Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. jún 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/16/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5911204972
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5911204972.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/ I. R., nar. XX.X.XXXX,
bytom W. č. XXX, v rade 2/ F. R., nar. X.X.XXXX, bytom W. č. XXX, v rade 3/ I. R., nar. XX.X.XXXX,
bytom W. č. XXX, všetci právne zastúpení JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou, so sídlom M. XXXX/XX,
S. Y., proti odporcom: v rade 1/ S. F., nar. X.X.XXXX, bytom W. č. XXX, v rade 2/ C. I., nar. X.X.XXXX,
bytom W. č. XXX, obaja právne zastúpení Mgr. Ivetou Žerebákovou, advokátkou, so sídlom T. A. R.

XX, M., v konaní o odstránenie plota, o odvolaní odporcov v rade 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu
Ružomberok č.k. 2C/106/2011-194 zo dňa 23.1.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec v r a c i aokresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd vyslovil, že návrh navrhovateľov v rade 1/ až 3/ v celom rozsahu
zamieta a odporcom v rade 1/ a 2/ priznáva náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia vo výške

297,50 eur, ktoré sú im navrhovatelia v rade 1/ až 3/ povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne v lehote
3 dní od právoplatnosti výroku rozsudku, pričom na tieto trovy sú odporcovia v rade 1/ a 2/ oprávnení
spoločne a nerozdielne.

Z dôvodov rozsudku vyplýva, že na základe vykonaného dokazovania, výsluchom účastníkov, po
vypracovaní znaleckého posudku a jeho doplnku, po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, mal za

preukázané, že návrh navrhovateľov je v celom rozsahu nedôvodný. V konaní bolo preukázané
znaleckýmposudkomavypracovanímjehododatku,žeodporcovianepostaviliplotnacudzompozemku,
tiež bolo preukázané, že v priebehu svojej hranice zasahuje plot aj na pozemky navrhovateľov, avšak
nestojí v celom priebehu na cudzom pozemku. Na základe tejto skutočnosti prvostupňový súd dospel k
záveru, že odporcovia nezriadili stavbu na cudzom pozemku. Súd sa opieral o závery znalca doplnku
č. 1 k znaleckému posudku. Prvostupňový súd v konaní pokladal za preukázané, že odporcovia v

1/ a v 2/ rade zaberajú z pozemku navrhovateľov v 1/ až v 3/ rade 7 m2, a preto sa navrhovatelia
v 1/ až v 3/ rade mohli domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva tak, že mali podaným návrhom
žiadať, aby odporcovia v 1/ a v 2/ rade vypratali ich nehnuteľnosť v rozsahu 7 m2 tak, ako bolo
zistené vypracovaným znaleckým posudkom a jeho dodatkom. Ďalej súd dôvodil, že pokiaľ sa podaným
návrhom domáhali odstránenia plota, tak navrhovatelia v 1/ až v 3/ rade neboli oprávnení na podanie
takéhoto návrhu, nakoľko nepreukázali, že uvedený plot je zriadený v celosti na ich pozemkoch. Ku

skutočnosti, že po vypracovaní znaleckého posudku a jeho doplnku navrhovatelia v 1/ až v 3/ rade
adekvátne nereagovali na závery zistené znalcom a nepodali návrh na zmenu návrhu, pokiaľ sa týka
vypratania nehnuteľností, súd ich návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol, nakoľko zistil, že
navrhovatelia neboli oprávnení podaným návrhom sa domáhať odstránenia plota s poukazom na § 135c
ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko súdu nepreukázali, že odporcovia v 1/ a v 2/ rade zriadili na ich
pozemkochstavbu,hocinatonemaliprávo.Podľaprvostupňovéhosúdu,aksatedachcelinavrhovatelia

v 1/ a v 3/ rade domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva, mali sa domáhať vypratania nehnuteľností,ktoré im zaberajú odporcovia v 1/ a v 2/ rade postaveným plotom. Nakoľko sa navrhovatelia v 1/ až v 3/
rade takéhoto návrhu nedomáhali, súd ich návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal odporcom v
1/ a v 2/ rade, ktorí mali vo veci plný úspech, nakoľko súd návrh navrhovateľov v 1/ až v 3/ rade ako
nedôvodný zamietol, právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie
práva proti navrhovateľom v 1/ až v 3/ rade, ktorí vo veci úspech nemali.

