Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. september 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/61/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113242050
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113242050.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne
zastúpený JUDr. Alan Strelák, advokát, so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti odporcovi: 1/ B. Z., nar.
XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XA, Y., 2/ K. I., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, D., o zaplatenie 640,75
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1/ a 2/ rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 20,- eur
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku za m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 15.11.2013 sa domáhal voči odporcom v 1/ a 2/ rade uloženia povinnosti
zaplatiť sumu vo výške 640,75 eur, úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 640,75 eur od
9.3.2012 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 108,90 eur za obdobie 6 mesiacov od marca 2012
do augusta 2012.
Návrhodôvodniltým,dňa29.7.2011uzavrelnavrhovateľakoveriteľsodporkyňouv1/radeakodlžníčkou

a odporcom v 2/ rade ako spoludlžníkom zmluvu o úvere na čiastku 600,- eur za poplatok za správu
úveru vo výške 550,- eur za odplatu 209,- eur. Dlžníci sa celkovú čiastku 759,- eur zaviazali uhradiť
v 13-tich mesačných splátkach, prvé dve vo výške 2,75 eur a pravidelných 10 splátok vo výške 75,08
eur splatnosťou prvej splátky 10 dní od podpisu zmluvy, ostatných splátok so splatnosťou do 30 dní po
platnosti predchádzajúcej splátky s dohodou, že v prípade omeškania troch mesiacov so zaplatením
splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi z omeškania. Prevzatie
sumypotvrdiliodporcoviapodpisomnazmluve.Odporcoviacelkovouhradili118,25eur,pričomposledná

suma 20 eur bola uhradená 23.2.2013. Nakoľko odporca neplnil riadne a včas, navrhovateľ mu oznámil
stratu výhody splátok v zmysle ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V oznámení o zosplatnení
záväzku zo dňa 9.5.2013 navrhovateľ oznámil odporcovi, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 8.3.2012.
Po zosplatnení odporcovia uhradili ešte 90,- eur. Poukázal na to, že súčasťou zmluvy o úvere sú aj
obchodné podmienky, na základe ktorých mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
3,30% z istiny za každý mesiac omeškania, čo pri istine 550,- eur predstavuje 18,15 eur. Zmluvnú pokutu
si uplatňuje do dosiahnutia maximálne prípustnej výšky sankcií podľa § 3a ods. 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z..

Vo veci súd rozhodol rozsudkom č.k. 14C/61/2014-66 dňa 18.9.2014 tak, že zaviazal odporcov v 1/
a 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 186,52 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a návrh vo zvyšku zamietol. Zároveň vyhlásil zmluvnú podmienku uvedenú v čl. I. zmluvy ospotrebiteľskom úvere, štvrtá veta v znení: „Dlžník/spoludlžník prevzatie istiny v hotovosti pri podpise
tejto zmluvy potvrdil svojim podpisom na tejto zmluve“, za neprijateľnú zmluvnú podmienku a žiadnemu
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Na základe odvolania navrhovateľa Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 8Co/798/2014-100 dňa 31.
marca 2015 tak, že rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú
podmienku uvedenú v článku I., veta štvrtá zmluvy o spotrebiteľskom úvere zrušil, a rozsudok vo
výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietnutý a vo výroku o trovách konania zrušil a

vec vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola odporcom v rade 1/, 2/
uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 186,52 Eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, zostal nedotknutý.

Prvostupňový súd rozsudok odôvodnil tým, že prejudiciálne sa zaoberal platnosťou tzv. „zmluvy o
domácom servise“, nakoľko takáto zmluva podľa vedomostí súdu z vlastnej praxe najmä iných konaní s

navrhovateľom súvisí práve so zmluvou o úvere, keďže na základe nej práve dlžník platí poplatky, ktoré
by neplatil, pokiaľ by neuzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom ju posudzoval napriek tomu,
že navrhovateľ ju napriek výzve súdu nepredložil, pretože že mu z úradnej praxe a viacerých konaní s
navrhovateľom známe, že takáto zmluva je ponúkaná súbežne so zmluvou o úvere ako aj je súdu známy
jej obsah, nakoľko sa vždy jedná o jeden totožný formulár. Predmetom servisu na základe zmluvy má

byť „služba“ veriteľa voči odporkyni vo forme poskytovania konzultačných a nadštandardných služieb,
spočívajúcich v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe s ňou uzavieranej úverovej zmluvy,
najmä služby spočívajúcej v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky
úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenia na termín splátky a na prípadné následky
nesplácania(čl.I.).Zatútoslužbusapodľazmluvyodporkyňav1/radezaviazalazaplatiťposkytovateľovi

odmenu v prípade ZoDS 225,23 eur, čo prevyšuje odplatu uvedenú v zmluve o spotrebiteľskom úvere
a to aj s pripočítaním úroku. Odplata mala byť uhrádzaná v troch splátkach po 75,08 eur, pričom práve
v takejto výška mala byť uhrádzaná 4. až 13. splátka. Pre prípad nesplnenia uvedeného záväzku podľa
čl. II zmluvy o domácom servise bol navrhovateľ oprávnený požadovať od klienta jednorazovú zmluvnú
pokutu vo výške 10 % z odmeny, splatnú v okamihu, keď sa klient dostane do omeškania s úhradou

ktorejkoľvek splátky. Podľa čl. III. zmluvy, zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a zaniká písomnou
dohodou zmluvných strán, splnením záväzkov zmluvných strán v plnom rozsahu alebo zánikom zmluvy,
ktorá je predmetom domáceho servisu. Z obsahu zmluvy o domácom servise, ďalej len ZoDS, je zrejmé,
že bola uzavretá výlučne v súvislosti s úverovou zmluvou, na zánik ktorej, resp. na splnenie záväzkov
z ktorej bol viazaný aj zánik tejto zmluvy. Teda podľa názoru súdu ide o závislé zmluvy na príslušnú

