Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Slávka Zborovjanová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/710/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614218518
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614218518.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a
sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, v právnej veci žalobcu BL Telecom collection
s.r.o., Bratislava, Šoltésovej 14, zast. Advokátskou kanceláriou Soukeník - Štrpka s.r.o., Bratislava,
Šoltésovej14,protižalovanémuZ.T.,V..XX.X.XXXX,T.L.XX,zaúčastivedľajšiehoúčastníkaZdruženia
na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Košice, Park Angelinum 2, zast. Mgr. Petrom Masarovičom -

advokátom,Košice,ParkAngelinum2,ozaplatenie497,78eursprísl.,oodvolanížalobcuprotirozsudku
8C/308/2014-73 z 10.9.2015 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že združenie nemá nárok na náhradu trov konania.
Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva a združenie nemá právo na ich
náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie(ďalejlensúd)rozsudkomrozhodol,žežalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumu
78,88 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 27,46 eur od 18.12. 2011 do zaplatenia,
zo sumy 27,46 eur od 18.1.2012 do zaplatenia a zo sumy 23,96 eur od 18.3.2012 do zaplatenia, všetko
20,- eur mesačných splátkach počnúc od októbra 2015 do zaplatenia, vždy do posledného dňa toho -
ktorého mesiaca s tým, že neuhradením čo i len jednej splátky stáva sa zročné celé plnenie, konanie,
čo do sumy 418,90 eur zastavil, žalobu, čo do úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy

418,90 eur od 18.4.2012 do zaplatenia zamietol, žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi
uložil povinnosť nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu vo
výške 56,81 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a, že žalobcovi sa vracia súdny poplatok
v sume 6,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. CVFT OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice do 30
dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia Slovenskej pošte, a.s. CVFT OSA, Thurzova
1, 042 21 Košice.

2.Žalobca napadol odvolaním rozsudok v rozsahu priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšiemu
účastníkovi.
3.Súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, čoho sa žalobca žalobou podanou uňho 3.11.2014 domáhal a
ako žalobu odôvodnil, že na základe zisteného skutkového stavu mal v konaní preukázané, že žaloba
žalobcu je čiastočne opodstatnená, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný riadne a včas neplatil
cenu poskytnutých služieb a vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 78,88 eur, že

nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal do
omeškania a žalobca má teda nárok aj na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa platných
právnych predpisov za každý deň omeškania až do jej zaplatenia a v prevyšujúce časti, čo do úroku z
omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 418,90 Eur od 18.4.2012 do zaplatenia, žalobu zamietol.
Ďalej konštatoval, že žalobca zobral čo do sumy 418,90 eur svoju žalobu späť a žiadal konanie zastaviť,
preto s poukazom na § 96 O.s.p. konanie čo do sumy 418,90 eur zastavil. K trovám konania uviedol,

že o nich rozhodol podľa § 142 ods.2, § 146 ods. 2 O.s.p. (ich znenie citoval), že žalobca využijúc
svoje procesné právo vzal svoju žalobu čiastočne späť, pričom žalovaný svojím správaním nedal na totospäťvzatie žaloby žiadny podnet, že zodpovednosť za zavinenie v prípade zastavenia konania je na tom
účastníkovi, ktorý realizoval procesný úkon majúci za následok zastavenie konania. Vzhľadom na vyššie
uvedené je zodpovednosť za zastavenie konania nepochybne na strane žalobcu, ktorý ako "pán sporu"

realizoval svoje procesné právo, a preto v zmysle § 146 ods.2 prvá veta O.s.p. právo na náhradu trov
konania vzniklo žalovanému. Z hľadiska výsledku konania možno rozhodnutie súdu o zastavení konania
včastiozaplatenie418,90eur spríslušenstvompovažovaťprirozhodovaníotrováchkonaniazaúspech
žalovaného. Úspech žalobcu v tomto konaní reprezentovaný priznanou sumou 78,88 eur predstavuje
15,85 % z celkovej sumy žalovanej istiny vo výške 497,78 eur. Naopak, žalobca bol neúspešný v

