Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. máj 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22C/145/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413208273
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1413208273.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej

veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838
825, zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava,
proti odporkyni: H. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX/XXX, 953 01 Zlaté Moravce, o zaplatenie 574,98
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 246,42 Eur spolu s úrokom z
omeškaniavovýške9,00%ročnezosumy219,04Eurod22.12.2010dozaplatenia,úrokomzomeškania
vo výške 9,00% ročne zo sumy 27,38 Eur od 21.01.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

Súd vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a.

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom začatie konania zo dňa 19.04.2013, doručeným tunajšiemu súdu dňa
25.04.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 2.326,90 Eur spolu s úrokom
vo výške 17,30% ročne zo sumy 2.056,98 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo

výške 9% ročne zo sumy 2.056,98 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu
neuhradenia zostatku poskytnutého úveru, ktorý poskytol odporcovi právny predchodca navrhovateľa,
spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO 00 151
653 (ďalej len „právny predchodca navrhovateľa“). Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril dňa
25.01.2006 s odporkyňou Zmluvu o splátkovom úvere č. 0179866364 (ďalej len „Zmluva“) na základe
ktorej poskytol odporkyni úver vo výške 1.025,69 Eur (30.900,- Sk), s úrokovou sadzbou 17,30%
ročne, ktorý mal byť splácaný v pravidelných mesačných splátkach vo výške 27,38 Eur vždy k

20. dňu v mesiaci. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 postúpil
právny predchodca navrhovateľa pohľadávku navrhovateľovi a zároveň Oznámením zo dňa 28.12.2010
upovedomil odporkyňu o postúpení pohľadávky na navrhovateľa. Odporkyňa svoj záväzok zo zmluvy
nesplnila a poskytnutý úver nesplatila ani do dňa dohodnutej končenej splatnosti, t.j. do 20.01.2011.

Súd vo vec rozhodol dňa 31.03.2014, č.k. 25Ro/1407/2013-41 platobným rozkazom. Nakoľko sa
platobný rozkaz nepodarilo odporkyni doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením zo dňa 21.05.2014,

č.k. 22C 145/2014-47 zrušil.

Súd návrh na vydanie platobného rozkazu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podanému návrhu doručil
odporkyni dňa 17.02.2015. Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.Podaním doručeným súdu 09.11.2015 navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v časti istiny 1.751,92
Eur, v časti úroku vo výške 17,30% ročne zo sumy 2.056,98 Eur od 22.10.2010 do zaplatenia a v

časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.482,- Eur od 22.12.2010 do zaplatenia späť
z dôvodu premlčania. Súd čiastočnom späťvzatí návrhu rozhodol uznesením zo dňa 11.12.2015, č.k.
22C 145/2014-150 tak, že konanie v časti istiny 1.751,92 Eur, úroku vo výške 17,30% ročne zo sumy
2.056,98 Eur od 22.10.2010 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.482,-
Eur od 22.12.2010 do zaplatenia zastavil a pripustil zmenu návrhu tak, že odporca je povinný zaplatiť

navrhovateľovi sumu 574,98 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 547,60 Eur od
22.12.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 27,38 Eur od 21.01.2011
do zaplatenia a náhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 04.05.2016 na ktoré riadne predvolal právneho
zástupcu navrhovateľa a odporkyňu. Právny zástupca navrhovateľa podaním doručeným súdu

02.05.2016 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania a zároveň
požiadal súd, aby na pojednávaní rozhodol v jeho neprítomnosti podľa návrhu na začatie konania
a doterajších vyjadrení. Odporkyňa sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila
a nepožiadala o odročenie pojednávania. Súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal bez
prítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu navrhovateľa a odporkyne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: návrhom na vydanie platobného rozkazu
zo dňa 19.04.2013, Zmluvou o splátkovom úvere č. 0179866364 zo dňa 25.01.2006, Zmluvou o
postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 medzi právnym predchodcom navrhovateľa
- Slovenskou sporiteľňou a.s. a navrhovateľom s prílohou, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa

28.12.2010, výpismi z účtu odporkyne na č.l. 55-69, všeobecnými obchodnými podmienkami a zistil
nasledovný skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľa a dlžník uzavreli dňa 25.01.2006 zmluvu o splátkovom úvere č.
0179866364 na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni peňažné prostriedky

vo výške 1.025,69 Eur, ktoré sa odporkyňa zaviazala platiť v mesačných splátkach vo výške 27,38 Eur
vždy k 20 dňu v mesiaci, s uvedením úrokovej sadzby vo výške 17,30 % ročne. Zmluvou o postúpení
pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 postúpil právny predchodca navrhovateľa pohľadávku
odporkyne navrhovateľovi a zároveň oznámením zo dňa 28.12.2010 upovedomil odporkyňu o postúpení
pohľadávky na navrhovateľa. Odporkyňa svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o splátkovom úvere

neplnila a poskytnutý úver nesplatila ani do dňa dohodnutej končenej splatnosti úveru dňa 20.01.2011.
Navrhovateľ si v konaní uplatňuje splátky úveru splatné za obdobie od 20.05.2009 do 20.01.2011 v počte
21 a v celkovej výške 574,98 Eur.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o
úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do

určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 369 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z
omeškania neboli dohodnuté, je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej stranespotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy) dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľ je fyzická