úverovú zmluvu. Uvedená skutočnosť je zvýraznená aj tým, že „cena služby“ dosahuje súčet výšky
troch mesačných splátok dohodnutých v danej úverovej zmluve, ktoré podľa zmluvy o úvere sú pri
úvere splácané len v sume 2,75 eur, pričom splátky ZoDS sú splatné v termíne splatnosti prvých troch
znížených splátok zmluvy o úvere.
Súd pritom nemohol opomenúť ani skutočnosť, že ani osobitne uzavretá zmluva o domácom servise

nepriniesla pre dlžníka viac práv a výhod, ako by mal, pokiaľ by zmluvu neuzavrel, pretože s poukazom
na potvrdenia o splátke v „kartičke Splátkový kalendár“ je zrejmé, že výbery vždy musel realizovať
„obchodný zástupca“, tento podľa interných dokladov ich inkasoval, inkasovanú sumu používal na
úhradu svojich provízií a vyplatenie nových úverov. Súd nezistil žiadne iné „poskytovanie služieb“,
ako finančné poradenstvo, správa majetku a pod.. Hoci súd vyzval navrhovateľa na označenie jeho

obchodných zástupcov stretávajúcich sa s odporcami a preukázanie splnenia podmienok zápisu do
evidencie NBS podľa zákona č. 186/2009 Z.z. alebo splnenie podmienky výkonu pracovného pomeru.
Ak osoby konajúce v mene navrhovateľa neboli zapísané v príslušnom registri finančných agentov a
finančných poradcov, nemohli poskytovať žiadne poradenstvo a nadštandardné služby okrem fyzického
vymáhania peňazí. Súd sám vo verejne prístupnom registri NBS údaje o zápise obchodných zástupcov

navrhovateľa nezistil. Navyševšetky takéto služby poradenstva považoval aj vzhľadom na finančnú
a sociálnu situáciu dlžníkov za nereálne. Súd ani v iných konaniach totiž nedokázal zistil skutočný
rozdiel a výhodu klienta, ktorému je poskytovaný domáci servis od klienta, ktorému takýto domáci servis
poskytovaný nebol najmä v takom rozsahu, aby bola dôvodná odplata vo výške cca 1/3 úveru, resp.
odplata prekračujúca výšku odplaty a úroku z úveru. Súd je taktiež názoru, že nakoľko plnenia spojené

s „domácim servisom“ súviseli zo zmluvou o spotrebiteľskom úvere, resp. jej plnením, takéto náklady
museli byť ako náklady spojené s úverom zahrnuté do RPMN čo však veriteľ neurobil (§ 2 písm. g/ až
i/ zák. č. 129/2010 Z.z.).Súd preto takúto zmluvu považoval jednako za zmluvu spojenú so zmluvou o úvere (súd nezistil, že
by niekto uzavrel samostatne zmluvu o domácom servise, že by vôbec takéto služby boli samostatne
ponúkané) a zároveň za vyslovene účelový právny úkon v snahe obísť najvyššiu povolenú hranicu

úrokov a sankcií s cieľom obchádzať zákon. Zmluva o domácom servise neponúkala pre dlžníka žiadnu
pridanú hodnotu, len nepriamo navyšovala cenu úveru, ktorý bol prezentovaný ako úver pri 3 nepatrných
a 10 riadnych splátkach, ale vždy sa jednalo aj o 3 skryté splátky v ZoDS, ktoré navyše aj vychádzali
z ceny splátok úveru (3 x riadna splátka úveru). Na uvedenom názore súdu nič nemôže zmeniť ani
skutočnosť, že v niektorých prípadoch súdy považovali zmluvu za osobitný právny úkon, obdobne ako

aj prípadné názory Slovenskej obchodnej inšpekcie. Súd preto zmluvu o domácom servise považoval
za absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka.
Ďalej sa zaoberal aj splnením podmienok v zmysle zák. o spotrebiteľských úveroch zák. č. 129/2010
Z.z.. Ďalej súd konštatoval, že rozsudkom č.k. 14C/86/2012-49 zo dňa 2.10.2012 vyhlásil zmluvnú
podmienku, podľa ktorej v sume poplatku za správu úveru je zahrnutá aj suma úrokov, ktoré majú
byť zaplatené počas doby poskytnutia úveru za neprijateľnú. Takéto rozhodnutie súd nepovažuje za

svojvoľné, pretože navrhovateľom použitá formulácia evokuje dojem, že hoci môžu sa zdať vysoké
poplatky,tietoobsahujúužajúrok,ktorýjevšakužvyčíslenývpoplatkuzasprávuúveruasplátkach,hoci
veriteľ vždy musí spotrebiteľa poučiť o práve predčasného splatenia s tým, že úroky je možné účtovať
len z požičanej sumy za obdobie úveru. Takéto vyčíslovanie zložiek nemá reálny základ a je v rozpore s
ust. Obchodného zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 Z.z.. Napriek tomu však navrhovateľ svojvoľne

uplatňuje nároky z neprijateľnej zmluvnej podmienky aj v iných konaniach, hoci zákon takéto konanie
zakazuje. Súd skúmaním obsahu zmluvy zistil, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
k/ zák. č. 129/2010 Z.z., v obsahu samotnej zmluvy nebola uvedená RPMN ( v zmluve bola uvedená
len priemerná RPMN a RPMN zo spotrebiteľského úveru bola uvedená vo všeobecných podmienkach).
Súd pritom práve uvedenie RPMN ako jedného z hlavných indikátorov výhodnosti či nevýhodností úveru

pre porovnanie považuje za podstatný údaj zmluvy, ktorú nemožno bez následkov zaradiť napr. do
obchodných podmienok. Takéto zaradenie podstatnej náležitosti zmluvy do všeobecných podmienok
súd považuje za prekvapivé zmluvné dojednanie, pretože všeobecné obchodné podmienky slúžia pre
spresnenie a identifikáciu zmluvných dojednaní, prevzatie citácií zákona o povinnom poučení a pod..
Ak v obsahu zmluvy bola uvedená priemerná sadzba RPMN, musí byť pri tomto údaji uvedená aj

