Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoZm/151/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113208029
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113208029.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o. so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ 264 29 705, právne
zastúpenéhoadvokátskoukanceláriouFridrichPaľko,s.r.o.,sosídlomGrösslingova4,81109Bratislava,
proti žalovanej: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, O., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie
spotrebiteľov Slovenska, o.z., zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Janka
Kráľa 7, Banská Bystrica, o zaplatenie 333 Eur s príslušenstvom, o zaplatenie zmenkovej sumy 798,87
Eur s príslušenstvom, v odvolacom konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín

č.k. 39CbZm/64/2013-91 zo dňa
16. decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd späťvzatie žaloby v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne p r i p ú š ť a ,
v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a konanie
z a s t a v u j e . Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Vedľajšiemu účastníkovi Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o. z. sa náhrada trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu o zaplatenie zmenkovej sumy 798,87 Eur s
príslušenstvom a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku
uviedol, že žalobca podal žalobu podľa článku 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Pri určení
právomoci, vecnej a miestnej príslušnosti postupoval súd prvého stupňa podľa článku 2 bod 1, článku

3 bod 1 Nariadenia
č. 861/2007 a podľa článku 2 bod 1, článku 16 bod 2 Nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní
a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (Brusel I). Vychádzal zo zistenia,
že žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky. Žalovaná ako fyzická
osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky, kde bola zmenka vystavená a kde sa nachádza
platobnémiesto.Súdprvéhostupňakonštatoval,žeideocezhraničnýsporahodnotapohľadávkyvčase
doručenia tlačiva žaloby na uplatnenie pohľadávky nepresahovala 2 000 Eur bez akýchkoľvek úrokov,

výdavkov a nákladov. Pri určovaní rozhodného práva postupoval súd prvého stupňa podľa § 10 ods.
1 zákonač. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len ZMPSP) a danú
vec posudzoval podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, nakoľko jeho použitie zodpovedá
rozumnému usporiadaniu daného vzťahu, keď iná dohoda účastníkov konania

o voľbe rozhodného práva v konaní nebola preukázaná.

S poukazom na článok 5 bod 1 Nariadenia č. 861/2007, keď žalobca ani žalovaná nežiadali nariadenie
ústneho pojednávania a súd prvého stupňa nariadenie pojednávania nepovažoval za potrebné, súd
prvého stupňa pojednávanie v právnej veci nenariadil a rozhodol na základe listinných dôkazov

obsiahnutých v súdnom spise. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že dňa
08.04.2010 žalovaná uzatvorila so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25,
Bratislava (ďalej len veriteľ) zmluvu o úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej úver v sume 600
Eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok v sume 528 Eur,
spolu v sume 1.128 Eur v 12 mesačných splátkach po 94 Eur počínajúc dňom 15.05.2010. Prevzatie
hotovosti žalovaná potvrdila dňa 08.04.2010 Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky

poskytnutia úveru. V bode 14 všeobecných podmienok je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, ktorú
žalovaná ako vystaviteľ zmenky vystavila
v prospech veriteľa (remitent) na zabezpečenie peňažného záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere,
v ktorej nebola vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany
sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr

v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy
vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh v zmysle bodu 4
všeobecných podmienok. Práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o. prevedené rubopisom na žalobcu. Žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku, z ktorej vyplýva,
že ide o listinu, ktorá obsahuje označenie zmenka, ktoré je umiestnené v ľavej hornej časti zmenky

v slovenskom jazyku, bezpodmienečný sľub zaplatiť peňažnú sumu vo výške 1.068,87 Eur, ktorá je
uvedená slovom aj číselným vyjadrením, ktorý je umiestnený v hornej časti zmenky, údaj o zročnosti
zmenky, ktorý je umiestnený v ľavej hornej časti zmenky a to tak, že zmenka je splatná pri predložení,
údaj o mieste platenia, ktorý je uvedený v ľavej strednej časti zmenky a ktorý obsahuje ako platobné
miesto sídlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, meno toho na koho rad sa má platiť, kde je uvedené v ľavej

hornej časti zmenky na rad POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
dátum a miesto vystavenia zmenky, ktoré sú uvedené v hornej ľavej časti zmenky, kde je uvedené
Trenčín, 8. apríla 2010 a podpis vystaviteľa zmenky, ktorý je uvedený
v spodnej pravej časti zmenky. Zmenka ďalej obsahuje položku "bez protestu", dohodu
o výške zmenkového úroku 0,25 % denne od 30. decembra 2011, doložku "na platenie predložiť v lehote

4 rokov od vystavenia" a v pravej dolnej časti nad podpisom vystaviteľa zmenky obsahuje zmenka
identifikačné údaje v podobe meno a priezvisko, trvalé bydlisko
a rodné číslo vystaviteľa zmenky. Na rube zmenky sa nachádza indosament v zmení "namiesto nás na
rad CD Consulting, s. r. o. , s označením sídla spoločnosti, ktorý je podpísaný indosantom.

