Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/73/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107209607
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8107209607.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcov: 1/ F. W., rod. G., bytom Y., S.
XX, občianka SR, 2/ J. G., bytom Y., H. X, občan SR, obaja zastúpení Ing. I. W., bytom Y., I. XX, proti
žalovanému: ZLATÁ STUDŇA, s.r.o., Široké 631, IČO: 36 499 552, právne zastúpenému Mgr. Pavlom
Horovčákom, advokátom, Košice, Hroncova 3, o ochranu osobnosti, o odvolaniach žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 30.9.2013 č.k. 17C/93/2007-372 a proti dopĺňaciemu rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 9.1.2014 č.k. 17C/93/2007-410, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 30.9.2013 č.k. 17C/93/2007-372 v spojení s
dopĺňacím rozsudkom zo dňa 9.1.2014 č.k. 17C/93/2007-410 vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcom po 5.000,- eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V ostatných výrokoch rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušuje a v rozsahu zrušenia vracia
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1) Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zo dňa 30.9.2013 č.k. 17C/93/2007-372 rozhodol, že :

„Žalovaný Zlatá Studňa s.r.o. so sídlom Široké 631, IČO: 36 499 552 p o r u š i l osobnostné práva
žalobcov F. W., rod. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., S. XX a MUDr. J. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., H.
X tým, že použila ich obrazovú snímku bez ich súhlasu na reklamné účely.

Žalovaný je p o v i n n ý za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov poskytnúť im
zadosťučinenie vo výške po 5.000 EUR každému, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade na trovách konania 781,94 EUR a zaplatiť
ich do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet ich právneho zástupcu Ing. I. W., Y., I. XX.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 766 EUR a zaplatiť ho na účet Okresného
súdu v Prešove do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

V dôvodoch rozhodnutia najskôr uvádza skutočnosti vyplývajúce z rozhodnutia odvolacieho súdu v
predmetnej veci zo dňa 22.9.2011, ktorým okrem výroku o zamietnutí návrh vo zvyšku, boli zrušené
ostatné výroky predtým vydaného rozsudku súdu prvého stupňa. Cituje názory odvolacieho súdu a
konštatuje, že viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p. doplnil dokazovanie
o výsluchy svedkov J. G., F. G., Ing. J. N., W. G., Mgr. I. G., vypočul znalcov, ktorí boli poverení

vypracovaním znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava, Ing. N. Y.
a Mgr. B. C.. Konštatuje, že:

a) Žalobcovia sa podanou žalobou zo dňa 25.4.2007 domáhali ochrany osobnostných práv, ktoré
žalovaný porušil tým, že bez ich súhlasu použil ich obrazovú snímku na reklamné účely v r. 2006 na
svojich reklamných pútačoch, ktorými propagoval distribúciu a predaj svojich výrobkov minerálnych
vôd Zlatá Studňa formou papierovej násadky, na ktorej bola umiestnená obrazová snímka žalobcov
tvoriacich tanečný pár a reklamný slogan „So živou vodou je aj tanec ľahší“, ktorý používala na
propagáciu svojich výrobkov žalovaná strana využívajúc pritom aj generálne reklamné partnerstvo v
reality šou „Let´s Dance, tanečná horúčka na Markíze“. Uvedené papierové násadky boli umiestnené
okolo uzáverov fliaš na minerálnych vodách produkovaných žalovaným, ktoré boli distribuované do
veľkoobchodnej i maloobchodnej siete jeho odberateľov. Obrazová snímka žalobcov, na ktorej sú
odfotografovaní ako tanečný pár spoločenských tancov a ktorá bola použitá bez súhlasu žalobcov v
reklamnej kampani žalovaného, pôvodne vznikla v novembri 2002 a bola vyhotovená na objednávku
spoločnosti USS STEEL za účelom vyhotovenia veľkoplošnej fotografie, resp. billboardu propagujúceho
reprezentačný ples USS Steel 11.1.2003. Neskôr v roku 2005 bola pôvodná fotografia žalobcov s ich
súhlasom použitá pre potreby tanečného klubu „Tanečná škola C.“, ktorého boli žalobcovia členmi
na propagáciu tanečnej súťaže „CASSOVA OPEN 2005“. Žalovaný použil pre svoje reklamné účely
obrazové snímky - fotografie žalobcov bez ich súhlasu, pričom obrazovou snímkou je identifikovateľným
spôsobom nasnímaná ich fyzická podoba. Žalobcovia kontaktovali žalovaného 11.1.2007 v snahe sa
mimosúdne dohodnúť, pričom žalovaný odkázal žalobcov, aby v tejto veci rokovali s ich právnym
zástupcom Mgr. C. R., ktorý pri osobnom stretnutí uznal, že žalovaný neoprávnene zasiahol do
osobnostných práv žalobcov a tlmočil aj snahu žalovaného so žalobcami sa primerane finančne
vyrovnať, ale následne listom z 12.3.2007 žalovaný žalobcom oznámil, že nesúhlasí s ich písomným
návrhom mimosúdnej dohody a keďže žalovaný nenavrhol ani iné riešenie, ani žiadne ospravedlnenie za
svoje konanie, žalobcovia opätovne oslovili právneho zástupcu žalovaného listom z 23.3.2007, na ktorý
nedostali odpoveď. V prípade žalobcov sa za neoprávnený zásah do ich osobnostných práv žalovaným
nejaví dostačujúce morálne zadosťučinenie, pretože je už jednak neaktuálne, nakoľko v súčasnosti už
nie sú v predaji fľaše minerálnych vôd s uvedenou reklamnou násadkou, ktoré boli aktuálne v čase
vysielania reality šou „Let´s Dance, tanečná horúčka na Markíze.“ Do úvahy neprichádza ani morálne
zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia sa žalovaným, preto sa žalobcovia domáhajú za neoprávnený
zásah do ich osobnostných práv žalovaným poskytnutia finančného zadosťučinenia, a to pre každého vo
výške 250.000,- Sk. Žalovaný je na slovenskom hospodárskom trhu jedným z najväčších súťažiteľov v
oblasti produkcie minerálnych vôd, sirupov a iných produktov, a tým, že bez súhlasu žalobcov použil ich
podobu v reklame, ktorej cieľom je v konečnom dôsledku dosiahnutie zisku, pripravil žalobcov minimálne
o honorár za ich nedobrovoľné pôsobenie v jeho reklamnej kampani, pretože na reklamné účely si
žalovaný mohol prenajať tanečný klub účinkujúcich v spomínanej tanečnej súťaži, čo by si vyžiadalo
uhradiť určitú výšku ich honorárov a práve táto minimálna výška honorárov, na ktorú by pri reklame
žalovaný vyplatil, by mala predstavovať toto finančné zadosťučinenie.

b) Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Potvrdil, že použil na svojich produktoch papierové násadky, ktoré
neboli vyrobené žalovaným, ale dodané košickou tlačiarenskou firmou Harlequin Quality na základe
zmluvy o dielo. Žalovaný týmito násadkami chcel podporiť reklamnú kampaň v rámci reklamy „Let
´s Dance.“ Požiadavka žalovaného na tohto dodávateľa bola, aby jej vyhotovil grafické znázornenie
s motívom sponzorstva „Let´s Dance“ a aby na nej bol písomný slogan, ktorý žalovaný použil na
násadke „So živou vodou je tanec ľahší.“ Žalovaný nemal dojem, že je tam známy tanečný pár, nemal
záujem parazitovať na tanečníkoch. Zobrazenie plní len funkciu grafického symbolu tanca a je jedno,
či tam bolo zobrazenie žalobcov alebo iných osôb, alebo len nákres z hľadiska tanečného efektu. Z
tohto pohľadu žalobcovia výrazne preceňujú úlohu a dôležitosť grafického znázornenia na násadke.
Žalobcovia dostatočne nepreukázali, že žalovaný zasiahol do ich osobnostných práv a uvádzajú, že sa
len spoznali na násadke. Ak by sa aj preukázalo, že došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov,
neznamená to, že im patrí odškodnenie vo výške, ako ho žiadajú a sumu považujú za premrštenú.
Žalovaný nemal úmysel ani zámer poškodiť žalobcom, aj keď si je vedomí objektívnej zodpovednosti v
tejto záležitosti. Žalovaný nedosiahol žiadny vysoký zisk z toho, a takisto neprofitoval a nemal teda ani
zisk z titulu použitia násadok. Žalovaný ako reklamný partner Televízie Markíza, konkrétne v relácii
„Let´s Dance“ smeroval svoje aktivity k popularizácii svojich výrobkov, a to sa týkalo aj finančnej podpory
konkrétnej relácie, čo je vyjadrené na tejto násadke, ale to nijako priamo nesúvisí s obrazom na tejto
násadke.

