Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Tichý

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/76/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5911204972
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5911204972.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/ I. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. XXX, v rade 2/ F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX a v rade 3/ I. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. XXX, právne zastúpení JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou, so sídlom M. XX, S. Y., proti
odporcom: v rade 1/ neb. S. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom W. XXX - právni
nástupcovia: 1/ C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, 2/ MUDr. U. F., nar.XX.XX.XXXX, bytom U G.

XXX/XX, C. X, Česká republika, 3/ I. M., nar.XX.XX.XXXX, bytom M. Y. XXXX/XX, W., 4/ Ing. N. F.,
nar.XX.XX.XXXX, bytom G. X, Y., Česká republika a 5/ D. F., nar.XX.XX.XXXX, bytom M. Y. XXXX/XX,
W. a v rade 2/ C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, právne zastúpený Mgr. Ivetou Žerebákovou,
advokátkou, so sídlom T.. A. R. č. XX, M., v konaní o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní navrhovateľov
proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 2C/106/2011-396 zo dňa 28.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e v celom rozsahu a vec v r a c i a okresnému súdu

na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd vyslovil, že konanie voči odporcovi v rade 2/ zastavuje a návrh
navrhovateľov v rade 1/ až v rade 3/ ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Právnym nástupcom po
nebohej odporkyni v rade 1/ priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 148,75 eur, na ktoré
sú oprávnení spoločne a nerozdielne, právnej nástupkyni v rade 3/ po neb. odporkyni v rade 1/ priznal

náhradu trov konania vo výške 17,60 eur, právnemu nástupcovi v rade 4/ po neb. odporkyni v rade 1/
priznal náhradu trov konania vo výške 61,90 eur, odporcovi v rade 2/ priznal náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 221,67 eur, ktorou povinnosťou zaviazal navrhovateľov v rade 1/ až rade 3/ zaplatiť
spoločne a nerozdielne každému jednotlivo do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
Vo svojom rozhodnutí vychádzal z ustanovení § 123, § 124 a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Okresný súd dôvodil tým, že v intenciách uznesenia krajského súdu sa opätovne oboznámil s obsahom
listín založených v spise, ako aj s obsahom pripojených spisov, pričom vzhľadom na skutočnosť, že
navrhovatelia v rade 1/ až v rade 3/ podali návrh na zmenu návrhu, ktorú zmenu súd pripustil uznesením
zo dňa 15.08.2013, a teda predmetom konania bolo vypratanie nehnuteľností pozemkov parcela KN C
2534/7 o výmere 66 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela KN C 2544/3 o výmere 688 m2 záhrady,
ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Ružomberok, katastrálny

odbor pre katastrálne územie W.. Z tohto dôvodu preto okresný súd súc viazaný právnym názorom
KrajskéhosúduvŽiline,nakoľkodošlokzmenepetitunávrhu,atedapodanýmnávrhomsanavrhovatelia
už nedomáhali odstránenia plota, zameral svoju pozornosť na to, či odporcovia, resp. právni nástupcovia
po odporkyni v rade 1/ a odporca v rade 2/ zasahujú do vlastníckych práv navrhovateľov v rade 1/ až
v rade 3/.
S poukazom na dispozičný úkon okresný súd konanie voči odporcovi v rade 2/ zastavil, nakoľko pred

začatím pojednávania konaného dňa 28.10.2015, právny zástupca navrhovateľov v rade 1/ až v rade 3/
požiadal, aby súd konanie voči odporcovi v rade 2/ zastavil.Na základe doplneného dokazovania, po výsluchu účastníkov konania a po oboznámení sa s doterajším
dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že návrh navrhovateľov v rade 1/ až v rade 3/ je v
celom rozsahu nedôvodný. Zmeneným návrhom sa navrhovatelia v rade 1/ až v rade 3/ domáhali

vypratania vyššie uvedených nehnuteľností. Okresný súd mal v konaní na základe vypracovaného
znaleckého posudku znalca Ing. Polku č. 19/2012 zo dňa 01.10.2012 a dodatku č. 1 k uvedenému
znaleckému posudku zo dňa 18.12.2012 preukázané, že sporný plot je postavený na aktuálnej hranici
medzi parcelami C KN 1764, C KN 1763/2 a C KN 2534/7, 2534/5 a 2534/3 v k. ú. W., pričom táto hranica
nezodpovedá hranici určenej rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co 86/80-12C

