Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. august 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/82/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212470
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6912212470.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Novotnej a sudcov JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, za ktorú koná doc. JUDr.
Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu v Rimavskej Sobote, č.k. 14C/119/2012-67 zo dňa 15. decembra 2014, jednohlasne

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rimavská Sobota napadnutým rozsudkom č.k. 14C/119/2012-67 zo dňa 15. decembra
2014 zamietol žalobcom podanú žalobu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá
mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom okresného súdu v exekučnom konaní, pretože
súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Odporca sa k

návrhu vyjadril listom zo dňa 9.7.2013, doručeným na Okresný súd Rimavská Sobota dňa 25.7.2013,
pričom žiadal návrh zamietnuť, pretože nie je jasný titul nároku na náhradu škody, teda je nejasné, či
si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody pre nesprávny postup z dôvodu prieťahov alebo z
dôvodu nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. Odporca
vzniesol všeobecnú námietku premlčania týkajúcu sa len tých žalovaných nárokov, pri ktorých došlo k
uplynutiu lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora pred dňom 23.4.2009, t.j. tri roky pred
dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku navrhovateľom.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, vyjadrením odporcu a s obsahom pripojeného
exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 1Er/649/2003, z ktorého zistil, že dňa 28. mája 2003 bola
na súd doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Poverenie na vykonanie exekúcie
bolo vydané dňa 09.07.2003. 2.11.20109 bol na súd doručený návrh oprávneného na zmenu exekútora.
Exekučný súd uznesením zo dňa 23.02.2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a súčasne ju zastavil.
Uznesenie sa stalo právoplatným dňa 21.01.2013. Prvoinštančný súd ďalej dôvodil tým, že neboli
splnené podmienky pre zodpovednosť štátu podľa § 9 a § 17 zákona č. 514/2003 Z.z., a preto návrh

navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Navrhovateľ v konaní nepreukázal dôvodnosť žalovanej výšky
škody spočívajúcej vo výdavkoch vo veci správy a vymáhanie svojej pohľadávky v konkrétnej exekučnej
veci, resp. nepreukázal, že ku vzniku ním žalovanej škody v tejto exekučnej veci vôbec došlo. Súd
prihliadol aj na tú skutočnosť, že ku dňu začatia exekučného konania nebola stanovená lehota, v ktorejby bol povinný rozhodnúť o zmene exekútora. Súd mal za to, že zastavením exekúcie odpadol dôvod
rozhodovať o návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Vzhľadom na to, že súd nemá za preukázanú
existenciu nesprávneho úradného postupu zo strany exekučného súdu ako jedného zo základných

predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom,
súd preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal,
pretože odporca si trovy v tomto konaní neuplatnil a žiadne trovy konania v prospech odporcu ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia zo súdneho spisu nevyplývali.

2.Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na opätovné prejednanie. V
odvolaní uviedol, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pričom poukázal na
skutočnosť, že súd prejednal vec v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, aj keď
riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Nebolo prípustné, aby konanie
pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom súd vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Súd

ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania. Podľa názoru žalobcu
súd vychádzal z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej
sťažnosti a tým nesprávne aplikoval ustanovenie §101 ods. 2 O.s.p. a viedol pojednávanie, na ktorom
za neprítomnosti žalobcu meritórne rozhodol. Žalobca ďalej uviedol, že nemal možnosť vyjadriť sa k
tvrdeniam žalovaného, z ktorých vychádzal súd pri svojom rozhodovaní a ani k dôkazom, ktoré súd

vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie, a preto podľa jeho názoru došlo k degradácií zásady
kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať
pred súdom. Tvrdenie okresného súdu o dodržaní zákonných lehôt nekorešponduje s časovými úsekmi
uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Namietal aj skutočnosť, že žalobcovi bola odňatá
možnosť vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci, nebol oboznámený s obsahom dôkazov,

