Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. júl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113214455
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4113214455.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.
Martiny Balegovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a. s.,
so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951, proti odporcom: 1./ L.. A. G., trvale bytom R.
Z. X/XXX, N., X./ O.. O. C., trvale bytom D. XXX/X, XXX XX D., zast. M.. Petrom Koscelanským,
advokátom so sídlom Fraňa Mojtu 24, 949 01 Nitra, 3./ L.. V. F. (Z.), trvale bytom Z. XXX/X, XXX XX N.,

4./ L.. F. H., trvale bytom M. XXX, XXX XX M., 5./ L.. M. F., trvale bytom M. XXX/XX, XXX XX D., 6./
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Mamateyová 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35937874,
o návrhu na zabezpečenie dôkazu, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k.
20Cb/41/2013-163 zo dňa 23.11.2015 v časti trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/41/2013-163 zo dňa 23.11.2015 v napadnutej
časti p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa zo dňa 29.04.2013 a zo dňa
18.07.2014 na zabezpečenie dôkazu. Ďalej rozhodol, že navrhovateľ je povinný nahradiť trovy konania
odporcovi v 1., 3., 5. a 6. rade vo výške 0 eur, odporcovi v 2. rade k rukám jeho právneho zástupcu vo
výške 250,42 eura a odporcovi v 4. rade vo výške 4,35 eura, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Svoje rozhodnutie v časti zamietnutia návrhu navrhovateľa na zabezpečenie dôkazu odôvodnil s
poukazom na § 78 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a v
časti trov konania s poukazom na § 142 ods. 1 OSP a na ustanovenia vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len Vyhlášky).

3. Súd prvej inštancie sa prednostne vyjadril k tej časti návrhu (zo dňa 18.07.2014), ktorá smerovala

voči VZP a. s., na základe ktorej navrhovateľ žiadal zabezpečiť "informáciu o akejkoľvek neuhradenej
pohľadávke zaniknutej spoločnosti COMBO a. s. v období medzi 26.07.2011 do 04.05.2012, za účelom
znaleckého preskúmania finančnej situácie zaniknutej spoločnosti". Podľa názoru súdu prvej inštancie
v tomto prípade ide o príklad, na ktorý inštitút zabezpečenia dôkazu neslúži, pretože navrhovateľ
poukazujúc na potrebu zistiť mnohosť veriteľov (jeden z predpokladov konkurzného predĺženia) u
VZP a. s., práve činnosťou súdu žiadal zistiť informácie, ktoré sú rozhodujúcimi informáciami pre

vec samu, pričom ak navrhovateľ neosvedčí práve dôvodnosť zamýšľaného návrhu vo veci samej
(keďže si nie je istý mnohosťou veriteľstva- teda hmotnoprávnym predpokladom úspešnosti vo veci
samej), chýba tak predpoklad dôvodnosti návrhu na zabezpečenie dôkazu ako takého. Navyše išlo
by len o obchádzanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám, kedy po neúspešnosti získania
informácii prostredníctvom zákonného rámca slobodného prístupu k informáciám navrhovateľ požiadal
o informácie povinnú osoby prostredníctvom súdu. Dôvodnosti návrhu chýbala tiež osvedčovaná

obava, že dôkaz nebude možné vykonať neskôr alebo len s ťažkosťami, teda navrhovateľ neosvedčil
nevyhnutnosť zabezpečenia dôkazu vo vzťahu ku konkrétnym skutočnostiam, ktoré znemožnia, alebopodstatne sťažia vykonanie dôkazu v prípadnom konaní vo veci samej. Vzhľadom na vyššie uvedené,
súd prvej inštancie návrhu v časti smerujúcej voči VZP a. s. nevyhovel a návrh zamietol. K ďalším
predpokladom pre úspešné zabezpečení dôkazu, ktoré sú spoločné aj pre návrh smerujúci voči

odporcom v 1. až 5. rade súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o návrh (zo dňa 29.04.2013) súd
prvej inštancie v prvom rade konštatuje, že samotná petitná žiadosť tak ako bola uvedená, v znení
doplnení návrhu na zabezpečenie dôkazu zrejme nie je celkom správna, pretože navrhovateľ sa má
podľa názoru súdu správne domáhať zabezpečenia dôkazu spôsobom, ktorým sa dôkaz vykonáva,
tzn. v prípade listinného dôkazu (účtovníctvo), zabezpečenie jeho predložením povinnou osobou a jeho

