Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/132/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211211933
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1211211933.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci navrhovateľky: T. Q., N. XX,
zastúpenej advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, Sovietskych hrdinov 66, Svidník, za účasti vedľajšieho
účastníka konania na strane navrhovateľky: OMBUDSPOT, Združenie na ochranu práv spotrebiteľov,
Šrobárova30,Poprad,zastúpenéhoAdvokátskakanceláriaJUDr.PeterRybár,s.r.o.,Ľudová14,Košice,
proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenému Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 20C/94/2011-97, zo dňa

14.11.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. P. X. zo dňa
7.3.2011 č. RK-81/11-EK s tým, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala
zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že
účastníci konania uzavreli dňa 28.6.2006 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej odporca poskytol navrhovateľke úver 3.984,07 eura. Súčasťou tejto zmluvy boli zmluvné

dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL Slovakia, spol. s r.o. Podľa čl. 18
bod 18.1 VZP akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce
alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené
cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa
rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 18.2 zmluvy; výber z jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto
zmluvy spočíva na žalobcovi.

Podľa čl. 18 bod 18.2 VZP akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami
vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou
zmluvy, budú riešené s konečnou platnosťou a rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred
jedným z nasledujúcich rozhodcov: JUDr. E. N., JUDr. H. Y., JUDr. J. J., Mgr. J. X.; v prípade, že
postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť
prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu
veriteľ. Z rozhodcovského spisu súd prvého stupňa zistil, že odporca podal žalobu voči navrhovateľke

o zaplatenie 2.043,13 eura s prísl. rozhodcovi JUDr. P. X. dňa 28.1.2011. Dňa 7.3.2011 vydal tento
rozhodca rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-81/11-EK, ktorým navrhovateľku zaviazal povinnosťou
zaplatiť odporcovi 2.043,13 eura s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 2.153,80 eura od 30.12.2009 do
21.2.2010, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.043,13 eura od 22.2.2010 až do zaplateniaa náhradu trov rozhodcovského konania 49,79 eura. Navrhovateľka si rozhodcovský rozsudok prevzala
dňa 13.4.2011. Dňa 9.5.2011, v zákonnej 30-dňovej lehote, navrhovateľka prostredníctvom svojho
právneho zástupcu podala návrh na súd na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnosti

rozhodcovskej doložky.

Vzhľadom na viazanosť skutkovým opisom žaloby a v nej označeným dôvodom pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku sa súd prvého stupňa zameral na posúdenie platnosti rozhodcovskej
doložky dojednanej účastníkmi vo VZP na základe § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z.

Nakoľko bola rozhodcovská doložka dojednaná v rámci záväzkovoprávneho vzťahu účastníkov konania
založeného zmluvou o revolvingovom úvere, pričom navrhovateľka nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej, či podnikateľskej činnosti, súd prvého stupňa preskúmal rozhodcovskú doložku z hľadiska
spotrebiteľského práva. Zistil, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá dňa 28.6.2006 medzi
navrhovateľkou ako dlžníčkou a odporcom ako veriteľom je spotrebiteľskou zmluvou spravujúcou sa
mimo iných aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákonom č. 258/2001 Z.z. Odporca má v

predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda pri poskytovaní úveru postupoval
v zmysle predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Navrhovateľka vystupuje v zmluve ako fyzická osoba
nepodnikateľ, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Z tejto zmluvy je evidentné, že je uzavretá na pripravenom tlačive, do ktorého sú vpísané údaje o
navrhovateľke a výške úveru. Navrhovateľka nemala možnosť zmeniť obsah zmluvných podmienok

zmluvy, ktorej súčasťou bola rozhodcovská doložka. Navrhovateľka teda mala možnosť len akceptovať
alebo neakceptovať zmluvu a VZP ako celok. Rozhodcovskú doložku si navrhovateľka osobitne
nevyjednala a nemala na výber rozhodnúť sa inak. Rozhodcovská doložka navyše splýva s ostatnými
štandardnými podmienkami, je napísaná malým písmom a je veľmi ťažko čitateľná. Navrhovateľka teda
mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj

rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že žiadne zákonné ustanovenie nevylučuje uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, resp. doložky so spotrebiteľom. V každom jednom prípade však musí byť rozhodcovská
zmluva dojednaná oboma zmluvnými stranami v zmysle § 3 ods. 1, § 4 zákona č. 244/2002 Z.z.

