Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/226/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714214199
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5714214199.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej, JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: Slovenská
sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpeného JUDr. Roman
Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 36 866 598 proti žalovanému: J.
K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. B. XXX, v konaní o zaplatenie 2 495,32 eur s príslušenstvom,

na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 5C/92/2015-219 zo dňa 31. 03.
2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 2 495,32 eur spolu so
zmluvným úrokom vo výške 17,30 % ročne zo sumy 1 680,54 eur od 22. 07. 2014 do zaplatenia a s

úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 409,09 eur od 22. 07. 2014 do zaplatenia, nahradiť
žalobcovi na trovách konania 1 699,22 eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Po vykonanom dokazovaní považoval za preukázané, že účastníci uzatvorili zmluvu o splátkovom
úvere18.06.2009,nazákladektorejžalobcaposkytolžalovanémuúvervovýške1398,00eur.Žalovaný
sa zaviazal úver vrátiť v 119 mesačných splátkach vo výške 26,72 eur splatných k 20. dňu v mesiaci.

Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá na 17,30 % ročne, poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eur
mesačne, výška RPMN 21,66 %, priemerná hodnota RPMN 25,27 %, celkové náklady spojené s úverom
boli dohodnuté na 1 790,91 eur. Uzavrel, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bol aj splátkový kalendár
akoprílohač.1kzmluveosplátkovomúvere,vktoromboluvedenýpodrobnýrozpisjednotlivýchsplátok,
vrátane úrokov, poplatkov a istiny. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný uhradil celkovo 1 171,52
eur, bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, považoval nárok žalobcu za preukázaný a ako takému

mu vyhovel v celom rozsahu.

3. Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie žalovaný. Vytýkal okresnému
súdu, že nesprávne zistil skutkový stav veci, neaplikoval relevantné právne normy na ochranu
spotrebiteľa, neurčil neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere. Vyjadril
presvedčenie, že práve žalobca neuniesol dôkazné bremeno, žiadnym relevantným spôsobom

nepreukázal, že bol žalovanému na podpis odovzdaný splátkový kalendár, nebol naň vykonaný ani
odkaz v uzatvorenej úverovej zmluve. Mal za to, že bol vyhotovený ako príloha dodatočne až na
základe vyjadrenia žalovaného zo dňa 21. 03. 2015. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ ide o poplatok za
správu úveru uvedený v zmluve, tento bol rozsudkom Okresného súdu Skalica zo dňa 20. 08. 2013 sp.
zn. 1C/286/2012 vyhlásený za neprijateľnú zmluvnú podmienku, preto sa žalobca a jeho nástupcovia
musia zdržať používania takejto podmienky. Na rozsudok Okresného súdu Skalica poukázal vo svojom

rozhodnutí aj Okresný súd Prešov sp. zn. 20C/44/2014 zo dňa 01. 12. 2014. Pokiaľ sa týkalo poplatku za
poskytnutie úveru, poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011 zo dňa 21.11. 2012, ktorý dostatočným spôsobom zdôvodnil neprijateľnosť tohto poplatku. Zastal názor, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere, o ktorú žalobca opiera uplatnený nárok, neobsahuje sumu, počet, termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, preto je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a

bez poplatkov, v nadväznosti na čo žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi totiž vznikol nárok iba na rozdiel medzi istinou, t. j. reálne poskytnutou
výškou úveru a sumou, ktorú doteraz žalovaný žalobcovi uhradil. I túto sumu by musel relevantným
spôsobom preukázať žalobca.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.
Poukázal na to, že okresný súd z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že zmluva o
úvere uzatvorená medzi účastníkmi obsahuje všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o určenie poplatku za správu úverov vo výške 1,99 eur, ako aj
jeho zvýšenie na sumu 2,99 eur, tento nárok žalobcu neodporuje ustanoveniu zákona o spotrebiteľských
úveroch. Pred uzatvorením zmluvy o úvere bol žalovaný oboznámený s časťami zmluvy o úvere, okrem

iného aj so sadzobníkom poplatkov a náhrad žalobcu. Poplatok za správu úveru predstavuje poplatok,
na základe ktorého žalobca poskytuje žalovanému službu pozostávajúcu z evidencie došlých platieb,
zostatkov poskytnutého úveru a v prípade, ak žalovaný prestane splácať úver, aj evidenciu dlžných súm.
Tento poplatok si žalobca účtoval v súlade so zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách do 10. 06. 2013.
Následne si tieto poplatky neúčtoval.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom
odvolaní (§ 379 C. s. p.) a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 C. s. p. odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.
s. p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd nevykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania nedospel k správnym skutkovým zisteniam,
následne i nesprávne právne vec posúdil.

7. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 18. 06. 2009, na
podklade ktorej žalobca žalovanému poskytol úver vo výške 1 398,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal
vrátiť v 119 mesačných splátkach vo výške 26,72 eur splatných vždy k 20. dňu v mesiaci pri výške
úrokovejsadzbydohodnutejna17,30%ročne,spoplatkomzasprávuúveruvovýške1,99eurmesačne,
pri výške RPMN 21,66 %, priemernej hodnoty RPMN 25,27 %, pričom celkové náklady spojené s úverom

boli dohodnuté vo výške 1 790,91 eur. Sporným medzi účastníkmi zostalo, či súčasťou zmluvy o úvere
bol i splátkový kalendár, o ktorom žalobca tvrdil, že tvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy ako príloha č. 1 a
naopak žalovaný existenciu splátkového kalendára ako neoddeliteľnej súčasti úverovej zmluvy popieral
s tým, že tento bol vypracovaný až dodatočne ako reakcia na jeho vyjadrenie k žalobe zo dňa 21. 03.
2015.

8. Okresný súd na námietku žalovaného neprihliadal s tým, že svoje tvrdenie o tom, že by splátkový
kalendár bol vyhotovený dodatočne, ničím konkrétnym nepodložil a nijakým spôsobom nepreukázal.

9. S týmto záverom okresného súdu nemožno súhlasiť.

10. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré
musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z

určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia o tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie
neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť
označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca

uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno. Žalovaný (dlžník), pokiaľ sa chce v konaní
úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy.
Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislostina aktuálnom stave konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov
hmotnoprávneho vzťahu.

11. Vychádzajúc zo skutočnosti, že zmluva o splátkovom úvere bola uzatvorená 18. 06. 2009, bolo
povinnosťou žalobcu v konaní preukázať mimo to, že poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo
výške uvedenej v úverovej zmluve, i to, že úverová zmluva vzhľadom na svoj charakter ako zmluva
spotrebiteľská obsahovala všetky náležitosti spotrebiteľského úveru, tak ako boli vymedzené v ust. § 4
ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy medzi účastníkmi.

12. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i) v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov.

13. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak však zmluva o

spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

14. Nakoľko v preskúmavanej veci nárok na zaplatenie poplatkov a úrokov si uplatňuje žalobca, je na
ňom dôkazné bremeno, aby preukázal, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi účastníkmi

obsahuje náležitosti, tak ako sú vymedzené v § 4 ods. 2 písm. a), b), c) až j), k) a l), teda medzi inými
i výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

15. Ak potom platí, že na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti, nemožno sa stotožniť s postupom okresného súdu, ktorý existenciu splátkového

kalendára, ako neoddeliteľnej súčasti úverovej zmluvy, založil iba na strohom konštatovaní o tom, že
žalovaný neexistenciu splátkového kalendára, od ktorého žalobca uplatňoval nároky i na zaplatenie
poplatkov a úrokov, nepreukázal.

16. Naopak podľa názoru odvolacieho súdu to bol práve žalobca, ktorý mal preukázať, že zmluva o

splátkovom úvere uzatvorená medzi účastníkmi náležitosti obsiahnuté v splátkovom kalendári v podobe
rozpisu jednotlivých splátok vrátane úrokov a poplatkov a istiny, teda informáciu o tom, koľko z ktorej
splátky pripadá na istinu, úroky a iné poplatky poskytnutého úveru, obsahovala.

17. Ak zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi predmetnú náležitosť vyžadovanú zákonom

neobsahovala a bola obsiahnutá v splátkovom kalendári ako neoddeliteľnej súčasti úverovej zmluvy, o to
viac bolo potrebné, aby žalobca ako tvorca zmluvy o splátkovom úvere existenciu splátkového kalendára
spomenul aspoň v niektorých ustanoveniach zmluvy, čo sa však vzhľadom i napriek závažnosti tohto
dokumentu nestalo. V čl. II. napísanom ako záverečné ustanovenia bod 2 síce dlžník vyhlásil, že sa
oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, úverové podmienky, sadzobník a podmienky

určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje, súhlasil s nimi
a zaviazal sa ich dodržiavať a že pred podpisom zmluvy bol zo strany banky písomne informovaný
o zmluvných podmienkach podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to
prostredníctvom formuláru o zmluvných podmienkach o spotrebiteľskom úvere, informácia o tom, že by
bol oboznámený so splátkovým kalendárom, ako neoddeliteľnej súčasti úverovej zmluvy, chýba.

18. Vychádzajúc potom z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že bol to práve žalobca, ktorý
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by splátkový kalendár bol neoddeliteľnou súčasťou
úverovej zmluvy, bol odovzdaný žalovanému spolu s úverovou zmluvou a že by práve prostredníctvom
tohto dokumentu žalobca nahradil chýbajúcu náležitosť úverovej zmluvy. Vzhľadom i na absenciu

podpisu žalovaného na tomto dokumente vyššie uvedené predpokladať nemožno.

19. V nadväznosti na uvedené odvolací súd ustálil, že okresný súd z vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a následne aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, v dôsledku
čoho jeho rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby otázku dôkazného bremena

vyložil v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu a následne o veci rozhodol v súlade s
príslušnými ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. v platnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy a
obsahu úverovej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi.20. Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Žiline bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)