Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. júl 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 33T/89/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115010913
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pamela Záleská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4115010913.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudcom Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci obžalovaného W.. J. N., pre

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 27.07.2016, takto

r o z h o d o l :

ObžalovanýMgr. J. N. narodený XX.XX.XXXX v Q.,
trvale bytom W. H. XX,

s a u z n á v a z a v i n n é ho , ž e :

ako otec maloletých detí Y. N., narodenej XX.XX.XXXX a W. N., narodeného XX.XX.XXXX, bytom u
matky W.. Y. Q. v B., hoci má k týmto vyživovaciu povinnosť priamo zo Zákona o rodine a uznesením
Okresného súdu Topoľčany č.k. 9P/51/2014-33 zo dňa 19.03.2014, právoplatným dňa 19.03.2014, bol
zaviazaný prispievať na výživu maloletej Y. N. sumou 27,13 eura mesačne od 19.03.2014 a výška
vyživovacej povinnosti na maloletého W. N. za obdobie od 26.05.2014 do 24.09.2014 bola určená
povereným príslušníkom PZ s poukazom na ustanovenie § 7 odsek 1 Trestného poriadku sumou 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona mesačne a následne rozsudkom Okresného súdu v Nitre č. k. 24P/52/2014-109
zo dňa 28.08.2014, právoplatným dňa 24.09.2014, bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej Y. N.
sumou vo výške 80 eur mesačne a na výživu maloletého W. N. sumou vo výške 70 eur mesačne,
ktoré je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky počnúc právoplatnosťou
rozsudku, vyživovaciu povinnosť si neplní od 25.06.2014 na maloletého W. N. a od 01.07.2014 na
maloletú Y. N. a tak ku dňu 27.07.2016 dlhuje na výživnom do rúk matky sumu spolu vo výške
558,52 eura, pričom v dôsledku neplnenia vyživovacej povinnosti je matka detí odkázaná na finančnú
pomoc svojich rodičov a na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany č.

TO 1/OHNNVAŠSD/SOC/2015/25975-0003 zo dňa 26.02.2015, právoplatného dňa 02.03.2015, jej je
vyplácané náhradné výživné na maloletú Y. N. vo výške 80 eur mesačne počínajúc dňom 01.10.2014
a na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany č. TO 1/OHNNVAŠSD/
SOC/2015/26488-0003 zo dňa 25.02.2015, právoplatného dňa 01.04.2015, jej je vyplácané náhradné
výživné na maloletého W. N. vo výške 70 eur mesačne počínajúc dňom 01.11.2014,

t e d a : najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť

vyživovať iného a činom vydal oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze,

t ý m s p á c h a l : prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno
a) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2,
odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona povinnosť zaplatiť

v skúšobnej dobe zameškané výživné podľa svojich schopností.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému
W.. J. N. (ďalej len „obžalovaný“) a za splnenia zákonom ustanovených podmienok vykonal dňa
27.07.2016 hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti, pričom realizoval dokazovanie prečítaním
výpovede obžalovaného z prípravného konania, výsluchom svedkyne W.. Y. Q., prečítaním výpovede

svedka O. Q. z prípravného konania ako i prečítaním listinných dôkazov.
Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie nedostavil, hoci o jeho termíne preukázateľne vedel, nakoľko
dňa 11.07.2016 zobral na vedomie nový termín jeho konania. Obžalovaný doručil Okresnému súdu
Nitra dňa 26.07.2016 „Žiadosť o presunutie termínu hlavného pojednávania“ s odôvodnením, že mu
prišli do cesty neočakávané súkromné záležitosti, ktoré musí neodkladne riešiť a zároveň požiadal,

aby súd nariadil nový termín hlavného pojednávania, najlepšie v prvej polovici augusta 2016. Súd
nepovažovalpísomnúžiadosťobžalovanéhozadostatočnýspôsobospravedlnenianeúčastinahlavnom
pojednávaní, pretože tento bol v predvolaní, ktoré mu bolo doručené v skoršom štádiu trestného konania
riadne poučený a rovnako tak bol upozornený na následky nedostavenia sa na súd bez dostatočného
ospravedlnenia. Obžalovaný náležitým spôsobom nevysvetlil svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní a

