Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. september 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/992/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114218365
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114218365.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu T. podnik W., a.s., so sídlom
v W., ul. E. 1, G.: XX XXX XXX, práv. zast. U.. Q. O., advokátom so sídlom v W., A.. M. W. X - I proti
žalovanej B. T., trvale bytom S., Q. č. XXXX/XX, o zaplatenie XX,XX eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 13C/283/2014-20 zo dňa 12. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania p
o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo

výške 50,70 eur a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku 16,50 eur a titulom trov
právneho zastúpenia 11,83 eur. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalovanej
vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatňovanú sumu, a to v zmysle tam citovaných ustanovení zákona
č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave. Žalovaná cestovala na linke MHD prevádzkovanej žalobcom bez
cestovného lístka, preto je povinná zaplatiť žalobcovi cestovné vo výške 0,70 eur a sankčnú úhradu
vo výške 50 eur. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 150 ods. 2

O.s.p. Žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal čiastočnú náhradu účelne vynaložených trov
konania, tak aby boli primerané výške uplatnenej pohľadávky; 16,50 eur za zaplatený súdny poplatok,
za 2 úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie dňa 09.06.2014 a podanie žaloby na súd dňa 8.8.2014)
po 16,60 eur za úkon + 20% DPH v sume 9,86 eur a 2x 8,04 eur paušál, priznal 20% z trov právneho
zastúpenia sumu 11,83 eur spolu sumu 28,33 eur podľa § 10 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/, c/ , § 18 ods.3
vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

vyhl. č. 184/2013 Z. z..

2. Proti tomuto rozsudku, do výroku ktorým súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania, podal
v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
v časti rozhodnutia o povinnosti nahradiť trovy konania tak, že žalovanú zaviaže povinnosťou zaplatiť
žalobcovi súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 88,70 eur, a to

do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za jeden
úkon právnej služby spolu s režijným paušálom a DPH 20 % v celkovej výške 20,03 eur. Mal za to, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
keďže v danom prípade došlo k nesprávnej aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.. Podľa jeho názoru
súd prvej inštancie rozhodol o neprimeranom znížení trov konania a neodôvodnene priznal trovy konania
vo výške odlišnej od trov konania uplatnených v návrhu na začatie konania. Považoval za nepochybné,

že predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea O.s.p., neprimeranosť trov konania
v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne.Poukázal na ustálenú prax, najmä rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/32/2009 a
sp. zn. 7Co/64/2009, ako aj dôvodovú správu k novele Občianskeho súdneho poriadku a zákon č.
384/2008 Z. z., účinný od 15.10.2008. Mal za to, že v rámci rozhodovacej činnosti súdu v zmysle

ustálenej súdnej praxe je aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. primeraná len v situácii, kedy
suma náhrady trov konania viacnásobne prevyšuje sumu istiny, ktorá je predmetnom konania, čo však
v danej veci splnené nie je. Nakoľko uplatňované trovy konania neprekračujú niekoľkonásobne sumu
istiny, a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu za právnu službu za minimálny počet úkonov,
za ktoré je stanovená minimálna sadzba, súd nesprávne v rozhodnutí aplikoval ustanovenie § 150

ods. 2 O.s.p.. Vychádzajúc z uvedeného mal zároveň za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v
napadnutej časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z čoho plynie záver, že účastníkom konania
bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa §
142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania, a priznať žalobcovi ako
úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. V prejednávanej veci za
účelne uplatnené trovy konania považoval zaplatenie súdneho poplatku z návrhu a minimálnu tarifnú

odmenuzaprávneslužbypodľavyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyč.655/2004Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Poukázal na to, že zaplatenie
súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou žalobcu, v dôsledku čoho nemožno podľa správneho
úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku.
Okrem uvedeného samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní je náročný

a zložitý proces, vyžadujúci si i primeranú časovú náročnosť. Uviedol, že právo účastníka nechať
sa zastupovať advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv.
drobných sporoch, a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a ktoré v
bode 29 Preambuly deklaruje, že "neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy." Na podporu svojej

argumentácie spomenul uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/271/2009, v ktorom odvolací
súd dospel k záveru, že žalobca, ktorý bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má
ako úspešný účastník právo na náhradu /okrem vlastne účelne vynaložených trov i/ trov spojených s
poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v označenom spore poskytol splnomocnený advokát. Na záver
zdôraznil, že rozsah zníženia náhrady trov v danom prípade odporuje dobrým mravom a považoval

za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby žalovaná neznášala trovy procesne úspešného
žalobcu, ktoré mu vznikli, vrátane trov právneho zastúpenia, v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p..

3. Žalovaná sa k odvolaniu podanému žalobcom písomne nevyjadrila.

4. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/,
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa ktorého
súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodoval. Napriek zmene právnej úpravy odvolací súd
posudzoval rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania podľa ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku, pretože ustanovenia § 200ea a § 150 ods. 2 O.s.p. podľa ktorých súd prvej inštancie
rozhodoval o náhrade trov konania nemá svoj ekvivalent v novej úprave civilného konania.

5. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej

inštancie je potrebné v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania ako vecne správne potvrdiť
podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Odvolaním žalobcu bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie iba vo výroku o náhrade trov
konania žalobcu, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť rozhodnutia a

rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti sa stal právoplatným a týmto rozhodnutím odvolacieho
súdu je nedotknutý.

7. Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

8. Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť.9. Citované ustanovenie umožňovalo súdu v osobitných prípadoch nepriznať alebo znížiť trovy konania,
resp. ich náhradu. Naproti ustanoveniu § 150 ods. 1 O.s.p., z ktorého pre súd takáto možnosť vyplýva
iba vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.

bola zákonom viazaná výlučne na splnenie dvoch podmienok. Prvou bola skutočnosť, že ide o drobný
spor a druhou, že trovy konania, ktorých náhradu si účastník uplatňuje, sú neprimerané voči pohľadávke,
ktorá je predmetom konania. Pri aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. teda nebolo potrebné, ako sa
mylne domnieva žalobca, skúmať pomery účastníkov konania.

10. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 150 ods. 2 bola do Občianskeho súdneho poriadku
doplnená na základe zákona č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15.10.2008 v nadväznosti na prijatie
Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Zákonodarca v predmetnom ustanovení v súlade s európskymi
štandardmi vytvoril pre súd možnosť znížiť trovy, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach
neprimerané. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach totiž má byť vymoženie pohľadávky s čo

najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci
z hľadiska odmeny advokáta. Z dôvodovej správy k príslušnej novele Občianskeho súdneho poriadku
síce vyplývalo, že uplatnenie moderačného práva súdu v zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 prichádza
do úvahy predovšetkým v prípadoch, kedy trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu
ako samotná pohľadávka, čo však neplatí absolútne, na druhej strane treba zdôrazniť, že znenie

predmetného ustanovenia umožňovalo súdu trovy konania nielen znížiť, ale z obdobných dôvodov aj
nepriznať.

11. V danej veci bola predmetom konania pohľadávka žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 50,70 eur.
Išlo teda o tzv. drobný spor, keď predmet konania nepresahuje výšku 1.000,- eur a zároveň nejde o vec

uvedenú v § 200ea ods. 2 O.s.p.. Tým bola splnená jedna z dvoch podmienok pre využitie moderačného
práva súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.. Žalobca,
ktorý bol v merite úspešný a ktorému podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov konania, si uplatnil k
náhrade trovy konania v celkovej výške 105,20 eur, z čoho zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie
konania predstavoval sumu 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia sumu 88,70 eur, ktoré trovy konania

tak predstavovali viac ako dvojnásobok uplatnenej istiny. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel v
zhode so súdom prvej inštancie k rovnakému záveru, že výška náhrady trov konania pôvodne uplatnená
žalobcom nebola primeraná uplatnenej istine, čím zároveň došlo k splneniu druhej podmienky v záujme
jej zníženia.

12. Odvolací súd nespochybňuje, že zabezpečenie vykonávania úkonov právnych služieb spojených
zo zastupovaním účastníka v občianskom súdnom konaní je náročný a zložitý proces, vyžadujúci si i
primeranú časovú náročnosť, zároveň je mu však z úradnej činnosti známe, že žalobca vedie veľký
počet sporov rovnakého charakteru, predmetom ktorých je nárok na zaplatenie cestovného a úhrady
za cestovanie bez platného cestovného lístka, pričom ide o spory, ktoré z uvedeného dôvodu nemožno

označiť za skutkovo, právne a časovo náročné. Z obsahu spisu je zrejmé, že návrh na začatie konania v
danej veci je takmer identický s návrhmi, ktorými už žalobca inicioval početné konania, kedy zakaždým
dochádza k zmene vyplnených údajov o prípade a cestujúcom z priloženého hlásenia o porušení
tarifnýchaprepravnýchpodmienok,vyhotovenomrevízoromžalobcu,pričomvykonanieďalšiehoúkonu,
resp. vyvinutie ďalšej činnosti zo strany právneho zástupcu, súvisiacej s účelným uplatňovaním práva

proti druhému účastníkovi, preukázané nebolo.

13. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zastáva názor, že žalobcovi priznaná náhrada trov konania v
celkovejvýške28,33eurjeprimeranávýškeuplatnenejistiny,vdôsledkučohojevsúladesustanovením
§ 150 ods. 2 O.s.p..

14. Vzhľadom k skutočnosti, že pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách
konania boli v danom prípade splnené všetky zákonné predpoklady, pričom miera zníženia náhrady
trov konania žalobcu sa odvolaciemu súdu nejaví ako neprimeraná a stotožňuje sa s ňou, odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania ako vecne správny

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd priznal náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).