skutočná RPMN z úverového vzťahu, v opačnom prípade sa obchádza účel zákona v informovaní
spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ sa pri výhodnosti úveru bude spoliehať na údaj v znení zmluvy, kde
priemerná RPMN bude pôsobiť ako klamlivý údaj a nemá dôvod hľadať údaj o RPMN z úveru vo
všeobecných podmienkach. Obchodné podmienky sú vydané veriteľom ešte pred uzavretím právneho
úkonu a predstavujú určitý rámec povinností a práv, ktoré musí dlžník pred uzavretím právneho úkonu

akceptovať, obvykle bývajú vopred zverejnené. Naviac tak ako súd v spojení so zmluvou o domácom
servise a celkových nákladoch úveru konštatoval, takéto náklady neboli zahrnuté do RPMN, následkom
čoho bola výška RPMN určená v neprospech spotrebiteľa. S poukazom na uvedené zistenia súd preto
podľa § 11 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov.
O povinnosti zaplatiť žalovanú sumu rozhodol tak, že nakoľko navrhovateľ poskytol odporcom v

1/ a 2/ rade sumu 550,- eur, odporcovia v 1/ a 2/ rade podľa listín na úver uhradili 343,48 eur
(118,25 eur ktoré navrhovateľ evidoval na splácanie úveru a sumu 225,23 eur, ktorú evidoval na
splácanie „zmluvy o domácom servise“) a podľa výpovede odporkyne v 1/ rade, táto uhradila zástupcovi
navrhovateľa sumu 20 eur, na úhradu ktorej nevystavil potvrdenie, súd zaviazal odporcov v 1/ a 2/
rade spoločne a nerozdielne uhradiť sumu 186,52 eur a návrh vo zvyšku zamietol. Nakoľko zmluva o

spotrebiteľskom úvere v spojení so zmluvou o obchodnom zastúpení bola tak účelová a obchádzala
zákon v neprospech spotrebiteľa, že neumožňovala zistiť dlžníkom ich reálne povinnosti, teda koľko a
kedy majú skutočne plniť, súd zamietol aj návrh na zaplatenie úrokov z omeškania, pretože odporcovia
sa môžu dostať do omeškania až vtedy, keď vôbec nadobudnú istotu koľko majú plniť, čo môže pri
vyššie uvedených skutočnostiach nastať až vtedy, keď bude platne rozhodnuté o tom, koľko a na

akom základe majú plniť, teda až právoplatnosťou rozsudku. Za takýchto okolností omeškanie nemôže
spôsobiť to, že odporcovia neplnili v stanovených splátkach, pretože takéto splátky boli neprimerané,
boli v nich zahrnuté neprimerané nároky z neplatných zmluvných dojednaní. O uvedenom svedčí aj tá
skutočnosť, že navrhovateľ vyzýval na vrátenie sumy niekoľko násobne prekračujúcej súdom zistené
nároky navrhovateľa. Vyslovil názor, že z uvedeného dôvodu nemohlo nastať ani také kvalifikované

omeškania, ktoré by spôsobil vznik názoru na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorej dojednanie považoval
za neplatné zmluvné dojednanie. V konaní sa jedná o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej práva
a povinnosti upravuje aj špeciálny predpis zákon č. 250/2007 Z.z.. V zmysle uvedenej právnej úpravy
všetky práva a povinnosti medzi účastníkmi musia byť dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve (§ 4 ods. 6zák. č. 250/2007 Z.z.). Pri posudzovaní nárokov zo zmluvnej pokuty vychádzal aj z dikcie zákona a to §
544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Hoci podľa § 273
ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné
podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné
podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené, pokiaľ sa však

jedná o charakter spotrebiteľských zmlúv podľa ust. § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, navrhovateľ
ako veriteľ musí rešpektovať osobitné ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka ako aj ust. zák. č.
250/2007 Z.z.. Veriteľ ako ten, kto poskytuje spotrebiteľovi službu si nemôže upraviť vo všeobecných
podmienkach a cenníku ľubovoľné povinnosti tak ako to súd už uviedol pri stanovení sadzby RPMN
vo obchodných podmienkach. V žiadnom prípade všeobecné zmluvné podmienky ani cenník nemôžu
obsahovať ustanovenia, ktorými by bol zakladaný nový právny vzťah. Všeobecné zmluvné podmienky

predstavujú vôľu veriteľa, ktorý v nich upravuje a spresňuje podmienky právneho úkonu, vykladá
jednotlivé ustanovenia, špecifikuje výkon práv a povinností. Obsah všeobecných podmienok a tarify je
možné odvodiť aj od ich názvu, podľa ktorého je možné sa oprávnene domnievať, že vo všeobecných
podmienkach budú upravené všeobecné práva a povinnosti. Skutočnosť, že vo všeobecných zmluvných
dojednaniach by mali byť upravené iné právne vzťahy, najmä zabezpečenie úveru, ktorých nepochybne

dohoda o zmluvnej pokute je, spôsobuje nepredvídateľnosť a takéto ustanovenia musia byť hodnotená
ako prekvapivé zmluvné dojednania. Všeobecné obchodné podmienky sú vydané veriteľom ešte pred
uzavretím právneho úkonu a predstavujú určitý rámec povinností a práv, ktoré musí dlžník pred
uzavretím právneho úkonu akceptovať. Obsah všeobecných obchodných podmienok nie je závislý od
vôle dlžníka, dokonca dlžník nemôže meniť jeho obsah a pri uzavretí úkonu ho musí akceptovať.