žiadosť o jeho presunutie (správne o odročenie) termínu hlavného pojednávania nepodložil žiadnymi
hodnovernými skutočnosťami.
V tejto súvislosti súd poznamenáva, že zo strany obžalovaného nešlo o prvý zmarený termín hlavného
pojednávania, pretože tento už v predchádzajúcom priebehu trestného konania viackrát znemožnil súdu
konať, a to či už svojou neprítomnosťou alebo zjavne predstierajúc, že chce využiť ustanovenie § 86

Trestného zákona, ktoré prezumuje využitie účinnej ľútosti práve pri trestnom čine zanedbania povinnej
výživy. Obžalovaný teda vedel, aké sú jeho povinnosti (najmä ospravedlniť svoju neúčasť riadne a včas,
čo však neučinil ani v jednom v prípade) a rovnako poznal aj dôsledky vyplývajúceho z ich nesplnenia.
Za splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 252 Trestného poriadku súd vykonal
hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, vychádzajúc zo skutočností, že obžaloba mu bola

riadne a včas doručená, obžalovaný mal vedomosť o termíne konania hlavného pojednávania, mal
možnosť vyjadriť sa ku zažalovanému skutku v prípravnom konaní a vec bolo možné spoľahlivo objasniť
ajvjehoneprítomnosti.Súdtakpostupompodľa§258odsek4Trestnéhoporiadkuprečítaljehovýpoveď
z prípravného konania a zistil, že obžalovaný pred vyšetrovateľom v prípravnom konaní využil svoje
právo nevypovedať a ku skutku, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie, sa nevyjadril.

Svedkyňa W.. Y. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že skutočnosti uvedené v obžalobe sa
zakladajú na pravde. V zmysle predchádzajúcich termínov hlavných pojednávaní sa v podstate
dlh na výživnom obžalovanému vždy len zvyšoval o každý ďalší kalendárny mesiac, v ktorom
nezaplatil výživné. Ku dňu hlavného pojednávania dlh na výživnom uhradený nebol, a tak, ako to súd

obžalovanému vždy správne vypočítal, platí to, čo bolo uvedené dňa 11.07.2016, že obžalovaný by mal
zaplatiť dlh na výživnom vo výške 558,52 eura. Toto sa však nestalo, peniaze neposlal, nedoručil a ani
žiadnym iným spôsobom jej ich neodovzdal. Dodala, že obžalovaný sa k nej samotnej správa hrubo,
o deti sa nezaujíma a nie je možné s ním komunikovať, pretože do veci platenia výživného zaťahuje
záležitosti, ktoré s tým nijako nesúvisia. Uráža ju tvrdeniami, že má pochybnosti o tom, či je W. jeho

synom a v podstate každým iným útokom voči jej osobe. Musela požiadať Úrad práce sociálnych vecí
a rodiny o náhradné výživné, pretože inak by deti nemohla uživiť sama, s ich výživou jej pomáhali a
pomáhajú aj rodičia, pretože neplatením výživného sa dostala do zlej finančnej situácie a peniaze od
otca na deti jej veľmi chýbali.Z výpovede svedka O. Q. (otca svedkyne), prečítanej na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263
odsek 1 Trestného poriadku súd zistil, že dcéra je odkázaná na jeho finančnú pomoc, nakoľko nie je

schopná svoje deti uživiť. Pokiaľ by jeho dcéru a jej deti neživil, dcéra by to sama nedokázala a ocitla by
sa v núdzi. Nemal vedomosť, aký dlh má obžalovaný na výživnom. O deti sa však obžalovaný nestaral,
ani ich nenavštevoval.

Z prečítaných listinných dôkazov, a to najmä z rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn.

