Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 5P/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816203342
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Prčová

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2016:6816203342.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Luciou Prčovou, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti E. L.,

J.. XX.XX.XXXX a V. L., J.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce
sociálnych vecí a rodiny Revúca,deti rodičov: matky X. L., J.. XX.XX.XXXX, G. V., N. Č.. XXX/X a otca
V. L., J.. XX.XX.XXXX, G. V., X. S. Č.. XXX/XX, v konaní o návrhu matky mal. detí na zmenu úpravy
vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

Ohľadne vyživovacej povinnosti otca k maloletej E. L., J.. XX.XX.XXXX a maloletému V. L., J..
XX.XX.XXXX súd schvaľuje dohodu rodičov v tomto znení:

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej E. výživné vo výške 70,- € mesačne a na maloletého
V. výživné vo výške 50,- € mesačne, vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých
detí, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Revúca zo dňa 15.10.2015, č. k. 7P/30/2015 - 30 vo výroku
vo výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

Matka mal. detí sa návrhom doručeným súdu dňa 23.06.2016 domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu
povinnosť na mal. deti zo sumy minimálneho zákonného výživného na sumu 100,- € mesačne. Návrh

odôvodnila tým, že deti sú školopovinné a náklady na nich sa zvýšili, ako aj tým, že otec je od 12/2015
zamestnaný.

2. Otec maloletých detí v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že je schopný na výživu mal. detí
prispievať len v sume 50,- € mesačne na každé dieťa.

3. Na pojednávaní konanom dňa 28.09.2016 rodičia ohľadne výživného na mal. deti uzavreli rodičovskú

dohodu, podľa ktorej otec bude prispievať na výživu maloletej E. výživným vo výške 70,- € mesačne
a na mal. V. výživným vo výške 50,- € mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

4. Kolízny opatrovník prítomný na pojednávaní navrhol rodičovskú dohodu schváliť, nakoľko je v záujme
mal. detí.

5. Dokazovanie vo veci súd vykonal listinnými dôkazmi a to rodnými listami mal. detí, správmi a

potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca o príjmoch matky mal. dieťaťa, potvrdeniami
zamestnávateľov matky o výške jej mesačného príjmu za obdobie rokov 2015 a 2016 (do mesiaca
august), potvrdením zamestnávateľov otca o výške jeho mesačného príjmu za obdobie rokov 2015
a 2016 (do mesiaca jún), správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v rodine mal. detía rozsudkom Okresného súdu Revúca zo dňa 15.10.2015, č.k. 7P/30/2015 - 50 a zistil nasledujúci
skutkový stav veci:

6. Zo vzťahu matky X. L. a otca V. L. pochádzajú mal. deti E. L., J.. XX.XX.XXXX a V. L., J.. XX.XX.XXXX.
Z rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa 15.10.2015 mal súd preukázané, že súd manželstvo rodičov
mal. detí rozviedol, mal. deti zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal
prispievať na ich výživné sumou minimálneho zákonného výživného.

7. Ohľadne príjmu matky mal. detí mal súd zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca
preukázané, že matka je nezamestnaná, nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberá
prídavok na dieťa vo výške 47,04 € mesačne a dávku v hmotnej núdzi vo výške 39,70 € mesačne. Matka
od r. 2015 pracuje na dohodu o pracovnej činnosti, naposledy u zamestnávateľa X. G., kde jej mesačná
mzda predstavuje 53,97 €.

8. Otec mal. detí bol vedený ako uchádzač o zamestnanie od 17.04.2014 do 22.10.2015, od 01.12.2015
do 31.01.2016 poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 €. Od mesiaca 02/2016 je zamestnaný u
zamestnávateľa RP Dimension, s.r.o. so sídlom v ČR. Podľa potvrdenia zamestnávateľa bol priemerný
čistý mesačný príjem otca za obdobie 02 - 06/2016 10 138,20 Kč (375,19 €).

9. Rodičiavkonanízhodneuvádzali,žeotecnamal.detíprispievaajnadrámecvýživnéhozakupovaním
rôznych potrieb - oblečenia, približne každé 2 až 3 mesiace.

10. Výdavky na mal. deti predstavujú bežné výdavky. Výšku výdavkov na zabezpečenie bežných potrieb
maloletých detí súd nepreukazoval, nakoľko sa jedná o skutočnosti všeobecne známe.

11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 o rodine v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len
Zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej

starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

12. Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a

spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

13. Podľa ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

14. Podľa § 24 ods.3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

15. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako
aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu

dobrovoľne neplní.

16. Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Na pojednávaní uzavreli rodičia ohľadne výživného na mal. deti rodičovskú dohodu, o ktorej mal súd

za to, že je v ich záujme, preto ju schválil. Pri posudzovaní, či dohoda je v záujme mal. detí súd vychádzal
z odôvodnených potrieb mal. detí, ale aj možností a schopností otca ako výživou povinnej osoby. Súd
mal za to, že rodičmi dohodnuté výživné je spôsobilé čiastočne uspokojiť bežné potreby mal. detí a
zodpovedá aj možnostiam a schopnostiam otca mal. detí ako výživou povinnej osoby. Zohľadnil pritom,
že otec na výživu maloletých detí prispieva aj dobrovoľne uspokojovaním ich potrieb v naturáliách.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.
Proti tomuto rozsudku je kolízny opatrovník oprávnený podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (trojmo).

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloleté dieťa, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa
ustanovení § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.
Ak nebude povinnosť platiť výživné stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v platnom znení).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá
povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,

b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,

g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.