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„zákonospotrebiteľskýchúveroch“)naúčelytohtozákonasarozumie spotrebiteľskýmúverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nárokupredávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 25.01.2006 vznikol záväzkovo
právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou, a to uzavretím Zmluvy č.
0179866364, na základe ktorej poskytol právny predchodca odporkyni úver vo výške 1.025,69 Eur, ktoré
sa odporkyňa zaviazala platiť v mesačných splátkach vo výške 27,38 Eur vždy k 20 dňu v mesiaci,

s uvedením úrokovej sadzby vo výške 17,30 % ročne. Odporkyňa svoje povinnosti neplnila a splátky
právnemu predchodcovi navrhovateľa neplatila riadne a včas. Navrhovateľ v konaní žiadal o priznanie
nepremlčaných splátok (v rámci štvorročnej premlčacej lehoty) za obdobie od 20.05.2009 do 20.01.2011
(21 splátok) v celkovej sume 574,98 Eur vrátane úrokov z omeškania.
Súd posudzoval uvedenú zmluvu o poskytnutí úveru ako spotrebiteľskú, nakoľko pri uzatváraní
zmluvy navrhovateľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti a

odporkyňa nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej prípadne podnikateľskej činnosti. Nakoľko ide o
spotrebiteľskú zmluvu, popri ustanoveniach Obchodného zákonníka upravujúcich daný zmluvný typ, sa
na ňu v súlade s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka aplikujú aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Odchýliť sa od ustanovení Občianskeho zákonníka je možné len v prípade, ak by to bolo
v prospech spotrebiteľa.

Súd nepopiera povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, avšak na otázku premlčania je
potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie
odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.

júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech
spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu
ústavných práv veriteľa.

Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila

(doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník
bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty,
uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného

zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie
poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo
prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.

V danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. účinného od

01.05.2014. Citované ustanovenie zakotvilo povinnosť súdu v každom konaní preskúmať, či nárok
uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný, resp. či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá
by neumožňovala nárok po práve priznať. Niet pochýb, že citované ustanovenie má procesnoprávny
charakter. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z.
a keďže neobsahuje osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované

po účinnosti predmetnej právnej úpravy, je potrebné ho aplikovať na všetky súdené veci v čase
rozhodovania. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa
26.11.2015, sp. zn. 4MCdo 17/2014.

S ohľadom na uvedené súd preto návrh navrhovateľa v časti uplatnených splátok od 20.05.2009 do

20.04.2010 považoval za premlčaný, nakoľko návrh na vydanie platobného rozkazu bol súdu doručený
25.04.2013 a navrhovateľ mal nárok len na zaplatenie splátok v lehote tri roky spätne od podania návrhu.

Návrh v časti splátok uplatnených od 20.05.2010 do 20.01.2011 (v rámci trojročnej premlčacej lehoty) -
teda 9 splátok po 27,38 Eur, spolu vo výške 246,42 Eur súd považoval za dôvodný, nakoľko vykonaným

dokazovaním mal za preukázané, že odporkyňa uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu
o splátkovom úvere, na základe ktorej jej právny predchodca navrhovateľa poskytol peňažné prostriedky
a odporkyňa sa zaviazala uvedené prostriedky splatiť, čo však neurobila. Súd ju preto zaviazal na
zaplatenie istiny tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Nakoľko sa odporkyňa dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal v zmysle
citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu úrokov z omeškania v súlade s § 3 nariadenia vlády

č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania (deň nasledujúci po postúpení pohľadávky a deň
nasledujúci po splatnosti poslednej splátky) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
1% + 8 percentuálnych bodov.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo

veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ žiadal uložiť povinnosť odporkyni zaplatiť mu sumu 574,98
Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania. Súd priznal navrhovateľovi sumu 246,42 Eur s príslušným
úrokom z omeškania. Úspech navrhovateľa v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 42,86 %
(246,42 Eur z 574,98 Eur). Úspech odporkyne v pomere k žalovanej pohľadávke potom činí 57,14 %
(328,56 Eur z 574,98 Eur). Odrátaním úspechu navrhovateľa od úspechu odporkyne vyjde čistý úspech

odporkyne 14,28 %. V prejednávanej veci by bol navrhovateľ povinný zaplatiť odporkyni pomernú časť
jej vzniknutých trov konania. Vzhľadom k tomu, že si odporkyňa žiadne trovy neuplatnila, ani jej v konaní
žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205

ods. 2 O. s. p.)
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.