V ďalšom prvostupňový súd popisuje v dôvodoch rozhodnutia obsah svedeckých výpovedí svedkov
J. G., F. G., Mgr. I. G., Ing. J. N., výpovedí pracovníkov Kriminalistického a expertízného ústavu Ing.
N. Y. a Mgr. B. C., ktorí vypracovali pre účely tohto konania znalecký posudok. Po vyhodnotení týchto
dôkazov i dôkazov vykonaných pred uvedeným rozhodnutím odvolacieho súdu mal za preukázané,
že na reklamnej násadke na výrobkoch žalovaného sú jednoznačne zobrazení žalobcovia, ktorí nedali
súhlas k použitiu ich zobrazenia na reklamné účely žalovaného. Ide o identické osoby na reklamnej
násadke s osobami z fotografie na billboarde a totožnosť osôb na násadke s obrazovou snímkou je
identifikovateľným spôsobom preukázaná. Za rozhodujúci dôkaz pre identifikovateľnosť žalobcov na
násadke reklamy súd prvého stupňa považoval znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho
ústavu Policajného zboru v Bratislave č. PPZ 6562, v ktorom znalci vyslovili jednoznačný záver
pokiaľ ide o porovnanie fotografie, ktorá bola podkladom pre vyhotovenie billboardu s vyobrazením
žalobcov v životnej veľkosti so zobrazením na spornej reklamnej násadke na fľašiach minerálnej vody.
Použitím metódy vizuálneho pozorovania a komparačnej metódy, ako aj metódou položením zobrazenia
vedľa seba, metódou prekrytia zobrazení a metódou porovnania uhlov, hlavného motívu zobrazenia,
bola zistená zhoda v detailoch zobrazenia, zhoda v základných uhloch hlavného motívu a zhoda v
zobrazení pozície vybraných znakov po aplikácii uhlových korekcií. Pri výsluchu znalec Ing. N. Y.
doplnil, že papierová násadka, ktorá bola k dispozícii, bola nižšej kvality ako veľkoplošné zobrazenia,
ale dala sa porovnávať uvedenými metódami. Znalkyňa Mgr. B. C., ktorá pracovala antropologickou
somatoskopickou metódou na preukázanie, alebo vylúčenie totožnosti porovnávaných osôb uviedla, že
porovnávala znaky na tvári a hlave osoby, ktoré sa metricky nevyjadrujú, udávajú sa v určitých stupňoch,
porovnávala skupinové znaky, ako aj individuálne, ako tvar očnice, výška slizničnej časti hornej pery,
jazvy, znamienka, pričom z vyhodnotenia týchto znakov vyplynul záver, že u ženy bolo vyhodnotených
25 morfologických znakov, z ktorých vyplýva, že na priloženom bilboarde, ako aj na obrázkoch, ktoré
mala k dispozícii, diapozitívoch, je s vysokou pravdepodobnosťou zobrazená rovnaká osoba a v prípade
muža bolo vyhodnotených 28 morfologických znakov, z ktorých vyplýva, že na predloženom billboarde
a exponovaných obrázkoch, je s veľkou pravdepodobnosťou zobrazená rovnaká osoba. Výsluchom
svedka Ing. J. N. bolo zistené, že tento neporovnával fólie, ktoré sú v ZP Kriminalistického ústavu
označené pod č. 3, nepracoval s metódou kriminalistická antropológia, ale ako znalec odboru elektroniky
a v odbore kriminalistika postupoval tým spôsobom, že použil metódy výpočtovej techniky a vykonal
binárne porovnanie formou lineárneho zväčšenia určitých bodov na obrázkoch, ktoré mal k dispozícii.
Znalci Kriminalistického ústavu boli oboznámení s posudkom Ing. N. a zistili, že v ňom nie je uvedený
postup, ani metóda spracovania, preto nie je jasné k akým záverom sa mohol dopracovať a sú v ňom
uvedené konštatovania, ktoré nemajú ani logickú súvislosť s danou vecou. Na str. 7 jeho posudku
sú uvedené merania za účelom potvrdenia linearity zväčšeniny, ako uvádza Ing. N., kde sú uvedené
hodnoty uhlov, priamok a bodov, z ktorých ale nie je zrejmé, ako dospel k takýmto hodnotám. Jeho
posudok neobsahuje prílohovú, ani obrazovú časť, kde by bolo vysvetlené, na základe čoho dospel
k týmto hodnotám, preto je posudok nepreskúmateľný. Pre tieto nedostatky pre účely dokazovania
v predmetnej veci je tento posudok nepoužiteľný. Jednoznačný záver o zidentifikovaní žalobcov so
zobrazením na násadke použitej na fľašiach s minerálnou vodou vyplýva i zo svedeckých výpovedí
Mgr. I. G., F. G., J. G., ktorí jednoznačne vypovedali, že na násadkách na fľašiach minerálnych vôd,
ktoré boli bežne v obchodnej sieti, spoznali žalobcov v rade 1, 2 a jednoznačne ich identifikovali.
Identifikovateľnosť žalobcov na násadke bola teda preukázaná jednoznačne. Týmito dôkazmi bolo
vyvrátené tvrdenie žalovaného, že sa nejedná o zhodné osoby. Jeho obrana vyplývajúca zo záverov
posudku Ing. N. nebola opodstatnená, pretože pre konštatované nedostatky nemá žiadnu výpovednú
hodnotu. Prijaté závery o identite žalobcov so zobrazením na reklamných násadkách podporuje aj
svedecká výpoveď N. G., ktorý ako fotograf vyhotovil pre účely USS STEEL fotografie so žalobcami a mal
k dispozícii všetky diapozitívy v počte 9 s tým, že diapozitívy č. 5, 6 si odkúpil objednávateľ USS STEEL
a poskytol ich tlačiarni, kde aj tieto diapozitívy ostali a neboli mu už vrátené. Práve z týchto diapozitívov
č. 5,6 boli urobené reklamné násadky. Svedok ďalej potvrdil, že ho kontaktoval p. Y. z tlačiarne
HARLEQUIN QUALITY s tým, že použil jeho diapozitív a navrhoval mu, aby mu dal potvrdenie, že si ho
od neho odkúpil, čo mu odmietol urobiť. Aj táto svedecká výpoveď teda preukazuje za akých okolností
došlo k použitiu podobizne žalobcov k výrobe reklamných násadok použitých na minerálnych vodách
žalovaného, keď došlo k vedomému a úmyselnému použitiu diapozitívov so zobrazením žalobcov na
výrobu reklamnej násadky bez ich súhlasu. I tento svedok potvrdil, že jednoznačne na násadkách je
použitý záber, ktorý on vyhotovil a sú na ňom jednoznačne žalobcovia.

Na základe takto zisteného skutkového stavu prvostupňový súd konštatoval, že ochrana osobnosti
je nárokom upraveným v Občianskom zákonníku. Po citácii ust. § 11, § 12 ods.1 - 3, § 13 ods.1 -
3 Obč. zák. uviedol, že ochrana podoby fyzickej osoby a ochrana prejavov osobnej povahy patrí do
oblasti občianskoprávneho zabezpečenia jednotlivých hodnôt osobnosti fyzickej osoby. Pod podobou
fyzických osôb sa rozumejú jej charakteristické rysy, ktoré či už obrazom, kresbou, fotografiou, filmových,
televíznych snímkov, sochou, či iným zobrazením znázorňujú jej individualizovaný telesný vzhľad, najmä
jej tvár a postavu. To isté platí o ochrane hmotného zachytenia podoby fyzickej osoby na podobizeň,
či na iný obrazový snímok. Podobizňou je portrét fyzickej osoby, na ktorom je hmotne zachytená jej
podoba. Obrazové snímky predstavujú zachytenie podoby fyzickej osoby na obraze. Nejde o portrét,
ale o iný obraz, na ktorom je však podoba fyzickej osoby zachytená, hoci aj podružne, či náhodne
identifikovateľným spôsobom. Iným snímkom sa rozumie tiež podobizeň, ktorá však nie je všeobecne
identifikovateľným spôsobom zachytením podoby zobrazenej fyzickej osoby, ale je postačujúca na
jej identifikovateľnosť. Podmienkou ochrany práva na podobu i práva k podobizni je, aby osoba
zobrazeného bola na základe zobrazenia identifikovateľná. Aj keď nie je možno zobrazenú osobu
bezpečne identifikovať z podobizne, alebo obrazového snímku (napr. pretože rysy osoby sú nejasné,
rozmazané ap.) pôjde o podobizeň, príp. obrazový snímok, ak identita zobrazeného vyplýva eventuálne
z iných súvislosti, za ktorých k použitiu snímky došlo. Obsahom práva k podobizni a k obrazovému
snímku podľa § 12 je užívacie a dispozičné právo subjektu vo vzťahu k podobizni. Toto právo zahŕňa
oprávnenie používať akýmkoľvek spôsobom podobizeň sám, a to v origináli, alebo v rozmnoženinách,
ktoré vyhotoví, ako aj oprávnenie udeľovať na takéto použitie povolenie iným osobám v pozitívnom
zmysle a v zmysle negatívnom zahrňuje obsah oprávnenia brániť sa proti neoprávnenému použitiu
podobizne. Subjektom práva k podobizni je vždy zobrazená osoba a podmienkou ochrany práva na
podobizeň je, aby táto osoba zobrazeného bola na základe zobrazenia identifikovateľná. Prípustnou
formou občianskoprávnej ochrany o určenie, že sa neoprávnene zasiahlo do osobnostnej sféry môže byť
žaloba na ochranu podľa § 11 OZ. V tomto prípade nejde o určovaciu žalobcu podľa § 80 písm. c) O.s.p.
a žalobca nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na takomto určení. Následkom neoprávneného
zásahu je majetková ujma spočívajúca v znížení cti, dôstojnosti žalobcu, ktorá mu ako následok vznikla.
V konaní o ochranu osobnosti súd skúma iba oprávnenosť, či neoprávnenosť zásahu. Neoprávneným
zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených ust. § 11 a je v
rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu stanovenými právnymi prostriedkami. Predpokladmi
občianskoprávnej ochrany osobnosti je 1. neoprávnený zásah do práva na ochranu, 2. spôsobilosť
zásahu porušiť, alebo ohroziť všeobecne osobnostné právo fyzickej osoby a 3. príčinná súvislosť s
neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu
spočívajúcu v porušení, či iba v ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy.
Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je chovanie, ktoré zasahuje do všeobecného
osobnostného práva fyzickej osoby a je zároveň v rozpore s objektívnym právom. O neoprávnený
zásah nejde, ak existuje súhlas dotknutej fyzickej osoby. Nie každý neoprávnený zásah bude objektívne
spôsobilý, je ním však vtedy, ak je spôsobilý porušiť, alebo ohroziť všeobecné osobnostné právo bez
ohľadu na zavinenie.

