Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809200197
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3809200197.6

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o.,sosídlomBratislava,Pribinova25,IČO:35807598,právnezastúpenéhoadvokátskoukanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: I. O.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., V. č. X/XXX, štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie 304,95

Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 20.
októbra 2015, č. k. 16Er/23/2009 - 92, takto

r o z h o d o l :

Návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. exekúciu zastavil, vo výroku II. uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. trovy exekúcie
vo výške 39,50 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia a napokon vo výroku III. zamietol
návrh oprávneného na prerušenie konania. Svoje rozhodnutie vo výroku o zastavení exekúcie odôvodnil
podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku a s poukazom na skutočnosť, že Okresný súd Prievidza
uznesením č. k. 16Er/23/2009 - 55 zo dňa 22.06.2010 uznal dôvodnými námietky povinného proti

exekúcii, ktoré uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k.
4CoE/338/2010 - 64 zo dňa 30.08.2010 nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2010. O trovách exekúcie
súdprvejinštancierozhodolpodľa§196,§200ods.2a§203ods.1Exekučnéhoporiadkuaspoukazom
na príslušné ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení. Po preskúmaní špecifikácie trov exekúcie
a exekučného spisu dospel súd prvej inštancie k záveru, že súdnemu exekútorovi prináležia trovy

exekúcie v celej uplatnenej výške 39,50 Eur. V súlade s ustanovením § 203 Exekučného poriadku,
súd prvej inštancie k náhrade nevyhnutných trov konania zaviazal oprávneného, nakoľko tento zavinil
zastavenie exekúcie, pričom pri podávaní návrhu podľa Exekučného poriadku musel predpokladať,
že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy. Súd prvej inštancie zároveň dospel k záveru, že prerušenie
predmetnej exekúcie nie je podľa zákona prípustné, a preto návrh oprávneného na prerušenie exekúcie
zamietol.

2. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie oprávnený. Namietal, že súd
rozhodol nad rámec zverenej právomoci, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona
bol potrebný, súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, mal tiež za to, že
konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveciažerozhodnutiesúdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal odvolací súd, aby napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
V obsahu odvolania oprávnený uviedol, že exekučný súd sa mal obrátiť na Súdny dvor Európskej únievo veci výkladu čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/ES v tom zmysle, či rozhodcovská doložka, podľa ktorej musí
spotrebiteľ riešiť spory s dodávateľom, ak tak navrhne dodávateľ, v rozhodcovskom konaní, je podľa
§ 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou. Zároveň v odvolaní

oprávnený žiadal, že ak sa súd nestotožní s výkladom ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
tak, ako ho uviedol oprávnený, aby všeobecný súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. prerušil
konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 veta prvá
a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor s princípom
právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.

3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Pokiaľ ide o návrhy oprávneného na prerušenie exekučného konania podľa ustanovení § 109 ods.
1 písm. b/ druhá veta a písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.06.2016,
ďalej len „O.s.p.“, ktorých znenie korešponduje s ustanoveniami § 162 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení, ďalej len „C.s.p.“, odvolací súd dospel k
záveru, že tieto návrhy je potrebné zamietnuť z nasledovných dôvodov:

5. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno

podať žalobu na obnovu exekučného konania.

6. V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia exekučné konanie v zásade nemožno prerušiť,
okrem prípadov, keď tak ustanoví osobitný predpis (napríklad ustanovenie § 14 ods. 5 písm. b/ zákona č.
7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že prerušenie predmetnej exekúcie
nie je podľa zákona prípustné a súd preto návrhy oprávneného na prerušenie exekúcie vznesené v
podanom odvolaní zamietol.

7. Nad rámec uvedeného odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že existuje povinnosť členských

štátov Európskej únie interpretovať vnútroštátne právo eurokonformným spôsobom. Smernica Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má pritom vykladať
v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a
skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej

doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných
prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ
nebol uvedenou doložkou viazaný. Na účely tohto posúdenia je potrebné spresniť, že vzhľadom na

povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica
93/13 zabezpečuje, článok 6 uvedenej smernice musí byť považovaný za ustanovenie rovnocenné s
vnútroštátnymi pravidlami, ktoré majú v rámci vnútroštátneho právneho poriadku právnu silu noriem
verejnéhoporiadku(rozsudokSúdnehodvoraEÚvoveciAsturcomTelecomunicacionesSLprotiCristine
Rodríguezovej Nogueirovej C-40/08).

8. Smernica Rady 93/13/EHS podľa čl. 1 písm. q/ Prílohy považuje za nekalé, neprimerané aj také
podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v
uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Zákaz

neprimeranostijetupotrebnéchápaťtak,žepodnikateľakodruházmluvnástranaspotrebiteľskejzmluvy
nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť
akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok, a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ
vlastne pod tlakom finančnej tiesne a tak podnikateľ môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie
sporu zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje

mu zdroj príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.