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podali odvolanie navrhovatelia prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, ktoré odôvodnili tým, že došlo v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/ O.s.p. k
pochybeniu prvostupňového súdu. V odvolaní vytýkal prvostupňovému súdu, že navrhovatelia chceli
byť prítomní pri vyhotovovaní znaleckého posudku, aby mali predstavu, v akej miere je zásah do
ich vlastníckeho práva. Napriek tomu bol znalecký posudok vypracovaný bez ich prítomnosti. Na
pojednávaní právny zástupca navrhovateľov žiadal, aby znalecký posudok bol doplnený a znalec si splnil

základné úlohy, a to posúdenie miery zásahu do vlastníctva navrhovateľov, ako aj vyznačenie priebehu
hranice na mieste samom. Taktiež navrhovali, aby bol znalec vypočutý, keďže ako znalec by sa vedel
vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré navrhovatelia potrebovali pre úspech v spore. Vyznačenie priebehu
hranice na mieste samom bolo potrebné hlavne z toho dôvodu, aby navrhovatelia vedeli presne určiť,
v ktorých miestach je zásah do ich vlastníckeho práva najvýraznejší. Na základe toho by navrhovali

úpravu petitu s tým, že navrhovatelia by navrhovali odstránenie plotu iba v tých miestach, kde zásah do
ich vlastníckeho práva je výrazný. V ostatných miestach, kde zásah vlastníckeho práva bol minimálny, by
nežiadali o odstránenie plotu. Poukázali na to, že na termín pojednávania dňa 5.12.2012 bol predvolaný
znalec. Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi navrhovateľov doručené až 3.12.2012,
pričom vzhľadom na krátku časovú prípravu a zaneprázdnenosť advokátskeho koncipienta, ktorý mal

už dňa 22.10.2012 nahlásené pojednávanie vo veci 20Cb/68/2012 na Okresnom súde Bratislava III,
došlo ku kolízii, pričom vo veci vedenej pred Okresným súdom Bratislava III išlo o dôležité konanie a
neexistoval dôvod na odročenie pojednávania. Okrem toho ani právna zástupkyňa sa na pojednávaní
zúčastniť nemohla, keďže bola práceneschopná, hoci nemala vypísanú práceneschopnosť. Podľa
názoru navrhovateľov okresný súd tým, že konal aj napriek tomu, že navrhovatelia chceli byť na

pojednávaní iba za prítomnosti právneho zástupcu, bolo im odňaté právo konať pred súdom v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p.. Ďalej v odvolaní bolo poukázané, že záver prvostupňového súdu je
nesprávnyvtom,ženávrhakonedôvodnýsúdvcelomrozsahuzamietolztohodôvodu,ženavrhovatelia
neboli oprávnení domáhať sa odstránenia plota s poukazom na ust. § 135c ods. 1 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), nakoľko nepreukázali, že odporcovia v rade 1/, 2/, zriadili na ich pozemku

stavbu, hoci na to nemali právo. Podľa § 126 ods. 1 OZ, v ktorom sú zakotvené dve typické žaloby,
a to negatórna a žaloba na vydanie veci, treba uviesť, že žaloba na vydanie veci má miesto tam,
kde k porušeniu vlastníckeho práva dochádza neoprávneným zadržiavaním veci a negatórna žaloba
smeruje na odstránenie iných zásahov do vlastníckeho práva, než je neoprávnené zadržiavanie veci.
Ďalej právny zástupca v odvolaní poukázal na ust. § 135c OZ, ktorým sa rieši situácia, keď na cudzom

pozemku postavil stavbu niekto, kto nemá na to právo. Aktívnu legitimáciu na podanie vlastníckej žaloby
má nielen vlastník, ale aj oprávnený držiteľ. Navrhovateľ musí preto preukázať, buď že je vlastníkom
veci, o ktorú sa vedie spor, a že nie je obmedzený vo svojich právach. Pokiaľ ide o zásah, proti
ktorému sa dovoláva ochrany, alebo osobou, ktorá je oprávnená mať vec u seba. V prípade negatórnej
žaloby ide o žalobu na plnenie, ktorou sa uplatňuje splnenie hmotnoprávnej povinnosti, ktorá vznikla