V prípade žalobcov došlo k zverejneniu ich podobizne v prestížnej súťaži Let´s Dance na reklamných
násadkách fliaš minerálnej vody, ktoré žalovaný distribuoval na trhu v rámci svojej obchodnej činnosti.
Súd má za to, že ochrana osobnosti vo forme ako si ju uplatnili žalobcovia, ako špecifický druh žaloby
podľa § 11 Občianskeho zákonníka, nie je určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) O.s.p., a preto nie je
potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na takomto určení. Tento neoprávnený zásah do práv
na ochranu žalobcov je daný tým, že žalovaný bez ich súhlasu, porušil ich osobnostné práva, a to právo
na ochranu ich podobizne, keď ich podobizeň použil na reklamných násadkách svojich výrobkov, ktoré
distribuoval na trhu. Prípustnou formou ochrany osobnosti môže byť i žaloba o určenie, že sa určitým
spôsobom neoprávnene zasiahlo do osobnostnej sféry žalobcov chránenej ust. § 11 OZ. V tomto prípade
nejde o žalobu na určenie podľa § 80 O.s.p. a žalobca nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na
takomto určení. Súd aj s poukazom na judikatúru, ktorá rieši túto problematiku, nepovažuje za potrebné
preukazovať naliehavý právny záujem na určovacej žalobe.

Ľudská dôstojnosť predstavuje najvyššiu hodnotu ochrany, je objektívne ústavnou kategóriou, preto
akýkoľvek zásah ľudskej dôstojnosti treba vnímať ako veľmi závažný zásah, ťažko „repasovateľný“. V
prípade zásahu do základného práva na súkromný a rodinný život (chránený v čl. 10 Listiny základných
ľudských práv a slobôd, čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv, vrátane práv tzv. sféry súkromného
života jednotlivca a teda samej podstaty ľudstva a ľudskej dôstojnosti) majú všeobecné súdy podľa

čl. 1 Ústavy SR poskytnúť čo najširšiu a najadekvátnejšiu ochranu týmto právam. Subjektívny prvok
zavinenia má význam len pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods.2 OZ, v rámci
zohľadnenia okolností, za ktorých došlo k porušeniu práva. Na reklamnej násadke použitej žalovaným
na jeho výrobkoch sú jednoznačne zobrazení žalobcovia, ktorí nedali súhlas k použitiu ich zobrazenia
na reklamné účely žalovaného, preto ich právo na ochranu podobizne spadá pod ochranu osobnosti v
zmysle § 11 OZ, ako rýdzo osobnostné právo a následkom tohto neoprávneného zásahu je majetková
ujma spočívajúca v znížení cti, dôstojnosti žalobcov, ktorá im vznikla. V dôsledku šírenia ich podobizne
vo forme reklamnej násadky bola znížená ich dôveryhodnosť, keď vznikli v ich súkromnom okolí, ako
aj v kruhoch odbornej tanečnej komunity pochybnosti a podozrenia, že žalobcovia využili a podviedli
svoj materský tanečný klub a stali sa súčasťou propagácie súťaže Let´s Dance, obišli svoj tanečný
klub, ktorý ich vychoval, a teda mal čo povedať k ich prípadnému angažovaniu v tejto reklamnej akcii.
Naviac materský klub tanečníkov v zmysle stanov, má nárok na výchovné, resp. nárok na finančnom
profitovaní, resp. spolupodieľaní sa na ziskoch za tanečnú činnosť. Žalobcovia tieto podozrenia nevedeli
vyvrátiť ani voči vedeniu materského klubu, preto museli podať túto žalobu a naviac to malo o to
závažnejší dopad, že žalobcovia boli tanečníkmi najvyššej tanečnej triedy „S“, majstrami SR, boli známi
na medzinárodnej tanečnej scéne, takže v ich prípade tanečný klub mal nárok na vyššie výchovné,
úmerné ich kvalite a uvedené udalosti takto zbytočne prispeli k útokom a konfliktom v materskom
tanečnom klube, v dôsledku ktorých mali od klubu menej priestoru na tréning, ktorým by si udržiavali
svoju kvalitu, čo v spojení s nedôverou ostatných tanečníkov v údajnú neserióznosť konania žalobcov
tiež viedlo k rozpadu perspektívneho športového tanečného páru. Na tomto nič nemení, že žalovaný
nemusel poznať a nevedel odhadnúť dôsledky svojho konania, ktoré značnou mierou prispeli k rozpadu
športového tanečného páru žalobcov, pretože žalovaný nesie objektívnu zodpovednosť za zásah do
osobnostných práv žalobcov. Žalovaná strana ako vyplynulo z prednesu ich zástupcu, nemala uzavretú
písomnú zmluvu o výrobe reklamných násadok, ktorou by ošetrila tieto následky a napriek požiadavke
súdu do skončenia pojednávania nepredložila žiadne vyčíslenie sumy, za ktorú boli fľaše so spornou
násadkou predané a nepreukázala ani zisk, ktorý mala z tohto predaja, hoci jej táto povinnosť bola
opakovane ukladaná od 16.4.2008 až do skončenia sporu.

Súd má za to, že morálna satisfakcia nie je postačujúca vzhľadom na následky, ktoré vyvolala žalovaná
strana použitím podobizne žalobcov na reklamné účely, pretože na strane žalobcov došlo v značnej
miere k zníženiu dôstojnosti aj dôveryhodnosti v súkromnom okolí, ako aj v kruhu tanečnom, kde
pôsobili. Za závažnú ujmu, ktorá vznikla žalobcom súd považuje skutočnosť, že žalobcovia boli vystavení
rôznym útokom, prejavom nedôveryhodnosti a konfliktov s materským tanečným klubom, ktoré v
konečnom dôsledku viedli k rozpadu perspektívneho športového tanečného páru, ktorého výchova na
úroveň vrcholového športovca je dlhoročná a materský tanečný klub od tanečníkov požaduje nárok na
výchovné, teda má nárok finančne profitovať, spolupodieľať sa na ziskoch za ich tanečnú činnosť. Naviac
žalobcovia v rade 1, 2 takto boli vystavení podozrievaniam, že využili a podviedli svoj materský tanečný
klub. Tieto dôsledky práve z reklamnej činnosti žalovaného, pri ktorej bola zneužitá ich podobizeň,
im spôsobili značnú ujmu a súd má za to, že vyjadrením tejto nemajetkovej ujmy je výška vyjadrená
v peniazoch, ktorú súd priznal. V predmetnom zadosťučinení nejde len o posúdenie, že od času
kedy vznikol tento zásah do rozhodnutia súdu ubehlo niekoľko rokov, a že teda tento účinok je už
oslabený a stráca svoju funkciu, ale práve o následky, ktoré vznikli žalobcom, ktoré ich postihli vo
forme straty dôveryhodnosti, podozrenia z podvodov, z finančných ziskov mimo tanečný oddiel, ako
aj celkovej straty profitu tanečného oddielu za výchovu tanečníkov a konečným následkom rozpad
vrcholového športového tanečného páru, ako následok reklamy a formy podnikania žalovaného. Pre
úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť
alebo ohroziť práva chránené ust. § 11 OZ. Pri úvahe o primeranosti výšky náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch je potrebné prihliadať na účel a funkcie tohto inštitútu pri ochrane osobnosti, t.j.
primerane so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok
neoprávneného zásahu, keď nemajetková ujma, ktorá vznikla porušením osobnostných práv sa vo
všeobecnom zmysle nedá „odškodniť“ a rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nemožno ani exaktne
kvantifikovať a vyčísliť a možno za ňu poskytnúť len satisfakcie. Zároveň výška náhrady nemajetkovej
ujmy má aj preventívno-sankčnú funkciu, keď má odrádzať rušiteľa chránených osobnostných práv od
protiprávneho konania, čo vyžaduje, aby išlo o sankciu patrične dôraznú a dostačujúcu, teda primeranú.
Otázka miery zavinenia žalovaného pre určenie výšky náhrady podľa § 13 ods. 3 OZ je spoluurčujúca
a narastá úmerne k miere zavinenia žalovaného. K tomuto súd poznamenáva, že žalovaný odmietol
poskytnúť ospravedlnenie žalobcom za neoprávnene zneužitie ich osobnostných práv a neurobil nič na
zmiernenie následkov, ktoré tým konaním žalovaného vznikli žalobcom.

