Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/621/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412214676
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6412214676.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko s.r.o. Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č.
5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi Y. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. nad Z., Ul. P. Z. číslo XX/
X, v za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom

Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 31,78,- Eur s príslušenstvom, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 02. júla 2013, č. k.:
9Cb/15/2013-104, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania vo výške 16,11 eur

do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka JUDr. Andrejovi
Cifrovi, advokátovi so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zamietol a
navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo
výške 48,82 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že na základe vznesenej námietky premlčania vedľajším
účastníkom návrh zamietol. Trovy vo vedľajšiemu účastníkovi priznal podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti výroku, ktorým súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy vedľajšiemu účastníkovi, podal

odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil a nepriznal
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania.

Odvolanie odôvodnil s poukazom na nesprávne právne posúdenie veci a poukázal na § 150
ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Podľa názoru navrhovateľa bola namieste aplikácia citovaného

ustanovenia, pretože predmetom konania je suma 31,78 eur s príslušenstvom,
teda ide o drobný spor, pričom trovy právneho zastúpenia vo výške 48,82 eura sú značne neprimerané
výške žalovanej pohľadávky. Zdôraznil, že vedľajší účastník v obdobných veciach vystupuje
opakovane a obsahovo rovnakými jednoduchými podaniami.

Taktiež zastáva názor, že vedľajší účastník by sa mal z podstaty svojej existencie snažiť o čo

najhospodárnejšie vedenie konania v záujme znižovania vzniku neefektívnych nákladov. Vedľajší
účastník sa v danej veci vyjadril písomne a na pojednávaní neuviedol žiadne nové skutočnosti. Vedľajšíúčastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych
konaniach v spotrebiteľských veciach. Z dôvodovej správy k zákonu číslo 384/2008 Z. z. vyplýva,
že cieľom novelizácie Občianskeho súdneho poriadku bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch

vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú
zriaďované rôzne právnické osoby, najmä združenia na ochranu spotrebiteľov. Navrhovateľ je toho
názoru, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel
zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktorý bude
v danej oblasti aj materiálne a personálne vybavený a odbornej kompetentný. Združenie vstupuje do

množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe
zrušenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z toho
je zrejmé, že združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov
konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec.

Na priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok vyžadovaných § 142 O. s. p., a

to najmä účelnosť vynaložených trov konania. Navrhovateľ zastáva názor, že trovy konania vedľajšieho
účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník. Rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti žiadal potvrdiť ako správny a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov odvolacieho konania vo výške

16,11 eur. K námietkam uvedeným v odvolaní uviedol, že zrušenie ako právnická osoba zameraná na
ochranu spotrebiteľov vstúpilo legitímne v súlade s § 93 ods. 2, 3 O. s. p. z vlastného podnetu do
predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného spotrebiteľa. Tento procesný postup je v zákone rovnocenný so vstupom do
konania na základe výzvy niektorého z účastníkov urobenej prostredníctvom súdu

a nepredpokladá súhlas spotrebiteľa s ich vstupom, dokonca ani vedomosť spotrebiteľa o ich vstupe
do konania. Vstup združenia do konania zákon v paragrafe 93 ods. 2 O. s. p. priamo predpokladá. Ich
vstup do konania bol opodstatnený, pretože prvostupňový súd návrh zamietol po ich vstupe do konania
a po prednesení argumentácie obsiahnutej v ich odpore. Zdôraznil, že spotrebiteľ bol v predmetnej veci
úspešný v dôsledku ich aktivity a z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti združenia, ktorým je

ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania, náhradu ktorých požadujú, objektívne účelné.

Poukázal aj na to, že navrhovateľ je ekonomicky silným a odborne pripraveným podnikateľským
subjektom, ktorý pôsobí v oblasti vymáhania pohľadávok, ktorý zjavne a objektívne nie
je nijako odkázaný v obdobných sporoch nechať sa zastupovať advokátom, možno podľa ich názoru

konštatovať, že je to práve navrhovateľ, ktorý masovo zneužíva poskytovanie právnych služieb pri
podávaní formulárových žalôb a písomných podaní za účelom obohatenia sa na úkor žalovaných
spravidla nemajetných spotrebiteľov, čo možno hodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre
nepriznanie náhrady trov navrhovateľovi v obdobných konaniach podľa § 150 ods. 1 Občianskeho
súdne poriadku.

Argumentácia navrhovateľa, ktorá upiera právo na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu
účastníkovi, je v príkrom rozpore so zákonom a princípom „ rovnosti zbraní “ a hodnotia ju
ako snahu dodávateľa o znefunkčnenie činnosti spotrebiteľského združenia. Pokiaľ by združeniu nebola
súdmi priznávaná náhrada trov právneho zastúpenia tam, kde na to vznikol zákonný nárok, viedlo by to

následne k ohrozeniu až k znefunkčneniu aktivít združenia v prospech spotrebiteľov, čo by samozrejme
vyhovovalo ekonomickým záujmom navrhovateľa ako aj ďalším dodávateľom s obdobnými aktivitami
ako navrhovateľ.