prečítaním na súdnom pojednávaní v prípade jeho konania (§ 78 ods. 3 v spojení s § 129 OSP) s tým,
že zabezpečený dôkaz by bol súčasťou spisového materiálu a prišlo by tak k naplneniu zabezpečenia
dôkazu. Tak ako tomu bolo v tomto prípade, navrhovateľ žiadal vykonať dôkaz tak, že žiadal účtovníctvo
podrobiť znaleckému skúmaniu. Znalec a znalecké skúmanie však má v zásade zvláštne postavenie
v dôkazných prostriedkoch, pretože znalec ako odborná osoba pre znalecké dokazovanie je osobou
zastupiteľnou a bez ďalšieho nemôže byť dôkazným prostriedkom (následne dôkazom), ktorý by neskôr

nebolo možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. Navyše aj určenie konkrétneho znalca
navrhovateľom, nie je postup, ktorý sa zhoduje so spravodlivým, objektívnym a zákonným postupom
získavania dôkazov z dôkazných prostriedkov v konaní pred súdom. Konštatoval preto, že z uvedeného
dôvodu nie je na mieste návrhu na zabezpečenie dôkazu vyhovieť. Ak by aj navrhovaná petitná
žiadosť bola považovaná za správnu, najmä z dôvodu, že by pre súd bola podľa jej obsahu jasným

rámcom žiadosti navrhovateľa (prihliadajúc na § 1 OSP), potom pre neexistenciu ďalších predpokladov
dôvodnosti návrhu na zabezpečenie dôkazu bolo na mieste návrh zamietnuť. V ďalšom súd prvej
inštancie poukazuje na dôvody, ktoré viedli navrhovateľa na podanie tohto návrhu. V prvom rade
poukazoval na existenciu vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku, ktorý smeroval voči
spoločnosti COMBO a. s., v ktorej boli niektorý z odporcov štatutárnym, resp. orgánom likvidácie

spoločnosti, ktorí zodpovedajú za nepodaný návrh na vyhlásenie konkurzu včas podľa § 11 ods. 2, 3
ods. 3 a 11 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z. z. v znení do 31.12.2013. Takto odôvodňoval dôvodnosť veci samej.
Taktiež uviedol, že na úspešné uplatnenie práva na náhradu škody musí navrhovateľ uniesť dôkazné
bremeno (predĺženie spoločnosti COMBO a. s.), čo nie je možné bez preskúmania účtovníctva a tiež
že štatutárny orgán ani likvidátor nemajú záujem na zverejnení účtovných záznamov, a zároveň hrozí

obava, že uplynutím vyraďovacích lehôt budú účtovné záznamy zničené. Za týmto účelom označil dôkaz
(účtovníctvo zaniknutej spoločnosti, resp. jeho znalecké preskúmanie), ktorý navrhol zabezpečiť.

4. Súd prvej inštancie považoval označený dôkaz určený na zabezpečenie za dôkaz, ktorý by bol
relevantným dôkazom pre vec samu, pretože skutočnosť predĺženia ako predpokladu zodpovednosti

povinných osôb súd môže zisťovať z účtovníctva, resp. znaleckého posudku. Podľa názoru súdu
prvej inštancie navrhovateľ ( a to platí aj pre návrh v časti smerujúcom voči VZP a. s.) čiastočne
vykonal osvedčovanie dôvodnosti veci samej do tej miery, že s poukazom na škodu, ktorá mohla byť
navrhovateľovi spôsobená tým, že povinná osoba nepodala návrh na vyhlásenie konkurzu včas mohla
zodpovedať za škodu, ktorá mohla vzniknúť navrhovateľovi z takto zákonom uloženej a nesplnenej

povinnosti podľa zák. č. 7/2005 Z. z. podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Je síce na mieste dať
čiastočne za pravdu argumentácii odporcu v 5. rade, ktorý poukazoval na skutočnosť, že podľa § 11
ods. 4 v znení do 31.12.2013, predpokladom pre uplatnenie nároku v súlade s uvedeným ustanovením
konkurznýchpredpisovjeskutočnosťzrušeniakonkurzu(tedaautoritatívnerozhodnutiesúduoskončení
konkurzu a konkurzného konania ku ktorému ani nemohlo prísť, keďže nedošlo ani k vyhláseniu