Súd pri úvahe o primeranej satisfakcii za nemajetkovú ujmu vychádzal z celkových okolností prípadu,
keď hodnotil povahu a spôsob neoprávneného zásahu, charakter a rozsah zasiahnutej hodnoty
osobnosti, trvanie a dopad na postavenie žalobcov. Pri vyjadrení miery, akou bola zásahom znížená
dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti je potrebné vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah
vyvolal v rodine, či spoločenskom prostredí žalobcov. Finančné zadosťučinenie prichádza do úvahy, keď
porušenie základného práva už nemožno napraviť. Preto výška 5.000,- eur, ktorú súd priznal každému
žalobcovi, vyjadruje tie straty, ktoré utrpeli žalobcovia v dôsledku neoprávneného zásahu zo strany
žalovaného a zároveň aj následky, ktoré ich postihli a nemožno ich už napraviť. Naviac žalovaný neurobil
nič na zmiernenie týchto následkov.

Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka HARLEQUIN QUALITY, ktorého pôvodne žalovaný žiadal pribrať
na jeho stranu, v ďalšom konaní už netrval na vstupe tohto vedľajšieho účastníka z dôvodu, že sa s
ním nemôže skontaktovať a tiež z dôvodu, že táto spoločnosť nechce ani vstúpiť do konania, a preto
nemožno postupovať proti jej vôli. Keďže tento návrh žalovaný nevzal späť, súd rozhodol o ňom podľa
§ 93 ods. 1 O.s.p. tak, že ho nepribral do konania na strane žalovaného.

Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobcovia v konaní boli
úspešní, preto im patrí náhrada účelne vynaložených trov konania, ktoré predstavujú náklady cestovné.
Celkové náhrady predstavujú cestovné náklady v súvislosti s účasťou na pojednávaniach žalobcov dňa
10.12.2007, 13.2.2008, 10.3.2008, 16.4.2008, 5.5.2008 vo výške 686,40 Sk, 686,40 Sk, 689,70 Sk,
691,70 Sk, 697,40 Sk a 13.10.2010 vo výške 19,95 eur, vypočítaná podľa vzorca
(km x suma za km)+(km x priem.spotreba/100km x cena PHM) ďalej náhrady nákladov cestovných
za 3 cesty z Y. do H. 3.4.2009, 3.2.2010, 6.5.2010 a späť v súvislosti s predložením dôkazového
materiálu Kriminalistickému a expertíznemu ústavu za znaleckú expertízu, ktoré súd považuje za účelne
vynaložené náklady, vzhľadom na objem a rozsah dôkazového materiálu, ktorý bolo potrebné predložiť
na žiadosť znalcov (1 cesta 2x410 km x 3 vo výške 200,52 eur, 200,90 eur, 204,27 eur) a ďalej sú to
cestovné náhrady v súvislosti s pojednávaniami 26.11.2012 a 30.9.2013. Tieto náhrady si
uplatnili vo výške nákladov cesty Y. - C. a späť 80 km, cena za 1km 0,183 eur podľa Opatrenia MPSV
632/2008, spotreba PHM pri použití motorového vozidla značky TOYOTA AVENSIS 2,0 D4D, ŠPZ KE
273-GJ vo vlastníctve žalobcu podľa technického preukazu 5,5 l/100 km, t.j. 0,055 l na 100 km, cena
PHM 1,114 eur, náklady na cestu 2x (80km x 0,183 eur/km) plus (80km x 0,051 l/1km x 1,448 eur/1
liter) plus (80 km x 0,055 l/1 km x 1,4 eur/ 1 liter) = 29,28 + 6,38 + 6,17 = 41,81 eur. Trovy cestovných
náhrad sú tak, ako boli v pôvodnom konaní v celkovej sume 740,13 + 41,81 eur = 781,94 eur. Tieto
trovy zaplatí žalovaný priamo „na účet právnemu zástupcovi žalobcov Ing. I. W., Y., I. XX“, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Výrok o povinnosti žalovaného uhradiť súdny poplatok vo výške 766,- eur odôvodnil podľa § 2 ods.2
ZSP a podľa položky 7b písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý uhradí na účet Okresného súdu
Prešov do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade boli oslobodení od
súdneho poplatku a v konaní boli úspešní prešla poplatková povinnosť na žalovaného.

2) Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Poukazuje na to, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a vytýka aj to, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namieta aj to, že odôvodnenie
rozhodnutia súdu nie je celkom dostatočne konkretizované a špecifikované pokiaľ ide o základné
otázky súdneho sporu, akými sú aktívna legitimácia, porušenie osobnostných práv žalobcov i výška
priznaného finančného zadosťučinenia. Oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu prvostupňového súdu
je toto rozhodnutie rozsahovo obsiahle, ale napriek tomu odôvodnenie rozsudku považuje za nie
dostatočne jednoznačné a určité, a preto sa mu javí aj ako obtiažne preskúmateľné. Pred súdom prvého
stupňa sa žalovaný vyjadril, že umiestnil okolo hrdiel (uzáverov) fliaš s minerálnou vodou papierové
násadky, na ktorých sa okrem iného nachádza obrázok - grafika - tanečného páru. Žalovaný pred
začatím tohto súdneho konania nemal ani tušenie o existencii žalobcov, či existencii akýchkoľvek
fotografií týchto žalobcov, resp. veľkoplošných fotografií (billboardu). Predmetné násadky žalovaný
obdŕžal od svojho dodávateľa od firmy HARLEQUIN QUALITY, s.r.o. Košice. Na týchto násadkách sa
nachádzajú dve zásadné veci, ktoré žalovaný požadoval, a to je reklamný slogan „So živou vodou
je aj tanec ľahší“, motív relácie „Let´s dance - tanečná horúčka na Markíze“, ktorej sponzorom bol
žalovaný. Okrem toho sa tam nachádza aj predmetná grafika - obrázok tanečného páru a ďalšie grafické