Súd prvého stupňa posúdil právnu vec podľa ním citovaných príslušných ustanovení slovenského
hmotného práva, Občianskeho zákonníka, zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového (ďalej len
ZZŠ) a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Vychádzal
zo zistenia, že právny predchodca žalobcu ako právnická osoba konajúca v rámci predmetu svojej
obchodnejčinnosti(poskytovanieúverovnebankovýmspôsobom)ažalovanáakofyzickáosobauzavreli

dňa 08.04.2010 zmluvu o úvere č. 308100200, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť
žalovanej úver v sume 600 Eur a žalovaná sa zaviazala zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu
sumu úveru zvýšenú o poplatok vo výške 528 Eur, spolu 1.128 Eur v 12 mesačných splátkach po
94 Eur počnúc dňom 15.05.2010. Zo zmluvy o úvere vyplýva prehlásenie žalovanej, že finančné
prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania a že žalovaná prevzala peňažnú hotovosť dňa

08.04.2010, ktorej prevzatie potvrdila vlastnoručným podpisom. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú
všeobecné zmluvné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú predtlačené na zadnej strane zmluvy.
Súčasťou všeobecných zmluvných podmienok je pod bodom 14. Dohoda o vyplnení zmenky. Vzhľadom
k subjektom uzatvárajúcim zmluvu, mal súd prvého stupňa preukázané, že došlo k uzavretiu tzv.
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Obč. zák. Uzavretá zmluva označená ako zmluva o úvere

podľa § 497 a nasl. Obch. zák. v spojení
s článkom 16 všeobecných podmienok sa podľa dohody spravovala Obchodným zákonníkom. Uvedené
dojednanie nie je prekážkou aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníkao spotrebiteľských zmluvách ako aj ďalších predpisov spotrebiteľského práva, ktoré súd aplikuje na
všetky zmluvy, bez ohľadu na ich právnu formu, ak jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Uzavretú
zmluvu o úvere súd prvého stupňa posudzoval aj podľa príslušných ustanovení zákona č. 258/2001

Z.z. V zmluve žalovaná označila ako účel poskytnutia úveru výkon zamestnania. Súd nemal zo strany
žalobcu preukázaný súvis s výkonom zamestnania žalovanej. V prípade pochybností má dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, žalobca. Súd prvého stupňa
v tejto súvislosti použil výklad priaznivejší pre spotrebiteľa a vyslovil, že žalobca nepreukázal skutočný
účel poskytnutia úveru (rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoE/5/2010-46 zo dňa 23.02.2010).

Súd prvého stupňa z úradnej činnosti po zistení a posúdení, že v danom prípade ide
o spotrebiteľský vzťah, poskytujúc slabšiemu účastníkovi právnu ochranu v zmysle zásady ochrany
spotrebiteľa,preskúmalplatnosťpôvodnejspotrebiteľskejzmluvyakocelku,čopovažovalzanevyhnutný
predpoklad pre posudzovanie zabezpečovacej zmenky a z nej vyplývajúce plnenie, ktoré bolo
predmetom konania (rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V č.k. 37Er/72/2010-10, rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 33Cdo 1201/2012 z 20.06.2013). Preskúmaním zmluvy o

úvere súd prvého stupňa zistil, že zmluva obsahuje dojednania, ktoré neúmerne a hrubo narušujú
rovnováhu zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa a dospel k záveru, že takto jednostranne koncipovaná zmluva je zneužitím
nedostatku skúsenosti, právnych vedomostí, nedostatku a akútnej potreby finančných prostriedkov zo
strany spotrebiteľa. Zmluva obsahuje poplatok za uzavretie vo výške 528 Eur definovaný v článku