odporcom tým, že neoprávnene zasiahli do vlastníckeho práva navrhovateľov. Zákaz neoprávneného
rušenia vlastníka veci podľa § 126 ods. 1 OZ prichádza do úvahy tam, kde neoprávnené rušenie
vlastníka zo strany rušiteľa trvá. Druhou základnou formou vlastníckej žaloby podľa § 126 ods. 1 OZ
je žaloba na vydanie veci, ktorá má charakter žaloby na plnenie a zmyslom tejto žaloby je dosiahnuť
fakticky výkon vlastníckeho práva k vlastnej veci. Z toho dôvodu sa možno domáhať žalobou na vydanie

veci od toho, kto ju neoprávnene zadržiava. Podľa súdnej praxe ochranu vlastníckeho práva, ak ide
o nehnuteľnosť, nemožno sprostredkovať žalobou na vydanie veci, lebo výrok jej zodpovedajúceho
súdneho rozhodnutia by nemohol byť materiálne vykonateľný. Žalobu na vydanie veci (nehnuteľnej)
judikatúra súdom pripúšťa len v tzv. reštitučných sporoch. Ust. § 135c OZ upravuje osobitné prípady
vlastníckych žalôb, ktorými sa rieši situácia, ak niekto, kto na to nie je oprávnený, postaví na cudzom

pozemku stavbu. Tieto prípady nemožno riešiť na základe všeobecných vlastníckych žalôb o ochrane
vlastníctva, ktoré sú uvedené v § 126 OZ. Predmetné ustanovenie ponúka súdu viac možností, ako riešiť
právne posúdenie neoprávnenej stavby, keď súd vo svojom rozhodnutí o stavbe na cudzom pozemku
môže zvoliť viaceré riešenia, napríklad rozhodnúť na návrh vlastníka pozemku o odstránení stavby nanáklady stavebníka, prikázať stavbu do vlastníctva vlastníka pozemku a to za podmienky, že odstránenie
stavbybyneboloúčelnéavlastníkstýmtorozhodnutímsúhlasí,výnimočnemôžesúdpotvrdiťvlastníctvo
stavebníka k stavbe. V § 135c ods. 1 OZ ide o formu negatórnej žaloby, ktorou sa sleduje odstránenie

stavby. Úspešnosť takejto žaloby nevylučuje ani to, že na stavbu bolo vydané stavebné povolenie podľa
Stavebného zákona. Odporcovia pri prestavbe plotu boli upozornení, aby si ho posunuli viac do svojej
strany, lebo tam, kde ho stavali, bol pozemok vo vlastníctve navrhovateľa. Tieto výzvy neuposlúchli a
postavili na pozemku vo vlastníctve navrhovateľov. Zároveň odporcovia nerešpektovali hranicu určenú
rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 17Co/86/1980. Prvostupňový súd vyslovil záver,

ženavrhovateliasamalidomáhaťvydaniaveci,avšaktentozáverjenesprávny.Ďalejbolopoukázanéna
to, že navrhovateľ má tiež právo žiadať vypratanie nehnuteľnosti, čo v danom prípade nebolo potrebné,
keďže na nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov sa okrem neoprávnene postaveného plotu nič iné
nenachádzalo. Z uvedeného dôvodu bola najvhodnejšia žaloba v zmysle § 135c OZ, v ktorej súvislosti
poukázal odvolateľ na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/854/2005, ktorý sa problémom
použitia § 126 OZ a § 135c OZ zaoberal a z ktorého vyplynulo, že konanie o vyporiadanie

neoprávnenej stavby je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu
medzi účastníkmi a kde súd nie je viazaný návrhmi účastníkov s tým, že pokiaľ súd dospeje k záveru,
že navrhované vyporiadanie nie je prijateľné, musí upraviť vzťah medzi účastníkmi i iným spôsobom.
Záver okresného súdu v otázke použitia § 126 OZ je nesprávny, nakoľko navrhovatelia použili návrh
v zmysle § 135c OZ správne, čím neexistoval dôvod na zamietnutie návrhu. Jediné, na čo mohol

prvostupňový súd poukázať je, že v priebehu konania bolo preukázané, že plot postavený odporcami
nezasahuje v celej dĺžke do vlastníckeho práva navrhovateľov, teda návrh v tých častiach, v ktorých
nezasahuje, je nedôvodný. Prvostupňový súd svojím postupom znemožnil akúkoľvek úpravu návrhu,
keďzostranysúdudošlokodopretiukonaťpredsúdomvzmysle§237písm.f/O.s.p.atiežnevykonaním
dôkazu, ktorým navrhovatelia žiadali vykonať ohľadom vypočutia znalca a určenia miesta, v ktorom plot