doplnky. Po začatí súdneho konania žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal Ing.
J. N., MBA o vypracovanie znaleckého posudku. Originál znaleckého posudku č. 10/2008 tvorí prílohu
súdneho spisu. Žalovaný poukazuje na odpovede znalca na otázky č. 1, 4, 5, 6, v ktorých je uvedené,
že za obvyklých okolností a za použitia obvyklých nástrojov výpočtovej techniky nie je možné vytvoriť
obraz tvarí osôb z obrázka v kvalite, z ktorej by bolo možné jednoznačne určiť osoby, ktorým tváre
patria. Oproti pôvodnému podkladu teda fotografií, sú na výslednej násadke výrazne zmenené črty tvárí.
Pôvodné črty tvárí z fotografie nie sú zachované. K zmene došlo pri spracovaní nekvalitného podkladu
a pri ukladaní nekvalitného výsledku. Odkazuje aj na to, že znalec Ing. N., MBA je zapísaný ako znalec
v odbore kriminalistika, odvetvie kriminalistická informatika, ako aj v odbore elektrotechnika, odvetvia
počítačové programy, riadiaca technika, výpočtová technika a bezpečnosť a ochrana informačných
systémov. Podľa uznesenia súdu prvého stupňa bol vypracovaný znalecký posudok Kriminalistickým a
expertíznym ústavom Policajného zboru v Bratislave. Aj v jeho záveroch znalkyňa pplk. Mgr. B. C. okrem
iného uvádza, že „hlava a tvár osôb na spornej násadke nie je vhodná na skúmanie antropologickou
somatoskopickou metódou za účelom individuálnej identifikácie“. To isté sa uvádza aj v odpovedi na
otázku pod číslom 3 znaleckého posudku. Tieto odpovede plne korešpondujú so závermi a odpoveďami
v znaleckom posudku znalca Ing. N.. Znalkyňa Mgr. B. C. na otázku č. 2 položenú súdom uvádza,
že v nej chýba konkretizácia „s osobami žalobcov“. Znalkyňa potom absurdne porovnávala to, či na
predloženom billboarde sú osoby identické s osobami na predložených diapozitívoch. Žalovaný nemal
nikdy k dispozícii diapozitívy, ani billboard. Tieto boli predložené priamo znalcovi žalobcami. Týmto
postupom bolo žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom. Napriek tejto výhrade je však žalovaný
toho názoru, že pre spor bolo rozhodujúce to, či na násadkách sú skutočne zobrazení žalobcovia. Znalci,
ktorí podávali posudky, neskúmali priamo osoby žalobcov, resp. tváre ich samotných a neporovnávali
tieto s predmetnou papierovou násadkou. Porovnávaná bola len papierová násadka so žalobcami
poskytnutými diapozitívmi a žalobcami poskytnutým billboardom. Aj znalecký posudok, ktorý vypracoval
pplk. Ing. N. Y. - odvetvie kriminalistická fotografia uvádza, že porovnávané boli najmä medzi sebou
papierová násadka (v tomto prípade ani nie originál násadky, ale len jej fotografia!) a žalobcami dodaný
billboard. Aj tento znalec na stranách 6, 7 a 8 posudku potvrdzuje, že obidva podklady (billboard a
násadka) majú rozdielne grafické spracovanie, pričom tam došlo k určitým deformáciám. Za takéhoto
stavu je podľa názoru žalovaného nesprávny záver súdu prvého stupňa, že žalobcovia sú na násadke
spoznateľní a jednoznačne identifikovateľní. Opakovane žalovaný zdôrazňuje aj závery vyplývajúce z
posudku Ing. N. i z posudku Mgr. C., podľa ktorej hlava, tvár osôb na spornej násadke nie je vhodná
na skúmanie antropologickou somatoskopickou metódou za účelom individuálnej identifikácie. Žalovaný
zdôrazňuje aj to, že ani on, ani kupujúci, resp. nakupujúca verejnosť nemali k dispozícii žiadne fotografie
žalobcov v nadživotnej veľkosti, ani žiadne billboardy, ani nijaké iné diapozitívy. Žalobcovia neuniesli
dôkazné bremeno a nepreukázali dostatočným spôsobom v konaní, že na predmetných papierových
násadkách sú ich obrazové snímky. Preto podľa názoru žalovaného nemohlo dôjsť z jeho strany ani k
tvrdenému zneužitiu podobizní žalobcov. Výpoveďou samotných žalobcov bolo preukázané, že pôvodná
fotografia pre účely billboardu pre USS STEEL bola vyhotovená s ich súhlasom na reklamné účely pre
USS STEEL, pričom túto fotografiu podľa ich vlastného vyjadrenia vyhotovil svedok N. G., ktorý túto
fotografiu odpredal následne USS STEELU. Možno teda v danom prípade uvažovať aj o tom, že došlo
k porušeniu autorských práv, prípadne iných majetkových práv týkajúcich sa predmetnej fotografie. Toto
však nie je predmetom tohto súdneho konania. Žalovanému nie je ani zrejmé, akou úvahou sa súd riadil
pri stanovení výšky priznaného finančného zadosťučinenia. Suma 5.000,- eur predstavuje pre mnohých
ľudí na Slovensku ich celoročný príjem, a to za dennodenne pravidelne odvádzanú zodpovednú a v
mnohých prípadoch aj náročnú prácu, ktorej výsledky sú v praxi viditeľné. Žalovaný pritom pre svoju
papierovú násadku nepotreboval žiadnych hercov ani tanečníkov, ani iných účinkujúcich „do reklamy“.
Žalovaný sponzoroval televíziu Markíza, resp. jej reláciu Let´s dance a uvedená násadka mala túto
skutočnosť pripomenúť spotrebiteľom - nakupujúcim v obchodoch jej výrobky.

Namieta, že aj označenie žalovaného v napadnutom rozsudku nezodpovedá jeho obchodnému
označeniu zapísanému v obchodnom registri.

Vytýka súdu prvého stupňa aj to, že pri priznaní náhrady trov konania nepostupoval správne. V konaní
žalobcovia neboli zastúpení právnym zástupcom podľa ust. § 25 O.s.p., ale fyzickou osobou zrejme
podľa ust. § 27 O.s.p.. Vyčíslenie trov súdom prvého stupňa je absolútne neprehľadné, nezrozumiteľné
a nepreskúmateľné. Naviac nie je zrejmé, prečo súd považoval tri cesty Y. - H. a späť za
hospodárne vynaložené, keď stačilo poslať požadované doklady poštou, prípadne doručiť osobne na
košickú pobočku KaEÚ PZ. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil

mu vec na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
zmenil tak, že podanú žalobu v celom rozsahu zamietne. Žalovaný si zároveň uplatňuje voči žalobcom
právo na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania.

3) Žalobcovia vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedli, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody
nie sú opodstatnené.

Žalobcovia uvádzajú aj to, že v písomnom vyhotovení rozsudku sú chyby v písaní, a to v označení
žalobcu v 2/ rade, ktorý nie je nositeľom akademického titulu „MUDr.“ a tiež, že zástupca žalobcov Ing. I.
W. nie je právnym zástupcom, ale len zástupcom na základe splnomocnenia podľa ust. § 24 až 27 O.s.p..

Považujú za nedôvodnú odvolaciu námietku týkajúcu sa nesprávnych skutkových zistení. Prvostupňový
súd vo veci vykonal dokazovanie na základe pokynu odvolacieho súdu. Boli vypočutí pracovníci
kriminalistického ústavu, ktorí podávali vo veci znalecký posudok, a tiež bol vypočutý aj Ing. N., ktorý
vypracoval posudok na objednávku žalovaného. Žalovaný sa týchto úkonov nezúčastnil. Nezúčastnil
sa teda realizácie dôkazov, na ktorých on sám bazíroval. Nevyužil možnosť pri konfrontácii znalcom
klásť otázky. Z realizovaných dôkazov bol vyvodený aj záver okresného súdu o nepreskúmateľnosti
posudku Ing. N.. Tento záver súdu prvého stupňa nie je svojvoľný a skutkové závery súdu prvého
stupňa v tomto plne korešpondujú s obsahom vykonaných dôkazov. Žalobcovia poukazujú aj na to,
že žalovaný dal súkromnú objednávku Ing. N. na vypracovanie posudku, pričom tento žalovaným
oslovený znalec nemal k dispozícii všetky podklady, aké mali k dispozícii znalci z kriminalistického
ústavu. Súd prvého stupňa oprel svoje rozhodnutie o skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli.
Súd pritom zohľadnil a v logickej súvislosti vyhodnotil všetky vykonané dôkazy. Toto napokon nepopiera
ani žalovaná strana. Identita žalobcov na spornej násadke vyplynula z realizovaných dôkazov, potvrdili
ju aj s vysokou mierou pravdepodobnosti dvaja nezávislí znalci kriminalistického ústavu. Ich závery
boli podopreté ďalším dokazovaním, a to výpoveďami svedkov. Bolo objasnené aj to, akým spôsobom
sa snímka žalobcov dostala do dispočnej sféry žalovaného na jeho reklamné násadky. Na existenciu
objektívnej zodpovednosti žalovaného za porušenie osobnostných práv žalobcov nemá vplyv obranná
argumentácia žalovaného o zodpovednosti, či vine reklamnej agentúry, ktorá na základe jej objednávky
tieto sporné reklamné násadky zhotovovala ani argumentácia o porušení autorského práva. Pre
zodpovednosť žalovaného je dôležité to, že žalovaný bez vedomia žalobcov, a bez ich súhlasu použil na
svoju reklamnú kampaň ich podobizeň. Nie je dôležitým to, či žalovaný poznal, alebo nepoznal osobne
žalobcov. To, že ich nepoznal žalovaný neznamená, že ich nepoznala iná cieľová skupina, ktorá bola v
tomto prípade širokou tanečno-športovou komunitou, ktorej postoje a konanie v interakcii aj na konanie
žalovaného ovplyvňovali ďalšiu športovú kariéru žalobcov. Žalovaná bola pasívna v konaní pri zisťovaní
skutkového stavu veci. Do skončenia sporu nepredložila napriek opakovaným výzvam vyčíslenie sumy,
za ktorú boli predané fľaše so spornou násadkou. Nezabezpečila prítomnosť ani konateľa reklamnej
agentúry, ku ktorému sa zaviazala, a to aj napriek proklamovaným nadštandardným vzťahom s touto
agentúrou. Žalovaný sa nezúčastnil vykonania dôkazov, ktoré aj sám navrhoval pred súdom prvého
stupňa.

