Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/130/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512207741
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8512207741.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a M.. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. L. XXX, zastúpenej JUDr. Petrom Rybárom, s.r.o., Ľudová 14, Košice, proti žalovanému Rapid life
životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniela
Blyšťana, s.r.o., Užhorodská 21, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 01.10.2013 č.k. 4C 137/2012-180
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Zamieta návrh na prerušenie konania.

Žalobkyni sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu
Košice, Alžbetina 41 vydaný v konaní vedenom pod sp.zn. 2C/2147/2012 zo dňa 19.01.2012.
Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 718,40 Eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že
rozhodcovská doložka v danom prípade bola vopred naformulovaná dodávateľom a neumožňuje
spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie o prípadnom spore na všeobecnom súde. Ak by spotrebiteľ aj
chcel riešiť spor na rozhodcovskom súde, z uvedenej rozhodcovskej doložky nemožno zistiť ktorému
súdu by mal žalobu adresovať, keďže rozhodcovský súd v zmysle časti XV. Bodu 2 bude podľa
vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými poisťovňou, teda žalovaným,

pokiaľpoisťovňanepoveríosobitnúprávnickúosobusriadenímalebovýberomšpecializovanéhostáleho
rozhodcovského súdu, respektíve pokiaľ sama poisťovňa nezriadi stály rozhodcovský súd. Poisťovňa
pritom má vydať štatút rozhodcovského súdu. Na neprijateľnosti tejto rozhodcovskej doložky podľa
názoru súdu prvého stupňa nič nemení to, že v konečnom dôsledku si žalovaný uplatnil svoje nároky na
rozhodcovskom súde, ktorý už je zriadený, teda nezriaďoval ho sám, resp. nepoveril niekoho na jeho
zriadenie, pretože už skutočnosť, že podmienka je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa postačuje
na to, aby bola neprijateľná. V opačnom prípade by bolo dosť ťažké, ak nie nemožné dosiahnuť cieľ

sledovaný smernicou č. 93/13/EHS, teda zabezpečiť, aby spotrebiteľa neboli viazaní neprijateľnými
podmienkami, keďže by bolo ich možne obísť podobne ako to v tomto prípade urobil žalovaný a obranou
ním použitou, že rozhodcovský súd, ktorý reálne konal je nezávislý od žalovaného. Súd prvého stupňa
zdôraznil, že poistná zmluva medzi účastníkmi bola uzatvorená v roku 2007, posudzoval rozhodcovskúdoložku podľa § 53 ods.1 O.z. účinného v čase uzavretia zmluvy a zisťoval, či nejde o ustanovenie, ktoré
spôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachavpovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.
Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom právomoci rozhodovania súdu, súd prvej inštancie zdôraznil,

že z rozhodcovského spisu je zrejmé, že žalobkyňa odpor proti rozhodcovskému rozsudku nepodala,
teda rozhodcovský súd nemá o čom rozhodovať v riadnom konaní, pričom v danom prípade nejde o
situáciu, že sa rieši vec sama a súd zistí, že by mal spor rozhodovať rozhodcovský súd ako to upravuje
§ 106 ods.1 O.s.p. V danom prípade ide o konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na ktoré
má stále právomoc všeobecný súd. Súd prvej inštancie skonštatoval neprijateľnosť a tým aj neplatnosť

rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobila nevyváženosť v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne. Preto rozhodcovský súd nemal
rozhodnúť na základe tejto doložky a nemal právomoc vo veci konať. O trovách konania účastníkov
rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods.1 O.s.p.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný,

ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a zároveň podal návrh na prerušenie konania
do právoplatného ukončenia konania o uznesení Najvyššieho súdu sp.zn. 6Cdo/1/2012, vedeného pred
Ústavným súdom pod sp.zn. II. ÚS 382/2013.