prednesov, sám nemal možnosť sa k daným veciam vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu svojich
tvrdení. Uviedol, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Podľa žalobcu
súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný. Nie
je ani zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz v danom konaní môžu slúžiť len
listiny založené v exekučnom spise, a to vzhľadom k faktu, že vec sa týka nesprávneho úradného

postupu štátneho orgánu. Žalobca ďalej konštatoval, že súd úplne ignoroval všetky tvrdenia o majetkovej
škode, ktorá mu vznikla z titulu udržiavania a správy informačného systému a z titulu výdavkov na
administratívnespracovanietextov,napublikačnévýdavkyspojenésvyhotovenímurgencií,napoštovné
a telekomunikačné výdavky (urgovanie a kontrolu stavu konania na exekučnom súde). V tejto časti
považujerozhodnutiesúduzanepreskúmateľnéprenedostatokdôvodov.Zodôvodneniarozsudkunieje

vôbec zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková
škoda nevznikla. Žalobca hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania
predložiť dôkazy o výške majetkovej škody prostredníctvom znaleckého posudku, vyhotovenie ktorého
zabezpečil. Súd však neprípustne skrátil dokazovanie len na dôkazy vykonané ex offo, žalobcu nepoučil
podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak

mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Podľa žalobcovho názoru boli v konaní preukázané
všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, a to vznik škody, existencia nesprávneho
úradného postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. Ďalej uviedol, že napriek
tomu, že súd sám zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase, nenašiel pre
túto nečinnosť a nesprávny postup žiadne objektívne ospravedlňujúce dôvody. Súd porušenie práva

nekonštatoval a napriek tomu na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej
ujmy. Žalobca namietal, že ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu
pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej
otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný
súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavný súd Slovenskej republiky, bol súd povinný pred

samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.

3.Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4.Odvolanie žalobcu bolo doručené súdu prvej inštancie 20. februára 2015, t.j. za účinnosti zákona č.

99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 1.7.2016 zrušený zákonom č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CPS). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedeného dôvodu bolina toto konanie po 1.7.2016 aplikované ustanovenia CSP s poukazom na § 470 ods. 2, veta prvá CSP,
podľa ktorého účinky právnych úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom 1.7.2016, zostali zachované.

5.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných v ustanovení § 379 a §
380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok prvej inštancie
(vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
6.Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 31.12.2012, (1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom

za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone
verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
7.Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné

prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb.
8.Odvolací súd po preskúmaní veci z dôvodov uvedených v odvolaní zistil, že prvostupňový súd správne
zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd nenašiel dôvod, aby sa od logických a
presvedčivých argumentov obsiahnutých v odôvodnení rozsudku odklonil, a preto naň v zmysle § 387

ods. 2 CSP odkazuje.
9.Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že predmetom sporu bolo právo navrhovateľa na
zaplatenie náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym
úradným postupom okresného súdu ako súdu exekučného pri výkone verejnej moci. Žalobca už v
žalobe žiadal, aby nadriadený súd v zmysle § 12 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol pred

prvým prejednaním veci o prikázaní veci inému súdu, pretože sudcovia vecne a miestne príslušného
Okresného súdu Rimavská Sobota sú vylúčení z prejednania a rozhodovania veci vzhľadom na ich
pomer k veci a účastníkom konania. Svoju žiadosť oprel o tvrdenie, že okresný súd zapríčinil svojim
nesprávnym úradným postupom vznik škody na strane žalobcu, a preto nemôže byť zároveň orgánom
súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať. Ak bol sám tento súd škodcom v spore medzi

žalobcom a štátom, tak je vylúčené, aby prostredníctvom sudcov rozhodol predmetný spor. Z dôvodu
námietky zaujatosti vznesenej žalobcom, z ktorej vyplynulo, že pridelením tejto veci ktorémukoľvek
zo sudcov konajúceho súdu by právo navrhovateľa na prerokovanie veci nezávislým a nestranným
súdom bolo porušené, keďže neexistuje podľa rozvrhu práce na súde žiaden sudca, ktorý by nebol vo
veci zaujatý, predložil okresný súd nadriadenému súdu na rozhodnutie námietku zaujatosti vznesenú

