Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/279/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610208113
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5610208113.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu MALUPE, s.r.o.,
so sídlom vo Vlkanovej, Matúškova 48, IČO: 31 585 515, zastúpeného Svitok a spol. s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Tomášikova 23/C, IČO: 36 863 980, proti žalovanému P. B., nar. XX. X. XXXX, bytom
X. XXX, zastúpenému JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom E. F., X. F. XXX/XX, v konaní o
náhradu škody vo výške 25 000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 7C/27/2011-303 zo dňa 7. 10. 2014 v súvislosti s dopĺňacím uznesením
okresného súdu č.k. 7C/27/2011-317 zo dňa 5. 11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v súvislosti s dopĺňacím uznesením okresného súdu potvrdzuje.

Žalobca je povinný uhradiťžalovanémunatrováchodvolaciehokonania591,06euratietouhradiť
na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Jiřího Martausa, advokáta so sídlom v E. F., do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v súvislosti s dopĺňacím uznesením okresný súd žalobu žalobcu zamietol.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie o trovách štátu si vyhradil do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Z výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaný vykonával prácu vo funkcii

vedúceho hotelového zariadenia od 1. 1. 2008 do 31. 8. 2008. Dňa 9. 9. 2008 bol odvolaný z
funkcie. Následne bola vykonaná inventarizácia zástupcom zamestnávateľa spolu s osobou poverenou
vykonaním účtovníctva. Z výsledkov inventarizácie vyplynulo, že bolo spotrebovaných o 938 kusov
prádla viac. Podľa žalobcu skutočný počet hostí za rozhodné obdobie bol 1330, takže tomuto číslu
zodpovedá i počet kusov posteľného prádla odovzdaného ako spotrebované prádlo na vypratie a
nie 392 ako vyplýva z evidencie hostí v knihe ubytovaných. V evidencii hostí chýbajú údaje o 938
osobách a žalovaný tržby za 938 osôb nikdy neodovzdal. Dňa 2. 1. 2008 účastníci konania podpísali

dohodu o hmotnej zodpovednosti, v zmysle ktorej žalovaný prevzal hmotnú zodpovednosť za finančné
prostriedky, predstavujúce tržby hotelovej prevádzky do ich vyúčtovania v pokladni spoločnosti, za
finančné prostriedky, ktoré preberie z pokladne na nákup materiálu, materiál a zásoby, ktoré zakúpi
pre účely prevádzky do ich spotreby, skladové zásoby na prevádzke vrátane HIM a DHIM. Žalovaný
namietal výšku škody z titulu nezaplatených pobytov označujúc nárok za absurdný s tým, že žiaden
schodok na zverených hodnotách nespôsobil. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
že nárok žalobcu nie je odôvodnený. Žalobca sa domáhal náhrady škody vo vzťahu k žalovanému

ako k svojmu bývalému zamestnancovi na základe zodpovednosti žalovaného za schodok, ktorý
mal byť žalovanému zistený na základe vykonaných inventúr. Žalobca nepreukázal a neuniesol
dôkazné bremeno primárneho predpokladu zodpovednosti zamestnanca za schodok, a to existenciu
škody vo forme schodku, na zverených hodnotách určených na obeh alebo obrat. Nepomer medzipočtom ubytovaných hostí, zapísaných v knihe ubytovaných hostí a počtom evidencie posteľného
prádla určeného na výmenu, nepredstavuje schodok, schodkom nie je ani škoda, ktorá by vznikla
nezapísaním hostí v knihe ubytovaných hostí. Takisto nepredstavuje schodok ani škoda, ktorá by

bola vznikla vynaložením nákladov na pracie služby v dôsledku neodôvodnenej frekvencie výmeny
prádla. Žalobca sa nedomáhal peňažného nároku z dôvodu, že nebola odvedená cena za ubytovaných
hostí evidovaných v knihe ubytovaných hostí, obdobne nežiadal ani peňažné plnenie vynaložené za
pracie služby, ako ani za chýbajúce prádlo. V konečnom dôsledku sa žalobca domáhal zaplatenia
ceny za ubytovanie osôb (v počte 777), ktorých ubytovanie v hoteli nepreukázal žiadnym spôsobom.