24P/52/2014, rodných listov detí, výpisu živnostenského registra, rozhodnutí Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Topoľčany, správ o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch obžalovaného, ako aj
zo správ o jeho povesti a odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný je otcom päťročnej dcéry Y. N.
a dvojročného syna W. N., pričom jeho vyživovacia povinnosť voči obom deťom stále trvá. Obžalovaný v
kritickom období nebol poberateľom dávok v hmotnej núdzi, nebol vedený ako uchádzač o zamestnanie
na Úrade práce, nie je majiteľom cenných papierov a nemá ani zriadený žiaden účet majiteľa cenných

papierov, nemá ani žiadne iné majetkové práva a nevlastní motorové vozidlo. Za obdobie od júna 2014
nebol zamestnaný u žiadneho zamestnávateľa (naposledy v roku 2012), avšak z výpisu Živnostenského
registra vyplynulo, že od 28.11.2008 je obžalovaný evidovaný ako živnostník. Z rozhodnutí Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Topoľčany rezultovalo, že svedkyňa W.. Y. Q. splnila podmienky, aby jej bolo
vyplácané náhradné výživné na obe jej maloleté deti (pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa

01.04.2015 vo vzťahu k W. N. a dňa 02.03.2015 vo vzťahu k Y. N.).

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či
tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného

dokazovania jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v skutkovej vete
obžaloby a vzhľadom na druh posudzovanej trestnej činnosti upravil v skutkovej vete obžaloby obdobie,
v ktorom prichádzalo k neplneniu vyživovacej povinnosti až ku dňu vyhlásenia rozsudku a príkladne k
tomu ustálil aj výšku zanedbaného výživného a následne nevyhnutne vyjadril, že v danom prípade sa
jednalo o úmyselné zavinenie obžalovaného.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky
zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3
písmeno a) Trestného zákona, pretože si najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú
povinnosť vyživovať iného, teda oprávnenej osobe neposkytol všetko, čo je obsahom vyživovacej

povinnosti a činom vydal oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze. Existenciu nebezpečenstva
núdze preukazuje skutočnosť, že neplnením vyživovacej povinnosti zo strany obžalovaného dospela
finančná núdza svedkyne W.. Y. Q. do takej miery, že musela požiadať Úrad práce sociálnych
vecí a rodiny Topoľčany o vyplácanie náhradného výživného, čo jej aj bolo priznané právoplatnými
rozhodnutiami tohto úradu. V nadväznosti na uvedené považuje súd za nevyhnutné zdôrazniť, že osoba,

ktorá má vyživovaciu povinnosť, musí využiť všetky možnosti na to, aby si túto povinnosť v reálne možnej
výške splnila bez ohľadu na to, či obžalovanému aktuálna životná situácia umožňovala príjmy v rozsahu,
z akého sa vychádzalo pri určení vyživovacej povinnosti.

Obžalovaný sa ku samotnému skutku priamo nevyjadril, nakoľko v prípravnom konaní nevypovedal.

V konaní pred súdom takisto nevypovedal, nakoľko súd vykonal hlavné pojednávanie za splnenia
zákonných podmienok v jeho neprítomnosti.
Pozornosti súdu však neunikol postoj obžalovaného k zažalovanému skutku, keď sa na riadne
nariadených termínoch hlavného pojednávania viackrát vyjadril, že má záujem dodatočne splniť
vyživovaciu povinnosť a na tieto účely výslovne požiadal súd o poskytnutie takej lehoty, v ktorej by mohol

existujúci dlh na výživnom zaplatiť. Zo spisu je celkom zrejmé, že súd jeho žiadostiam vyhovel v dňoch
25.04.2016, 04.05.2016 a 13.06.2016 a vždy súčasne obžalovanému dôsledne aj oznámil výšku dlhu
na výživnom, ktorý bude potrebné preukázateľne zaplatiť, aby mohla nastať zákonom predpokladaná
účinná ľútosť (§ 86 Trestného zákona).
V tejto súvislosti preto súd vo vzťahu k žiadosti obžalovaného o „presunutie“ termínu hlavného

