom uvedeného je preto nielen nedôvodnosť návrhu ako takého, ale aj absencia naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení. Formulovanie dôvodov a spochybňovanie pohľadávky
sa logicky nemôže týkať a ani riešiť týmto určovacím návrhom, lebo rozhodnutie o ňom nespôsobí
zmenu ohľadne spochybňovania pohľadávky zo strany žalobcu, rozhodnutie v tomto prípade nespôsobí
zmenu v postavení žalobcu, čím je vylúčený aj jeho naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Navrhol, aby žalobca predložil zoznam všetkých úverových vzťahov aj s inými subjektami, nakoľko

únijné právo priznáva ochranu spotrebiteľa výhradne v rozsahu konceptu priemerného spotrebiteľa, nie
spotrebiteľa ľahkovážneho, uzatvárajúceho zmluvné vzťahy bez akejkoľvek opatrnosti či dokonca bez
elementárnej zodpovednosti. V konaní musí byť preukázané, že žalobca konal ako priemerný spotrebiteľ
a zároveň musí byť vylúčené, že nekonal spôsobom, ktorý odporuje podstate ochrany spotrebiteľa.
Ochrana spotrebiteľa je založená na ochrane „priemerného spotrebiteľa“, ktoré chápanie zabezpečuje
zachovanie prvku právnej istoty pre dodávateľa, ktorá má byť vlastná aj spotrebiteľským právnym

vzťahom. Spotrebiteľa nezbavuje povinnosti konať s primeranou a očakávateľnou mierou opatrnosti,
obozretnosti a zodpovednosti za vlastné konanie ( návrh generálnej advokátky vo veci C - 453/10,
Pereničová a Perenič, bod 62 a nasl. ). Navrhol taktiež, aby žalobca predložil potvrdenie o príjme
preukazujúce, či z jeho mzdy neboli vykonávané na základe dohôd o zrážkach zo mzdy v prospech
iných subjektov, lebo takéto akceptovanie pri súčasnom napadaní podstaty dohody o zrážkach zo mzdy

v danej veci by bolo nevierohodné a účelové.

Žalobca predložil po návrhu žalovaného súdu zmluvu o úvere-pôžička na bývanie uzatvorenú medzi
Poštovou bankou, a.s. a žalobcom ako dlžníkom a žiadateľom zo dňa 28.5.2012, na základe ktorej bol
žalobcovi poskytnutý úver v sume 6.000 eur, ktorú sa zaviazal splatiť v 120 mesačných splátkach po

105,27 eur. V časti týkajúcej sa dlžníka - žiadateľa bol uvedený aj zamestnávateľ žalobcu a jeho čistý
mesačný príjem.

Z potvrdenia spoločnosti EKOSTEEL Prešov, s.r.o. súd zistil, že hrubý príjem žalobcu ako ich
zamestnanca za mesiace 1 -12 2014 činil 6.456,30 eur a čistý príjem sumu 5.251,75 eur.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

V zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané ( § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka ).

Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom
a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky
pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu
zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila ( § 551 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 1.5.2014 neprípustné
je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o

zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť.

Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá žaloba je
žalobou v zmysle § 80 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je vecná legitimácia a existencia tzv. naliehavého právneho
záujmu.

Vecná legitimácia je hmotnoprávny stav, ktorého existencia zakladá žalovateľnosť nároku. Na podanie
určovacej žaloby je vecne legitimovaný účastník právneho vzťahu či práva, o ktoré v určovacej žalobe

ide. Nie je však vylúčené, aby vecnou legitimáciou disponoval i subjekt, ktorý je vo svojom právnom
postavení dotknutý existenciou či neexistenciou právneho vzťahu medzi žalovaným a treťou osobou.

Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia
bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo kde by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne

postavenie neistým.

Súd má za to, že žalobca ako dlžník z úverového vzťahu založeného so žalovaným na základe zmluvy
o revolvingovom úvere a dohode o zrážkach zo mzdy je aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto
žaloby.

Ďalším predpokladom pre úspešnosť žaloby je preukázanie naliehavosti právneho záujmu. Žalobca
naliehavosť právneho záujmu v danej veci preukazuje tým, že deklarovaním neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimáciu na použitie tohto kontroverzného
zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach a taktiež navrhol určenie predmetnej

dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, ods. 4
Občianskeho zákonníka.

Žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže na základe dohody o
zrážkach zo mzdy si žalovaný ako veriteľ uplatnil svoje právo a požiadal zamestnávateľa žalobcu o

vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom zrážky aj do nariadenia predbežného opatrenia boli aj vykonávané,
pričom bez určenia neplatnosti dohody by právne postavenie žalobcu ako dlžníka bolo neisté a
súčasne by bolo ohrozené právo žalobcu na disponovanie s jeho mzdou, keďže zamestnávateľ žalobcu
rešpektujúc uzatvorenú dohodu by musel vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu.

Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch ( §
34 a nasl. Občianskeho zákonníka ). Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie
ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
neobsahovala.