Ich počet bol len hypotetický, odvodený od počtu kusov vypratého prádla, pričom cena za ubytovanie
bola odvodená od priemernej ceny, ku ktorej dospel spriemerovaním všetkých zaplatených cien za
ubytovanie v rozhodnej dobe. Schodkom je rozdiel medzi skutočným (nie hypotetickým) stavom hodnôt
(nie hostí) zverených na vyúčtovanie s údajmi v účtovnej evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší ako stav
účtovný (rozsudok NS SR 3MCdo 24/2008). Počet hostí nepredstavuje hodnoty zverené na vyúčtovanie.
Skutkové vymedzenie nároku na náhradu škody z titulu objektívnej zodpovednosti vzhľadom na atribúty

zodpovednostného vzťahu je postavený na výsledkoch inventúry. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že zapisovanie do knihy hostí predstavovalo primárnu pracovnú náplň recepčných, pričom i podľa
výpovedí svedkov v hoteli boli ubytované aj osoby, ktoré sa z rôznych dôvodov opísaných svedkami
nezapísali do knihy hostí. Bolo tiež preukázané zmluvné dojednávanie cien využívajúc aj rôzne zľavy z
ceny ubytovania s tým, že ceny uvádzané v cenníku predstavujú maximum, pričom minimálna hranica

nebola stanovená pevnou sumou. Osobitný režim vo vzťahu k zápisom a platbám za ubytovanie sa
vzťahoval na zamestnancov hotela, pričom tiež bolo preukázané, že dochádzalo k spotrebe prádla i v
dôsledku nutnej výmeny v prípade rôznych podujatí (diskotéka, účastníci zábavy, poskytnutie izby na
odkladanie vecí v súvislosti s organizovanými oslavnými podujatiami). Posteľné prádlo bolo využívané
na účely v reštauračnej časti hotela, keďže bolo používané namiesto obrusov.

O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 v súvislosti s ust. § 152 ods.
2 O.s.p. a odporcovi napriek úspechu v spore náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že so
záverom okresného súdu o tom, že nepomer medzi počtom evidovaných ubytovaných hostí a počtom

evidencie použitého posteľného prádla nepredstavuje schodok a schodkom nie je ani škoda, ktorá
by vznikla nezapísaním hostí v knihe ubytovaných hostí, nie je možné súhlasiť, nakoľko žalovanému
boli zverené do hmotnej zodpovednosti finančné prostriedky pri prevádzke hotela, t.j. aj prostriedky
prevzaté od ubytovaných hostí a žalovaný bol povinný tieto finančné prostriedky vyúčtovať žalobcovi.
Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, v hoteli boli ubytovaní aj hostia, ktorí neboli evidovaní a za

ktorých žalovaný nevyúčtoval žalobcovi prijatú cenu ubytovania. Evidencia použitého posteľného prádla
je dôkazom, ktorý potvrdzuje počet skutočne ubytovaných hostí, keďže takýto zásadný rozdiel nebol
zo strany žalovaného ako vedúceho zamestnanca nijak spochybnený. Evidenciu použitého posteľného
prádlajenutnépovažovaťzanepriamydôkazstým,žeevidenciaubytovanýchhostínemôžebyťjediným
dôkazom ohľadom protiprávne ubytovaných hostí, keďže nie je možné očakávať, že by žalovaný zapísal

do knihy hostí i tých, ktorých ubytoval bez vedomia žalobcu ako zamestnávateľa. Žiadal preto rozsudok
okresného súdu zmeniť, žalobe vyhovieť a priznať žalobcovi náhradu trov konania.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Zastal
názor, že zo strany žalobcu dochádza k miešaniu a nesprávnemu výkladu dvoch právnych režimov