68/78 ako je zobrazená v znaleckom posudku Ing. Krnáča. Hranica v zmysle rozsudku je určená
geometrickým plánom č. 10913262-53/2011 vyhotoveným Ing. Pavlom Krišpinským. Znalec v závere
znaleckého posudku uviedol, že miera zásahu do vlastníckych práv navrhovateľov v rade 1/ až v rade
3/ je minimálna, pričom plot od rohu domu je vzdialený 0,40 m, pričom by mal byť v zmysle rozsudku
vzdialený0,60m,kovovárúrka,naktorejjeuchytenýplot,jevovzdialenosti0,50m,vzadnejčastimábyť
plot vo vzdialenosti 0,40 m, pričom v skutočnosti je plot vo vzdialenosti 0,36 m. Uvedenú mieru zásahu

ovplyvňuje aj kvalita merania, ktoré vykonal Ing. Martin Krnáč, maximálna dĺžka základnice presahuje
140 m, čo zodpovedá 4.triede presnosti merania, kde je určená ako maximálna stredná súradnicová
chyba 0,26 m. Z uvedeného okresný súd konštatoval, že dva body, ktoré sú od seba vzdialené menej
ako 0,26 m, sa môžu považovať za identické. Zároveň znalec vyslovil, že závery uvedené v znaleckom
posudkuč.46/2010Ing.PavlaKrišpinskéhopovažujezasprávne.Zuvedenéhotedavyplýva,žepokiaľaj

oplotenie v časti predbieha nad pozemkami vo vlastníctve navrhovateľov, toto je spôsobené odchýlkou,
resp. nepresnosťou v meraní, pričom oplotenie nijakým spôsobom nezasahuje do vlastníckych práv
navrhovateľov v rade 1/ až v rade 3/, nakoľko je umiestnené na kovových stĺpikoch. S poukazom na tieto
skutočnosti preto nie je podľa okresného súdu dôvod, aby uložil odporcom, resp. právnym nástupcom
po odporkyni v rade 1/ povinnosť vypratať sporné nehnuteľnosti, nakoľko odporca v rade 2/ a právni

nástupcovia po neb. odporkyni v rade 1/ nijakým spôsobom neobmedzujú navrhovateľov v rade 1/ až v
rade 3/ vo výkone vlastníckych práv k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Celá táto skutočnosť je podľa
okresného súdu spôsobená nepresným meraním, pričom hranica, ktorá prebieha medzi pozemkami, je
určená správne. Ako teda konštatoval v dodatku č. 1 znaleckého posudku č. 19/2012 znalec, jednou
z možností riešenia ako minimalizovať zásah odporcov do vlastníckych práv navrhovateľov je zmeniť

polohu pletivových dielcov, tak ako je zrejmé z prílohy č. 2 a dielec upevnený na kovovom stĺpiku
pomocou úchytovej skrutky, ktorý je umiestnený na strane priľahlej stavbe na pozemku navrhovateľov
premiestniť na opačnú stranu kovového stĺpika, čím sa dostal pletivový dielec zo vzdialenosti 0,60 m a
bolbynahranicipozemkov.Premiestneniepletivovéhodielcavšaknemožnosubsumovaťpodpovinnosť
vypratať nehnuteľnosti, nakoľko návrhom sa domáhali navrhovatelia v rade 1/ až v rade 3/ vypratania