Rovnako dohodu vyžaduje v zmysle § 6 ods. 1 a § 8 zákona č. 244/2002 Z.z. aj voľba rozhodcu,
resp. postupného dodatočného ustanovenia. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 6Cdo 217/2012 zo dňa
21.3.2013, rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba

konkrétne znamená. V danom prípade však bola voľba rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko
samotné ustanovenie rozhodcu bolo súčasťou pretlačeného formulára, preto možno mať pochybnosti
o danosti slobodnej vôle navrhovateľky uzavrieť rozhodcovskú doložku, keďže túto musela akceptovať
podpisom zmluvy o revolvingovom úvere.

Preskúmaním čl. 18 VZP označeného ako riešenie sporov - rozhodcovská doložka vzhliadol súd prvého
stupňa v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní neprijateľnú zmluvnú podmienku. V týchto zmluvných
dojednaniach je totiž upravený alternatívny spôsob riešenia sporov zo zmluvy o revolvingovom úvere,
jednak cestou všeobecného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní, pričom výber
spočíva na žalobcovi. Podľa názoru súdu prvého stupňa je možnosť výberu len zdanlivá. Z jeho činnosti

je známe, že v prevažnej väčšine sporov so spotrebiteľských úverov je žalobcom veriteľ, pričom dlžník
ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu
riešeniasporu,včomsúdprvéhostupňavzhliadolnekalúpovahudojednaniaomožnostiriešeniasporov.

Podľa súdu prvého stupňa má nekalú povahu aj samotné znenie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej

„akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo súvisiace
s ustanoveniami tejto zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením a neplatnosťou zmluvy
o revolvingovom úvere budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom
konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov - JUDr. E. N., JUDr. H. Y., JUDr. J. J., Mgr. J. X.“.
Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania vzhliadol súd prvého stupňa v tom, že faktickým

subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom, je v tomto prípade veriteľ, čiže odporca, pretože tento
zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Dohoda
strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám alebo
rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má o to väčší význam, pretože rozhodcanenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový vzťah v
zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od subjektívnej
vlastnej moci strán určovať svoj osud. V predmetnej veci táto vôľa pochádza však len od jednej, a to

silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu.
Uvedené zároveň naznačuje, že odporcov výber rozhodcov zrejme nebol náhodný. Odporca ako veriteľ
do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky,
kde vystupujú opakovane rovnakí rozhodcovia. V tomto smere sa preto vynárajú určité pochybnosti o
nezaujatosti rozhodcov určených v takto pretlačených zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom

úvere. Pokiaľ by zrejme takto určený rozhodca posudzoval prípadné spory vzniknuté z týchto zmlúv tak,
žebynebolicelkomvsúladespredstavou,akoubolitietozmluvyzostavované,oktorésaopierajúžaloby
v rozhodcovskom konaní, bolo by pre veriteľa dlhodobo výhodnejšie obrátiť sa na iného rozhodcu, ktorý
s veriteľom zaujíma zhodný výklad práva. Prípadná argumentácia odporcu opierajúcu sa o možnosť
namietať predpojatosť ustanoveného rozhodcu z dôvodov, o ktorých sa dozvedeli po jeho ustanovení
do funkcie podľa názoru súdu prvého stupňa neobstojí. Ak by aj druhá strana - dlžník - spotrebiteľ

osobu odporcu namietala, resp. všetkých v rozhodcovskej doložke uvedených, je výber náhodného
rozhodcu znova na veriteľovi, teda na odporcovi (článok 18 ods. 18.2.1 VZP). V takomto prípade by
spotrebiteľ nemal možnosť sa k výberu rozhodcu vyjadriť, čo považoval súd prvého stupňa za výrazne
jednostrannú a pre spotrebiteľa poškodzujúcu úpravu rozhodcovskej doložky. Veriteľ si v predmetnej
veci poistil situáciu nielen v prípade, ak na strane vopred určených rozhodcov by došlo k zmene pomerov

znemožňujúcich im výkon funkcie rozhodcu od uzatvorenia doložky, ale aj prípad, keď spotrebiteľ doručí
v stanovenej lehote rozhodcovi žalobnú odpoveď voči vydanému rozhodcovskému rozsudku. Takýto
rozsudok pritom preskúmava iný rozhodca uvedený v čl. 18.2 ods. 18.2.1 VZP, t.j. znova len rozhodca,
ktorého vybral odporca.