zodpovednosti zamestnanca za škodu v zmysle ustanovení Zákonníka práce. Jednak ide o úpravu
všeobecnejzodpovednostizamestnancazaškoduvširšomzmyslepodľa§179Zákonníkapráce,jednak
o úpravu zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktorý je zamestnanec
povinný vyúčtovať podľa § 182 Zákonníka práce. Z hľadiska predpokladov zodpovednosti zamestnanca
je vzhľadom na konštrukciu jednotlivých druhov zodpovednosti kľúčovým kritériom zavinenie, avšak to

nie je jediné. Všeobecnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 179 Zákonníka práce v teórii pracovného
práva nazývame zodpovednosťou zamestnanca za škodu s prezumpciou neviny a zodpovednosť
zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, sa nazýva
zodpovednosťou zamestnanca s prezumpciou viny. Žalobca svoj nárok opiera o ust. § 182 Zákonníka
práce a dovoláva sa voči žalovanému zodpovednosti, ktorú zakladá predmetné ustanovenie Zákonníka

práce, teda zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec
povinný vyúčtovať. Okresný súd však vo svojom rozsudku správne poukázal na fakt, že pre založenie
zodpovednosti žalovaného ako bývalého zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je
povinný vyúčtovať podľa § 182 Zákonníka práce, je nutné preukázať existenciu určitých skutočnostína to, aby bolo možné podľa menovaného ustanovenia vôbec postupovať a subsumovať pod neho
skutkový stav, vytvárajúci rámec prejednávaného sporu. Predovšetkým zamestnávateľ musí primárne
dokázať platné uzatvorenie dohody o hmotnej zodpovednosti a existenciu schodku. Z vykonaného

dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobca nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno primárneho
predpokladu zodpovednosti zamestnanca za schodok, a to existenciu škody vo forme schodku na
zverených hodnotách určených na obeh alebo obrat. Žalobca existenciu schodku nepreukázal a
vznik tohto schodku ani preukázať nemôže. Zo samotných vyjadrení právneho zástupcu na súdnom
pojednávaní jasne vyplynulo, že na základe žalobcom vykonanej inventúry došlo k záveru, že hostia,

ktorí boli evidovaní v hotelovej knihe, boli žalovaným vyúčtovaní riadne, pričom práve opačné zistenie
by malo za následok konštatovanie existencie schodku, čo znamená, že ku vzniku schodku nikdy
nedošlo, a preto je i samotná žaloba v súlade s rozhodnutím Okresného súdu Liptovský Mikuláš
neodôvodnená. Z vykonaného dokazovania jasne vyplynulo, že všetky tržby v rozhodnej dobe získané
od všetkých ubytovaných hostí, zapísaných v knihe ubytovaných hostí, boli žalovaným riadne odvedené.
Tak ako nechýbali peniaze za ubytovaných hostí podľa evidencie v knihe ubytovaných hostí, nechýbala

ani posteľná bielizeň, ktorá však žalovanému ani zverená nebola, teda v danom prípade nemožno v
žiadnom prípade hovoriť o existencii schodku, nakoľko žalobcom tvrdený údajný nepomer medzi počtom
ubytovaných hostí, zapísaných v knihe ubytovaných hostí a počtom evidencie posteľnej bielizne určenej
na výmenu, rovnako ako škodu, ktorá by mohla vzniknúť nezapísaním hostí v knihe ubytovaných hostí,
nemožno považovať za schodok. Žiadal preto rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť a pre

prípad úspechu si vyúčtoval náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219
ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil
správny právny záver. Svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil (§ 157 ods.
2 O.s.p.).

I odvolací súd po preskúmaní veci dospel k presvedčeniu, že žalobca nepreukázal vznik zodpovednosti
žalovaného za schodok, nepreukázal atribúty iného zodpovednostného vzťahu žalovaného za vznik
škody, pričom vznik inej škody ako schodku ani netvrdil. I odvolací súd sa plne stotožnil so záverom
okresného súdu, že v danom prípade nie je možné vypočítavať počet údajne ubytovaných hostí od

evidenciepoužitejposteľnejbielizne,atoivzhľadomnareálnupraxpriprevádzkehotelovéhozariadenia,
pričom vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že posteľná bielizeň bola využívaná i
na iné účely. K výmene posteľnej bielizne dochádzalo nielen v žalobcom určených intervaloch, ale podľa
reálnej potreby.