pojednávania zo dňa 27.07.2016 na iný, najlepšie augustový termín, konštatuje, že išlo len o ďalší jeho
pokus o oddialenie termínu plnenia jeho vyživovacej povinnosti, a to zjavne bez právne relevantného
dôvodu. V nadväznosti na takéto správanie obžalovaného je potom možné toto vyhodnotiť ako
jednoznačne účelové, smerujúce k zmareniu všetkých možností poskytnutých mu súdom na dodatočnésplnenie vyživovacej povinnosti. Je tak nepochybné, že súd má zároveň nielen právo, ale aj povinnosť
zamedziť takémuto konaniu obžalovaného, ktorým úmyselne zavádzal súd v otázke jeho skutočných
možností, schopností a najmä snahy zaplatiť existujúci dlh na výživnom. Okrem toho, súd na vysvetlenie

považuje za potrebné doplniť, že vlastný ústretový prístup vo vzťahu k opakovanému poskytnutiu
dodatočnej lehoty na zaplatenie zanedbaného výživného bol obžalovanému poskytnutý z dôvodu, ktorý
bol obžalovanému starostlivo a opakovane súdom vysvetlený. Tento spočíva v tom, že súd zastáva
názor, že pri posudzovaní a vyhodnocovaní záujmu spoločnosti na zákonnom a spravodlivom potrestaní
páchateľa trestného činu zanedbania povinnej výživy a záujmu spoločnosti na riadnej výchove a výžive

maloletých detí, má druhý spomenutý záujem prednosť a jeho naplnenie je (nielen) pre súd dôležitejšie
a cennejšie. Inými slovami vyjadrené, spoločnosť by mala uprednostniť možnosť dodatočného splnenia
vyživovacej povinnosti pred trestaním páchateľa tohto trestného činu, pretože osoba oprávnená prevziať
finančné prostriedky prináležiace dieťaťu/deťom titulom výživného od povinnej osoby/obžalovaného ako
aj dieťa/deti samotné sa tak domôžu svojich práv a je to pre ich výživu prospešnejšie než odsudzujúci
rozsudok. Uprednostnenie tohto záujmu však automaticky neznamená, že sa obžalovaný bude splneniu

vyživovacej povinnosti donekonečna vyhýbať, prípadne že sa nad zjavne neprimeranú mieru budú
glorifikovať práva obžalovaného a ustanovenie § 86 Trestného zákona, pretože by to inak znamenalo,
že práva dieťaťa/detí a uspokojovanie jeho/ich základných životných potrieb budú významne ohrozené.

V súvislosti s hodnotením celkového postoja obžalovaného nie je tiež možné ponechať bez povšimnutia

aj jeho správanie k vlastným deťom, čo preukazuje frekvencia jeho styku s nimi, keďže sa vôbec
nezaujíma o ich duševný a telesný vývoj. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že obžalovaný v priebehu
trestného konania manifestoval, že dlh na výživnom neuhradil práve z dôvodu, že je presvedčený, že
matka by mu bránila v styku s deťmi. Podľa názoru súdu plnenie vyživovacej povinnosti k maloletým
deťom nemožno za žiadnych okolností podmieňovať umožňovaním styku zo strany matky, pretože ide

o povinnosť, ktorá vyplýva každému rodičovi priamo zo Zákona o rodine a trvá až dovtedy, kým dieťa
nedosiahne plnoletosť alebo sa samo nedokáže živiť. Okrem toho, deti nie sú a nesmú byť prostriedok,
ktorý bude obžalovaný svojvoľne používať na ventilovanie vlastnej frustrácie z rozpadnutého vzťahu
s matkou detí, prípadne na to, aby sa matke jeho detí mstil. Tieto základné pravidlá spoločenského
správania a rodinného života by si mal obžalovaný uvedomiť a ako dospelý, príčetný a zodpovedný

jedinec by sa nimi mal riadiť, pretože ako jeden z biologických rodičov nesie tiež zodpovednosť aj za
výchovu, nielen za výživu detí.
Z výpovede svedkyne W.. Y. Q. mal súd za preukázané, že obžalovaný skutočne v kritickom období
neplatil výživné na dcéru Y. a syna W., hoci k nim mal rozhodnutím súdu stanovenú výšku vyživovacej
povinnosti.