Naopak dohoda o zmluvnej pokute je samostatný právny úkon, ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý
a to v predpísanej písomnej forme. Dohoda je vždy výsledkom prijatia ponuky (akceptácie). Postup pri
predložení návrhu na uzavretie zmluvy a jeho prijatie upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach
§ 43a až § 47 Obč. zák. Právny úkon v písomnej forme vznikne podpisom právneho úkonu alebo
iným konaním, ktoré vyjadrí písomnú formu úkonu (napríklad napísanie textu úkonu). Podľa § 44

Obč. zák. zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť.
Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu Prijatím návrhu podľa § 43c Obč.
zák. je včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie,
z ktorého možno vyvodiť jej súhlas. Preto ak má byť prijatý návrh v písomnej forme, musí byť aj
prijatie vykonané v písomnej forme. Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo

forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Nemožno pripustiť výklad podľa
ktorého by vo všeobecných podmienkach bolo možné zakladať nové právne vzťahy, o ktoré druhý
účastník vôbec nežiadal a ani ich nemienil založiť. Pokiaľ je navyše druhým účastníkom spotrebiteľ,
musí byť informovaný o všetkých podmienkach a to nie len tým, že navrhovateľ vloží do zmluvu
klauzulu o tom, že sa môže so všeobecnými podmienkami oboznámiť alebo že sa oboznámil. Všetky

práva a povinnosti, základné náležitosti právneho úkonu a to aj dohody o zmluvnej pokute, ktorá je
samostatným právnym úkonom, musia byť obsiahnuté v zmluve s ktorou sa môže spotrebiteľ oboznámiť,
prípadne zmluva musí minimálne obsahovať základné náležitosti právneho úkony, Navrhovateľ žiadnym
dôkazným prostriedkom nepreukázal, že by odporca chcel uzatvoriť dohodu o zmluvnej pokute alebo
že by s takýmto návrhom súhlasil. Obdobne súd poukazuje aj na zdôvodnenie rozhodnutia Ústavného

súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11, ze dne 11. 11. 2013, ktorý za účinnosti zák. č. 40/1964 Sb. stanovil
neprijateľnosť určenia zmluvnej pokuty v obchodných podmienkach.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa nestotožnil so záverom okresného súdu, že bolo
nutné v zmysle ust. § 153 ods. 3 O.s.p. vyhlásiť štvrtú vetu uvedenú v čl. I. označenej zmluvy za

neprijateľnú zmluvnú podmienku. Úvahy okresného súdu v tom smere, že veta štvrtá v čl. I. označenej
zmluvy je v neprospech spotrebiteľa, pretože sa na neho prenáša dôkazné bremeno v tom, že mu
neboli vyplatené finančné prostriedky v plnej výške, sú podľa názoru odvolacieho súdu hypotetické. Z
vykonaných dôkazov, najmä z výsluchu odporcov 1/, 2/ nemožno vyvodiť pochybnosti v tom smere,
že by odporkyni v rade 1/ (ktorá v skutočnosti prevzala poskytnutý úver) nebola vyplatená celá istina,

t.j. suma úveru vo výške 550,00 Eur. Naviac, ako okresný súd správne poznamenal, v súčasnej dobe
spotrebiteľský úver už nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti (§ 1 ods. 2 zák. č.
129/2010 Z. z. v znení účinnom od 01.06.2014). Nakoľko za daného stavu a platnej právnej úpravy už
nemožno predpokladať, že by navrhovateľ pri uzatváraní budúcich zmlúv o spotrebiteľských úverochpostupoval tak, že by do predtlačených formulárov uviedol inkriminovanú vetu, nebol dôvod v čase
vyhlásenia napadnutého rozsudku i v čase rozhodnutia odvolacieho súdu vyhlasovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku štvrtú vetu v čl. I. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 320111304 uzavretej medzi

navrhovateľom a odporcami dňa 29.11.2011. Preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v poradí
treťom výroku bez ďalšieho zrušil. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal i v
poradí druhý výrok napadnutého rozsudku, ktorým bol návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietnutý. Po
preskúmanídospelkzáveru,žerozsudokokresnéhosúduvtejtočastijezaloženýnahodnotenídôkazov,
ktoré prvostupňovým súdom vykonané neboli. Konkrétne sa jedná o zmluvu o domácom servise, ktorú

prvostupňový súd vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon a zároveň ako zmluvu spojenú so
zmluvou o úvere. Pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie veci nepostačuje úvaha prvostupňového
súdu, že označená zmluva je mu známa z úradnej praxe a iných konaní, pričom sa jedná o totožný
formulár.Ust.§122O.s.p.určujesúdu,akýmspôsobomsadokazovanievykonáva(čosatýkavykonania
dôkazu listinou), pričom spôsob jej vykonania určuje ust. § 129 ods. 1 O.s.p.. Nedokazujú sa iba
skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti a tiež právne predpisy uverejnené

alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené
v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie (§ 121 O.s.p.).
Konkrétnu zmluvu uzavretú medzi konkrétnymi subjektmi, ktorej obsahom sú konkrétne zmluvné práva
a povinnosti odvolací súd nepovažuje za skutočnosť všeobecne známu, resp. za skutočnosť známu
súdu z jeho činnosti. Prvostupňový súd nemohol v prejednávanej veci vychádzať ani zo záveru, že

zmluva o domácom servise, ktorú mali účastníci uzavrieť v ten istý deň ako zmluvu o úvere, nebola
medzi navrhovateľom a odporcami sporná (§ 153 ods. 1 O.s.p.), nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že
navrhovateľ svoj žalobný návrh nezaložil na tvrdení, že od odporcov požaduje plnenie z titulu zmluvy
o domácom servise. Až prvostupňový súd (sám) uvedenú zmluvu (bez toho, aby ju mal k dispozícii)
vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon a i v dôsledku tohto hodnotiaceho záveru započítal do

splátok úveru aj sumu 225,23 Eur, ktorú navrhovateľ evidoval ako splátky z titulu zmluvy o domácom
servise. Prvostupňovému súdu možno vytknúť i nesprávne procesný postup ohľadne hodnotenia sumy
20,00 Eur, ktorá bola započítaná v prospech odporcov len na základe tvrdenia odporkyne v rade 1/ na
pojednávaní dňa 29.05.2014, a to bez toho, aby k tomuto tvrdeniu predložila súdu relevantný dôkaz.
Závery okresného súdu o zamietnutí nároku navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania vyhodnotil

odvolací súd ako nepresvedčivé, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa nedá vyvodiť, ktorý
právny predpis okresný súd aplikoval na prijatie záveru, že odporcovia sa v danom prípade mohli
dostať do omeškania až právoplatnosťou rozsudku, resp. či v tomto smere aplikoval len vlastnú úvahu.
Uložil prvostupňovému súdu, aby v ďalšom konaní zabezpečil od navrhovateľa zmluvu o domácom
servise (ktorý potvrdzuje jej existenciu), vykoná dôkaz touto listinou postupom podľa § 129 ods. 1