12 všeobecných podmienok, v ktorom je obsiahnutý administratívny poplatok vo výške 352 Eur
bez bližšieho uvedenia obsahu a výšky nákladov (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn.
18Co/109/2011 z 21.11.2012, rozhodnutie Vrchného súdu v Karlsruhe č. AZ 17 U 192/2010). Tento
poplatok považoval súd prvého stupňa za neprijateľnú podmienku. Za hrubé porušenie rovnováhy
považoval taktiež dojednanie zmluvných pokút. Súd prvého stupňa pri dojednaní článku 14 všeobecných

podmienok preskúmaním zistil, že dohoda o vyplnení bianco zmenky predstavuje pre spotrebiteľa
dohodu vykazujúcu znaky zjavnej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, tzn. dôvody jej neplatnosti v zmysle
neprijateľných zmluvných podmienok, ktorá taktiež neprimerane zhoršuje postavenie spotrebiteľa a je v
priamom rozpore so zákonom. Súd prvého stupňa zdôraznil, že zákon č. 258/2001 Z.z. výslovne limituje
možnosť zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou s vyplnenou zmenkovou sumou a to do výšky

nesplatenej istiny a príslušenstva maximálne do výšky 30 % pôvodnej istiny. S poukazom na § 53 Obč.
zák. považoval zmluvu o úvere za absolútne neplatnú podľa § 39 Obč. zák. pre rozpor
s dobrými mravmi. Vzhľadom na to, že zistil absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere, ktorej súčasťou bola
dohoda o zabezpečení pohľadávky zmenkou a dohoda o vyplnení bianco zmenky, žalobcovi plnenie zo
zmenky nepriznal. Právny predchodca žalobcu nemohol bianco zmenku vyplniť a ďalej ju indosovať.

Podľa názoru súdu prvého stupňa predložená zmenka, aj keď obsahuje všetky náležitosti zmenky,
nezabezpečuje konkrétny záväzkový vzťah
z poskytnutého úveru medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou a v uvedenom prípade nedošlo
k platnému vzniku zmenkového záväzkového vzťahu, keď je potrebné rozlišovať medzi neplatnosťou
zmenky z dôvodu nesplnenia podstatných náležitostí resp. vyplnenie v rozpore so zákonom č. 191/1950

Zb. a neplatnosťou zmluvy, dojednania
o vyplnení zmenky za účelom zabezpečenia pohľadávky pre rozpor s dobrými mravmi, neprijateľnými
podmienkami alebo nerešpektovaním zákonného obmedzenia maximálnej výšky zmenkovej sumy
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Obdo V 43/2006). Záverom súd prvého
stupňa poukázal na to, že Nariadenie umožňuje súdu aj vo veciach s nízkou hodnotu sporu nariadiť

pojednávanie v zmysle čl. 5 ods. 1 Nariadenia, ak to súd považuje za potrebné. Pokiaľ žalobca
poukazoval na to, že nariadeniu ústneho pojednávania malo predchádzať uznesenie s odôvodnením,
mal súd prvého stupňa za to, že tento právny názor žalobcu nie je správny. Z čl. 5 ods. 1 Nariadenia
nevyplýva povinnosť súdu rozhodovať o nariadení pojednávania osobitným uznesením. Uznesením
rozhodne súd iba vtedy, ak návrh na ústne pojednávanie odmieta. Tento postup bol v súlade s

Nariadením
a procesným právom SR, na ktoré Nariadenie v čl. 19 odkazuje. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p.
umožňuje súdu vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, a to vo výnimočných prípadoch. Súd prvého
stupňa považoval tento prípad za prípad výnimočnosti a vykonanie ďalších dôkazov za nevyhnutnosť
za účelom ochrany spotrebiteľa. Súdne rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým

spravodlivé (Nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. IV. ÚS 1241/12). Rozhodnutie o trovách
konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si žiadne neuplatnila
a v konaní jej ani žiadne trovy nevznikli.Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods.

2 písm. b/ O.s.p.), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§
205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). V odvolaní
uviedol, že v prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho konaním a rozhodnutím k porušeniu
práva Európskej únie, a to čl. 4, 5 a 7 Nariadenia, ktoré má všeobecnú pôsobnosť, je záväzné vo

všetkých svojich častiach a je priamo aplikovateľné v Slovenskej republike. Žalovaná nedoručila súdu
žiadnu odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia. Súd bol preto povinný
postupovať podľa čl. 7 ods. 3 tohto Nariadenia. Poukázal na to, že súd prvého stupňa vo veci vykonal
dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o úvere, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi.
Žalobca ani žalovaná dokazovanie v tomto rozsahu nenavrhli. Súd prvého stupňa vykonal nikým
nenavrhnuté dokazovanie bez účasti účastníkov konania a tak svojvoľne rozšíril rozsah vykonaných