4. V dôvodoch odvolania žalovaný uvádza, že rozhodcovská doložka bola upravená v

osobitných zmluvných dojednaniach č. 1/2007 k poistnej zmluve a spotrebiteľ mal možnosť túto doložku
ovplyvniť, konkrétne mal možnosť túto rozhodcovskú doložku nepodpísať a to bez toho, aby tým
bol dotknutý zvyšok poistného vzťahu. Pokiaľ sa týka kreácie rozhodcovského súdu, tak záver súdu
stojí len na neodôvodnenej, ale najmä nepreukázanej pochybnosti o objektívnosti takéhoto súdu. Na
druhej strane bola preukázaná skutočnosť, že žalovaný postupoval tak, aby nebolo pochybnosti o

objektívnosti rozhodcovského súdu už na názore súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky nič nemení.
Uvedené bolo v danom prípade vyriešené tým, že v súlade s dohodou zmluvných strán rozhodoval od
žalovaného nestranný a žalovaným nezriadený rozhodcovský súd. Vždy je potrebné poukázať na to, že
rozhodcovská doložka bola v tomto konkrétnom prípade uzavretá individuálne, a teda žalobca súhlasil
aj s dohodnutým spôsobom kreovania rozhodcov, respektíve určením rozhodcovského súdu. Záver o

neplatnosti rozhodcovskej doložky tak nemá oporu v skutkovom stave a teda súd prvého stupňa vec z
tohto dôvodu nesprávne právne posúdil.

5. Žalobkyňa mala možnosť a teda bolo jej dané na výber, či podpíše rozhodcovskú
doložku, pričom nepodpísaním by nebol dotknutý výber či podpíše rozhodcovskú doložku, pričom

nepodpísaním nebol dotknutý zvyšok poistného vzťahu. Žalobkyňa uzatvárala poistnú zmluvu,
neuzatvárala ju v tiesni a ani pod vplyvom žiadnej nepriaznivej situácie. Neexistovali žiadne okolnosti,
ktoré by jej bránili v prečítaní si všetkých dokladov a s oboznámením sa všetkých potrebných
skutočností. Žalovaný zabezpečil, že poistná zmluva bola uzatváraná v prítomnosti odborne spôsobilej
osoby zapísanej v zozname NBS, ktorá všetky potrebné skutočnosti a podmienky mohla žalobkyni

vysvetliť. Žalobkyňa svojim podpisom potvrdila okrem iného aj to, že už nechcela nič vysvetliť,
doplniť, ani dojednať. Veľkosť písma vo všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných
dojednaniach je jasne čitateľná pre priemerného spotrebiteľa a nijako nezaťažuje ich čítanie. Tento
záver súdu je absolútne neodôvodnený. Žalobkyňa nikde neuvádza, že by písmo nebolo pre ňu
čitateľné a objektívne pre priemerného spotrebiteľa také ani nie je. Rovnako aj text je zrozumiteľný.

Tvrdenie súdu o tom, že tvrdenie žalobkyne, že podľa pokynov sprostredkovateľa bolo treba všeobecné
poistné podmienky podpísať dvakrát, pričom klient nie je skutočne oboznámený čo vlastne podpisuje
je nepravdivé a nemá oporu v skutkovom stave. Ak je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že si neprečítala
VPP, ani osobitné zmluvné dojednania a takto ich podpísala, tak jej konanie je v rozpore s konaním
a správaním sa priemerného spotrebiteľa a takémuto konaniu podľa žalovaného neprislúcha právna

ochrana. V opačnom prípade by mohol ktokoľvek a kedykoľvek po vykonaní písomného právneho úkonu
tento spochybniť tvrdením, že si neprečítal čo podpisuje. To by znamenalo rozvrat právnej istoty, aj
právnych vzťahov v súkromnom práve. Záver súdu o tom, že nejde v danom prípade o individuálne
dojednanú rozhodcovskú doložku je nesprávny, vychádza z nesprávne zisteného skutkového a súd
vec nesprávne právne posúdil. Súd prvého stupňa sa ďalej nevyporiadal s existenciou dodatku

č.2 a so skutočnosťou, či daná možnosť odstúpenia od rozhodcovskej doložky mala alebo nemala
vplyv na jej dojednanie, respektíve na individuálnosť jej dojednania. Rozsudok tak trpí vadou, ktorá
spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť. Žalobca poukázal na niektoré rozhodnutia súdu
SR, okrem iného aj na rozhodnutie Krajského súdu Prešov 20CoE/24/2011 a uznesenie Najvyššiehosúdu SR 6Cdo/1/2012. Súd pri rozhodovaní prihliadal na rozhodovaciu prax iných súdov SR, ale ich
výsledkombolokonštatovanieneplatnostirozhodcovskejdoložky,ajkeďopomenulkonkretizovaťoktoré
rozhodnutia išlo. Žalovaný rovnako predložil súdu v konaní množstvo rozhodnutí súdov v SR, ktoré

sa týkali posudzovania rozhodcovskej doložky obsahovo totožnej s tou, ktorú posudzoval súd v tomto
konaní s následkom, že bola konštatovaná jej platnosť, ale na tieto rozhodnutia súd neprihliadal.