rozsahu 84,15 %, pričom jeho neúspech je vyjadrený zamietavým a zastavujúcim výrokom rozsudku a
je reprezentovaný sumou 418,90 eur. Žalobca mal úspech len čiastočný a pomer úspechu a neúspechu
žalobcu, resp. žalovaného je 68,30% v prospech žalovaného. Žalovaný si náhradu trov konania
neuplatnil, preto poukazujúc na § 151 ods.1 O.s.p. o trovách konania žalovaného nerozhodoval. Pokiaľ
sa týka uplatnenej náhrady trov konania vedľajším účastníkom, skúmal účelnosť vynaložených trov.
Úkon prevzatia a prípravy zastúpenia považuje súd za účelne vynaložené trovy, keďže vedľajší účastník

vstúpil do konania s cieľom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy žalovaného ako spotrebiteľa.
Náhradu trov konania priznal vedľajšiemu účastníkovi aj za úkon - vyjadrenie vo veci zo 24.6.2015,
ktorý taktiež možno považovať za účelný, urobený v záujme žalovaného, keďže žalobca po písomnej
argumentácii vedľajšieho účastníka zobral svoju žalobu čiastočne späť. Vedľajší účastník tak má právo
na náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony. Hodnota úkonu bola určená podľa § 10 vyhlášky č.

655/2004 Z.z. vo výške 33,20 eur. Trovy tiež pozostávajú z režijného paušálu za rok 2015 v sume 8,39
eur za jeden úkon t.j. spolu 83,18 eur z čoho 68,30% činí 56,81 eur.
4.Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie v zmysle § 201 v spojení s § 204 ods.1
O. s. p. v zákonnej 15- dňovej lehote v rozsahu priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšiemu
účastníkovi. Odvolanie zdôvodnil nasledovne: I. podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. (jeho znenie

citoval), keďže podľa jeho názoru konajúci súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu
účastníkovi vychádzajúc z nesprávneho právneho posúdenia veci. II. Neúčelne vynaložené trovy
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka odôvodnil poukazom § 142 O. s. p. a uviedol, že jedným z
predpokladov potrebných na vznik nároku na náhradu trov konania je aj účelnosť trov vynaložených na
uplatnenie alebo bránenie práva, pričom účelnosť sa stotožňuje s pojmom nevyhnutnosť. Poukázal na

Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 25.4.2012, sp. zn. 17CO/91/2012, Uznesenie Krajského
súdu v Bratislave z 19.6.2013, sp. zn. 5Co/375/13, Uznesenie Krajského súdu Bratislava z 25.6.2013,
sp. zn. 9Co/375/2013 (z ich odôvodnenia citoval) III. Vedľajší účastník a jeho odbornosť pri poskytovaní
ochrany spotrebiteľovi - citujúc § 93 ods.2 O. s. p. uviedol, že procesné právo zákon viaže iba na
občianske združenie, ktorého hlavnou činnosťou je ochrana práv spotrebiteľa, z dôvodu ich odbornej

pripravenosti a zákonného splnomocnenia na zastupovanie spotrebiteľov v správnom a súdnom konaní
(§ 25 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) a konštatoval, že ak by nebola potrebná odborná
pripravenosť spotrebiteľského združenia, mohlo by poskytnúť predmetnú ochranu aj iné občianske
združenie zastúpené právnym zástupcom rovnako ako spotrebiteľské združenie. Z § 93 ods.2 O. s.
p., ako aj z § 25 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je však zrejmé, že zákon uprednostňuje

združenia na ochranu spotrebiteľa práve pre ich odbornú pripravenosť po právnej aj personálnej stránke.
Poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 19.6.2013, sp. zn. 5Co/375/13 a uviedol, že
on nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak spochybňuje
účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej
problematiky, a z toho dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu (čo sa týka vstupu do konania). IV.