Poukázal na súčasnú vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá neumožňuje súdu prihliadať na premlčanie

ex offo, preto to robia oni ako združenie na ochranu práv spotrebiteľov v každom spore, v ktorom
navrhovateľ žaluje premlčaný nárok, kde vznášajú námietku premlčania. Je ich povinnosťou chrániť
spotrebiteľa aj pred premlčanými nárokmi dodávateľova. V daných sporoch vzniká nebezpečenstvo, že
priemerný spotrebiteľ sa v súdom konaní nedokáže efektívne brániť napr. poukazovaním na neprijateľné
zmluvné podmienky alebo aj vznesením námietky premlčania. Ak by nemajetnému zrušeniu bolo

odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany
spotrebiteľov ich združením na súdoch.Pokiaľ ide o účelnosť trov konania, tieto možno vo všeobecnosti odvodiť z článku 47 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi
za podmienok ustanovených zákonom. Vedľajší účastník, ako občianske združenie zložené prevažne

z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach
oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo v súdnom konaní vystupovať proti dodávateľom na základe
princípu rovnosti zbraní. Práve preto vedľajší účastník je právne zastúpený advokátmi, ktorí sú ochotní
takéto právne zastupovanie nerealizovať.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. l, 2 O. s. p. a
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O .s. p. rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti potvrdil podľa § 219 ods. l, 2 O. s. p.

Preskúmaním rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie je vo výroku vecne správne,
preto ho potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na
doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza ďalšie dôvody.

Odvolací súd vzhľadom na námietky navrhovateľa si dovoľuje poukázať na ustanovenie § 93 ods. 2 O. s.
p., podľa ktorého ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania

ajprávnickáosoba,ktorejpredmetomčinnostijeochranaprávpodľaosobitnéhopredpisu. Podľaodkazu
pod písm. 10a je takouto organizáciou vedľajší účastník v zmysle zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa. Citované ustanovenie umožňuje takémuto subjektu vstúpiť do konania, pretože ide o
hlavnú činnosť danej organizácie, ktorou je ochrana práv podľa citovaného predpisu a túto ochranu
môže združenie poskytovať aj v rámci súdneho konania.

Z ustanovenia § 137 O. s. p. nepochybne vyplýva, že trovami konania sú najmä hotové výdavky
účastníkov a ich zástupcov, okrem iného aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená
zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu.

Článok 47 ods. 2 Ústavy SR zaručuje každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými
štátnymi organmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených
zákonom.

Občiansky súdny poriadok upravuje takéto podmienky v ustanovení § 22 a nasl.. V zmysle § 25 ods. l

O. s. p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Je nepochybné, že vedľajší účastník je riadnym účastníkom v zmysle citovaného ustanovenia, teda v
súlade s citovaným článkom Ústavy SR aj Občianskym súdnym poriadkom má právo vždy si zvoliť na
zastupovanie advokáta.

Z ničoho nevyplýva, že vedľajší účastník, v danom prípade združenie založené na ochranu spotrebiteľov,
sa nemôže dať v konaní zastúpiť advokátom. Združenie môže v konaní vystupovať samostatne alebo
prostredníctvom zástupcu. Ak zákon garantuje právo na zastúpenie účastníka v súdnom konaní,
pochybnosť navrhovateľa o účelnosti vynaloženia takýchto trov je v rozpore so zákonnou garanciou

na právo zastúpenia. Ak by súd prijal záver navrhovateľa, musel by taktiež položiť otázku, či je nutné,
aby vo všetkých sporoch navrhovateľ sa nechal zastupovať advokátom, to znamená, že navrhovateľ je
zastúpený po odbornej stránke advokátskou kanceláriou, avšak na druhej strane toto právo pre druhého
účastníka popiera s poukazom na to, že zbytočne sa navyšujú trovy konania.