žalobcom. Nadriadený súd o nej rozhodol tak, že v prejednanej veci vylúčil z rozhodovania len toho
sudcu, ktorý konal v navrhovateľom namietanej exekučnej veci. Ostatných sudcov okresného súdu z
prejednávania a rozhodovania v tejto veci nevylúčil a nevylúčil tak ani konajúceho sudcu. Aj keď je
podkladom práva žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy nesprávny úradný postup
súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu, nezakladá to automaticky pomer sudcu k veci. Preto

neexistuje žiaden relevantný dôvod k tomu, aby bol zákonný sudca z prejednávania a rozhodovania tejto
vecivylúčený.Zákonnéhosudcu,ktorýprejednávaarozhodujevecnavecneamiestnepríslušnomsúde,
nemôže vylúčiť z prejednania a rozhodnutia veci len tá skutočnosť, že postupom sudcu v inej veci, mala
byť žalobcovi spôsobená škoda (rozhodnutie NS SR č. k. 3Cdo 102/2013). Je potrebné zdôrazniť, že tak
ako je neústavné, aby vo veci rozhodoval vylúčený sudca, takisto je neústavné, aby bol z prejednania

a rozhodnutia veci vylúčený taký sudca, ktorý vo veci nie je zaujatý. Na tom nič nemení ani fakt, že
žalobca z dôvodu nesúhlasu s tým, že konajúci sudca nie je vo veci vylúčený, podal ústavnú sťažnosť
z dôvodu porušenia jeho základného práva zaručeného mu článkom 46 ods. 1 Ústavy ako aj článkom
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na spravodlivý súdny
proces. Odvolaciemu súdu je aj z iných rozhodnutí Ústavného súdu SR napr. 1 ÚS 89/2013 zo dňa 6.

2. 2013, 1 ÚS 92/2013 zo dňa 13. 2. 2013, ktorými už rozhodoval o obdobnej sťažnosti žalobcu proti
uzneseniam nadriadeného súdu zrejmé, že tento návrh bol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
SR na ich prerokovanie a rozhodnutie odmietnutý. A keďže iné dôvody, pre ktoré by mal byť zákonný
sudca z prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčený okresným súdom a ani odvolacím súdomzistené neboli, je námietka žalobcu o tom, že vo veci rozhodoval nezákonný a zaujatý sudca nedôvodná.
Odvolací súd preto žalobcovu námietku, podľa ktorej v konaní rozhodoval vylúčený sudca, vyhodnotil
ako nedôvodnú.

10.Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu náhradu škody
a nemajetkovej ujmy z toho dôvodu, že exekučný súd nepostupoval v súlade so zákonom, keď v
exekučnom konaní, ktoré začalo na návrh žalobcu nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom stanovenom čase. Poukázal na to, že úprava obsiahnutá v § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995
Zb. (Exekučný poriadok) má taký zmysel, že sa ňou zakotvila možnosť zmeny exekútora na základe

žiadosti najmä v snahe o dôsledné uplatňovanie zásady hospodárnosti v exekučnom konaní, ako aj
o zabezpečenie ochrany oprávneného pri nečinnosti súdneho exekútora. Žalobca pristúpil k podaniu
návrhu na zmenu súdneho exekútora po strate dôvery k exekútorovi pre jeho neefektívne a neúčinné
postupy. Keďže exekučný súd ostal aj po takomto návrhu nečinný, musel žalobca obdobie nečinnosti
prekryť svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním
exekútora a ďalších účastných orgánov. To si vyžiadalo aktívnu systémovú správu pohľadávky žalobcu.

11.Z obsahu súdneho spisu odvolací súd ďalej zistil, že súd prvej inštancie si v rámci prípravy
pojednávania zadovážil predmetný exekučný spis. Z exekučného spisu vyplýva, že 2. apríla 2003
sa začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom exekučné konanie na návrh žalobcu
proti povinnému P. W. pre vymoženie sumy 362,48 Eur (10 920.-Sk) a prísl. na podklade notárskej
zápisnice NZ 1050/2002, spísanej na Notárskom úrade JUDr. Ľubomíra Vlhu dňa 16. 12. 2002.