O.s.p. a na okolnosti uzavretia vypočuje odporcov v rade 1/, 2/. Okresný súd po vykonaní dokazovania
v naznačenom smere zváži (s prihliadnutím na okolnosť, že na prejednávanú vec sa aplikujú normy
spotrebiteľského práva), či postupom podľa § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. nebude nutné vykonať dôkaz
výsluchom obchodného zástupcu navrhovateľa, a to na okolnosti uzavretia zmluvy o úvere, eventuálne
i zmluvy o domácom servise. Ak navrhovateľ v ďalšom konaní zmluvu o domácom servise nedoloží,

okresný súd bude vychádzať z predpokladu, že navrhovateľ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno
o jej existencii, nakoľko odporcovia v rade 1/, 2/ vypovedali, že takúto zmluvu nepodpísali.

Navrhovateľ vo vyjadrení k návrhu uviedol, že potvrdenie prevzatia prostriedkov podpisom na zmluve
považuje navrhovateľ za transparentný postup, pretože poskytuje hotovostný úver a teda samotná

zmluva o spotrebiteľskom úvere je dokladom o poskytnutí úveru. Výpisom z účtu nedisponuje, pretože
prostriedky prerozdeľuje obchodný zástupca, ktorý ich získava naraz pre viac klientov. Aj samotný
doklad by predstavoval predtlačené tlačivo, pričom podpísanie prevzatia prostriedkov je štandardným
spôsobom právnych vzťahov. K úhradám prichádzalo výlučne pri osobnom stretnutí medzi obchodným
zástupcom a klientmi, kedy obchodný zástupca pri osobnej návšteve potvrdil prevzatie čiastky podpisom

s uvedením sumy a dátumu v Splátkovom kalendári, ktorý sa dlžník podľa dohody zaviazal uschovávať
počas celej doby platnosti záväzku. Po vykonaní dohody zaznamenáva obchodný zástupca úhradu
do informačného systému. Takýto systém je výhodnejší pre klienta, pretože klient disponuje všetkými
potvrdeniami, vie koľko uhradil a koľko má uhradiť.

Ďalejuviedol,žeprípadnéinéZmluvyospotrebiteľskomúvereniesúpredmetomtohtosúdnehokonania,
pričom sú názoru, že v zmysle § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku je v záujme zachovania
dispozičnej zásady účastníka konania - navrhovateľa súd viazaný návrhom navrhovateľa a poukázal
na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí IV. US 286/95. Zdôraznil, že odporca 1/a odporca 2/ a navrhovateľ dňa 29.07.2011 uzavreli Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, pričom
jej predmetom bola úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán pri využívaní služby domáci
servis, t.j. poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti

o klienta, v tomto prípade odporcu. Odporca svojim podpisom samostatnej žiadosti o poskytnutie
domáceho servisu si objednal službu Domáci servis ako ďalšiu službu z portfólia služieb poskytovaných
navrhovateľom. Odporca sa za poskytnutie služby „Domáci servis" zaviazal navrhovateľovi uhradiť
odmenu za túto službu vo výške 225,23 €, a to v 3 pravidelných mesačných splátkach vo výške 75,08 €.
Odporca svojim vlastnoručným podpisom na samostatnej žiadosti o poskytnutie domáceho

servisu dobrovoľne objednal službu „Domáci servis", ako ďalšiu z portfólia služieb poskytovaných
navrhovateľom, na základe čoho s odporcom bola až následne uzatvorená Zmluva o poskytovaní
domáceho servisu. Z uvedeného je zrejmé, že odporca si doplnkovú službu - „Domáci servis"
zvlášť a dobrovoľne objednal. Uvedené skutočnosti navrhovateľ preukazuje priloženými listinami
- samostatnou objednávkou odporcu a samostatnou Zmluvou o poskytnutí Domáceho servisu.
Vzhľadom na to, že poskytovanie služby „Domáci servis" je predmetom samostatnej objednávky a

samostatnej zmluvy, pričom uzavretie Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu v žiadnom prípade
nie je podmienkou na získanie spotrebiteľského úveru, navrhovateľ je toho názoru, že táto Zmluva
nie je predmetom tohto súdneho konania. Tvrdenie navrhovateľa, že Zmluva o poskytnutí domáceho
servisu predstavuje samostatnú zmluvu, potvrdzuje aj Rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie,
Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, číslo konania: p/0390/01/2012 zo

dňa 06.11.2012. K rovnakému záveru, že Zmluva o poskytovaní domáceho servisu je samostatnou
zmluvou a platným právnym úkonom, došiel aj Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odporkyne v 1/ a 2/ rade sa k návrhu nevyjadrili.

Vo veci súd nariadil pojednávanie.

Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom návrhu a vyjadrení.