Pokiaľ navrhovateľ vytýka, že vedľajší účastník sa necháva zastupovať advokátmi, hoci z podstaty
svojej existencie je schopný poskytnúť právnu pomoc sám, odvolací súd poukazuje na to, že podobný
argument možno použiť aj na posúdenie navrhovateľa, ktorý taktiež podáva množstvo žalôb, pričom
je právne zastúpený, keďže mu to zákon dovoľuje. Ako je odvolaciemu súdu známe z rozhodovacej
činnosti, navrhovateľ taktiež používa formulárové odvolania, v ktorých rovnako argumentuje do rôznych

sporov, prípadne s malými obmenami, túto skutočnosť však vytýka vedľajšiemu účastníkovi. Z obsahu
spisu nevyplýva, že by vedľajší účastník účtoval neúčelné úkony,Z námietok navrhovateľa vyplýva, akoby chcel vytvoriť nerovné podmienky pre účastníkov v konaní,
keď navrhovateľ je právne zastúpený a toto právo vedľajšiemu účastníkovi ako riadnemu účastníkovi
upiera. Popiera tak základný princíp „rovnosti zbraní“. Právo vedľajšieho účastníka vstupovať do tzv.

spotrebiteľských sporov je dané článkom 169 Zmluvy o fungovaní EÚ, kedy sa jej ukladá zabezpečiť
vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov ako aj podporovať právo spotrebiteľov na informácie a na
vytváranie združení na ochranu svojich záujmov. Právo spotrebiteľov na vytváranie týchto združení
upravujú príslušné smernice EÚ, napr. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES, Smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES, ako aj článok 38 Charty základných práv EÚ.

Právo na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, spotrebiteľského združenia - právnickej osoby,
advokátom, deklaruje aj rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo dňa 22.12.2010 vo veci C-279/09
DEB Deutsche Energiehandels und Beratungsgesellschaft mbH proti Spolkovej republike Nemecko,
v ktorom sa konštatuje, že zásada účinnej súdnej ochrany, ako je ustanovená v článku 47 Charty
základných práv EÚ, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické

osoby. Z toho vyplýva, že aj právnické osoby musia mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať
sa zastupovať.

Pokiaľ ide o námietku neprimerateľnosti trov konania podľa § 150 ods. 2 O. s. p., odvolací súd nezdieľa
názor vyslovený navrhovateľom. Podľa citovaného ustanovenia platí, že ak sú trovy konania v drobných

sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

V rozhodovanom spore sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 31,78 eur s
príslušenstvom, ale aj náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 87,24 eura. Je nepochybné, že
uplatnené trovy konania navrhovateľom skoro 3 krát prevyšujú žalovanú istinu. V rozhodovanom

prípade prvostupňový súd priznal trovy konania vo výške 48,82 eur. Preto možno konštatovať, že
trovy konania niekoľkokrát neprevýšili samotnú istinu, pričom netreba opomenúť ani to, že uplatnený
nárok navrhovateľom prestavoval aj uplatnené jeho trovy konania. Odvolací súd preto priznané trovy
vedľajšiemu účastníkovi nepovažuje za neprimerané voči pohľadávke.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods. l O. s. p., § 151 O. s. p.
a § 142 ods. l O. s. p., keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný vedľajší účastník, preto
mu patrí náhrada trov odvolacieho konania, ktorá pozostáva z jedného úkonu právnej pomoci v zmysle
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Právny zástupca vyúčtoval 1 úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu
18. 10. 2013, vo výške 8,30 eur a paušál 7,81 eur, spolu 16,11 eur.

Odvolací súd zastáva názor, že pri výpočte odmeny za právne zastupovanie v odvolacom konaní v
prípade, ak odvolanie bolo podané len do trov konania, s prihliadnutím na principiálnu zásadu, že
vo všetkých prípadoch súd rozhoduje rovnako, vychádza z hodnoty namietaných trov. Túto úvahu
odôvodňuje tým, že v súdnej praxi nastalo niekoľko prípadov, keď predmetom konania vo veci samej

boli vysoké hodnoty, a predmetom odvolania sa stali len trovy konania vo vzťahu k nesprávnemu
výpočtu, ktorý predstavoval rádovo sumy do 10 eur. V takomto prípade by mohla nastať situácia, kedy
odmena za právne zastúpenie v prípade rozhodovania o trovách konania by bola nepomerne vysoká
a neodôvodnená.

Preto odvolací súd v takomto prípade vychádza zo skutočnosti, že tarifná odmena advokáta za
zastupovanievodvolacomkonaní,pokiaľpredmetomjevýškapriznanýchtrov,vyplývaztarifnejhodnoty,
ktorá predstavuje výšku namietaných trov konania, pričom tento nárok posudzuje podľa § 10 citovanej
vyhlášky, pretože skutočným predmetom konania, v ktorom v danom prípade sa poskytujú právne úkony
pomoci, v ktorých advokáti, či účastníci argumentujú, je len výška trov konania. V danom prípade

odvolací súd vychádzal z namietanej hodnoty, ktorou je suma 48,82 eur. V zmysle ustanovenia § 10 ods.
l citovanej vyhlášky by potom patrila odmena advokátovi za jeden úkon právnej pomoci vo výške 16,60
eur + režijný paušál vo výške 7,81 eur, spolu 24,41 eur. Keďže právny zástupca vedľajšieho účastníka
účtoval sumu nižšiu, súd mu priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 16,11 eur.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

2112Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.