Výpoveď tejto svedkyne však nebola jediným, samostatným usvedčujúcim dôkazom, pretože súd jej
výpoveď vyhodnocoval aj v kontexte ďalších dôkazov, teda aj z právoplatného súdneho rozhodnutia, z
ktorého obžalovaný bezpečne vedel, že vyživovacia povinnosť mu bola určená a v nadväznosti na túto
podstatnú skutočnosť obžalovaný vedel aj to, komu, kedy, koľko a akým spôsobom má platiť výživné,

pričom napriek tomu tak nerobil. Nielenže matke detí pravidelne neplatil, ale ani nevyvíjal žiadnu aktivitu,
ktorá by smerovala k uspokojovaniu potrieb jeho detí.
Ďalším nepochybne usvedčujúcim dôkazom, ktorý preukazuje vinu obžalovaného je aj výpoveď svedka
O. Q., otca svedkyne W.. Y. Q. (matky maloletých detí), ktorý v prípravnom konaní vypovedal, že svoju
dcéru a jej deti živí, nakoľko by sa ocitla v núdzi a nedokázala by svoje deti uživiť.

V neposlednom rade, nespochybniteľným a zároveň usvedčujúcim dôkazom, ktorý bez dôvodných
pochybností preukazuje vinu obžalovaného, sú aj rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Topoľčany, na základe ktorých bolo matke vyplácané náhradné výživné na obe jej maloleté deti. Súd tak
nemal dôvod pochybovať o období neplnenia vyživovacej povinnosti a keďže obžalovaný nepredložil
žiaden doklad o splnení si tejto povinnosti, pre súd zostala nespochybnená i výška zanedbaného

výživného, ktorú súd v priebehu konania upravil, nakoľko svedkyňa W.. Y. Q. oznámila, že exekútor
vymohol pomernú časť tohto výživného. Zvyšnú časť zanedbaného výživného súd nemal problém
vypočítať, keďže táto pozostávala zo zročného výživného za rok 2014, kde vychádzal súd z výšky
životného minima príslušného kalendárneho roka (konkrétne zo sumy, ktorá predstavuje 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobného predpisu), ktorú sa na základe

exekúcie nepodarilo vymôcť a zročného výživného v roku 2016.

Zo všetkých týchto dôvodov súd uznal obžalovaného vinným zo spáchaného skutku tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku, vrátane jeho správnej právnej kvalifikácie.Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4
Trestného poriadku, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,

pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Súd prihliadol na osobné pomery páchateľa, keď zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Do
spáchania skutku bol priestupkovo prejednávaný iba raz, keď sa dopustil priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu voči rodine matky jeho maloletých detí, za čo bol postihnutý pokutou vo výške 15

eur. Z vyššie uvedeného vyplýva, že obžalovaný viedol pred spáchaním skutku riadny život. Z miesta
bydliska nebol bližšie hodnotený, avšak s poukazom na opakované problémy s doručovaním písomností
a zabezpečovaním účasti na súdom nariadených úkonoch bolo zrejmé, že má problémy nájsť si stále
bydlisko. Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd prihliadol na to, že viedol
pred spáchaním skutku riadny život (písmeno j/) a z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného
zákona súd u obžalovaného žiadne nezistil.

Z hľadiska zavinenia vyhodnotil súd konanie obžalovaného podľa § 15 písmeno b) Trestného zákona,
teda že konal v nepriamom úmysle, kedy vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem
chránený trestným zákonom a pre prípad, že také ohrozenie alebo porušenie spôsobí, bol s tým
uzrozumený.Vdanomprípadenebolomožnékonanieposudzovaťakonedbanlivostnékonanievzmysle

