Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/84/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615205023
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615205023.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

členov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu: Y. Y., nar. XX.X.XXXX,
bytom J. č. XXX, zastúpený spoločnosťou JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom Dolný
Kubín, M. R. Štefánika č. 1822, IČO: 36 832 103, proti žalovanému: Roľnícke družstvo Dovalovo,
so sídlom Liptovský Hrádok, Dovalovo č. 515, IČO: 00 633 437, zastúpený advokátom JUDr. Jiřím
Martausom, so sídlom Liptovský Mikuláš, Ul. 1. mája č. 113/19, IČO: 37 908 022, o poskytnutie informácií
podielnikovi družstva, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.
k. 6C/155/2015-30 zo dňa 10. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/155/2015-30 zo dňa 10. decembra 2015
potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému
uloženia povinnosti poskytnúť mu písomnú informáciu o tom, aký je počet kusov všetkých vydaných
družstevných podielnických listov emitenta - žalovaného, aký je počet kusov neprededených
družstevných podielnických listov emitenta, aký je počet kusov umorených družstevných podielnických

listov emitenta a aký je počet neprevzatých družstevných podielnických listov emitenta - žalovaného.
Zároveň týmto rozsudkom priznal žalovanému náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia vo
výške 145,86 Eur, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť advokátovi JUDr. Jiřímu Martausovi v lehote
troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že pokiaľ z ustanovenia § 17d ods. 4
zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách
vyplýva aj povinnosť poskytovať informácie o „iných významných skutočnostiach", tieto sa musia

týkať majetku a finančnej situácie družstva. Družstevné podielnické listy však družstvo nevlastní - ich
vlastníkmi sú osoby, ktorým boli tieto listy vydané v rámci privatizácie podľa § 17a ods. 1 zákona č.
42/1992 Zb. Družstevný podielnický list je pritom cenným papierom, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia
zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách. Právo disponovať s vydanými
družstevnými podielnickými listami preto nepatrí družstvu, ale majiteľovi tohto cenného papiera.
Vypočutím štatutárneho zástupcu žalovaného súd zistil, že žalovaný ani nedisponuje informáciami o
počte kusov neprededených, umorených a neprevzatých družstevných podielnických listov. Vypočutím

žalobcu bolo okrem toho zistené, že informácie označené v žalobnom petite požadoval od žalovaného
za účelom získania hlasovacieho práva na výročnej členskej schôdzi družstva. Z výpovede predsedu
žalovaného však vyplýva, že podľa stanov družstva hlasovať na výročných členských schôdzach sú
oprávnení iba členovia družstva s tým, že každý člen má iba jeden hlas. Žalobca je síce podielnikomžalovaného, avšak nie jeho členom, preto nie je oprávnený hlasovať na členskej schôdzi. O náhrade
trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, resp. jeho zmeny a vyhovenia žalobe. Poukázal na to,
že splnil všetky podmienky vyplývajúce z § 17d ods. 4 zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových
vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách. Žalobca nie je členom žalovaného, avšak
je vlastníkom hromadného družstevného podielnického listu vydaného dňa 1.12.2013 na 1372

družstevných podielnických listov v menovitej hodnote 33,193919/1 družstevný podielnický list. Celková
hodnota podielnických listov tak predstavuje 45.542,04 Eur. Žalobca teda vlastní hromadný podielnický
list v hodnote rovnajúcej sa viac ako 91-násobku základného členského vkladu člena žalovaného.
Odvolateľ vyjadril presvedčenie, že ním požadované informácie sú „inou významnou skutočnosťou s
ohľadom na majetkovú a finančnú situáciu družstva" (§ 17d ods. 4 zákona č. 42/1992 Zb.). Družstevné
podielnické listy vytvárajú a sú súčasťou majetkovej situácie družstva. Upriamil pozornosť na nález

Ústavného súdu SR č. Pl. ÚS 6/96 zo dňa 16.6.1997, z ktorého vyplýva, že „uplatneniu ústavnej
zásady o rovnakom zákonnom obsahu a ochrane vlastníckeho práva všetkých vlastníkov nebráni
modifikácia obsahu vlastníckeho práva, ktorá vyplýva priamo zo zákonov a možno ju považovať za
pojmové obmedzenia vlastníckeho práva. V dôsledku uplatnenia tejto ústavnej zásady bolo teda možné
nahradiť majetkové podiely oprávnených osôb v družstvách ich kapitalizáciou do cenných papierov,

predstavujúcich zodpovedajúcu majetkovú účasť oprávnených osôb v družstvách". Z uvedeného
rozhodnutia vyplýva, že aj ústavný súd sa stotožnil s názorom, že družstevné podielnické listy ako cenné
papiere predstavujú zodpovedajúcu majetkovú účasť oprávnených osôb v družstvách, t. j. v zmysle
ustanovenia § 17a ods. 1 zákona č. 42/1992 Zb.

4. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť. Uviedol, že rozhodnutie okresného súdu bolo náležite odôvodnené, súd prvej inštancie sa jasne
a zrozumiteľne vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi žalobcu, vec správne právne posúdil,
dospel k logickým záverom a úsudkom a tie náležite zdôvodnil.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správne.

6. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. (aktuálna úprava reguluje
náležitosti odôvodnenia rozsudku v § 220 ods. 2 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je

vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský
súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia
(§ 387 ods. 2 CSP).

7. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti Civilného sporového poriadku (zákon

č. 160/2015 Z. z., účinný od 1.7.2016), bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods.
1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).
Z uvedeného dôvodu použil pri odôvodňovaní rozhodnutia aj novú terminológiu - označenie „žalobcu" a
„žalovaného" namiesto pojmov „navrhovateľ", „odporca", ako sa to uvádza v napadnutom rozsudku.

8. Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že základný program sporového konania
je formulovaný petitom žaloby, ktorým žalobca požaduje ochranu jeho práv. Je výlučne na ňom,
aby na účely úspešného uplatnenia žalovaného nároku prezentoval konzistentné skutkové tvrdenia,
ktoré zároveň podporí sumárom príslušných dôkazov. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s
povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p., aktuálne § 150, 151 CSP). Dôkaznú povinnosť

môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov,
v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na
všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou
splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie (§ 120 ods.4 O.s.p., aktuálne § 154 CSP). Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu,
v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Zmysel
uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na

súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj
iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie.
Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového
základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá
nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť.

9. Predmetom konania v posudzovanej veci bolo poskytnutie informácií podielnikovi družstva v zmysle
§ 17d zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov
v družstvách. Žalobca sa domáhal informácií o všetkých vydaných, neprededených, umorených a
neprevzatých družstevných podielnických listov emitenta - žalovaného.

10. Žiada sa uviesť, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a
riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení s
čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Naplnenie práva na súdnu ochranu sa v civilnom sporovom
konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné a hmotnoprávne podmienky, za
splnenia ktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej v prospech žalobcu.

11. Právne posudzovanie veci je úzko spojené s výkladom právnej normy, ktorej použitia sa žalobca
dožaduje. V zmysle § 17d zákona č. 42/1992 Zb. sa môže podielnik družstva domáhať okrem iného aj
informácií o iných významných skutočnostiach s ohľadom na majetkovú a finančnú situáciu družstva.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu informácie požadované žalobcom sa netýkajú majetku a finančnej

situácie družstva. Družstevný podielnický list je zaradený zákonom č. 566/2001 Z. z. o cenných
papieroch a investičných službách medzi cenné papiere, ktoré sú definované ako peniazmi oceniteľné
zápisy v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorými sú spojené práva podľa tohto zákona a práva
podľaosobitnýchzákonov,najmäoprávneniepožadovaťurčitémajetkovéplneniealebovykonávaťurčité
práva voči zákonom určeným osobám.

12. V tomto zmysle cenný papier (družstevný podielnický list) sám o sebe nedeklaruje majetkovú
situáciu družstva, ale len reprezentuje právo podielnika podieľať sa na hospodárskej činnosti družstva.
Vo vzťahu k žalovanému by sa žalobca mohol domáhať konkrétnych informácií deklarujúcich stav
majetku žalovaného, čo však nebolo predmetom konania. Pokiaľ požadoval „len" informácie týkajúce sa
podielnických listov, tieto samé o sebe nemali vzťah k aktuálnemu stavu majetku a financiám družstva.

13.Zapodstatnépovažovalkrajskýsúdajpreskúmanieskutkovýchtvrdenížalobcu,ktorémaliodôvodniť
poskytnutie informácií tak, ako boli formulované v žalobnom petite. Žalobca zjavne mienil od žalovaného
dosiahnuť vyplatenie hodnoty jeho podielu v družstve, keďže sa s touto požiadavkou obrátil na
družstvo pred začatím konania, avšak neúspešne. Na pojednávaní v aktuálnom konaní poukazoval

na „špeciálny vzorec", ktorý sa používa na výpočet výšky hodnoty podielu a ktorý zrejme mal súvisieť
s informáciami požadovanými v žalobe. Odvolací súd sa mohol len domnievať, že konečným cieľom
žalobcu je dosiahnutie plnenia od žalovaného a účelom aktuálneho súdneho konania malo byť len
deklarovanie informácií smerujúcich k výpočtu výšky takého plnenia. V tejto súvislosti odvolací musí
konštatovať, že právo na súdnu ochranu môže dotknutý subjekt využívať len takým spôsobom, aby

zbytočne nezaťažoval súdnu moc a iné subjekty práva iniciovaním súdnych konaní, ktoré samé nevedú
k vyriešeniu spornosti právneho vzťahu, ale produkujú ďalšie spory. Takýto stav nemožno považovať za
akceptovateľný, pretože znamená zneužívanie práva na súdnu ochranu na vyriešenie otázok, ktoré by
mohli byť predmetom predbežného posudzovania v konaní s inak vymedzeným predmetom.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania pred súdom druhej inštancie rozhodne po
právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

15. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).