Žalobcovia zotrvávajú aj na tom, že v predmetnej veci nešlo o určovaciu žalobu, a preto nebolo
potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na určení porušenia práva v zmysle ust. § 11 a nasl.
Obč. zák.. Nesúhlasia ani s námietkami žalovaného o priznaní finančného zadosťučinenia. Zdôrazňujú,
že žalovaný sa v čase pokusov žalobcov o mimosúdne urovnanie veci žalobcom ani neospravedlnil.
Finančné zadosťučinenie nemá charakter odmeny ako sa to snaží zdôrazňovať žalovaná strana. Má
charakter sankcie, ktorá v sebe odzrkadľuje funkciu preventívnu, aj funkciu satisfakčnú. V predmetnej
veci finančné zadosťučinenie má charakter sankcie za porušenie zákonnej povinnosti, pričom pri
priznávaní výšky finančného zadosťučinenia zdôrazňujú to, že v konaní žalovanej, ktorá bez ich súhlasu
použila ich podobizeň pre svoju reklamnú kampaň vznikali v súkromnom okolí žalobcov, ale najmä v
kruhu odbornej tanečnej komunity pochybnosti a podozrievania žalobcov, že využili a podviedli svoj
materský tanečný klub v zmysle v rozhodnom čase účinných stanov SZTŠ, ktorého členom je aj materský
tanečný klub žalobcov (TC Košice). Materský tanečný klub tanečníkov má nárok na výchovné, resp.
tento materský tanečný klub, ktorý tanečníkov profesne vychováva má nárok na finančné profitovanie,
resp. spolupodieľanie sa na ich ziskoch za tanečnú činnosť. Sporná násadka bola použitá v súvislosti
s celoslovenskou tanečnou súťažou Let´s dance, ktorá zachvátila celú krajinu, a s propagáciou a
organizáciou ktorej boli spojené nemalé finančné prostriedky. Aj napriek tomu, že žalobcovia sa stali
bez svojej vôle a súhlasu súčasťou tejto propagácie, v odbornej tanečnej komunite tým voči nim

vznikali rôzne podozrenia, že obišli svoj tanečný klub, ktorý ich vychoval, a teda mal čo povedať
k ich prípadnému angažovaniu na reklamné účely. Uvedené udalosti prispeli ku zbytočným útokom
a konfliktom s materským tanečným klubom, v dôsledku ktorých žalobcovia mali od klubu aj menej
priestoru, nielen časového ale aj priestorového na tréning, ktorým by si udržiavali svoju kvalitu, čo v
spojení s nedôverou ostatných tanečníkov v údajnú neserióznosť konania žalobcov tiež viedlo k rozpadu
tohto nádejného a perspektívneho športového tanečného páru.

Výhrady žalovaného voči trovám konania hodnotia žalobcovia ako účelové. Odvoz billboardu vzhľadom
na jeho nadrozmernosť do H. na znalecké skúmanie, ako aj predloženie ďalších podkladov bolo uložené
žalobcom okresným súdom, preto aj tieto trovy boli žalobcami účelne vynaložené.

Navrhujú preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť a odvolanie žalovanej ako
nedôvodné zamietnuť.

Žalobcovia sa vyjadrujú aj k odvolacej námietke žalovaného poukazujúcej na výšku finančného
zadosťučinenia, keď žalovaný ich porovnáva so zárobkom „slušných ľudí“. Žalovaný už raz zasiahol
do osobnostných práv žalobcov, a napriek tomu ich naďalej osočuje a uráža, keď ich nepriamo v
podstate označuje za „neslušných ľudí“, ktorí sa chcú obohatiť z plodov jej čestnej podnikateľskej
činnosti. Žalobcovia poukazujú na to, že priznané finančné zadosťučinenie nemá charakter odmeny,
ako je to v prípade odmeny za prácu, ale má charakter sankcie, ktorá v sebe odzrkadľuje funkciu
preventívnu, aj funkciu sankčnú, a tiež funkciu satisfakčnú. Nesúhlasia ani s výhradami žalovaného proti
vyúčtovaným trovám konania. Tým, že žalobcovia splnomocnili Ing. W. na zastupovanie v konaní, ušetrili
tak žalovanému v podstate náklady za jednu osobu žalobcu, pretože sa obaja nemuseli dostavovať na
pojednávania, ale iba jedna osoba. Trovy žalobcov boli dôvodné, pretože ich použili na nie bezdôvodné
bránenie si práv. Odvoz billboardu do H. na znalecké skúmanie uložil žalobcom okresný súd, pretože inak
to nebolo možné technicky zariadiť vzhľadom na jeho nadrozmernosť. Aj tieto náklady boli žalobcami
účelne vynaložené. Žiadajú preto, aby odvolací súd na základe podaného odvolania rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

4) Dopĺňacím rozsudkom 17C/93/2007-410 z 9.1.2014 prvostupňový súd doplnil rozsudok vyhlásený
30.9.2013 o výrok v znení:
Žalovaný je povinný nahradiť štátu na trovách konania 947,32 eur a nahradiť ich do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu v Prešove.

V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, na ktorého
účely zložil žalovaný zálohu vo výške 432,- eur. Znaleckému ústavu, ktorý vypracoval znalecký posudok
boli vyplatené odmeny vo výške 745,32 eur a 422,46 eur. Ďalším uznesením v súvislosti s doplňovaním
znaleckého posudku bola priznaná odmena vo výške 201,98 eur. Znalečné bolo kryté len zo zálohy
vo výške 432,- eur, preto vo zvyšku vo výške 937,48 eur znášal tieto trovy štát. S odkazom na ust. §
148 ods. 1, § 166 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa preto doplnil rozsudok o výrok o náhrade trov štátu.
Trovy znášané štátom vo výške 937,78 uložil nahradiť žalovanému, ktorý nie je oslobodený od súdneho
poplatku.

5) Proti dopĺňaciemu rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Poukazuje na to, že v číselných údajoch
v napadnutom rozhodnutí sú tri rôzne sumy týkajúce sa výšky trov štátu. Raz je to suma 947,32 eur
obsiahnutá vo výroku rozsudku, potom na prvej strane v dôvodoch je to suma 937,48 eur, na druhej
strane 937,78 eur. V dopĺňacom rozsudku je chybné aj obchodné označenie žalovanej. Uznesenie
je podľa názoru žalovanej nepreskúmateľným. Samotný záver o povinnosti žalovanej nahradiť trovy
konania je založené aj na nesprávnom právnom posúdení veci, a vychádza aj z nesprávnych skutkových
zistení. Navrhuje preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Žalobcovia vo vyjadrení k podanému odvolaniu proti dopĺňaciemu rozsudku uviedli, že dôležitým je výrok
rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý je záväzný pre účastníkov a nie jeho dôvody. Žalovaná strana
mala možnosť namietať už výšku priznaných trov znalcovi v odvolacích lehotách, ktoré mala na prípadné
odvolanie proti uzneseniam o znalečnom.

6) Odvolací súd prejednal podané odvolania bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.).
Preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený, ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa
preskúmavať. Výnimkou sú len prípadné vady konania, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.
Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku, dopĺňacieho rozsudku, i konaní, ktoré im predchádzalo,
v zmysle vyššie uvedených zásad, odvolací súd dospel k záveru, že :

a) uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie výroku rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcom po 5000,- eur do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku
b) je potrebné vo zvyšujúcej časti rozhodnutia súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie
konanie.

ad a) Vo veci týkajúcej sa požiadavky na zaplatenie po 5000,- eur ide o nároky na ochranu osobnosti
s odkazom na ust. § 11 a nasl. Obč. zák..

Odvolací aj v tomto svojom rozhodnutí odkazuje z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia týchto nárokov
na svoje právne názory vyjadrené v predchádzajúcom svojom rozhodnutí 14 Co/12/2011-237 z
22.9.2011.

Podľa § 11 Obč. zák., fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 12 ods. 1 Obč. zák. písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a
zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo
použiť len s jej privolením.

Žalobcovia odôvodňujú uplatnené nároky tým, že v roku 2006 žalovaný použil ich obrazové snímky bez
ich súhlasu na svojich reklamných materiáloch, ktorými propagoval distribúciu a predaj svojich výrobkov
- minerálnych vôd Zlatá studňa.