§ 16 Trestného zákona, pretože samotný obžalovaný svojou pasivitou, respektíve nečinnosťou sám
vyvolal nebezpečenstvo núdze, do ktorého vydal oprávnené osoby (syna a dcéru) a nezamedzil, aby
takýto následok vôbec vznikol. Súd takto ustálil, že obžalovaný bol uzrozumený s takouto situáciou a
vedel, že v dôsledku svojej ľahostajnosti, ale i zlej finančnej situácie svedkyne, celkom zjavne nastane
takýto stav odkázanosti oprávnených osôb. Tento záver vyvodil súd z postoja obžalovaného, ktorý

aj napriek tomu, že mal a aj v súčasnosti má možnosť dosahovať príjmy, či už zo závislej činnosti
(ako pedagóg, vzhľadom na jeho vysokoškolské vzdelanie) alebo ako samostatne zárobkovo činná
osoba (živnostník), neprejavoval snahu pravidelne si plniť vyživovaciu povinnosť. Negatívny vzťah
obžalovaného voči svedkyni W.. Y. Q., ale aj voči členom jej rodiny, jeho hrubé a agresívne správanie sa
odzrkadlili aj v jeho prístupe plniť si vyživovaciu povinnosť, čo je absolútne neprijateľné a samozrejme

tiež absolútne nesprávne, predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že deti nemajú a nesmú slúžiť
obžalovanému ako prostriedok na ventilovanie jeho nezvládnutého vzťahu k matke jeho detí a rozhodne
nemôžu byť dôvodom a ani príčinou na neplnenie zákonnej povinnosti vyživovať iného.

Berúc do úvahy okolnosti uvedené v § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona, ako aj všetky

okolnosti prípadu, dospel súd k záveru, že tak v oblasti generálnej, ako aj individuálnej prevencie
bude v prejednávanej veci účel trestu dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok,
teda na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Vzhľadom na to, že boli splnené
podmienky uvedené v § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, súd obžalovanému výkon tohto trestu
podmienečne odložil a v súlade s § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu na 1 (jeden)

rok,spoločnesuloženímprimeranejpovinnostivzmysle§51odsek4písmenod)Trestnéhozákona,aby
dlžné výživné v tejto skúšobnej dobe zaplatil podľa svojich schopností a možností. Takto uložený trest
má podľa názoru súdu splniť nielen výchovný účel, ale predovšetkým prinútiť obžalovaného, aby viedol
riadny život, zaplatil dlh na výživnom v skúšobnej dobe a odvrátil tak prípadnú hrozbu výkonu trestu
odňatia slobody. Súd určil obžalovanému krátku skúšobnú dobu aj z toho dôvodu, že dlh na výživnom

nepredstavuje vysokú sumu, ale tiež s poukazom na jeho doterajší bezúhonný spôsob života.

V súvislosti s ustálením výšky zaostalého výživného, ktoré bude mať obžalovaný povinnosť zaplatiť
k rukám matky, rozhodol súd s poukazom na vykonané dokazovanie tak, že za preukázané obdobie
neplnenia vyživovacej povinnosti vznikol obžalovanému dlh na výživnom k rukám matky detí celkovo

558,52 eura a to nasledovným postupom výpočtu:

na dcéru Y.
v v období od 01.05.2016 do 31.05.2016 - sumu 80 eur
v v období od 01.06.2016 do 30.06.2016 - sumu 80 eur

v v období od 01.07.2016 do 31.07.2016 - sumu 80 eur (splatné do 15-teho dňa v mesiaci)
celkovo v sume 240 eur,

na syna W.v v období od 26.05.2014 do 24.09.2014 - sumu 108,52 eur (4 mesiace po 27,13 eur)
v v období od 01.05.2016 do 31.05.2016 - sumu 70 eur
v v období od 01.06.2016 do 30.06.2016 - sumu 70 eur

v v období od 01.07.2016 do 31.07.2016 - sumu 70 eur (splatné do 15-teho dňa v mesiaci)
celkovo v 318,52 eura.

Po spočítaní celkových súm na obe deti (240 eur a 318,52 eur), kde súd za jednotlivé obdobia zohľadnil
aj výšku sumy životného minima, dospel k záveru, že celkový dlh predstavuje sumu 558,52 eura, ktorú

mal zaplatiť obžalovaný k rukám matky detí.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd

Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti

sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.