zasahoval do vlastníckeho práva odporcov. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu navrhovateľov sa vyjadrili odporcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu v tom
smere, že nesúhlasí s odvolaním navrhovateľov a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu

potvrdil ako vecne správny. Poukázal na to, že tvrdenie navrhovateľov v rade 1/ až 3/, že súd nevedel,
ako má na základe znaleckého posudku rozhodnúť, je zavádzajúce, nakoľko súd je viazaný návrhmi
navrhovateľov a z vlastnej iniciatívy súd nikdy nemôže prekročiť rozsah nad rámec návrhu, nakoľko
je ním viazaný. Napriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, je nepochybné, že zásada viazanosti
súdu petitom vyžaduje i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa účastníci domáhali. Súd

musí rešpektovať predmet konania vymedzeným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať
ani z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania vymedzený v návrhu. Ďalej poukázal
na to, že nesúhlasí s tvrdením navrhovateľov, že znalecký posudok Ing. C. je nedostatočný, nakoľko
navrhovatelia v rade 1/ až 3/ mali dostatočný priestor na to, aby podali otázky, na ktoré má odpovedať
znalec a následne sa vyjadrili k výsledkom dokazovania. Navrhovatelia v rade 1/ až 3/ žiadne procesné

námietky k vykonanému dôkazu znaleckým posudkom nevzniesli. Tiež uviedol, že navrhovatelia na
jednej strane vyčítajú, že súd prizval ďalšieho znalca do konania, za ktorého museli zaplatiť a na druhej
strane po vyhotovení znaleckého posudku mali údajne snahu upravovať petit, nakoľko nevedeli, či sa
jedná o zásah do ich vlastníckeho práva. Navrhovatelia v rade 1/ až 3/ sa prostredníctvom právneho
zástupcu ďalej domáhali, aby znalec zodpovedal na ďalšie otázky a aby znalecký posudok bol doplnený.

Súd následne vytýčil pojednávanie, pričom na výsluch prizval aj samotného znalca. Výsledkom bolo,
že znalec vyhotovil dodatok. Následne súd nariadil pojednávanie, z ktorej postupnosti je zrejmé, že
navrhovatelia mali dostatočný priestor na prípravu, ako aj oboznámenie sa s listinnými dôkazmi. A
napokon samotní navrhovatelia trvali na tom, aby súd rozhodol na základe návrhu navrhovateľov a
ich prednesov. Tiež poukázal na to, že navrhovateľom v rade 1/ až 3/ nebola odňatá možnosť konať

pred súdom, nakoľko po výsluchu znalca odovzdal doplnok k znaleckému posudku a navrhovatelia
mohli opätovne požiadať znalca, aby sa zúčastnil na pojednávaní dňa 23.1.2013, čo však neučinili. Z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporcovia nepostavili plot na cudzom pozemku a z toho dôvodu
bola obrana odporcov v rade 1/ až 2/ oprávnená a v konaní preukázaná. Poukázal na to, že súdny
znalec potvrdil priebeh hranice určenej Ing. Y. a C., že plot je postavený na hranici pozemkov medzi

navrhovateľmi a odporcami a nezasahuje do pozemkov navrhovateľov. Poukázal tiež na rozhodnutie
sp.zn. 10C/107/1987 Okresného súdu Liptovský Mikuláš v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská
Bystrica sp.zn. 17Co/257/1988, kde bolo ustálené, že návrh navrhovateľov o vydanie časti nehnuteľnosti
bol zamietnutý.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného
odvolania v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p.) napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a
podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Rozhodnutie prvostupňového súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, keď okresný
súd na zistený skutkový stav neaplikoval správnu právnu normu.

Predmetom odvolacieho prieskumu je výrok rozsudku okresného súdu, ktorým zamietol v celom rozsahu
návrh navrhovateľov v rade 1/ až 3/, ako aj výrok o trovách konania. Ide teda o nárok navrhovateľov
v rade 1/ až 3/, ktorí sa domáhajú uloženia povinnosti odporcom v rade 1/ a 2/ odstrániť na vlastné
náklady plot postavený na nehnuteľnostiach, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov parc.
č. 2534/3 registra C-KN, nachádzajúca sa v katastrálnom území W., zapísaná vo výpise Správy katastra
Ružomberok z LV č. XXX, druh pozemku - záhrady o výmere 688 m2, parcela č. 2534/5 registra C-