V zmysle citovaných ustanovení do oblasti občianskoprávneho zabezpečenia jednotlivých hodnôt
osobnosti fyzickej osoby patrí aj ochrana podoby fyzickej osoby a ochrana prejavov osobnej povahy.
Pod podobou fyzických osôb sa rozumejú jej charakteristické rysy, ktoré - či už obrazom, kresbou,
fotografiou, filmových, televíznych snímkov, sochou, či iných zobrazení - znázorňujú jej individualizovaný
telesný vzhľad, najmä jej tvar a postavu. To isté platí aj o ochrane hmotného zachytenia podoby
fyzickej osoby na podobizeň, či na iný obrazový snímok. Podobizňou je portrét fyzickej osoby, na
ktorom je hmotne zachytená jej podoba. Obrazové snímky (zrejme presnejšie záznamy) predstavujú
zachytenie podoby fyzickej osoby na obraze. Nejde o portrét, ale o iný obraz, na ktorom je však
podoba fyzickej osoby zachytená - hoci aj podružne, či náhodne - identifikovateľným spôsobom (viď aj
Občansky zákonník, komentář, JUDr. O. Jehlička, CSc. a spol., C. H. Beck, 9. vydaní, 2004, s. 113-114).
Iným snímkom sa rozumie tiež podobizeň, ktorá však ešte stále nie je všeobecne identifikovateľným
spôsobom zachytením podoby zobrazovanej fyzickej osoby, ale je postačujúci na jej identifikovateľnosť.
Podmienkou ochrany práva na podobu i práva k podobizni je, aby osoba zobrazeného bola na základe
zobrazenia identifikovateľnou. Aj keď nemožno zobrazenú osobu bezpečne identifikovať z podobizne
alebo obrazového snímku (napr. rysy osoby sú nejasné, rozmazané a podobne), pôjde napriek tomu o
podobizeň prípadne obrazový snímok, ak identita zobrazeného vyplýva eventuálne z iných súvislostí,
za ktorých k použitiu snímku došlo.

Obsahom práva k podobizni a k obrazovému snímku (§ 12 Obč. zák.) je užívacie a dispozičné právo
subjektu vo vzťahu k podobizne. Toto právo zahŕňa v sebe v zmysle
pozitívnom oprávnenie používať akýmkoľvek spôsobom podobizeň sám, a to v origináli alebo v
rozmnoženinách, ktoré vyhotoví, ako aj oprávnenie udeľovať na takéto použitie povolenie iným osobám.
V zmysle negatívnom zahrňuje tento obsah oprávnenie brániť sa proti neoprávnenému použitiu
podobizne (obrazovému snímku).

Subjektom práva k podobizni je vždy zobrazená osoba (prípadne po jej smrti osoby uvedené v § 15
Obč. zák.).

Tak, ako je už uvedené vyššie, podmienkou ochrany práva na podobizeň je, aby osoba zobrazeného
bola na zobrazení identifikovateľná. Táto skutočnosť je rozhodujúcou, či kľúčovou aj pre rozhodnutie v
predmetnej veci.

Súd prvého stupňa oprel svoje závery o identifikovateľnosti žalobcov s osobami na reklamnej násadke
zo skutočnosti, ktoré vyplynuli z doplnenia dokazovania realizovaného po predchádzajúcom kasačnom
rozhodnutí odvolacieho súdu. Treba uviesť, že žalovaný sa realizácie tohto dokazovania sám z vlastnej
vôle nezúčastnil. Neprišiel na pojednávanie nariadené súdom prvého stupňa, o ktorom bol včas
upovedomený a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Sám nevyužil možnosť, aby aj
vyslúchaným osobám (okrem iného pracovníkom ústavu, ktorí vypracovali z poverenia súdu znalecký
posudok, či iným) položil pri ním produkovanej obrane otázky, či zaujal k produkovaným skutočnostiam
svoje stanovisko. Obsah takto realizovaných dôkazov súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia
popisuje totožne ako sú zaznamenané v zápisnici z pojednávania. Dôvody rozhodnutia súdu prvého
stupňa obsahujú i hodnotenie týchto dôkazov jednotlivo ale i vo ich vzájomných súvislostiach a dávajú
odpoveď i na obranu žalovaného opieranú o ním predložený listinný dôkaz - znal. posudok Ing. N.
(vypracovaného mimo rámca tohto konania na jeho objednávku). V hodnotení týchto dôkazov odvolací
súd nezistil rozpory s aplikáciou ust. § 132 O.s.p.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu týkajúcimi sa výroku o priznaní
zadosťučinenia za neoprávnený zásah do osobnostných práv po 5.000.- eur a na tieto v podrobnostiach
odkazuje.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom
rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a tento výrok svojho rozhodnutia i
náležite a podrobne odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O.s.p..

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových
zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak okresný súd ich náležitým
spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Rozhodnutie prvostupňového súdu je v tejto
časti presvedčivé, aj závery, ku ktorým prvostupňový súd dospel sú racionálne a aj spravodlivé.

Tak ako je už uvedené vyššie žalovaný v teraz podanom odvolaní neuvádza v zásade oproti jeho
predchádzajúcemu odvolaniu žiadne nové relevantné skutočnosti. Nereaguje na výsledky doplneného
dokazovania, o ktoré boli opreté závery súdu prvého stupňa o identifikovateľnosti osôb žalobcov s
osobami na násadkách použitých žalovaným na jeho výrobkoch s minerálnou vodou. Nereagujú na
výsledky doplneného dokazovania ani na jeho vyhodnotenie, ba ani na skutočnosti, ktorými žalobcovia
i súd zdôvodňovali výšku priznaného peňažného nároku vo veci samej.

Súd prvého stupňa po predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu sa pri zisťovaní skutkového
stavu pre rozhodnutie o tejto časti žaloby riadil názorom odvolacieho súdu. Tak ako je už opakovane
vyššie zdôraznené určujúcim pre úspešnosť tejto časti žaloby o ochranu osobnosti bolo to, že osoba
zobrazená na násadke je identifikovateľná so žalobcami. Relevantným je aj to, že identifikovateľnosť
nemusí spočívať len vo vlastnom zobrazení. Tak, ako je už uvedené vyššie, identita zobrazeného môže
vyplývať aj z iných súvislostí, za ktorých k použitiu násadky došlo. Identifikovateľnosť osôb sa však
musí realizovať na tých znakoch, ktoré sú individuálnymi vlastnosťami príslušnej osoby, a to z pohľadu
hodnotenia znakov tváre, postavy, držania tela, účesu, či iných identifikovateľných znakov. Takéto
závery o identifikovateľnosti žalobcov na reklamných násadkách vyplynuli z výsledkov doplneného
dokazovania, v hodnotení ktorého odvolací súd nezistil závady, a čo je zvlášť dôležitým zdôrazniť, ani
k takto doplnenému dokazovaniu a vyhodnoteniu dôkazov s vplyvom na tvrdenia žalovaného, či ním

produkované dôkazy (ako napr. posudok Ing. N.) samotný žalovaný nezaujíma aktuálne stanovisko
(zotrváva len na výhradách použitých pred realizáciou týchto dôkazov), neuvádza v odvolaní dôvody,
ktoré by mal pri viazanosti dôvodmi odvolania odvolací súd osobitne preskúmavať.

Aj pri závere o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch sa prvostupňový súd riadil názorom odvolacieho
súdu. Súd náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2, 3 Obč. zák. môže priznať vtedy,
ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť
fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedené
len demonštratívne. Zákon tu stanovuje jedinú podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce. Dôsledkom
každého neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti je ujma. Podmienkou priznania náhrady
majetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy - v závislosti na individuálnych
okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú
fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie a
dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú (Uznesenie NS SR 3Cdo/137/2008 - dôvody). Pritom však
nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetná ujma takto
v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá
iná fyzická osoba.

Aj v tejto časti týkajúcej sa záverov súdu prvého stupňa o závažnosti ujmy žalobcov vniknutej v súvislosti
s neoprávneným použitím ich podobizne na reklamných násadkach žalovaného treba v súvislosti s
odvolacími námietkami uviesť to, že v dôvodoch odvolania absentujú konkrétne námietky voči záverom
súdu prvého stupňa týkajúcim sa zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcov v nadväznosti na ich
pôsobenie v tanečnom klube, na vplyv použitia tejto podobizne v reklamnej kampani ich súkromnom
okolí, pričom odvolacie námietky sa týmto záverom súdu prvého stupňa vôbec nevenujú. Pri viazanosti
dôvodmi podaného odvolania, a len pri všeobecnej argumentácii proti priznaniu nárokov po 5.000,-
eur treba zdôrazniť, že súd prvého stupňa svoje závery aj dostatočne v časti týkajúcej sa výšky
priznaného zadosťučinenia odôvodnil, a pri absencii takýchto odvolacích výhrad nebol dôvod, aby sa
týmito skutočnosťami odvolací súd bližšie zaoberal.

Preto výrok rozsudku súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom zadosťučinenie
po 5.000,- eur odvolací súd ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

ad b) Odvolací súd aj pri súčasnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa v celom
rozsahu zotrváva i na tých záveroch prijatých v uznesení 14Co/12/2011-237 z 22.9.2011, ktoré sa týkajú
prvého z výrokov napadnutého rozsudku. Niet ani teraz žiadneho relevantného dôvodu pre to, aby sa
nerealizoval prieskum napadnutého rozsudku aj v zmysle ust. § 212 ods. 3 O.s.p. t.j. s povinnosťou
prihliadať z úradnej povinnosti aj na také procesné vady konania pred súdom prvého stupňa, ktoré neboli
uplatnené v podanom odvolaní, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie o veci.