Tiež je potrebné súhlasiť s tým, že pre vyvodenie zodpovednosti podľa § 182 Zákonníka práce
pre vznik zodpovednosti zamestnanca podľa tohto zákonného ustanovenia sa v prvom rade
predpokladá existencia dvoch právnych skutočností, ktoré má povinnosť preukázať zamestnávateľ a nie
zamestnanec, a to platné uzatvorenie dohody o hmotnej zodpovednosti a existenciu schodku.

V súlade s judikatúrou sa pod schodkom rozumie rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt,
ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a údajmi v účtovnej evidencii, o ktorý je skutočný stav
nižší než účtovný stav, pričom okresný súd v tejto súvislosti správne poukázal na rozsudok NS SR
3MCdo 24/2008, v ktorom najvyšší súd konštatuje, že schodkom je rozdiel medzi skutočným (nie
hypotetickým)stavomhodnôt(niehostí,ktorínepredstavujúhodnotyzverenénavyúčtovanie)zverených

na vyúčtovanie a údajmi v účtovnej evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší, než stav účtovný.

Pokiaľ i prostriedky získané za ubytovanie hostí predstavovali hodnoty zverené na vyúčtovanie, z

vykonaného dokazovania bolo preukázané, že všetky tržby v rozhodnej dobe získané od všetkých
ubytovaných hostí, zapísaných v knihe ubytovaných hostí, boli žalovaným riadne odvedené a pokiaľ
sa i žalobca snažil preukázať zodpovednosť žalovaného prostredníctvom ním tvrdeného nepriameho
dôkazu, a to údajným nepomerom medzi počtom ubytovaných hostí, zapísaných v knihe ubytovanýchhostí a počtom evidencie posteľnej bielizne určenej na výmenu, z výsledkov vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplynulo, že ustáliť zodpovednosť žalovaného iba na tomto základe možné nie je.
Žalobcom uplatňovaný nárok je totiž postavený na hypotéze a predpoklade o tom, že vzhľadom na

rozdiel v počte posteľnej bielizne určenej na výmenu a počte ubytovaných hostí, zapísaných v knihe
ubytovaných, je možné uvažovať o tom, že v hoteli bolo ubytovaných viac hostí ako bolo skutočne
zapísaných v knihe ubytovaných hostí, avšak ani výsledkami vykonaného dokazovania sa uvedenému
predpokladu, hypotéze nepodarilo dať reálny obsah, ani základ.

Dôkaznýmbremenomsarozumieprocesnázodpovednosťúčastníkakonaniazato,žezakonanianeboli
preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť nebola pravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom

určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky. Ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

I keď právny režim zakotvený v § 182 Zákonníka práce je založený na prezumpcii viny zamestnanca,
existenciu schodku a jeho výšku musí preukázať zamestnávateľ.

V preskúmavanej veci i podľa názoru odvolacieho súdu žalobca ako zamestnávateľ žalovaného v tomto
smere dôkazné bremeno neuniesol a existenciu schodku na zverených hodnotách nepreukázal.

Žalobca totiž nedoložil jediný dôkaz, na podklade ktorého by súd mohol získať presvedčenie o existencii

ním tvrdených skutočností (o vzniku schodku a jeho výške). Ním tvrdený nárok, ktorý si v konaní uplatnil,
bol založený len na predpoklade o tom, že žalovaný ubytoval i iných hostí, ako tých, ktorí boli zapísaní v
knihe hostí, avšak súdu nepredložil jediný reálny dôkaz, ktorý by tento predpoklad žalobcu presvedčivo
súdu preukázal a na podklade ktorého by súd mohol dospieť k presvedčeniu o pravdivosti tvrdení
žalobcu.

V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného
súdu, odvolací súd toto ako správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania si uplatnil, tieto vyčíslil,

v nadväznosti na čo odvolací súd uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania
postupom podľa § 224 ods. 1 v súvislosti s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na úspech žalovaného v
odvolacom konaní a na účelnosť ním vynaložených trov.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.