Dňa 2. novembra 2009 bol Exekučnému súdu doručený návrh žalobcu na zmenu súdneho exekútora.
Súd výzvou doručenou súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi dňa 23.11.2009 žiadal o
predloženie vyúčtovania trov exekúcie a exekútorského spisu. Uznesením č.k. 1Er/649/03-15 zo dňa
10.11.2010 Exekučný súd vyhlásil exekúciu neprípustnú. Toto rozhodnutie vydané vyšším súdnym
úradníkom bolo zrušené v dôsledku včas podaného odvolania. Následne Exekučný súd uznesením

1Er/649/2003-43 zo dňa 22. 2. 2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Toto rozhodnutie
bolo potvrdené na základe včas podaného odvolania rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 1CoE/502/2012-65 zo dňa 19. decembra 2012.
12.Žalobca vo svojej žalobe označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom z ním označených
dôkazov okresný súd vychádzal, keď si zadovážil súdny spis z exekučného konania, v ktorom malo

podľa žaloby dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu. Žalobca v odvolaní nenamietal
žiadne z týchto zistení tak, ako sú uvedené vyššie.
13.Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie predvolal účastníkov konania na
pojednávanie riadne a včas a zároveň ich vyzval, aby predložili alebo označili dôkazy, a to najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr

súd neprihliada. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu prevzal predvolanie 26. novembra
2014. Pojednávanie bolo nariadené na deň 15. 12. 2014, preto lehota na prípravu bola zachovaná.
Žalobca doručil prvostupňovému súdu 12. decembra 2014 návrh na zrušenie nariadeného pojednávania
z dôvodu porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, pretože podľa jeho názoru nebolo ústavne
konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na prejednanie a

rozhodnutie nestrannému súdu. Súčasne podal návrh na prerušenie konania až do právoplatného
rozhodnutia ústavného súdu o ústavnej sťažnosti, ktorú podľa tohto podania podal na ústavný súd.
Okresný súd návrhu na prerušenie konania ani návrhu na zrušenie pojednávania nevyhovel. Na
nariadenom pojednávaní rozhodol, že vec prejedná v neprítomnosti účastníkov konania. Rozhodol aj
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania pre nesplnenie podmienok podľa § 109 ods. 2 písm. c)

O.s.p. konštatoval, že o námietke zaujatosti rozhodol krajský súd uznesením a zákonný sudca nebol
vylúčený z prejednania a rozhodnutia prejednávanej veci. Súd rozhodol aj vo veci samej napadnutým
rozhodnutím.
14.Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolacia námietka, podľa ktorej súd prvej inštancie odňal
žalobcovi možnosť konať pred súdom, a že v konaní rozhodoval vylúčený sudca neobstojí. O tom, že

konajúci sudca nebol vylúčený z prejednania a rozhodnutia veci rozhodol právoplatne nadriadený súd
rozhodnutím 14NcC 381/2012-9 zo dňa 11. októbra 2012. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s
ustanovením § 101 Občianskeho súdneho poriadku, keď prejednal vec v neprítomnosti účastníkov, ktorí
boli riadne predvolaní a ktorým bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle § 115 ods.
2 O.s.p. po tom ako zistil, že sa pojednávania nezúčastnili, pričom žalovaný súhlasil s prejednaním v

jeho neprítomnosti a žalobca sa neospravedlnil. Takýto postup v žiadnom prípade nemožno hodnotiť
ako procesný postup okresného súdu, ktorý by založil vadu konania, ktorá by mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. postup, ktorým by bola žalobcovi odňatá možnosť konania pred
súdom.15.Pokiaľ súd prvej inštancie vec prejednal na pojednávaní, ktoré bolo riadne a včas nariadené a
rozhodol vo veci samej, neodňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom. Žalobca sa tejto možnosti
zbavil sám tým, že sa na pojednávanie nedostavil.