KN, nachádzajúca sa v katastrálnom území W., zapísaná vo výpise Správy katastra Ružomberok z LV
č. XXX, druh pozemku - záhrady o výmere 1 m2, parcela č. 2534/6 registra C-KN, nachádzajúca sa v
katastrálnom území W., zapísaná vo výpise Správy katastra Ružomberok z LV č. XXX, pozemok, na
ktorom je postavená bytová budova označená súpisným číslom, druh pozemku - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 461 m2, parcela č. 2534/7 registra C-KN, nachádzajúca sa v katastrálnom území

W., zapísaná vo výpise Správy katastra Ružomberok z LV č. XXX, druh pozemku - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 66 m2 a plot nachádzajúci sa na nehnuteľnosti navrhovateľa v 1/ rade, ktorý
je výlučným vlastníkom parcely č. 2519/3 registra E-KN, nachádzajúca sa v katastrálnom území W.,
zapísaná vo výpise Správy katastra Ružomberok na LV č. XXXX, druh pozemku - orná pôda o výmere
550 m2.

Okresný súd mal za to, že navrhovatelia neboli oprávnení podaným návrhom domáhať sa odstránenia
plota s poukazom na § 135c OZ, nakoľko súdu nepreukázali, že odporcovia v rade 1/ a 2/ zriadili na
ich pozemku stavbu, hoci nemali na to právo. Okrem toho konštatoval, že ak sa navrhovatelia v rade
1/ až 3/ chceli domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva, mali sa domáhať vypratania nehnuteľností,

ktoré im zaberajú odporcovia v rade 1/ a 2/ postaveným plotom. Nakoľko sa navrhovatelia v rade 1/ až
3/ takéhoto návrhu nedomáhali, súd ho ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Takéto právne posúdenie súdom prvého stupňa nie je správne. Občianske súdne konanie je ovládané
zásadou „iura novit kuria“ (súd pozná právo). Navrhovatelia nie sú povinní uplatnený nárok právne

kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Navrhovatelia sú povinní uviesť rozhodné
skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok právne kvalifikoval. Súd skúma, či tvrdené
skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej
normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu navrhovateľmi požadovaný právny vzťah alebo
právo je, alebo nie je, alebo potvrdil také skutočnosti, ktoré bránia v tom, aby bolo žalobe vyhovené.

Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti
nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne následky, nie je súd viazaný právnym názorom
účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený
skutkový stav dopadajú.

Okresný súd neposudzoval uplatnený nárok správne, keď podľa jeho záveru by bol tento dôvodný iba
v prípade, ak by ho navrhovatelia v rade 1/ až 3/ uplatnili v zmysle ust. § 126 ods. 1 OZ, v
ktorom sú zakotvené dve typické žaloby, a to negatórna a žaloba na vydanie veci. Treba uviesť, že
žaloba na vydanie veci má miesto tam, kde k porušeniu vlastníckeho práva dochádza neoprávneným
zadržiavaním veci a negatórna žaloba smeruje na odstránenie iných zásahov do vlastníckeho práva,

než je neoprávnené zadržiavanie veci. Zákaz neoprávneného rušenia vlastníka veci podľa § 126 ods.
1 OZ prichádza do úvahy tam, kde neoprávnené rušenie vlastníka zo strany rušiteľa trvá. Druhou
základnou formou vlastníckej žaloby podľa § 126 ods. 1 OZ je žaloba na vydanie veci ( vypratanie
nehnuteľnosti ), ktorá má charakter žaloby na plnenie a zmyslom tejto žaloby je dosiahnuť fakticky výkon
vlastníckeho práva k vlastnej veci. Z toho dôvodu sa možno domáhať žalobou na vydanie veci od toho,

kto ju neoprávnene zadržiava. Podľa súdnej praxe ochranu vlastníckeho práva, ak ide o nehnuteľnosť,
nemožno sprostredkovať žalobou na vydanie veci, lebo výrok jej zodpovedajúceho súdneho rozhodnutia
by nemohol byť materiálne vykonateľný.V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že výpočet spôsobov ochrany vlastníckeho práva nie je
taxatívny, ale demonštratívny a nemožno vylúčiť aj iný spôsob ochrany vlastníctva.