V predmetnej veci nie je zrejmé, prečo odporca nerešpektoval rozhodcovskú doložku, ktorú sám
naformuloval a žalobu adresoval rozhodcovi JUDr. P. X., ktorý nie je rozhodcom určeným odporcom v
čl. 18.2.1 VZP. Z rozhodcovského spisu nevyplýva, že by v tomto prípade nastala situácia, že ani jeden
z rozhodcov uvedených vo VZP nemohol funkciu prevziať a teda odporca určil náhradného rozhodcu.
Rozhodca, ktorého si vybral odporca, bol oprávnený vydať aj bez vypočutia druhej strany rozhodcovský

rozsudok, ak sa v žalobnom návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúcej zo
skutočnosti uvedených žalobcom. Aj v prejednávanej veci rozhodca súčasne doručoval navrhovateľke
výzvu na vyjadrenie sa k žalobe a zároveň jej doručil aj rozhodcovský rozsudok. Žalovaná strana, teda
spotrebiteľka, nemala žiadnu možnosť ovplyvniť výber rozhodcu a vyjadriť sa k návrhu.

Posudzujúc komplexnú úpravu rozhodcovskej doložky v predmetnej veci od možnosti výberu riešenia
sporu, cez jej vopred pripravené znenie, jednostranný výber rozhodcu ako aj náhradného rozhodcu,
rozhodcu, ktorý rozhodcovský rozsudok preskúmava, až po v nej upravené postupy, ktorými sa strany v
rozhodcovskom konaní mali riadiť, považoval súd prvého stupňa takto upravenú rozhodcovskú doložku
v celosti za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takáto stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože

nebola individuálne dohodnutá a jej zmyslom je domôcť sa jej prostredníctvom pred výlučne v každej
situácii odporcom vopred určeným rozhodcom záväzného a právne vynútiteľného rozhodnutia, kde
na úkor procesných práv druhej strany - spotrebiteľa zvyšuje pravdepodobnosť rýchleho vyriešenia
sporu. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochranných
spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa § 53 ods.

3 Občianskeho zákonníka, ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v
právachapovinnostiachznačnúnerovnováhupodľa§53ods.1Občianskehozákonníka.Rozhodcovskú
doložku obsiahnutú v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere súd prvého stupňa z
pohľadu § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice
Rady 93/13/EAS, posúdil ako neprijateľnú.

Táto doložka je zároveň aj v rozpore s § 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z.z., a teda je
neplatná. Neplatnosť rozhodcovskej doložky má formu absolútnej neplatnosti. Existujúca alebo neplatná
rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca
svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil a na tomto základe následne vydal napadnutý

rozsudok, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. S
poukazom na uvedené súd prvého stupňa dospel k záveru o dôvodnosti návrhu navrhovateľky, nakoľko
napadnutýrozhodcovskýrozsudokbolvydanýnazákladeneplatnejrozhodcovskejdoložky.Nakoľkosúd
prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002Z.z., v súlade s § 43 bude po právoplatnosti rozsudku pokračovať vo veci v rozsahu uvedenom v
pôvodnej žalobe podanej rozhodcovi dňa 28.1.2011.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť, návrh zamietnuť,
resp. zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Uviedol, že pokiaľ súd prvého stupňa uvádza, že nekalosť
dojednania rozhodcovskej doložky má spočívať v tom, že ju navrhol a formuloval odporca ako veriteľ, tak
z napadnutého rozsudku nevyplýva označenie žiadneho zákonného ustanovenia, kedy by neprijateľnosť
nejakého ustanovenia v zmluve mala byť odvodená len na základe toho, kto toto zmluvné ustanovenie

navrhol. Súd prvého stupňa sa nezaoberal dostatočne vecou, keď uviedol tvrdenie, že navrhovateľ
v rozhodcovskom konaní nemal možnosť ovplyvniť výber rozhodcu a ani sa k veci vyjadriť. Voči
osobe rozhodcu je vždy možné uplatniť námietku zaujatosti. K samotnej žalobe v rozhodcovskom
konaní sa navrhovateľ mohol vyjadriť vo forme žalobnej odpovede. Súd prvého stupňa síce uviedol, že
rozhodcovská doložka má spôsobovať značnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami, no v čom táto
nerovnováha spočíva už bližšie neuviedol. Odporca záverom dal do pozornosti uznesenie Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. 21CoE/24/2012, kde bolo skonštatované, že „z revolvingovej úverovej zmluvy
uzavretej medzi oprávneným a povinnými a zo všeobecných úverových podmienok čl. 18 bod 18.1
vyplýva, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo
súvisiacesustanoveniamitejtozmluvyorevolvingovomúvere,sporušením,ukončením,čineplatnosťou
zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred

rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 18 bod 18.2 tejto
zmluvy o revolvingovom úvere. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že sporovým stranám bolo dané
na výber, či spory budú riešiť pred rozhodcovským súdom alebo cestou príslušného súdu. Z uvedeného
dôvodu preto nemožno vyvodiť záver, že dojednanie obsahujúce rozhodcovskú doložku je v rozpore
s dobrými mravmi a že podľa § 39 Obč. zákonníka je dojednanie o rozhodcovskej doložke neplatným

právnym úkonom, keďže uzavretím rozhodcovskej doložky nedošlo k oslabeniu práva spotrebiteľov
a rozhodcovská doložka nespôsobila hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom
a spotrebiteľmi v neprospech spotrebiteľov. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovská
doložka nebola ako spôsob riešenia sporov medzi oprávneným a povinnými stanovená výlučne bez
možnosti voľby.“

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že v
spotrebiteľských úveroch je neplatnou doložka, ktorou sa zmluvné strany dohodnú riešiť všetky spory
vyplývajúce z úverovej zmluvy výlučne pred rozhodcovským súdom vopred vybraným dodávateľom.
Rozhodcovská doložka je vo svojich dôsledkoch hrubo nemorálna a spôsobuje, že o právach a právom

chránenýchzáujmochrozhodujesúkromnáosoba,ktorejmocniejedelegovanážiadnouverejnoprávnou
inštitúciou.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.6.2016 (§ 211 ods.

2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa
v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 1, 2
O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že odporca ako veriteľ a
navrhovateľka ako dlžník uzavreli dňa 28.6.2006 zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá je svojím
charakterom spotrebiteľským úverom. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú zmluvné dojednania, ktoré
v článku 18 obsahujú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky

medzi zmluvnými stranami vyplývajúce, alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením,
ukončením, či neplatnosťou zmluvy, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní, alebo
pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní, podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2 tejto
zmluvy. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi. Podľa bodu
18.2 rozhodcovskej doložky, akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami,

vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou
zmluvy, budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred
jedným z nasledujúcich rozhodcov: JUDr. E. N., JUDr. H. Y., JUDr. J. J., Mgr. J. X.. V prípade, že
postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť prevziaťfunkciu rozhodcu, v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ. Výber
rozhodcu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej
žalobný návrh.

Z formy a obsahu zmluvy o revolvingovej pôžičke je zrejmé, že ide o tzv. „formulárovú“ zmluvu,
ktorej predtlač formulára mal odporca už pripravený a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce
sa navrhovateľky, pričom navrhovateľka obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla
ovplyvniť, ani neovplyvnila. Rozhodcovská doložka teda nesporne nebola individuálne dojednaná.

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ustanovení § 52 rozdielne v
období od 1.4.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 1.1.2008. Ustanovenie § 52 Občianskeho
zákonníka v znení v období od 1.4.2004 do 31.12.2007 upravovalo, že spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý

nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Uzavretá zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 28.6.2006 má povahu spotrebiteľského úveru, na ktorú
sa vzťahuje režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch podľa § 657 a nasl. Občianskeho
zákonníka; je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení

účinnom do 31.12.2007. Zároveň je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 23a zák. č. 634/1992 Zb.
v znení platnom od 25.11.2004, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Občianskeho zákonníka a jej
charakteristickýmznakomje,žesauzatváralavoviacerýchprípadochajeznejzrejmé,ženavrhovateľka
ako spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnila.

Odporca teda pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a je i veriteľom v zmysle § 3
ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
Vzhľadom na to, že navrhovateľka pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu

svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ju v zmysle § 52 ods. 3
Občianskeho zákonníka považovať za spotrebiteľa a zároveň je spotrebiteľom i v zmysle § 3 ods. 2
zák. č. 258/2001 Z.z. Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou o revolvingovom úvere sa zaviazal
odporca ako dodávateľ navrhovateľke ako spotrebiteľovi dočasne poskytnúť peňažné prostriedky a
navrhovateľka ako spotrebiteľ sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s odmenou,

zmluva uzavretá medzi účastníkmi spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm.
a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z., keď zároveň nebolo preukázané, že by zmluva uzavretá medzi účastníkmi
bola niektorou zo zmlúv vymenovaných v § 1 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. Na základe vyššie uvedeného
sa preto odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že medzi účastníkmi bola uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 zák. o spotrebiteľských úveroch.