16.Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ako
jedného z predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Žalobcatvrdil,žekrozhodnutiuonávrhuoprávnenéhonazmenusúdnehoexekútoranedošlovzákonom
stanovenej lehote 30 dní. K tomu je potrebné uviesť, že zákonom č. 341/2005 Z. z. bol s účinnosťou k

1. 9. 2005 zmenený Exekučný poriadok tak, že § 44, v ktorom sa doterajšie odseky 4 až 6 označili ako
odseky 5 až 7 a § 44 ods. 7 znel takto: Oprávnený „môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora“. V prechodných a
záverečných ustanoveniach účinných od 1. 9. 2005 zákon v § 238 ods. 1 stanovil, že konania začaté
pred 1. 9. 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. 8. 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Podľa

§238 ods.2 ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134
ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. 9. 2005. Z uvedeného
vyplýva, že na rozhodnutie o zmene exekútora v exekučných konaniach, ktoré začali pred 1. 9. 2005, tak
ako tomu bolo v predmetnej veci, sa nevzťahovala zákonná 30 dňová lehota. Z uvedeného vyplýva, že
v danom prípade zákon nestanovil lehotu na rozhodnutie exekučného súdu o návrhu oprávneného na

zmenu exekútora, a preto nemohol porušiť povinnosť stanovenú zákonom vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote. Naopak, v danom prípade z exekučného spisu vyplýva, že exekúcia nemala byť
vôbec vykonávaná práve z dôvodu, že žalobca nedisponoval exekučným titulom. K tomu treba dodať,
že pokiaľ žalobca nedisponoval exekučným titulom, nemohol v rámci exekúcie vôbec vymáhať nárok od
povinného, a preto sa s takýmto exekučným konaním nemôže vôbec spájať vznik akejkoľvek škody a

nemajetkovej ujmy na strane oprávneného pre samotnú nemožnosť realizácie exekúcie.
17.Žalobcova námietka, že súd prvej inštancie ignoroval tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá mu
vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu nebola dôvodná. Súd
prvej inštancie správne konštatoval, že v prípade, že nie je splnený jeden z rozhodujúcich predpokladov
zodpovednosti za škodu, a to preto, že chýba nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci nie je

potrebné sa zaoberať existenciou ďalších predpokladov tejto zodpovednosti.
18.Podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej správy
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Z uvedeného vyplýva, že ide o
objektívnu zodpovednosť, predpokladom ktorej je nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci,
škoda, a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Bez splnenia

ktoréhokoľvek z uvedených troch predpokladov nemá štát za škodu zodpovednosť. Bez toho, aby nebol
v konaní jednoznačne preukázaný nesprávny úradný postup, ktorý by mal za následok vznik škody alebo
nemajetkovej ujmy, nie je dôvodom zaoberať sa výškou škody a ani príčinou súvislosťou medzi škodou
a nesprávnym úradným postupom. Keďže v prejednávanej veci nebol zistený nesprávny úradný postup
v konaní exekučného súdu a ani nebol preukázaný, nemohlo dôjsť k zodpovednosti štátu za škodu,

preto okresný súd správne postupoval, keď s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania ďalšie
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu nezisťoval.
19.Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP rozhodnutie súdu prvej
inštancie z jeho správnych dôvodov potvrdil vrátane výroku o trovách prvostupňového konania, pretože
súd prvej inštancie náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (§ 255

ods. 1 CSP).
20.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1
CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný
bol v odvolacom konaní v plnom úspešný a vzniklo právo proti žalobcovi na náhradu odvolacieho
konania. Keďže si však žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd mu ich nepriznal.

21.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu ako súdu odvolacieho pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
Podľa § 420 CSP Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto

v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatnekonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 2 CSP (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací
súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 422 ods. 1 CSP (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo
sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej
strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom
dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho
konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Podľa § 423 CSP Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 427 ods. 1, 2 CSP (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.