Podľa § 135c OZ sa rieši situácia, keď na cudzom pozemku postavil stavbu niekto, kto nemá na to
právo. Aktívnu legitimáciu na podanie vlastníckej žaloby má nielen vlastník, ale aj oprávnený držiteľ.
Navrhovateľ musí preto preukázať, že je vlastníkom veci, o ktorú sa vedie spor a že nie je obmedzený
vo svojich právach, pokiaľ ide o zásah, proti ktorému sa dovoláva ochrany, alebo osobou, ktorá je
oprávnená mať vec u seba. Negatórna žaloba podľa § 126 ods.1 OZ je žalobou na plnenie, ktorou sa

uplatňuje splnenie hmotnoprávnej povinnosti, ktorá vznikla žalovanému tým, že neoprávnene zasiahol
do vlastníckeho práva žalobcu. Podstatou negatórnej žaloby je právo vlastníka domáhať sa, aby sa
žalovaný zdržal iných neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva žalobcu. Ustanovenie § 135c
OZ upravuje osobitné prípady vlastníckych žalôb, ktorými sa rieši situácia, ak niekto, kto na to nie je
oprávnený, postaví na cudzom pozemku stavbu. Tieto prípady nemožno riešiť na základe všeobecných
vlastníckych žalôb o ochrane vlastníctva, ktoré sú uvedené v § 126 OZ. Je tomu tak preto, že stavbou

obvykle vznikne trvalá hodnota, ktorá má povahu trvalej nehnuteľnosti, ktorej odstránenie za každú cenu
by nebolo spravodlivým riešením. Predmetné ustanovenie ponúka súdu viac možností, ako riešiť právne
posúdenie neoprávnenej stavby, keď súd vo svojom rozhodnutí o stavbe na cudzom pozemku môže
zvoliť viaceré riešenia, napríklad rozhodnúť na návrh vlastníka pozemku o odstránení stavby na náklady
stavebníka, prikázať stavbu do vlastníctva vlastníka pozemku a to za podmienky, že odstránenie stavby

by nebolo účelné a vlastník s týmto rozhodnutím súhlasí, výnimočne môže súd potvrdiť vlastníctvo
stavebníkakstavbe.Prekvalifikáciustavbyakoneoprávnenejvšakpostačuje,akjenacudzompozemku
zriadená iba sčasti ( rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22Cdo 1097/2003 ).

Je nepochybné, že prvostupňový súd na základe výsledkov znaleckého dokazovania správne dospel

k záveru, že plot v priebehu svojej hranice zasahuje aj na pozemky navrhovateľov v rade 1/ až 3/,
avšak nestojí v celom priebehu na cudzom pozemku. Nesprávnym je potom záver súdu, ktorým mal
za preukázané, že odporcovia v rade 1/ a 2/ nepostavili plot na cudzom pozemku. V tomto kontexte
treba konštatovať, že pokiaľ čo i len časť plota stojí na pozemku navrhovateľov v rade 1/ až 3/, je
nutné ustáliť, že táto časť plotu je postavená na cudzom pozemku. Pokiaľ by prvostupňový súd návrh

navrhovateľov posudzoval podľa § 135c OZ, za daného skutkového stavu by mu nič nebránilo v tom, aby
v tej časti, v ktorej bolo správne preukázané, že plot postavený odporcami nezasahuje do vlastníckeho
práva navrhovateľov v rade 1/ až 3/, rozhodol tak, že návrh v tejto časti zamietne. Ak je petit žaloby z
tohto hľadiska neurčitý, je to dôvod na postup podľa § 43 O.s.p., nie však na zamietnutie žaloby.

Pre aplikáciu ustanovenia § 135c O.s.p. je však podstatné, či v danom prípade má plot charakter stavby
(§119 OZ), ktorým zistením sa okresný súd doposiaľ nezaoberal.

Rozsudok okresného súdu je vecne nesprávny, založený na nesprávnom právnom posúdení a
nedostatočnom zistení skutkového stavu veci. Z uvedených dôvodov krajský súd zrušil rozsudok

okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní sa okresný súd bude dôsledne zaoberať posúdením uplatneného nároku z hľadiska, či
mu možno poskytnúť ochranu podľa ustanovenia § 126 ods. 1 OZ, alebo špeciálneho režimu ust.§ 135c
ods. 1 až 3 OZ, za predpokladu, že predmetný plot má charakter stavby. Právne posúdenie veci sa bude

odvíjať od skutkových zistení, vyvodených z vykonaných dôkazov. V prípade aplikácie ust. § 135c OZ
ide o konanie, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi a
kde teda súd nie je viazaný návrhom účastníkov.

Zároveň okresný súd rozhodne o trovách prvostupňového a odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.