6. Žalovaný uviedol, že Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 6Cdo/1/2012 rozhodol v
procesnej forme o odmietnutí dovolania. Napriek tomu vyslovil v odôvodnení uznesenia o odmietnutí

dovolania závery meritórnej povahy nemajúce žiaden vzťah k dôvodom odmietnutia odvolania a to,
že v preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť a teda aj
neplatnosť rozhodcovskej doložky. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na Nález Ústavného súdu SR I.
ÚS 402/2008. Zdôraznil, že na neprípustné a v rozpore s Ústavou vyprodukované účelové odôvodnenie
vyprodukované v exekučnej veci, ktorá prebehla bez účasti žalovaného a naviac vo viacerých aspektoch
v rozpore s Ústavou nie je možné prihliadať ako na relevantný právny názor vyššieho súdu. Žalobca

považuje závery uvedené v uznesení NS SR sp.zn. 6Cdo/1/2012 pre vec za právne významné. Z prijatia
ústavnej sťažnosti dotýkajúcej sa tohto uznesenia na ďalšie konanie v spojení s Nálezom Ústavného
súdu SR v obdobnej veci (II. ÚS 499/2012) vyplýva pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že uznesenie
NS SR sp.zn. 6Cdo/1/2012 bude zrušené. Navrhol preto prerušiť konanie do právoplatného skončenia
konaniapredÚstavnýmsúdomSR,keďževtomtokonanísariešizjavneotázka,ktorámôžemaťvýznam

pre toto súdne konanie.

7. Žalovaný ďalej zdôraznil, že súd vo veci konal o žalobe žalobcu bez toho, aby na
začatie konania boli splnené všetky procesné podmienky. Oslobodenie priznané účastníkovi konania
podľa § 4 ods.2 písm.za/ Zákona o súdnych poplatkov sa na prípady prieskumu rozhodcovských

rozsudkov nevzťahuje.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok ako vecne
správny potvrdiť a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. Poukázala na ust.§ 40 ods.2 Zákona
o rozhodcovskom konaní. Zásadným je v tomto prípade porovnanie práva dodávateľa na čo možno

najrýchlejšie vymoženie svojej pohľadávky a na druhej strane práva spotrebiteľa na ochranu pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Vychádzajúc z práva Európskej únie, v ustanovení právnych
predpisovSR,judikatúrySúdnehodvoraEÚavšeobecnýchsúdovSRjezrejmé,žeprávospotrebiteľana
ochranu svojich práv musí byť uprednostnené pred právom dodávateľa na urýchlenie vymoženia svojej
pohľadávky o to viac v prípade, ak je dôvodne spochybnená nielen platnosť rozhodcovskej doložky, ale

aj existencia samotného nároku dodávateľa uplatneného pred rozhodcovským súdom. Taktiež má za to,
že neobstojí návrh žalovaného na prerušenie konania a nepovažuje za účelne opätovne poukazovať na
skutočnosti, ktoré boli žalobkyňou uvedené v predchádzajúcich podaniach.

9. Vo veci rozhodol odvolací súd rozsudkom zo 14.05.2014 č.k. 2Co 265/2013-222,

keď rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, zamietol návrh na prerušenie konania a žalobkyni priznal
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 37,16 eur.

10. V dôsledku dovolania podaného zo strany žalovaného, Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením zo dňa 26.04.2016 č.k. 7Cdo 624/2014-273 zrušil rozsudok Krajského súdu v

Prešove zo 14.05.2014 sp. zn. 2Co 265/2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

11. Odvolací súd v ďalšom konaní zaslal žalovanému vyjadrenie žalobkyne
k podanému odvolaniu s možnosťou vyjadriť sa k tomuto podaniu v lehote 10 dní od doručenia s tým,
že žalovaný ani jeho právny zástupca sa k tomuto podaniu žalobkyne nevyjadrili.