Okrem nároku na priznanie zadosťučinenia vo forme peňažnej, žalobcovia uplatňujú aj ďalšie nároky,
ktoré by mali vyplynúť z neoprávneného zásahu žalovaného do ich práva na ochranu osobnosti.

Konanie o ochranu osobnosti je návrhové konanie, ktorého procesný nárok je vymedzený jeho
predmetom (tzv. petitom žaloby) a základom (t.j. právne relevantnými skutočnosťami, na ktorých je petit
založený). Jeho presná formulácia má byť obsiahnutá len v tej časti žaloby, ktorá sa nazýva žalobný
petit (t.j. čoho sa žalobca domáha - podobne R NS SR 5Cdo/4/99).

V predmetnej veci žalobcovia formulovali v bode VI podanej žaloby žalobný petit tak, že:
„Žalovaný Zlatá Studňa s.r.o. so sídlom Široké 631, IČO: 36 499 552 p o r u š i l osobnostné práva
žalobcov F. W., rod. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., S. XX a J. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., H. X tým,
že použila ich obrazovú snímku bez ich súhlasu na reklamné účely.“

V právnej teórii i v praxi sa rozlišujú prostriedky občianskoprávnej ochrany všeobecného osobnostného
práva, ktoré môžu byť všeobecné, alebo osobitné (zvláštne, špecifické). Medzi tzv. všeobecné patria aj
určovacie žaloby v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p., u ktorých je vždy nevyhnutné trvať na preukázaní
naliehavého právneho záujmu. Takéto závery sú vyjadrené v právnej teórii (napr. Švestka J. - Jehlička
O. - Paulik P. - Plecitý, V. - Knap, K.: Ochrana osobnosti podľa občanského práva, 3.prepracované

a doplnené vydanie, Praha, Linde - Praha, 1996, s.141-142), ale i v súdnej praxi (Zborník stanovísk,
záverov... III., ŠEVT Praha 1980 s.185-186, ale i samotnými žalobcami predkladané rozhodnutia
odvolacích súdov ČR 5Co/42/92 a Cdon/18/95).

Podľa súdnej praxe majú pre občianskoprávnu ochranu fyzických osôb najvyšší význam vyššie
uvedené prostriedky osobitnej (zvláštnej, špecifickej) súdnej petitórnej ochrany, ktorá má svoj základ v
ustanovení § 13 Obč. zák.; pre prípad neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby vymedzuje
triádu prostriedkov občianskoprávnej ochrany - žalobu zdržovaciu (negatórnu), odstraňovaciu a žalobu
satisfakčnú.

Žalobcovia v obsahu podanej žaloby (v jej zdôvodnení) i v ďalších svojich prednesoch, či podaniach
doručovaných súdu argumentujú, že morálna satisfakcia je „neaktuálna“. Neprichádza do úvahy žiadať
o upustenie od zásahov, či ospravedlnenie, preto sa domáhajú poskytnutia zadosťučinenia v peňažnej
forme. Za žalobný nárok, čiže predmet žaloby treba považovať nielen obsah petitu, ale aj jeho skutkové
zdôvodnenie, čo spolu presne vymedzuje predmet žaloby.

Zákon v ust. § 13 Obč. zák. nevymedzuje, čo sa rozumie pod zadosťučinením, ani čo sa rozumie pod
primeraným zadosťučinením. Zadosťučinenie spočíva v určitom plnení, ktoré môže byť buď morálnym
plnením, alebo peňažným plnením, ktorých cieľom je so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho
prípadu, zodpovedajúcim spôsobom zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu.

Žalobcami formulovaný žalobný petit v jeho druhom odstavci, v nadväznosti na obsah zdôvodnenia
žaloby, svedčí o tom, že žalobcom ide o priznanie nemajetkovej ujmy na ich osobách formou
zadosťučinenia v peniazoch. Spôsob morálneho zadosťučinenia je podľa nich neaktuálny, neprichádza
do úvahy. Dôvody žaloby ďalších podaní, či prednesov žalobcov a napokon ani dôvody napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa neobsahujú zdôvodnenie takého morálneho zadosťučinenia, aký je
formulovaný v prvom odstavci podanej žaloby, či napokon napadnutého rozhodnutia súdu prvého
stupňa. V rámci súdnej ochrany za zásah do osobnostných práv nemožno vylúčiť ani konštatovanie
výroku súdneho rozhodnutia, že došlo k porušeniu práva na ochranu osobnosti, ale aj pri takejto forme
ochrany treba vychádzať z toho, že ide o konanie návrhové. Ak žalobcovia (podľa celého obsahu žaloby)
tvrdia, že im išlo peňažnú satisfakciu (s výslovným vylúčením morálnej satisfakcie), potom žalobcami
zostala nezodpovedanou otázka, o čo im v prvej časti formulovaného petitu žaloby išlo a teda, či nejde
prípadne o určovaciu žalobu v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p.. Odhliadnuc od naliehavosti právneho
záujmu na určení v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. treba uviesť to, že na každej ochrane poskytovanej
súdom súdnym rozhodnutím musí byť právny záujem, pretože činnosť súdu nemôže mať len akademický
charakter.

Za takéhoto stavu je rozsudok súdu prvého stupňa v prvom jeho výroku, kde sa konštatuje porušenie
osobnostných práv žalobcov nepreskúmateľným v tom, aké procesné a hmotnoprávne podmienky pre
jeho vydanie boli naplnené.

Súd prvého stupňa okrem toho nielen v úvodnej časti napadnutého rozhodnutia, ale i vo formulácii prvého
výroku opätovne tak, ako v predchádzajúcom rozhodnutí používa nesprávne označenie obchodného
mena žalovaného. Takéto označenie nezodpovedá označeniu v obchodnom registri. Hoci prvostupňový
súd bol odvolacím súdom na to upozornený, opäť sa takejto chyby dopustil.

Vo vzťahu k tomuto výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa sa prvostupňový súd neriadil názorom
odvolacieho súdu tak ako mu to bolo uložené v predchádzajúcom jeho zrušujúcom rozhodnutí.

Z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť len podľa § 221 ods. 1 písm. f), h), ods. 2
O.s.p. v tomto výroku rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

Od rozhodnutia o tejto časti žaloby sú závislé aj ďalšie výroky, či už o náhrade trov konania medzi
účastníkmi, ale aj vo výroku o náhrade trov štátu, ale aj o povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Ako
súvisiace výroky preto boli zrušené tieto výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Už teraz je však možno konštatovať to, že žalobcovia nemohli mať vo veci s podanou žalobou úplný
úspech, pretože už predchádzajúcim rozhodnutím súdu prvého stupňa bol právoplatne zamietnutý

čiastočný žalobný návrh. Nemôže prichádzať preto do úvahy postup pri rozhodovaní o náhrade trov
konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Procesný výsledok konania je dôležitý potom aj pre rozhodovanie
o náhrade trov štátu.

Relevantnými sú aj námietky poukazujúcimi na to, že v osobe zástupcu žalobcov uvedenej v úvodnej
časti tohto rozhodnutia nejde o advokáta.

Podľa § 75 vyhl. č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy na určenie výšky
náhrady nevyhnutných výdavkov a náhrady za stratu na zárobku a na určenie nákladov zákonného
zástupcu osoby zúčastnenej na konaní, alebo jej zástupcu, ktorý nie je advokátom, na určenie nákladov
opatrovníka ustanovenej osobe zúčastnenej na konaní, na určenie nákladov nevyhnutného sprievodcu,
ako aj na určenie výšky svedočného sa primerane použijú ust. § 72 až 74. Tam realizovaná úprava sa
týka aj nároku na náhradu cestovných výdavkov. Každopádne však nemôže byť priznávaná náhrada na
účet zástupcu tak, ako je to v prípade advokátov.

Aj určenie výšky súdneho poplatku pri aplikácii § 2 ods. 2 O.s.p. sa v súlade s právnou teóriou i právnou
praxou v prípade vyhovenia žalobe žalobcu, ktorému bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov,
že závisiace od výsledku konania, nie od toho aká žaloba bola podaná. Výška poplatkovej povinnosti sa
teda bude odvíjať od výšky finančnej náhrady, aká bola priznaná žalobcom aj od toho, či sa má, alebo
nemá vyhovieť aj časti žaloby žiadanej určenie porušenia osobnostných práv.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Rozhodnutie o náhrade trov štátu sa musí doručiť aj zástupcovi štátu. Dopĺňací rozsudok štátu súd
prvého stupňa (podľa návratok pripojených k č.l. 410) nedoručil, hoci aj na toto ho odvolací súd v
predchádzajúcom rozhodnutí upozornil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.