dôkazov, dokazovanie vykonal nezákonným spôsobom a najmä, neumožnil účastníkom konania vyjadriť
sa k vykonanému dokazovaniu, či navrhnúť ďalšie dokazovanie. Podľa § 120 O.s.p. je dokazovanie
v sporovom konaní ovládané prejednávacou zásadou, súd vychádza len zo skutočností tvrdených
účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o
svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané

zákonom č. 191/1950 Zb. Žalovaná voči forme a obsahu zmenky nenamietala. Podľa názoru žalobcu
neexistovala žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre
rozhodnutie vo veci. V danej veci súd prvého stupňa mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových
strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada podľa čl. 5 Nariadenia) a

vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať
ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky
voči zmenke, ak však tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu
uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na
to, aby postupom podľa § 120 ods.1 veta prvá O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovanú.

Ak tak súd učinil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov
konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej
vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto
obrany nedovolávala, pohľadávku žalobcu nerozporovala, svojim konaním ju prakticky uznala. Súd
sám iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre žalovanú

dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu. Takéto správanie súdu je v právnom štáte neprijateľné
a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces garantované podľa čl. 46 ods.1
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Žalobca v odvolaní tvrdil, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným

záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než
tými, ktoré sú uvedené na zmenke. Súd prvého stupňa sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke
upravených v zákone č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu, predovšetkým §
17 zák. č. 191/1950 Zb., z ktorého vyplýva, že žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať
tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom

zmenky. Ak tak v sporovom konaní nemôže robiť žalovaná, tým menej tak môže robiť sám súd.
Súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o
vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo
možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia č. 861/2007
vykonané bez návrhu. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie

možnosti konať pred súdom. Žalovaná uplatnený nárok nepoprela, no napriek tomu súd uplatnený
nárok zamietol. Podľa názoru žalobcu konštatovanie súdu prvého stupňa, podľa ktorého je žalovaná
podnikateľom, ale úver jej bol zo strany pôvodného majiteľa zmenky poskytnutý nie na podnikanie,
ale ako spotrebiteľský úver, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je založené na domnienke a
presvedčení súdu, ktoré nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie. V súvislosti so záverom súdu prvého

stupňa, že na zmenke napísaný zmenkový úrok sa prieči dobrým mravom, žalobca uviedol, že zmenku
vystavila žalovaná, túto dobrovoľne podpísala. Sadzba zmenkového úroku 0,25 denne bola žalovanej
známa v čase vystavenia zmenky a s takouto sadzbou žalovaná súhlasila. V odvolaní žalobca poukázalnarozsudokNajvyššiehosúduČeskejrepublikyzodňa22.08.2002,sp.zn.25Cdo1839/2000,uznesenie
Krajského súdu
v Prešove zo dňa 05.09.2013, sp.zn. 10Co/79/2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo

dňa 21.11.2013, sp.zn. 43CoZm/10/2013. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa
zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a žalobcovi prizná právo na náhradu trov odvolacieho
konania, ktoré v odvolaní vyčíslil.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

V priebehu odvolacieho konania žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zobral čiastočne
späť žalobu to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového
úroku vo výške 0,25% denne, čím si žalobca v konaní uplatnil len zmenkový úrok vo výške 0,06% denne.
Ostatné časti návrhu a petitu ponechal žalobca bez zmeny.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné
a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdiť.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným
spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny
záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona zmenkového a šekového žalobu zamietol a žalovanej ako

úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie
práva podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa podrobne
a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na ktoré v
podrobnostiach odkazuje.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberal, či v konaní pred súdom prvého stupňa
nedošlo postupom súdu k procesným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. iným
vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody posudzoval
odvolací súd podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Žalobcom namietaná vada konania vymedzená

v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho
konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej
republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto odvolací súd posudzoval či postupom súdu prvého
stupňa nebola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.

v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
K pojmovým znakom tohto odňatia patrí odňatie možnosti konať pred súdom, k odňatiu možnosti konať

došlo v dôsledku postupu súdu
a možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Tieto pojmové znaky musia byť splnené
súčasne.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa namietal, že súd prvého stupňa vykonal nikým

nenavrhnuté dokazovanie, svojvoľne rozšíril rozsah dokazovania, a najmä neumožnil účastníkom
konania vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu (koncentračná zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia).
Poukázal na to, že súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods. 1 O.s.p.
vznášal za žalovanú námietky voči zmenke, pretože tým porušil princíp kontradiktórnosti konania a
rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie.

Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotusporu,sažalobcaprotižalovanejdomáhalzaplateniazmenkovejsumy798,87Eur,zmenkovéhoúroku 0,25 % denne z konkrétnej zmenkovej sumy za konkrétne obdobie do zaplatenia, 6 % ročného
úroku z konkrétnej zmenkovej sumy za konkrétne obdobie do zaplatenia, zmenkovej odmeny a náhrady
trov konania. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu

písomnú formu. Súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to
navrhnú účastníci, príp. niektorý z nich. V súlade s článkom 19 Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje
inak, Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom.
Procesný postup súdu je upravený v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v
ostatnom sa tento postup riadi Občianskym súdnym poriadkom. Kľúčovými cieľmi Európskeho konania

vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými
v článku 1 Nariadenia sú zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu
v cezhraničných sporoch v rámci Európskej únie zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k
spravodlivosti. Pri plnení týchto cieľov majú súdy kľúčovú úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý
treba v rámci Európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako aj primeraným
spôsobom uplatňovať vnútroštátne procesné právo, čo vyplýva z článku 19 Nariadenia. V zmysle bodu

9 preambuly Nariadenia by mal súd rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho
procesu najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu,
vakomsavykonávajúdôkazy.PovinnosťsúdukontrolovaťaurčovaťpostupvrámciEurópskehokonania
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2 Nariadenia, ktorým sa
súdu ukladá povinnosť podporovať strany sporu, pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to

poskytovaním informácií o procesnoprávnych otázkach, pričom z odôvodnenia čl. 9 vyplýva, že súd
musí v záujme zabezpečenia spravodlivosti konania voči obidvom stranám sporu postupovať rovnakým
spôsobom. Povinnosť informovať strany o procesnoprávnych otázkach si súd môže v závislosti
od vnútroštátnych postupov plniť rôznym spôsobom.

Odvolací súd v konaní nezistil, že pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe súdu podľa
čl. 7 ods. 1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania. Podľa čl. 5 ods. 2, 3
Nariadenia vyzval súd žalovanú tlačivom C na odpoveď a spolu
s tlačivom C zaslal súd prvého stupňa žalovanej žalobu a poučenie účastníka konania. Doručované
písomnosti boli žalovanej doručené dňa 03.07.2013. Z úradnej činnosti súd prvého stupňa pripojil do

spisu zmluvu o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré zaslal účastníkom konania
na vyjadrenie s tým, že súd vykoná dôkaz ich oboznámením. Podľa § 100 ods. 1 posledná veta
O.s.p. vykonal súd prvého stupňa predbežné právne posúdenie veci. Zároveň súd prvého stupňa
zaslal právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanej poučenie účastníka konania. Právny zástupca žalobcu
prevzal tieto listiny dňa 11.11.2014 a žalovaná dňa 11.11.2014. Pripojením týchto listín bez návrhu

účastníkov konania, vykonal súd prvého stupňa skutkové zistenia, ktoré posúdil ako právne významné
pre rozhodnutie
o uplatnenom nároku a následne vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 16.12.2014, na ktorom aj vyhlásil
rozsudok.

V súlade s bodom 22 preambuly, článkom 12 ods.2 a 19 tohto Nariadenia je súd povinný poučiť
účastníkov o ich procesných právach. Je potrebné postupovať v súlade
s vnútroštátnym právom, ktoré jednoznačne v § 120 ods. 4 O.s.p. ukladá povinnosť súdu prvého stupňa
pred rozhodnutím vo veci samej poučiť účastníkov, že všetky dôkazy
a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože

na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené
neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Súd prvého stupňa dodržal v konaní procesný postup, ktorý vyplýva z Nariadenia
a v spojení s ním z príslušných ustanovení O.s.p., pričom postupoval v súlade s § 120 O.s.p.,

a účastníkov konania poučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o dôkaznej povinnosti. Túto povinnosť má
súd bez ohľadu na to, či je účastník konania právne zastúpený. V nadväznosti na oznámenie súdu
adresované účastníkom konania, že vykoná z vlastnej iniciatívy aj iné, než účastníkmi predložené
dôkazy, sa toto poučenie javilo ako potrebné. Splnenie tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci
vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť napadnúť toto rozhodnutie v riadnom, prípadne aj

v mimoriadnom opravnom konaní, pretože jeho obsahom je významné obmedzenie predkladať alebo
označovať v ďalšom konaní dôkazné prostriedky a skutočnosti, hoci objektívne existujú. Súd prvého
stupňa musí splniť túto poučovaciu povinnosť s osobitným zreteľom na to, že spravidla ide o poslednúreálnu možnosť predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky a skutočnosti, ktoré by mohli priniesť
skutkové poznatky nevyhnutné na úspech žaloby alebo účinnú obranu proti nej.