12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle zásad
vyjadrených v § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len C.s.p.,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
dôvodné nie je.

13. Vykonané dokazovanie vo veci potvrdzuje, že strany konania uzatvorili dňa29.06.2007 poistnú zmluvu, pričom jej súčasť tvoria aj Všeobecné poistné podmienky pre poistenie
zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid a.s. Právna úprava poistných zmlúv je v
Občianskom zákonníku obsiahnutá v jeho 8.časti.

14. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v dobe uzatvorenia
zmluvy sa za spotrebiteľské zmluvy považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah

dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej svojej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa citovaného zákonného ustanovenia

je, že pre spotrebiteľa je vopred pripravená a nie je tak vytvorený priestor na dojednávanie
obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzatvorená so žalobkyňou spĺňa túto charakteristiku, keď
je tiež zrejmé, že súčasťou poistnej zmluvy boli aj Všeobecné poistné podmienky, ktoré žalobkyňa
ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej
rozhodcovskej doložky (časť XV. Všeobecných poistných podmienok) sa všetky spory mali riešiť

výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluva podmienka v štandardnej
formulárovej zmluve alebo vo všeobecných poistných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy,
ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

16. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalovaného o individuálnom dojednaní
rozhodcovskej doložky v Osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto Osobitných zmluvných
dojednaniach si účastníci len opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa
rozhodcovskému konania už raz dohodnutému vo Všeobecných poistných podmienkach. Z týchto
dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania žalobkyňou mala stratiť platnosť tiež časť XV.

Všeobecných poistných podmienok. Aj pokiaľ žalobkyňa Osobitné zmluvné dojednania podpísala, jej
povinnosťou vyplývajúcou zo všeobecných poistných podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu.

17. Cieľom akejkoľvek rozhodcovskej zmluvy je nepochybne dosiahnuť prejednanie

prípadného sporu rozhodcom alebo súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto
právomoc. Rozhodcovská zmluva sa často vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s
ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však
význam rozhodcovskej doložky osobitý, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach
a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak

rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy a
teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, ako
je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, je plne namieste.

18. Rozhodcovskú doložku si žalobkyňa v danom prípade osobitne nevyjednala,

nakoľko táto splývala s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť
alebo sa podrobiť Všeobecným poistným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému
dodávateľom.

19. Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 za neprijateľnú podmienku v ust.§ 53

ods.4 písm. r/ považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Na iné vyhodnotenie
takejto neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky
zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky a teda
charakter neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito
neprijateľnýmipodmienkamispôsobujúcimiznačnúnerovnováhuvprávachavpovinnostiachzmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ust.§ 53 vždy spájal sankciu neplatnosti.20. Je potrebné uviesť, že ust.§ 53 O.z. nikdy nebolo zaradené medzi prípady
relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka). Išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez
ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná

podmienkaukladajúcaspotrebiteľovipodrobiťsarozhodcovskému konaniuvyvolanémudodávateľomje
pre jej neprijateľnosť neplatná v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec
nemal byť prejednávaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní
prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s § 3 zákona č. 244/2002 Zb. v znení
neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory,

ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods.1 zákona č. 244/2002 Zb. v znení neskorších predpisov)
rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

21. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom

akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená.

22. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne informácie o rozdieloch medzi
riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej

zodpovednosti na uzavretie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani s poukazom na
princíp „neznalosť zákona neospravedlňuje“ uplatnením jeho dôsledkoch v neprospech žalobkyne.
Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba
vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa môže prichádzať do
úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj pri tomto princípe totiž

platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je
ochrana spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov a realite praktického
života odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto
neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na
ujmu.

23. K samotným okolnostiam uzatvárania poistnej zmluvy bola podrobne vypočutá
žalobkyňa v konaní a z obsahu ďalších v konaní predložených listinných dôkazov nevyplýva, aby
zo strany sprostredkovateľa poistenia jej bolo poskytnuté riadne vysvetlenie dôsledkov uzatvorenia
rozhodcovskej doložky. Výsledky dokazovania odôvodňujú záver, podľa ktorého žalobkyni neboli