Odporkyňa v 1/ rade uviedla, že inzerát na poskytovanie úveru našla niekde vo Večerníku, vtedy bola

v tiesni. Prišiel k nim obchodný zástupca, povedal jej o aký úver ide. V tom čase mala zamestnanie.
Úver jej bol poskytnutý v hotovosti. Navrhovateľ je dal kartičku, kde je dátum, kedy bol braný úver. S
navrhovateľom však začala mať problémy, chodilo k nej viac ako 5 ľudí, kde sa navzájom osočovali.
ChodilaknimpaniA.,potomnejakédievča,ktorejvšakodmietladaťpeniaze.Potomprišlipredstaviťpani
P., tá prišla po nejakom mesiaci a na parkovisku pri Lidli sa stretla ešte s nejakým pánom. Oni mali nejakú

kartičku, kde bolo napísané jej meno a koľko dáva. Špeciálne potvrdenie nemali. Keď im hovorila, že
peniaze nemôže dať hocikomu, že si ju striedajú, tak zavolali nejakej pani, avšak nevedela komu volala
a peniaze neodovzdala. Keď sa presťahovala na Košickú, zaplatila 20 eur, pani povedala, že jej pošle
nejaký doklad, avšak doposiaľ nič neobdržala. Na otázku súdu, či má vedomosť o tom, že podpisovala
nejakú zmluvu o domácom servise, ktorá je uvedená aj vo vyúčtovaní predloženom navrhovateľom

uviedla, že takúto zmluvu určite nechcela a nie je si vedomá, že by takúto zmluvu podpisovala. Pri
vyplácaní sa všetko značilo na kartičke, problém bol pri poslednej platbe 20 eur, kedy prišla taká žena,
možno rómskeho pôvodu a táto jej potvrdenie nedala. Vtedy volala na číslo na kartičke, kde jej povedali,
že peniaze má odovzdať. Splátky neplatila v dohodnutých sumách, ale zväčša v nižších sumách. Dalo
sa to riešiť nejako dohodou. Keď dala napr. 50 eur, oni to písali na dve strany, rozrátavali si to. Vie, že

nejaký dlh tam asi zostáva a asi úplne nezaplatila všetko to, čo si požičala, pretože si dávali na to nejaké
úroky. Od navrhovateľa už predtým mala pôžičku na 400 eur, ale žiadnu zmluvu o domácom servise
nepodpisovali. Pri predchádzajúcej zmluve to bolo lepšie, pretože po peniaze chodil jeden zástupca.

Odporca v 2/ rade uviedol, že peniaze boli vyplatené odporkyni 1/, pretože v tej dobe žili spolu. Vtedy mal

navrhovateľ ako veriteľ podmienku, aby tam bol nejaký spoludlžník. Keď sa bral úver, hneď sa musela
zaplatiť nejaká prvá splátka z pôžičky ale kvôli čomu, to nevie, dôvod toho neuviedli. Na otázku súdu,
či pri uzatváraní zmluvy boli poučení aké sú úroky, sankcie, a pod. uviedol, že takéto im nič nepovedali,
jemu ako spoludlžníkovi nebola vydaná ani žiadna kartička, neboli mu zasielané žiadne potvrdenia o
zostatku a úhradách. Navrhovateľ im vôbec nič neoznamoval. Na otázku súdu, či on uzatváral nejakú

zmluvuodomácomserviseuviedol,žesámneviečotojetendomáciservis,pretožeotomtonemávôbec
žiadnu vedomosť a chcel sa na to spýtať. Vždy keď niekto od navrhovateľa preberal úhrady, bral nejaký
poplatok, splátku, potom ešte nejaký ďalší iný poplatok. Keď napr. bola splátka 70 eur, k tomu chceli 25
eur, a tak. Zástupcovia sa ničím nepreukazovali. Sami sa čudovali, prečo nemajú nejaké preukazy alebokartičky, čím by a mohli preukázať. Keď volal do Telervisu, tak mu povedali, že ich nezaujíma, kto chodí
po peniaze a aby si to vybavil s obchodným zástupcom, ktorý je na kartičke.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcov ako aj oboznámením listinných dôkazov a zistil
nasledovný skutkový stav.

Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 320111304 zo dňa 29.7.2011 navrhovateľ Telervis plus
a.s. sa zaviazal požičať odporcom v 1/ a 2/ rade ako spoludlžníkom úver vo výške 550 eur pri celkovom

úroku 20 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov s odmenou za použitie úveru vo výške 18
% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov spolu s celkovou dlžnou čiastkou na úhradu 759 eur,
ktorý sa zaviazali dlžníci splácať v 13 splátkach a to prvých troch po 2,75 eur a ďalej 10 splátkach po
75,08 eur so splatnosťou prvej splátky 10 deň po uzatvorení zmluvy a následne 30 deň po splatnosti
ostatnej splátky.
Listom zo dňa 18.1.2012 označeným ako predžalobná upomienka boli odporcovia upozornení na

omeškanie s úhradami záväzku.
Listom navrhovateľa zo dňa 9.5.2013, bolo odporcom oznámené zosplatnenie záväzku.
Súd z listiny označenej ako týždenná správa VFA Aleny Labudovej zistil, že na dokumente je uvedená
dotácia 1.010 eur, výbery 1.090 eur, spolu 2.100 eur, vyplatené úvery 2.000 eur, provízia 65,40 eur,
mimoriadne provízie z novej zmluvy 10 eur, referovanej zmluvy 7 eur, vrátenie dotácie do pokladne 17,60

eur, spolu 2.100. Zároveň bolo uvedené vyplatenie výšky provízie 82,40 eur z 3.8.2011 s uvedením
pôžičky pre Dagmar Poljakovú vo výške 550 eur, odplata 209 eur, domáci servis 225,23 eur, celkom
984,23 eur.
Z internej evidencie navrhovateľa o úverovom vzťahu s odporcami súd zistil, že navrhovateľ prijal úhradu
od dlžníkov dňa 29.7.2011 2,75 eur, 30.9.2011 úhradu 2,75 eur, 27.10.2011 úhradu 2,75 eur, 21.2.2012

úhradu 20 eur, 23.4.2012 úhradu 10 eur, 6.5.2012 úhradu 10 eur, 20.7.2012 úhradu 30 eur, 30.8.2012
úhradu 5,08 eur, 30.8.2012 úhradu 14,92 eur, 23.2.2013 úhradu 20 eur, spolu 118,25 eur. Súd zisťuje, že
na základe zmluvy o domácom servise prijal navrhovateľ úhradu od odporcov 29.7.2011 úhradu 75,08
eur, 29.7.2011 úhradu 0,32 eur, 31.8.2011 úhradu 28,75 eur, 27.9.2011 úhradu 30 eur, 30.9.2011 úhradu
16,02 eur, 27.10.2011 úhradu 75,07 eur.