Dohodaozrážkachzomzdyneobsahovalapredovšetkýmvýškupohľadávky,ktorámábyťzabezpečená,
keď v čl. I. je uvedené, že spoločnosť - žalovaný bude mať voči dlžníkovi - žalobcovi pohľadávku,
ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti/zmluvy o revolvingovomúvere č. 8300049592 čiastku vo výške 1.020 eur s tým, že v prípade riadneho splácania mohol byť
žalobcovi poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu, teda dohoda len opisuje možné spôsoby
vzniku pohľadávky. Vymedzenie „pohľadávky“ v zmysle uvedeného článku zmluvy s tým, že touto

sú pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom vrátane
prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými
zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním
uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré
vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov, je neurčité a teda

neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy
musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne
prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto zabezpečovacieho prostriedku.

Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občianskoprávnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahov,
majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a

neprislúcha mu právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú
alebo len majú vzniknúť, na ktorom určení by pravdepodobne žalobca ako dlžník ani neparticipoval, sa
budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa.

Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny, no predstavuje

formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, bola uzatvorená účastníkmi konania na
pretlači žalovaného ako veriteľa, je preto nepochybné, že ju tento používal pri mnohých, ak nie všetkých
právnychvzťahoch,keďžedoformulárovejpretlačebolivpísanélenúdajetýkajúcesaúverovéhovzťahu,
kuktorémusamalozabezpečenievzťahovaťaosobnéúdajedlžníka,všetkydojednaniaboliformulárovo
pretlačené. Preto má súd za to, že takáto dohoda svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v

zmluvnom postavení strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Pri uzatváraní dohody dlžník ako
spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu a v akej výške zabezpečuje dohoda o zrážkach zo
mzdy. Suma 1.020 eur uvedenú v čl. I dohody bola uvedená len ako suma v súvislosti s budúcim
poskytnutím úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru s uvedením jej čísla.

Neurčité je aj zmluvné dojednanie v dohode týkajúce sa výšky splátok, rozsahu v akom má byť
naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy. Podľa dohody ak nebude
v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť
zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Neurčitosť zmluvného dojednania
o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody, uvedené ustanovenie predstavuje jednostranné

neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad
dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Takéto neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú
výšku predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy.

Taktiež súd poukazuje na to, že v predmetnej dohode nie je uvedený platiteľ mzdy žalobcu v čase

uzavretiadohody.Tátoskutočnosťpotomnavodzujedojem,žežalovanýpredmetnúskutočnosťosobitne
od žalobcu pri uzatváraní dohody nezisťoval. Tomu nasvedčuje aj tvrdenie žalobcu o tom, že nemal
vedomosť o uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy súčasne s uzavretím úverovej zmluvy a o tejto sa mal
dozvedieť až po jej predložení veriteľom jeho zamestnávateľovi.

K navrhovanému predloženiu prejudiciálnej otázky Ústavnému súdu alebo Súdnemu dvoru EÚ súd
odkazuje na uznesenie Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 316/2012 v zmysle ktorého, súd odkazuje na
svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že rozhodnutie o predložení prejudiciálnej otázky je vecou výlučnej
kompetencie všeobecného súdu a súd má za to, že sa nepreukázala potreba výkladu komunitárneho
práva. Rovnako čo sa týka navrhovaného určenie dohody o zrážkach o mzdy ako neprijateľnej zmluvnej

podmienky súd návrhu nevyhovel, pričom takýto postup mohol v zmysle § 153 Občianskeho súdneho
poriadku zvoliť aj bez návrhu, keď mal zato, že vyššie uvedené dôvody sú postačujúce na odôvodnenie
jeho rozhodnutia a stotožnil sa aj s tvrdením žalovaného, že žiaden všeobecne záväzný právny predpis
takýto zabezpečovací prostriedok pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia predmetnej
dohody o zrážkach výslovne nezakazoval a ani nevylučoval, no táto skutočnosť nič nemení na vyššie

uvedenom ohľadom ustanovení o právnych úkonoch.

Na záver súd uvádza, že skutočnosťami ohľadom náležitostí zmluvy o úvere, prípadných neprijateľných
podmienkach v nich obsiahnutých, ktoré by spôsobovali neplatnosť dohody titulom plnenie z týchtoneprijateľných podmienok, ako aj skutočnosti súvisiace s uzatváraním úverovej zmluvy či už na strane
žalovaného ako veriteľa a jeho povinností vyplývajúcich mu z ustanovení zákona o spotrebiteľských
úveroch či žalobcu ako spotrebiteľa a jeho postavenia a ochrany ako priemerného spotrebiteľa, tak

ako boli obšírne účastníkmi konania prezentované, nepovažoval vzhľadom na vyššie uvedené dôvody
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy za potrebné sa bližšie zaoberať a tieto môže byť významné pre
posúdenie súdu v prípadnom inom konaní, ktorého predmetom by bolo uplatnenie nárokov z predmetnej
úverovej zmluvy.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane
s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.