poskytnutéžiadneinformácieodôsledkochvýlučnéhoriešeniasporovvrozhodcovskomkonanívzmysle
uzatvorenej rozhodcovskej doložky. Správne preto konštatuje súd prvého stupňa, že v predmetnej veci
došlo k porušeniu ust.§ 40 ods.1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní, nakoľko
formuláciou rozhodcovskej doložky došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského
konania práve so zreteľom na to, že táto rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná so

spotrebiteľom a vylučuje spotrebiteľa z možnosti obrátiť sa so svojimi nárokmi aj na všeobecný súd a
naviacvzmysletohtozákonnéhoustanoveniaprirozhodovaníboliporušenévšeobecnezáväzneprávne
predpisy na ochranu spotrebiteľa a to § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ďalej poukazuje
na Dodatok č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam z 21.05.2007 pre poistenie zjednávané Prvou
Česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a.s. s tým, že tento Dodatok č. 2 je platný a účinný od 15.12.2008.

Podľa bodu 1 tohto dodatku sa mení a dopĺňa článok XV. časť VPP ods.9, podľa ktorého zmluvné
strany sa dohodli na osobitnom spôsobe individuálneho ovplyvnenia obsahu poistného vzťahu zo strany
poistníka a to v tom zmysle, že dojednania tohto článku (XV. Časť) môže poistník v lehote 30 dní od
podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne odmietnuť bez toho, aby bol tým dotknutý
alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok zmluvného vzťahu a iné dojednania týchto poistných

podmienok. Odmietnutie rozhodcovského konania vykonáva poistník písomne. Písomný prejav vôle
poistníka o odmietnutí rozhodcovského konania musí byť poisťovni doručený najneskôr v 30.deň od
podpisu poistnej zmluvy poistníkom. Odvolací súd konštatuje, že poukaz žalovaného na túto časť
dodatku č. 2 k VPP nemá vplyv na iný záver a posúdenie vzťahov účastníkov konania. Aj v tejto súvislosti
nemožno opomenúť, že Dodatok č. 2 predstavuje predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej

obsah žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala možnosť ovplyvniť, či zmeniť (čl. 3 ods.2 Smernice 93/13/
EHS).Obsahtohtododatkuboldodávateľom-žalovanýmvopredpripravenýanajehoobsahužalobkyňa
nijakým spôsobom neparticipovala. Dodatok tak mohla buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Navyše jepotrebné zdôrazniť, že odstúpiť možno vždy od platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy (§ 48 ods.1,2
Občianskeho zákonníka), čo v danom prípade vzhľadom na vyššie spomínané závery splnené nebolo.

24. Za týchto okolností súd prvej inštancie správne postupoval, pokiaľ žalobe o
zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel. Rozhodnutím súdu prvej inštancie v tejto veci nedošlo k
upretiu prístupu ku spravodlivosti na uplatnenie zmluvného nároku zo zaniknutej poistnej zmluvy od
žalobkyne. Postupom podľa § 387 C.s.p. tak odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyni podľa výsledkov odvolacieho konania patrí nárok na náhradu
trov s tým, že vzniknuté trovy odvolacieho konania pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za
poskytnutú právnu pomoc. Žalobkyni tak patrí náhrada trov tohto štádia konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

26. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na prerušenie konania, odvolací súd poukazuje na
ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. v znení platnom do 30.06.2016, podľa ktorého, pokiaľ súd neurobí iné
vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže
mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

27. Podľa § 164 C.s.p., ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

28. Citované zákonné ustanovenie upravuje možnosť a nie povinnosť súdu konanie

prerušiť. Posúdenie možnosti konania závisí od toho, či v inom prebiehajúcom spore môže byť vyriešená
otázka majúca vplyv pre rozhodnutie súdu. Aj keď vo veci Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 382/2013 sa
pred tým istým senátom Ústavného súdu SR rieši obdobný prípad ako vo veci II. ÚS 499/2012, z Nálezu
Ústavného súdu SR z 10.07.2013 vydaného vo veci II. ÚS 499/2012 nevyplýva, aby v ňom Ústavný súd
SR vyslovoval stanovisko k platnosti alebo neplatnosti rozhodcovskej doložky. V tomto rozhodnutí sa

konštatovalo porušenie práv žalovaného, ak súdy vykonali určitý rozhodujúci dôkaz bez toho, aby dali
žalovanému možnosť sa k nemu vyjadriť.

29. Odvolací súd preto návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).