Preskúmaním obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca mal objektívnu možnosť vyjadriť sa
ku všetkým skutočnostiam a dôkazom, ktoré súd prvého stupňa pripojil do spisu bez návrhu účastníkov
konania podľa § 120 ods. 1 posledná veta O.s.p. a ktoré pri rozhodovaní posúdil ako významné pre
zistenie skutkového stavu a právne posúdenie žalobcom uplatneného peňažného nároku zo zmenky
podľa § 123 O.s.p. Citované zákonné ustanovenie dáva súdu možnosť vykonať aj iné dôkazy ako tie,

ktoré navrhli účastníci konania, za účelom zistenia skutkového stavu, zvlášť za situácie aká nastala
v danom spore. Ide vlastne o prelomenie zásady formálnej pravdy v sporovom konaní. Tento postup
je výnimočný a je možné ho využiť vtedy, keď je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa mal zo žalobcom predloženej vlastnej zmenky preukázané,
že pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., na rad ktorej vystavil dňa
08.04.2010žalovanázmenku,nalíciktorejsanachádzačíslozmluvy308100200.Právetietoskutočnosti

boli podkladom pre postup súdu prvého stupňa podľa § 120 ods. 1 posledná veta O.s.p., pretože
vznikli pochybnosti, či zmenka vystavená žalovanou má alebo nemá zabezpečovací charakter, či
zabezpečovala alebo nezabezpečovala plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, prípadne i zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

Ochrana spotrebiteľa ako povinnosť súdu vyplýva nielen z predpisov hmotného práva, ale aj z práva
Európskej únie. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o
spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu.
Jednou z odlišnosti spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka
vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok

zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach
podľa Nariadenia, v ktorých má žalovaná postavenie spotrebiteľa. Súdny dvor Európskej únie vo
viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial,
C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí

skúmať ex offo a (C-618/10, Banco Espa?ol de Credito), že odporuje Európskemu právu, ak ich súd
nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd
vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom Európskej únie. Z ustanovenia § 17
zákona č. 191/150 Zb. nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo. Nariadenie neobsahuje
žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých

zabezpečenie bola vystavený zmenka. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje, že súd
v prípade pasivity žalovanej len "vydá rozsudok", nestanovuje, že súd žalobe musí vyhovieť. Odvolací
súd je toho názoru, že v danom prípade súdu prvého stupňa nič nebránilo, aby
z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky. Pripojením zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia

úveru súd prvého stupňa neporušil koncentračnú zásadu, a tým, že účastníkom konania zaslal pripojené
listiny, s obsahom ktorých sa súd prvého stupňa oboznámil a tieto posúdil ako dôkazy na zistenie
skutkového stavu, neporušil ani princíp kontradiktórnosti súdneho konania a ani rovnosť účastníkov
konania.

Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ktorý vo viacerých rozhodnutiach poukázal na
to, že spotrebiteľ sa či už z dôvodu nevýhodnej vyjednávacej pozície alebo z dôvodu neinformovanosti
dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a túto nerovnováhu súd môže odstrániť ex offo zbavením
účinku nečestných zmluvných podmienok (porov. Océano Gruppo editoriale spojené prípady C-240 až
C-244/98). Súdny dvor zároveň judikoval, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný

spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú povahu zmluvnej podmienky (spojené prípady C-240 až
C-244/98). Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduchá záležitosť. Smernica
indikatívnym spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu posudzovanej
klauzuly, posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie s ostatnými
zmluvami, vyhodnotenie všetkých okolnosti prípadu a iných; čl.4 ods.1 smernice). Súdny dvor stanovil

jasnú požiadavku na ochranu pred nečestnými klauzulami pri štandardných produktoch obdobne ako
vyžadujú vnútroštátne pravidla verejného poriadku teda vždy za každých okolností (porov. C-76/10
POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50,51).Proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov súdneho dvora a ex offo súdnej kontroly
neprijateľnosti zmluvných podmienok. Zmenka je náročná na formality a aj v zmenkových právnych
veciach je dôležité zaoberať sa ex offo neprijateľnosťou zmluvných podmienok zmluvy, ktorú zmenka

zabezpečuje.