Účel vstupu vedľajšieho účastníka do konania - Tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho
zastúpenia, priznáva, že žalovanému neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo je
jeho základným poslaním. V uvedenom prípade poskytol žalovanému právnu pomoc advokát, za služby
ktorého žiada vedľajší účastník priznať trovy právneho zastúpenia a poukázal na Uznesenie Krajského
súdu v Bratislave, sp. zn. 5Co/375/13 z 19.6.2013 z ktorého odôvodnenia citoval. V. Prínos vstupu

vedľajšieho účastníka do konania - poznamenal, že vedľajší účastník, odborne spôsobilý subjekt, vo
svojej argumentácii poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na
ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia ako
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Na uvedenú skutočnosť poukázal Okresný súd Banská
Bystrica vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 13C/54/2012 z 26.6.2012, z ktorého časť citoval. VI. Súhlas so

vstupom vedľajšieho účastníka do konania - Citoval znenie § 93 ods.2 O. s. p. a uviedol, že podstatnou
podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka (na ktorého sa vzťahujú § 93 ods.1,2 O. s. p.) je súhlas
hlavného účastníka na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo
samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu, sp. zn.3 Cdo 188/212 z 5.2.2013, z ktorého odôvodnenia citoval. VII. Domnienka podľa § 101 ods.3 O. s.
p., ktorého znenie citoval a má za to, že vyššie uvedená výzva adresovaná účastníkom konania sa
použije vtedy ak, súd bude vyzývať účastníkov, aby sa vyjadrili o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a

vedenia konania. V prípade, ak by súd chcel použiť vyššie uvedené ustanovenie na prípad vyjadrenia sa
účastníka konania k vstupu vedľajšieho účastníka do konania, dovolil si uviesť, že použitie § 101 ods.3
O. s. p. neprichádza v tomto prípade do úvahy, nakoľko by nešlo o vyjadrenie sa k postupu a vedeniu
konania. Na vyriešenie otázky procesného postavenia subjektov, ktorý sa zúčastňujú konania nie je
možné uplatniť domnienku v zmysle § 101 ods.3 O. s. p.. Na uvedenú skutočnosť poukázal Najvyšší

súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí, sp. zn.: 3 Cdo 188/212 z 5.2.2013. VIII. Prostriedky
poskytované štátom na podporu ochrany spotrebiteľa -Považoval za potrebné uviesť, že Ministerstvo
hospodárstva Slovenskej republiky podporuje činnosť spotrebiteľských združení aj prostredníctvom
dotácií na zastupovanie spotrebiteľov v konaniach pred súdmi. Napríklad Združeniu na ochranu
spotrebiteľa HOOS bola 29.2.2012 udelená dotácia Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky
vo výške 4 000,- €, na základe zmluvy o poskytnutí dotácie na realizáciu projektu: "Zastupovanie

spotrebiteľov v konaní pred súdmi", zverejnenej na webovom sídle Centrálneho registra zmlúv pod
registračným číslom 126/2012-4220-4330. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že Ministerstvo
hospodárstva Slovenskej republiky poskytnutými dotáciami jednak hradí výdavky spotrebiteľských
združení a zároveň podporuje odbornosť spotrebiteľských združení v oblasti ochrany práv spotrebiteľov.
Prijatím dotácie zo štátneho rozpočtu a priznanou náhradou trov konania by bola dvakrát hradená

účasť vedľajšieho účastníka v konaní. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, vedľajší účastník, ako subjekt
zriadený za účelom pomoci a odborného zastúpenia spotrebiteľov v súdnom konaní, teda spôsobilý na
zastupovanie spotrebiteľov si neúčelne uplatnil trovy vynaložené na jeho právne zastúpenie, v rozpore
so zámerom zákonodarcu. V predmetnom konaní vzniká pochybnosť či cieľom vedľajšieho účastníka je
ochranaspotrebiteľaaleboprofitznáhradytrovprávnehozastúpenia.IX.Návrhrozhodnutiaodvolacieho

súdu - Citujúc znenie § 220 O. s. p. navrhol, aby odvolací súd v zmysle vyššie cit. § 220 O. s. p. rozsudok
v jeho napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi konania na strane žalovaného trovy
konania nepriznáva a zaväzuje vedľajšieho účastníka nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania,
všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrilo združenie, ktoré o. i. uviedlo: citujúc znenie § 93 ods.1,2,3 O.s.p.

uviedlo, že podľa jeho názoru na jeho vstup do konania postačuje preukázať, že vstupujúci vedľajší
účastník je právnická osoba a jej predmet činnosti spočíva v ochrane zákonom stanovených práv.
Zastáva názor, že v záujme ochrany práv účastníkov, ale aj v záujme určitosti procesných vzťahov,
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred účinnosťou zákona č. 353/2014 Z. z., zostávajú
zachované. Z jeho strany tak, boli splnené všetky zákonné náležitosti v čase jeho vstupu do konania.