9. Samotný návrh oprávneného na položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ odvolací
súd považoval za nedôvodný. Súdny dvor EÚ už v obdobných veciach, v ktorých účastníkom vovnútroštátnom konaní bol i oprávnený, judikoval, že Súdny dvor môže v rámci právomoci zverenej
mu čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ vykladať všeobecné kritériá používané normotvorcom Únie na
definovanie pojmu nekalá podmienka. Nemôže sa však vyjadriť k uplatňovaniu týchto všeobecných

kritérií na osobitnú podmienku, ktorá musí byť skúmaná v závislosti od okolností konkrétneho prípadu. Je
úlohou vnútroštátneho súdu určiť, či sa má zmluvná podmienka v konkrétnej veci považovať za nekalú
vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia zmluvy. V prípade kladnej odpovede je potom úlohou
vnútroštátnehosúduvyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohovyplývajúpodľavnútroštátnehoprávascieľom
ubezpečiť sa, že spotrebiteľ nie je touto podmienkou viazaný (uznesenie Súdneho dvora EÚ zo dňa

16.11.2010, C-76/10, bod 60-63; rozsudok zo dňa 01.04.2004 Freiburger Komunnalbauten C-237/02,
bod 19). Súdny dvor EÚ tak nie je oprávnený uplatňovať právne predpisy Únie na konkrétny prípad,
môže sa len vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov, prijatých inštitúciami únie (rozsudok zo dňa 06.10.2005,
My Travel, C-291/03, bod 43). Predbežné otázky, ktorých položenie navrhol oprávnený, sa
týkajú posúdenia nekalosti konkrétnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ktorú oprávnený
používa vo formulárových zmluvách, a ktoré posúdenie spadá výlučne do pôsobnosti vnútroštátnych

súdov. Pokiaľ oprávnený má za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu zabránilo vymožiteľnosti jeho
pohľadávky, odvolací súd zdôrazňuje, že oprávnenému nič nebránilo uplatniť si svoje zmluvné nároky v
riadnom súdnom konaní, v ktorom by bola zabezpečená rovnosť účastníkov i s pohľadu riadnej aplikácie
ustanovení spotrebiteľského práva.

10. Odvolací súd poukazuje tiež aj na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený
v náleze č. k. I. ÚS 218/2013 - 26 zo dňa 3. júla 2013, v ktorom rozhodnutí ústavný súd uviedol, že
podľa § 254 ods. 3 O.s.p. na exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia
predchádzajúcich častí O.s.p. (vrátane III. časti, v ktorej je § 109 ods. 1 O.s.p.), ak tento osobitný predpis
(Exekučný poriadok) neustanovuje inak. Takým ustanovením, ktoré ustanovuje inak, je ustanovenie § 36

ods. 5 Exekučného poriadku, ktoré vylučuje aplikáciu § 109 O.s.p., pretože má, pokiaľ ide o prerušenie
exekučného konania, vlastné pravidlo. Uvedené závery podľa názoru odvolacieho súdu platia rovnako
aj pre vylúčenie aplikácie ustanovenia § 162 C.s.p.

11. K návrhu oprávneného na prerušenie konania z dôvodu podania návrhu Ústavnému súdu Slovenskej

republiky na konanie o súlade § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s Ústavou Slovenskej
republiky (ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b/ druhá veta O.s.p., resp. ustanovenie § 162 ods. 1 písm.
b/ C.s.p.) odvolací súd navyše ešte uvádza, že prerušiť konanie podľa tohto ustanovenia možno len
vtedy, ak k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou
Slovenskej republiky, dospel konajúci súd a nie účastník konania (k tomu viď R 106/1998). K takému

záveru však tunajší súd nedospel. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, ako ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd, nie je právo na podanie návrhu na zaujatie stanoviska podľa § 109
ods. 1 písm. b/ O.s.p. (I. ÚS 53/10).

12. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr, ako pristúpil k meritórnemu preskúmaniu veci
v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote,
subjektom,ktorýjenapodanieodvolaniaoprávnený,akoajto,čismerujeprotirozhodnutiu,protiktorému
zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.

13. V zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov ak to povaha veci
nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

14. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Podľa § 362 ods. 1 prvá veta C.s.p. (predchádzajúce ustanovenie § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p.)
odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje.17. Podľa § 110 ods. 1 veta prvá C.s.p. (predchádzajúce ustanovenie § 49 ods. 1 veta prvá O.s.p.) ak
má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.

18. Podľa § 121 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 C.s.p. (predchádzajúce ustanovenie § 57 ods. 1, 2, 3 O.s.p.) lehota
podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. Do plynutia lehoty
určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Lehoty určené
podľatýždňov,mesiacovaleborokovsakončiauplynutímtohodňa,ktorýsasvojímoznačenímzhodujes
dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.

Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší
nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

19. Podľa § 386 písm. a/ C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo právnemu zástupcovi
oprávneného riadne doručené prostredníctvom pošty dňa 28.10.2015, kedy splnomocnenec právneho
zástupcu oprávneného potvrdil prevzatie tejto písomnosti svojím podpisom, čo mal krajský súd za
preukázané z vrátenej doručenky, ktorá má charakter verejnej listiny. Nasledujúcim dňom začala

oprávnenému plynúť zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania proti uzneseniu súdu prvej
inštancie, ktorá uplynula dňa 12.11.2015 (t. j. v pracovný deň vo štvrtok). Oprávnený podal,
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, odvolanie elektronickými prostriedkami so zaručeným
elektronickým podpisom na Okresnom súde Prievidza dňa 16.11.2015, teda nepochybne až po uplynutí
zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania.

21. Na základe uvedených skutočností, keďže oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej
inštancie oneskorene, odvolací súd podľa § 386 písm. a/ C.s.p. odvolanie oprávneného odmietol a
nezaoberal sa preto vecnou správnosťou odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a
ani samotnými dôvodmi odvolania.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
C.s.p.)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).