nehnuteľnosti. Keďže okresný súd nezistil, že by bol dôvod na vypratanie sporných nehnuteľností pre
vyššie uvedené dôvody, súd návrh navrhovateľov v rade 1/ až v rade 3/ opätovne ako nedôvodný v
celom rozsahu zamietol.
Ďalej okresný súd konštatoval, že pokiaľ právny zástupca navrhovateľov v rade 1/ až v rade 3/
navrhol, aby súd vykonal ohliadku na mieste samom, okresný súd jeho návrh ako nedôvodný v celom

rozsahu zamietol, vzhľadom ku skutočnosti, že ohliadka na mieste samom by nepriniesla do veci
žiadne nové skutočnosti, okresný súd vychádzal z vypracovaného znaleckého posudku a jeho dodatku,
ktorý považoval za smerodajný pre právne posúdenie uvedenej veci, a preto návrh právneho zástupcu
navrhovateľov v rade 1/ až v rade 3/ na vykonanie ohliadky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol,
nakoľko by to bolo nehospodárne.

O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že
odporcovi v rade 2/ a právnym nástupcom po neb. odporkyni v rade 1/, ktorí mali vo veci plný úspech,
nakoľko návrh navrhovateľov v rade 1/ až v rade 3/ súd ako nedôvodný zamietol, priznal právo na
náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti navrhovateľom v rade
1/ až v rade 3/, ktorí vo veci úspech nemali.

Proti tomto rozsudku podali odvolanie navrhovatelia s tým, že okresný súd vo svojom druhom rozhodnutí
opätovne zamietol návrh navrhovateľov napriek tomu, že navrhovatelia v priebehu konania predložili
viacero dôkazov, ktoré preukazovali opodstatnenosť podaného návrhu. V prvom rade to bol znalecký
posudok č. 46/2010 znalca Ing. Pavla Krišpínskeho, ktorý preukazuje, že plot postavený odporcami

nejde po hraničnej čiare oddeľujúcej pozemky navrhovateľov a odporcov. Na náklady navrhovateľov
bol vyhotovený znalecký posudok, pričom hlavnou úlohou bolo vypracovať znalecký posudok ohľadom
priebehu hranice medzi susediacimi pozemkami vo vlastníctve účastníkov konania, t.j. určiť, kadiaľ má
viesť oplotenie, ktoré by malo oddeľovať pozemky, v teréne určiť hranicu medzi susediacimi pozemkami,vypracovať geometrický plán a určiť mieru zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľov. Vo svojom
prvomrozhodnutíokresnýsúdmalzvykonanéhodokazovaniazapreukázané,žeodporcovianepostavili
plot na cudzom pozemku a žiadnym spôsobom nezasahujú do vlastníckych práv navrhovateľov.

Odvolací súd rozhodnutie zrušil s tým, že súd sa mal zaoberať otázkou, či stavba plotu je stavbou, alebo
nie. Okresný súd vo svojom rozhodnutí plot za stavbu nepovažoval a poukázal na to, že navrhovatelia
sa mali domáhať ochrany vlastníckych práv prostredníctvom žaloby v zmysle ustanovenia § 126
Občianskeho zákonníka. Názor okresného súdu bol nepochybný a jasný. Navrhovatelia považovali teda
za správne, aby došlo k zmene návrhu a požadovali vypratanie nehnuteľnosti. Následne očakávali,

že odporcovia budú vykonávať dokazovanie, že plot je stavba a nie je možné žalovať vypratanie, ale
odstránenie stavby. V rámci právnej istoty navrhli obhliadku na mieste samom, aby účastníci konania
vedeli prehodnotiť, či sa jedná o stavbu, alebo nie. Tento návrh bol zamietnutý, keďže zo strany odporcov
nedošlo k doloženiu žiadnych nových dôkazov a ani zo strany súdu nebolo uvedené, že hodlá plot
posudzovať inakšie, ako vo svojom prvom rozhodnutí. Preto bolo zrejmé, že návrh navrhovateľov na
vypratanie pozemku je správny. Nedošlo teda k žiadnemu novému dokazovaniu a vzhľadom na stav,