Súd odporkyňou v 1/ rade v predloženom splátkovom kalendári na predtlačenom tlačive Telervis plus
a.s., zistil, že na doklade je uvedené meno klienta, meno OZ JW., preškrtnuté W. s uvedením t.č.. Úhrady
na základe zmluvy o úvere č. 320111304 označené ako domáci servis vo výške 225,23 eur ktoré mali
byť uhradené v troch splátkach vo výške 75,08 eur, sú označené zhodne s evidenciou navrhovateľa s

tým, že splátka 30.8.2012 bola v kartičke vedená v rozsahu 20 eur, v splátkovom kalendári je rozdelená.

Súd ďalej oboznámil aj dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov medzi navrhovateľom a odporkyňou
pre zamestnávateľa Y., oznámenie Kešovka, sekcia vymáhania exekúcii z 19.8.2013, ktorým bola
vyzvaná odporkyňa 1/ na úhradu 1154,42 eur a list Kešovka z 16.5.2013, ktorým bola upozorňovaná

odporkyňa 1/ na dlžnú sumu vo výške 1154,42 eur s tým, že ak uhradí sumu 750,75 eur nebude sa
vymáhať zvyšok dlhu.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Súd po opätovnom dokazovaní opätovne konštatuje, že zmluva o úvere a to aj zmluva o spotrebiteľskom
úvere predstavuje na rozdiel od zmluvy o pôžičke konsenzuálny kontrakt. To znamená, že zmluva
umožňuje požiadať o poskytnutie peňažných prostriedkov. Na rozdiel od zmluvy o úvere, predstavuje
pôžička reálny kontrakt, ktorý sa prejavuje vznikom zmluvy až reálnym odovzdaním peňazí, avšak pri

pôžičke nie je predpokladané dohodnutie odplaty za jej poskytnutie.
Z vykonaného dokazovania, listín predložených navrhovateľom odvolaciemu súdu je zrejmé, že zo
strany navrhovateľa šlo o poskytnutie úveru na úhradu pôvodného (pôvodných) úveru. Jednoznačne
teda suma uvádzaná v zmluve nemohla byť poskytnutá odporcom, pretože z nej bol hradenýpredchádzajúci úver u ktorého s najväčšou pravdepodobnosťou taktiež neboli naplnené podmienky
pre priznanie úroku a odplaty (súd nezistil jediný rozsudok, kde by boli navrhovateľovi priznané všetky
požadované nároky). Nakoľko však nadobudol právoplatnosť rozsudok č.k. 14C/302/2013-56, ktorým

bola vyslovená neprijateľnosť zmluvnej podmienky v čl. I. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, štvrtá veta v
znení: „Dlžník/spoludlžník prevzatie istiny v hotovosti pri podpise tejto zmluvy potvrdil svojim podpisom
na tejto zmluve“, súd nemaldôvod opätovne vyhlasovať zmluvnú podmienku za neprijateľnú. Následkom
takejto neprijateľnosti nie je šikanovanie veriteľa, ale len skutočnosť, že veriteľ bude musieť preukázať
faktické odovzdanie prostriedkov, na čo by mali slúžiť účtovné doklady podľa ust. §10 zák. č. 431/2002

Z. z. a § 11 zák. č. 431/2002 Z. z., ktoré sú všetky subjekty povinné vyhotovovať.

Nakoľko súd zistil, že spolu so zmluvou o úvere bola uzavretá aj zmluva o domácom servise, ktorá mala
slúžiť na zabezpečovanie činnosti spojených s poskytovaní úveru, pričom súd mal podozrenie, že takto
uzavretou zmluvou sa obchádzal len zákon stanovujúci hornú hranicu úrokov a RPMN súd sa ďalej
prejudiciálne zaoberal platnosťou tzv. „zmluvy o domácom servise“. Práve na základe nej práve dlžník

platí poplatky, ktoré by neplatil, pokiaľ by neuzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

Takáto zmluva je ponúkaná súbežne so zmluvou o úvere. Predmetom servisu na základe zmluvy má
byť „služba“ veriteľa voči odporkyni vo forme poskytovania konzultačných a nadštandardných služieb,
spočívajúcich v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe s ňou uzavieranej úverovej zmluvy,

najmä služby spočívajúcej v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky
úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenia na termín splátky a na prípadné následky
nesplácania(čl.I.).Zatútoslužbusapodľazmluvyodporkyňav1/radezaviazalazaplatiťposkytovateľovi
odmenu v prípade ZoDS 225,23 eur, čo prevyšuje odplatu uvedenú v zmluve o spotrebiteľskom úvere
a to aj s pripočítaním úroku. Odplata mala byť uhrádzaná v troch splátkach po 75,08 eur, pričom práve

v takejto výške mala byť uhrádzaná 4. až 13. splátka. Pre prípad nesplnenia uvedeného záväzku podľa
čl. II zmluvy o domácom servise bol navrhovateľ oprávnený požadovať od klienta jednorazovú zmluvnú
pokutu vo výške 10 % z odmeny, splatnú v okamihu, keď sa klient dostane do omeškania s úhradou
ktorejkoľvek splátky. Podľa čl. III. zmluvy, zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a zaniká písomnou
dohodou zmluvných strán, splnením záväzkov zmluvných strán v plnom rozsahu alebo zánikom zmluvy,

ktorá je predmetom domáceho servisu. Z obsahu zmluvy o domácom servise, ďalej len ZoDS, je zrejmé,
že bola uzavretá výlučne v súvislosti s úverovou zmluvou, na zánik ktorej, resp. na splnenie záväzkov
z ktorej bol viazaný aj zánik tejto zmluvy. Teda podľa názoru súdu ide o závislé zmluvy na príslušnú
úverovú zmluvu. Uvedená skutočnosť je zvýraznená aj tým, že „cena služby“ dosahuje súčet výšky
troch mesačných splátok dohodnutých v danej úverovej zmluve, ktoré podľa zmluvy o úvere sú pri