Citujúc z uznesenia KS Bratislava č.k. 11Co/61/2015 z 27.5.2015 uviedol, že za podstatnú súd posúdil
skutočnosť, že v danom čase by mohol byť dôvodom nepripustenia vedľajšieho účastníka na strane
odporcu len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka konania. Opäť citujúc z uznesenia tentokrát
KS Nitra č.k. 5Co/640/2015 z 30.6.2015, že ak sa žalovaný k výzve nevyjadril ešte neznamená, že by
s takýmto vstupom nesúhlasil, práve naopak, s poukazom na § 101 ods.3 O.s.p. uvedená nečinnosť

žalovaného znamená, že voči takémuto vstupu vedľajšieho účastníka na jeho strane nemá žiadne
pripomienky. Ďalej poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Beian vs.
Rumunsko (č.1) zo 6.12.2007. Čo sa týka trov spojených s vyhotovením kópií podaní pre vedľajšieho
účastníka uviedol, že ako združenie pôsobiace na ochranu spotrebiteľov sme v zmysle § 4 ods.2 z.č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je oslobodený od všetkých súdnych poplatkov nakoľko sa v danom

prípade jedná o osobné oslobodenie od poplatkov na rozdiel od § 4 ods.1 z.č. 71/1992 Zb. Vo vzťahu k
bodu VIII odvolania - Prostriedky poskytované štátom na podporu ochrany spotrebiteľa - uviedol, že jemu
nebola Ministerstvom hospodárstva SR poskytnutá žiadna dotácia na jeho činnosť. Vedľajší účastník
svojou činnosťou napĺňa ciele politiky EÚ v oblasti ochrany práv spotrebiteľov (čl. 169 Lisabonskej
zmluvy , čl. 38 Charty základných práv EÚ, príslušnosť smernice EÚ a rozsudky Súdneho dvora EÚ

ako aj vnútroštátnu právnu úpravu o ochrane spotrebiteľov). V zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ
vo veci C- 279/09, združenie na ochranu spotrebiteľa má právo na advokáta ako aj na náhradu trov
konania. Ako príklad rozhodovania odvolacích súdov aktuálne poukázal na rozhodnutie vo veci samej za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného a to uznesenie KS Banská Bystrica z 13.2.2015 č.k.
16Co/1562/2014,KSTrnava11Co/735/2014zo14.8.2015auznesenieč.k.26Co/266/2015z31.7.2015,

KS Trnava č.k. 11 Co/735/2014 zo 14.8.2015, KS Trnava 26Co/266/2015 z 31.7.2015, KS v Košiciach
v uznesení z 5.6.2014 č.k. 2Co/15/2014, uznesenie KS Prešov č.k. 18Co/242/2014 z 27.11.2014,
Uznesenie KS Košice č.k. 5Co/143/2015 z 14.4.2015, Uznesenie KS Košice č.k. 2Co/356/2015 zo
16.7.2015, Uznesenie KS Banská Bystrica č.k. 17Co/139/2014 z 10.2.2015, Uznesenie KS BanskáBystrica č.k. 17Co/1362/2014 z 28.4.2015, Uznesenie KS Banská Bystrica č.k. 17Co/218/2014 z
19.2.2015. Ďalej uviedol, že v prechodných ustanoveniach O.s.p, v § 355 druhá veta sa uvádza: „Právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú zachované." Všeobecne

platná zásada je, že nie je možné vždy bezvýhradne uplatniť princíp, že nové predpisy sa uplatnia
ihneď, a to i na konania začaté pred ich účinnosťou. Bezvýhradné uplatnenie ostatne uvedeného
princípu by totiž viedlo k zásahu do už vzniknutých procesných práv účastníkov. Zastáva názor, že v
záujme ochrany práv účastníkov, ale aj v záujme určitosti procesných vzťahov, právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali pred účinnosťou zákona č. 353/2014 Z. z., zostávajú zachované. Z jeho strany