kedy navrhovatelia mali za to, že súd naďalej trvá na prvotnom posúdení, teda že plot nie stavba, a
preto treba žalovať vypratanie pozemku, zotrvali na svojom návrhu. Napriek tomu okresný súd návrh
zamietol. Záver okresného súdu o tom, že nie je možné hovoriť o zásahu, keďže plot postavený medzi
susediacimi pozemkami je postavený na existujúcej hranici, je v rozpore s rozhodnutím krajského súdu
a rozhodnutie okresného súdu porušuje princíp predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Okresný súd mal

upozorniť navrhovateľov, že hodlá posúdiť vec po právne stránke inak a tak im mal dať možnosť na túto
zmenu právneho názoru reagovať. Keďže v rámci nového konania nedošlo k upozorneniu, že došlo k
zmene právneho názoru, takéto rozhodnutie je prekvapivým. Okresný súd svoj postoj a zmenu názoru
neodôvodnilalenpoukázalnavyjadrenieznalca,pričomzodôvodnenianiejeanizrejmé,prečoichnávrh
bol zamietnutý, keďže neboli vykonané nové dôkazy a návrhy na ich vykonanie boli zamietnuté. Konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázali na názor,
že veci, ktoré majú charakter nehnuteľnosti, ale ktoré sa neevidujú v katastri nehnuteľnosti, nespadajú
pod právny režim nehnuteľnosti, pričom to, či ide o stavbu spojenú so zemou pevným základov, ale
nie, je potrebné posúdiť podľa povahy a okolností konkrétneho prípadu. Navrhovatelia preto tvrdili, že
treba posúdiť, či sa jedná o stavbu, alebo nie. V priebehu prvostupňového konania bolo preukázané, že

odporca v rad 2/ Peter Medveď previedol svoje vlastnícke právo na iného odporcu a nevlastnil žiadny
podiel na nehnuteľnostiach vo vlastníctve odporcov, a preto bola požiadavka o zastavenie konania voči
nemu, keďže nebol pasívne legitimovaný. V priebehu konania však opätovne nadobudol podiel, preto
opätovne rozširujú návrh aj na odporcu v rade 2/. Toto predmetné rozhodnutie navrhujú zrušiť.

K podanému odvolaniu sa písomne odporcovia vyjadrili tak, že okresný súd v predmetnom konaní
v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, správne zistil skutkový stav a dospel k správnemu
právnemu posúdeniu. Nesúhlasili s právnym zdôvodnením odvolania, že ide o nepredvídateľný
rozsudok, nakoľko otázka posúdenia podľa ustanovenia § 126 ods. 1, resp. § 135c Občianskeho
zákonníka bola na posúdení Okresného súdu Ružomberok, nakoľko navrhovatelia podali zmenu návrhu

a súd je viazaný návrhmi účastníkov konania. Nesúhlasia ani s tvrdením právneho zástupcu o tom,
že súd je povinný poučovať a podľa navrhovateľov má na skutočnosť ako rozhodne navrhovateľov
upozorniť.Niejepovinnosťousúdupoučovaťúčastníkovkonania.Ohľadompasívnejlegitimácieodporcu
v rade 2/, kedy súd konanie voči odporcovi v rade 2/ zastavil a tento nebol ku dňu 28.10.2015 vlastníkom
nehnuteľnosti, je rozhodnutie okresného súdu správne a nie sú zákonné podmienky pre zrušeniu výroku

o zastavení konania proti odporcovi v rade 2/.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok vrátane výroku o zastavení konania voči
odporcovi v rade 2/ na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.
a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) napadnutý rozsudok zrušil v zmysle

ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f), písm. h) O. s. p. s poukazom na ustanovenie § 212 ods. 3 O. s. p..

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní

proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje
nielen rozsah, ale dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 O. s. p.
vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky lenvo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný
vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce

vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto
vady neprihliadne.

Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci
sa zaoberal len námietkami odvolateľov uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového

súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie veci.