Odvolací súd dospel k súladnému záveru so súdom prvého stupňa, že rozhodcovská doložka,
s poukazom na argumentáciu súdu prvého stupňa, ktorá bola založená na konštatovaní, že
formulácia rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky v štandardne formulovanej zmluve alebo vo
všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom

individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v prípade
podania žaloby veriteľom na rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a ako
taká je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neplatná

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ako veľakrát i v tomto
prípade je rozhodcovská zmluva vyjadrená iba v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s
ostatnými zmluvnými podmienkami v zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je
ale význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o

právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový
kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom
vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky
nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnymsúdom a rozhodcovským súdom, je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si
svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, neuvedomuje. Okrem
toho táto doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku

zmluvného vzťahu. Predmetná rozhodcovská doložka, ktorá má založiť legitimitu pre rozhodcovský
rozsudok,znemožňujevoľbuspotrebiteľadosiahnuťrozhodovaniesporuštátnymsúdom.Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami vo formulárovej zmluve ani nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Táto rozhodcovská doložka

napĺňa znaky neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, pretože núti spotrebiteľa nenávratne a
výhradne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, aj keď si to spotrebiteľ výslovne neželá.

V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV. ÚS 55/2011 z 24.2.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil
názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom, ak dodávateľ proti spotrebiteľovi podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná

a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp.
že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery
súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu
základných práv sťažovateľa nedošlo.

Rozhodcovská doložka v danom prípade má síce charakter tzv. nevýhradnej rozhodcovskej doložky,
pretože žalobcovi dáva na výber medzi všeobecným súdom a rozhodcom. Avšak v prípade podania
žaloby pred dodávateľom vopred zvoleného rozhodcu zakladá nerovnováhu v postavení spotrebiteľa,
ktorý je v tom prípade povinný podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, bez možnosti dosiahnuť riešenie

veci nezávislým a nestranným všeobecným súdom. Ustanovenie rozhodcovskej doložky je síce
formulované alternatívne, čiže ponecháva možnosť voľby riešenia sporu všeobecným súdom, ale to
nič nemení na tom, že toto ustanovenie je spôsobilé založiť nerovnovážne postavenie spotrebiteľa, tak
ako sa stalo aj v tomto konkrétnom prípade. Podľa odvolacieho súdu ide o formuláciu, ktorej cieľom
je obchádzať ustanovenia Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa, kedy takáto formulácia

ponecháva dodávateľovi možnosť voľby a rovnakú možnosť voľby dáva i spotrebiteľovi, ak by bol
žalobcom, avšak v prevažnej väčšine prípadov je žalobcom práve dodávateľ, čo má za následok
odňatie možnosti spotrebiteľovi na prejednanie veci všeobecným súdom. Z tohto dôvodu rozhodcovskú
doložku nie je možné ani čiastočne ponechať v platnosti. Rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú
jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu dodávateľom bol obsahom zmluvných

dojednaní tvoriacich súčasť zmluvy, ktorá je dodávateľom vopred pripravená a spotrebiteľ nemal
možnosť obsah zmluvy, a teda ani rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo
odmietnuť. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie
platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý určuje, ktorý rozhodca bude
rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraného rozhodcu zdrojom príjmov, preto je

namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcu objektívne.

Je zrejmé, že rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi zmluvy o revolvingovom úvere je v priamom
rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení. Keďže ale v čase uzavretia
predmetnej zmluvy Občiansky zákonník citované ustanovenie, ktoré bolo zavedené až novelou účinnou

od 1.1.2008, neobsahoval a v zmysle § 879j Občianskeho zákonníka vznik právnych vzťahov a nároky
vzniknuté pred 1.1.2008 je potrebné posudzovať podľa doterajších predpisov, neprijateľnosť predmetnej
zmluvnej podmienky je potrebné vyvodiť s použitím § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka za použitia
jeho eurokonformného výkladu, s poukazom na vyššie uvedenú smernicu, závery Súdneho dvora EÚ
i Ústavného súdu SR.

Predmetná rozhodcovská doložka s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy preto neplatnou. Keďže medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva
v zmysle § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z., nebola tak založená ani právomoc rozhodcovského súdu

v danej veci konať a rozhodnúť.

Na uvedených záveroch nemôže nič zmeniť ani poukaz odporcu na citované odôvodnenie rozhodnutia
v označenom exekučnom konaní.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.