tak, boli splnené všetky zákonné náležitosti v čase jeho vstupu do konania. Citujúc z uznesenia KS
Bratislava č.k. 11Co/61/2015 z 27.5.2015, KS Nitra č.k. 5Co/640/2015 z 30.6.2015 a KS Nitra sp.zn.
8Co/302/2015z29.5.2015.Nadväzujúcnauvedenépovažujerozsudoksúduvčastinapádanéhovýroku
o jeho trovách konania za rozhodnutie, ktoré vychádza zo správneho skutkového a právneho posúdenia
veci. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
z 10.9.2015 v časti, ktorej sa týka odvolanie žalobcu, t.j. o trovách konania vedľajšieho účastníka na

strane žalovaného potvrdil a zároveň zaviazal žalobcu nahradiť VÚ konania na strane žalovaného trovy
odvolacieho konania v sume 17,19 € v zmysle jeho písomného vyčíslenia, na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka konania na strane žalovaného do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
6.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

7.Rozsudok, okrem výroku o trovách konania združenia, nebol odvolaním napadnutý a ostatné výroky
nadobudli právoplatnosť (§ 367ods.1,3 CSP), preto neboli v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní
preskúmavané.
8.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
v jeho odvolaním napadnutej časti podľa § 388 CSP zmenil tak, že združenie nemá nárok na náhradu
trov konania, lebo neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387) ani zrušenie ( § 389 ods.1),
pretože súd nesprávne vec právne posúdil.
9.Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h)
CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú
aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo
aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne

aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach
a povinnostiach strán).
10.V prejednávanej veci trovy vynaložené vedľajším účastníkom (združením), pozostávajúce z trov
právneho zast., nie sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich
nemožno považovať za účelne vynaložené. Je potrebné poukázať i na skutočnosť, že vedľajší účastník

- vzhľadom na svoj cieľ - bol vytvorený na ochranu spotrebiteľa a samotný vedľajší účastník je spôsobilý
a schopný chrániť záujmy spotrebiteľa. Vedľajší účastník má právo zvoliť si pri účasti v konaní zástupcu,
avšak takto vynaložené trovy nemožno považovať za účelné bránenie práva samotného účastníka v
konaní. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, tak fyzickej, ako aj právnickej osobe, ak vystupuje
v spore ako žalovaná strana a hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené

v Čl.47 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len SR) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť
účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc, že súčasťou základného práva na právnu
pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má vedľajší účastník
rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti so svojim zastúpením v rámci zák.
upravených možností, t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta,

avšak tým, že sa mu neprizná náhrada trov konania - trov právneho zast., pretože sa nepovažujú za
účelne vynaložené, lebo neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania
(nález II.ÚS 78/03 z 9.9.2004 Ústavného sudu SR), nie je porušené jeho základné právo na právnu
pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa Čl.47 ods.2 a 3 Ústavy SR. Znenie § 137 O. s. p. (účinné od
1.1.2012) síce medzi trovy konania zahŕňalo i náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená

zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej osoby, nie
o odmenu za zastupovanie, ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby. Napokon treba dodať, že
paušálny vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho
konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať za dôkaz o jeho vôli naplniťcieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana a presadzovanie
oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to najmä skutočnosť, že vstúpil
do konania ako profesijná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnil na

svoje zastupovanie advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že musí byť schopný pomáhať
tomu účastníkovi konania, na strane ktorého vstupuje do konania, nemožno - ako už bolo uvedené -
považovať jeho trovy za účelne vynaložené.
11.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

12.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13.Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
14.Žalobca mal v odvolacom konaní úspech, ale odvolací súd posúdil ako dôvod hodný osobitného
zreteľa skutočnosť, že združenie v postavení v akom bolo keď rozhodol súd prvej inštancie už neexistuje,
preto nepriznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania a združenie nemalo úspech preto nemá

právo na náhradu jeho trov.
15.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.