Žalobca, ktorý sa stal majiteľom niekoľkotisíc zmeniek indosamentom od spoločnosti POHOTOVOSŤ
s.r.o. si musel byť vedomý, že v skutočnosti ide o zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých
dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka)

a ktorých postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky
zákonník (§ 54 ods.1). Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na zmluvy o úvere.

Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval v súlade s hmotných právom, keď riešil
kauzu zmenky a zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu neprijateľné zmluvné
podmienky. Ako základnú a významnú neprijateľnú zmluvnú podmienku posúdil súd prvého stupňa

dohodu o vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru podľa § 53 ods.
4 písm. k/ Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil aj neprijateľnosť zmluvnej
podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. l/ Občianskeho zákonníka, nakoľko prijatím zmenky preniesol veriteľ
povinnosť dôkazného bremena na spotrebiteľa (čl. 1 § 10 a § 17 zákona č. 191/1950 Zb.).

Odvolací súd považuje za potrebné v danej veci dodať, že zmluva o úvere je nielen zmluvou
spotrebiteľskou, ale aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z., na vystavenie
ktorej a na prijatie ktorej treba aplikovať § 4 ods. 6 citovaného zákona. Podľa tohto ustanovenia mohol
veriteľ zmenku vystavenú dlžníkom, ktorý mal v záväzkovom vzťahu postavenie spotrebiteľa, prijať
len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške

aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny
poskytnutého úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s týmto ustanovením, veriteľ
nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky (znenie od 01.01.2008 do
31.12.2010). V danom prípade spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. poskytla žalovanej úver vo výške 600

Eur a po vyplnení zmenky (dohoda o vyplnení zmenky podľa článku 14 všeobecných podmienok) sumou
1.068,87 Eur a dátumu začiatku úročenia zmenkovej sumy zmenku rubopisom previedla na žalobcu.
Odvolací súd konštatuje, že zmenka bola vyplnená podstatne vyššou zmenkovou sumou než pripúšťa
zákonné ustanovenie, pretože daný spotrebiteľský úver treba považovať pre absenciu podstatných
náležitostí zmluvy

o spotrebiteľskom úvere za úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov (absencia RPMN).

Odvolací súd, zhodne so súdom prvého stupňa, je toho názoru, že pôvodnému majiteľovi zmenky,
remitentovi, nevzniklo právo zmenku vyplniť pre absolútnu neplatnosť dohody o vyplňovacom práve ani
zmenku vystavenú žalovanou prijať. Žalobcovi zo zmenky nevzniklo právo na žiadne plnenie. Žalobca,

ktorý nadobudol zmenku rubopisom na škodu dlžníka, sa nemôže úspešne domáhať plnenia titulom
zmenky prijatej a vyplnenej v rozpore
s hmotným právom, pretože ide o výkon práva, ktorý nepožíva právnu ochranu ako konanie
v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd doručil žalovanej čiastočné späťvzatie žaloby spolu s výzvou zo dňa 24.02.2016, aby sa
vyjadrila, či s čiastočným späťvzatím súhlasí. V lehote určenej súdom sa žalovaná k výzve nevyjadrila.
V danom prípade došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby v čase, keď už vo veci samej rozhodol
súd prvého stupňa rozsudkom, avšak toto rozhodnutie nebolo ešte právoplatné, pričom žalovaná so
späťvzatím žaloby nevyjadrila nesúhlas. Tým boli naplnené všetky predpoklady pre aplikáciu cit. § 208

O.s.p. Vzhľadom na uvedené odvolací súd späťvzatie návrhu v rozsahu zmenkového úroku vo výške
0,19 % denne pripustil, rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil a konanie zastavil.

Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o
náhradetrovkonania,oktorýchrozhodolsúdprvéhostupňazaaplikácie§142ods.1O.s.p.vychádzajúc

zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu,
ako aj u žalovanej. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu.
Keďže žalovaná si v konaní náhradu trov neuplatnila, súd prvého stupňa žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešná žalovaná a vedľajší účastník na strane žalovanej si právo na náhradu

trov konania neuplatnili a preto odvolací súd žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.