konkurzu), súd však poukazuje na konštrukciu všeobecnej zodpovednosti a s poukazom na posl.
vetu uvedeného ustanovenia konštatuje, že zrušenie konkurzu je podmienkou pre prezumovanú výšku
škody. Nemožno však bez ďalšieho konštatovať úplné a nespochybniteľné odôvodnenie dôvodov, pre
podanie návrhu na zabezpečenie dôkazu navrhovateľom, pretože podľa názoru súdu podstatou podania
tohto návrhu navrhovateľom nebola skutočnosť dôkaznej núdze, ktorá mohla nastať nevykonaním

takto zabezpečovaného dôkazu, ale k skutočnostiam, ktoré by navrhovateľa "ešte len" presvedčili,
že sú splnené hmotnoprávne podmienky pre podanie návrhu vo veci samej, alebo inak povedané
vyhľadával, resp. sa utvrdzoval o existencii skutočností subsumovateľných hmotnému právu, pre svoj
nárok zamýšľaný k uplatneniu vo veci samej. To však nie je účelom zabezpečovania dôkazov v rámci
činnosti súdu pred začatím konania. Napokon obava "z neochoty" povinných osôb predložiť dôkazy v

rámci konania vo veci samej je príkladom informačného deficitu na strane navrhovateľa, ktorý je ale v
rámci zásad civilného procesu kompenzovateľný. Podľa názoru súdu prvej inštancie dôvodnosti návrhu
na zabezpečenie dôkazu ďalej chýba tiež osvedčenie obavy, že navrhnutý dôkaz na zabezpečenie
nebude možné vykonať neskôr, alebo len s veľkými ťažkosťami, pretože navrhovateľ neosvedčil takéčinnosti označených osôb (odporcovia v 1-5. rade), ktoré by dôvodnú obavu z uvedeného zakladali.
Edičná povinnosť povinných osôb a znalecké dokazovanie, by v rámci konania vo veci samej boli
realizovateľné.

5. Súd prvej inštancie ďalej z vykonaného dokazovania, z výpovední odporcov v 1-5 rade. zistil,
že účtovné doklady účtovníctva spoločnosti COMBO a. s., boli po skončení likvidácie likvidátorom
odovzdané odporcovi v 5. rade, pričom tento ich na začiatku roka 2015 fyzicky zničil, pričom neexistuje
iná osoba, alebo miesto, kde by sa navrhnutý dôkaz nachádzal, preto aj pre nedosiahnuteľnosť nebolo

možné návrhu navrhovateľa vyhovieť a návrh bolo potrebné zamietnuť.

6. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol tak, že úspešným účastníkom v zmysle § 142 ods.
1 OSP priznal náhradu trov konania. Konkrétne priznal odporcom náhradu trov konania tak ako si ich
uplatnili, teda odporcovi v 2. rade súd priznal náhradu trov konania, ktoré spočívali vo vyčíslených,
preukázaných a účelných trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z., za dva úkony

právnej služby po 60,07 eura (prevzatie a príprava, podanie na súd) a jedného úkonu po 64,53 eura
(podľa§11ods.1písm.a/advokátskejtarifyaknimpripočítanýrežijnýpaušálpodľa§16ods.3vyhlášky
2xRP 7,81 eura a 1x RP 8,39 eura, teda celkovo trovy právneho zastúpenia s DPH vo výške 250,42
eura. Vo vzťahu k odporcovi v 4. rade je neúspešný účastník povinný nahradiť preukázaný ušlý zárobok
vo výške 4,35 eura za 1 hodinu. Trovy konania je povinný nahradiť neúspešný navrhovateľ. Vo vzťahu

k zvyšným úspešným účastníkom súd rozhodol o priznaní náhrady trov konania, vyjadrujúc tak úspech
vo veci, ale preto že tieto si v zákonnej lehote nevyčíslili súd priznal 0 eur na náhradu.

7. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v časti trov konania odvolanie v zákonom stanovenej
lehote. Namietal, že návrh na zabezpečenie dôkazu - účtovníctva zaniknutej spoločnosti COMBO -

bol aj z dôvodu jeho nedosiahnuteľnosti zapríčinenej na strane odporcu v 5.rade zamietnutý, napriek
tomu predmetným rozsudkom v prípade jeho právoplatnosti bude navrhovateľ navyše aj zaviazaný ma
úhradu trov konania. S poukazom na § 35 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v platnom znení
namietal, že porušenie zákona zabezpečiť uchovávanie a ochranu účtovnej dokumentácie by nemalo
byť na škodu navrhovateľovi. Vzhľadom na fyzické zničenie dôkazu - účtovníctva zaniknutej spoločnosti

COMBO a. s. - navrhovateľ stratil možnosť na unesenie dôkazného bremena a tým na úspešné
uplatnenie si práva v konaní o náhradu škody, ktorú mali spôsobiť členovia predstavenstva, resp.
likvidátor porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu zaniknutej spoločnosti COMBO
a. s., nakoľko aj v zmysle predloženého znaleckého posudku č. 14/2013 Ing. Marty Mihočkovej bez
predloženia účtovnej evidencie nie je možné spoľahlivo určiť, voči ktorým veriteľom mala spoločnosť

záväzky. Podľa uvedených informácií je však možné predpokladať, že spoločnosť mala bezprostredne
pred vstupom do likvidácie viac ako jedného veriteľa; z dôvodu absencie účtovnej dokumentácie nie je
možné sa vyjadriť, či je to len administratívna chyba pri vypracovaní výkazov alebo sú výkazy zostavené
nesprávne aj z hľadiska obsahu. Je možné konštatovať, že súvaha k 09.01.2012 je formálne nesprávna.
Na základe uvedeného preto žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a rozhodol tak, že odporcom

v 2. a 4.rade náhradu trov konania nepriznáva.

8. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca v 5.rade. Uviedol, že rešpektuje rozhodnutie súdu prvej
inštancie ohľadne vydania dôkazného materiálu týkajúceho sa spoločnosti COMBO a. s. a ponecháva
rozhodnutie na úvahe súdu.

9. K odvolaniu sa taktiež vyjadril odporca v 2.rade, ktorý uviedol, že sa k uvedenému odvolaniu
navrhovateľa nebude vyjadrovať.

10.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen

„CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal
v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ doručil súdu prvej inštancie dňa 30.04.2013 návrh

na zabezpečenie dôkazu. V návrhu uviedol, že navrhovateľ je veriteľom zaniknutej spoločnosti COMBO,
a. s.. Rozhodcovským rozsudok č. 11/2009-1046 zo dňa 17.6.2011 vydaný Stálym rozhodcovským
súdom Slovenskej bankovej asociácie sa uložila povinnosť spoločnosti COMBO, a. s. zaplatiť
navrhovateľovi sumu vo výške 225.201 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne od31.01.2009. Rozhodcovský rozsudok nadobudol vykonateľnosť dňa 26.7.2011. Dňa 21.09.2011, teda
dva mesiace po nadobudnutí právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, vstúpila spoločnosť COMBO,
a. s. do likvidácie. Likvidácia bola ukončená schválením účtovnej závierky valným zhromaždením dňa

31.01.2012. Spoločnosť COMBO, a. s. bola následne vymazaná z obchodného registra dňa 04.05.2012.
Navrhovateľ žiadal aby súd rozhodol, že povinné osoby majú povinnosť vydať účtovníctvo zaniknutej
spoločností COMBO, a.s., so sídlom v Nite, na Samovej ul. č. 8, IČO: 36830127 za obdobie od vzniku
spoločnosti do jej zániku znalcovi v odbore 090000 - Ekonómia a manažment, odvetvie: 090100 -
Účtovníctvo a daňovníctvo, L., evidenčné číslo XXXXXX za účelom jeho preskúmania a vypracovania

znaleckého posudku na základe zadania navrhovateľa zo dňa 03.04.2013, a to do troch dní od
právoplatností tohto uznesenia a na žiadosť znalca mu bezodkladne poskytnúť požadovanú súčinnosť.
Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté rozhodnutie.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na §
387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Keďže predmetom odvolacieho konania v tomto prípade je náhrada konania, odvolací súd preskúmal

priznanú výšku trov právneho zastúpenia potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva. Odvolací
súd preskúmal výšku priznaných trov konania a konštatuje, že výška trov konania bola súdom prvého
stupňa vypočítaná správne a v správnej výške podľa príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

17. Na základe uvedeného preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.