Krajskýsúdpopreskúmaníkonaniapredokresnýmsúdomdošielkzáveru,žeokresnýsúdsvojekonanie
zaťažil vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom, za účelom obhájenia a
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť, a z ktorých bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje
na pojednávaní, kde je účastníkovi umožnené predkladať návrhy, navrhovať a predkladať dôkazy,
vyjadrovaťsakvykonanémudokazovaniu,ktvrdeniuprotistrany,právozáverečnejrečiapod.Uplatnenie
týchto konkrétnych práv bolo navrhovateľovi odňaté vadným postupom okresného súdu, keď vo veci

samej nenariadil pojednávanie.

Postup prvostupňového súdu je aj v rozpore s ustanovením § 153 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého súd
rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností,
ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné

pochybnosti.

Pokiaľ navrhovatelia namietali, že v odôvodnení predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia
odvolacieho súdu bolo konštatované, že v konaní bol nepochybne preukázaný zásah do vlastníckych
práv navrhovateľov a v ďalšom konaní je potrebné sa už len vyporiadať so skutočnosťou, či

navrhovateľom poskytnúť ochranu podľa ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka, pričom okresný
súd bez toho, že by zo strany odporcov došlo k doloženiu nových dôkazov a ani zo strany súdu neboli
uvedené dôvody, že hodlá posudzovať plot inakšie, ako vo svojom rozhodnutí, tak mali za to, že okresný
súd naďalej trvá na tom, že plot nie je stavba, a preto treba žalovať vypratanie pozemku, z ktorého
dôvodu zotrvali na svojom zmenenom návrhu.

Postup okresného súdu sa javí odvolaciemu súdu ako nepredvídateľný, prekvapivý, čo je v rozpore
s právom účastníka na spravodlivý súdny proces. Z dôvodu potreby predvídateľnosti postupu súdu a
posilnenia práva na spravodlivý proces boli do O. s. p. včlenené viaceré ustanovenia, medzi nimi aj
ustanovenie § 118 ods. 2 O. s. p., keď sa upravil postup sudcu vo vzťahu k nesporným skutočnostiam

a sporným skutočnostiam. Uvedené ustanovenie vnieslo do čiastočne kontradiktórneho procesu vyššiu
ochranu účastníkov konania tým, že sudca musí usmerniť účastníkov konania o rozsahu dokazovania,
ktoré mieni vykonať. Z hľadiska uplatnenia procesných práv účastníka je tu významná povinnosť súdu
upozorniť účastníka na právne významné skutkové tvrdenia, ktoré ostali medzi účastníkmi sporné, resp.
nepreukázané.

Na základe uvedeného krajský súd došiel k záveru, že rozhodnutie v súdenej veci porušuje práva
navrhovateľov na dokazovanie v zmysle zásad upravených O. s. p., ako aj právo na poučenie v zmysle
ustanovenia § 118 ods. 2 O. s. p., predstavuje odňatie možnosti účastníkom - navrhovateľom konať pred
súdom a je v rozpore s ústavným právom účastníkov na spravodlivý súdny proces.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil bez preskúmania vecnej správnosti
napadnutého rozhodnutia.Okrem toho odvolací súd zrušil aj výrok prvostupňového súdu, ktorým konanie voči odporcovi v rade
2/ zastavil s poukazom na dispozičný úkon navrhovateľov, nakoľko z rozhodnutia okresného súdu nie
je zrejmé, podľa ktorého ustanovenia O. s. p. takto postupoval a neaplikoval v súvislosti so zastavením

konania príslušné ustanovenie O. s. p..

Povinnosťou okresného súdu bude vec opätovne prejednať. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide
o súvisiaci výrok o trovách konania, tento taktiež zrušil a v novom rozhodnutí súd rozhodne v rámci
rozhodovania o náhrade trov konania i o náhrade trov, ktoré vznikli účastníkom konania v súvislosti s

odvolacím konaním.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ak to

zákonpripúšťavlehotedvochmesiacovoddoručeniaodvolaciehosúduoprávnenémusubjektunasúde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.