úvere splácané len v sume 2,75 eur, pričom splátky ZoDS sú splatné v termíne splatnosti prvých troch
znížených splátok zmluvy o úvere.
Súd pritom nemohol opomenúť ani skutočnosť, že ani osobitne uzavretá zmluva o domácom servise
nepriniesla pre dlžníka viac práv a výhod, ako by mal, pokiaľ by zmluvu neuzavrel, pretože s poukazom
na potvrdenia o splátke v „kartičke Splátkový kalendár“ je zrejmé, že výbery vždy musel realizovať

„obchodný zástupca“, tento podľa interných dokladov ich inkasoval, inkasovanú sumu používal na
úhradu svojich provízií a vyplatenie nových úverov. Súd nezistil žiadne iné „poskytovanie služieb“,
ako finančné poradenstvo, správa majetku a pod., Hoci súd vyzval navrhovateľa na označenie jeho
obchodných zástupcov stretávajúcich sa s odporcami a preukázanie splnenia podmienok zápisu do
evidencie NBS podľa zákona č. 186/2009 Z.z. alebo splnenie podmienky výkonu pracovného pomeru,

takúto povinnosť si nesplnil a súd z lustrácie v registri NBS zápis agentov zhodných s menami zástupcov
navrhovateľa nezistil. Ak osoby konajúce v mene navrhovateľa neboli zapísané v príslušnom registri
finančných agentov a finančných poradcov, nemohli poskytovať žiadne poradenstvo a nadštandardné
služby okrem fyzického vymáhania peňazí. Naviac všetky takéto služby poradenstva považoval aj
vzhľadom na finančnú a sociálnu situáciu dlžníkov za nereálne. Ak totiž agend ponúkne dlžníkovi na

úhradu pôvodného úveru nový úver za neporovnateľne horších podmienok ako ponúkajú banky či
nebankové spoločnosti, len ťažko až za hranicou fantázie možno očakávať kvalifikované poradenstvo
ohľadom investícií a pod.. Ponuka služby, ktorá fakticky spočíva vo výbere hotovostnej sumy za sumu
rovnajúcu sa trom splátkam úveru za stavu, keď štát v rámci ochrany klientov znižuje a limituje bankové
poplatky svedčí len buď o absolútnej nekvalifikovanosti zástupcu, alebo úmysle obohatiť sa na účet

dlžníka alebo obchádzať zákon. Súd ani v iných konaniach totiž nedokázal zistil skutočný rozdiel
a výhodu klienta, ktorému je poskytovaný domáci servis od klienta, ktorému takýto domáci servis
poskytovaný nebol najmä v takom rozsahu, aby bola dôvodná odplata vo výške cca 1/3 úveru, resp.
odplata prekračujúca výšku odplaty a úroku z úveru. Naviac svedkovia - zástupcovia odporcu v inýchkonaniach výslovne uviedli, že ak klient neuzavrel zmluvu o domácom servise, musel čakať na finančné
prostriedky aj týždeň (konanie 14C/302/2013).
Súd preto takúto zmluvu považoval za vyslovene účelovú v snahe obísť najvyššiu povolenú hranicu

úrokov a sankcií s cieľom obchádzať zákon. Na uvedenom názore súdu nič nemôže zmeniť ani
skutočnosť, že v niektorých prípadoch súdy považovali zmluvu za osobitný právny úkon, obdobne ako aj
prípadné názory Slovenskej obchodnej inšpekcie. Súd preto zmluvu o domácom servise považoval za
absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý bol dlžníkovi vnútený,
ak nechcel čakať pomerne dlho na finančné prostriedky, prípadne účel zmluvy a možnosť jej odmietnutia

nebola vôbec vysvetlená.
Naviac uznesenie odvolacieho súdu je jediným rozhodnutím odvolacieho súdu, kde sú spochybňované
názory ohľadom neplatnosti zmluvy o domácom servise, resp. dôraz je kladený na formu, ku ktorej už
boli účastníci vypočutí. Aj rozhodnutie Krajského súdu v Žiline na ktoré odkazuje navrhovateľ posúdilo
nároky úhrady na zmluvu o domácom servise na úhradu úveru, pričom len mimochodom v odôvodnení
konštatoval odvolací súd, že sa jedná o samostatnú zmluvu.

Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na jeho dispozičné práva a povinnosť súdu zaoberať sa len označenou
zmluvou, súd považuje za scestné, pretože musí sa zaoberať všetkým plneniami poskytnutými na účely
úhrady úveru, dokonca aj zmluvami o úvere, ktorými mali byť uhradené zostatky z poskytnutého úveru.
Dispozičná zásada je vymedzená len nárokom a predmetom, teda súd nemôže preskúmavať len zmluvy,

ktoré vôbec nesúvisia s predmetom konania ak skutočnosti z nich nie sú podstatné pre rozhodnutie.

Súd sa napokon zaoberal aj splnením podmienok v zmysle zák. o spotrebiteľských úveroch zák. č.
129/2010 Z.z..

Podľa ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Súd rozsudkom č.k. 14C/86/2012-49 zo dňa 2.10.2012 vyhlásil zmluvnú podmienku, podľa ktorej v sume
poplatku za správu úveru je zahrnutá aj suma úrokov, ktoré majú byť zaplatené počas doby poskytnutia
úveru za neprijateľnú. Takéto rozhodnutie súd nepovažuje za svojvoľné, pretože navrhovateľom použitá
formulácia evokuje dojem, že hoci môžu sa zdať vysoké poplatky, tieto obsahujú už aj úrok, ktorý je však

už vyčíslený v poplatku za správu úveru a splátkach, hoci veriteľ vždy musí spotrebiteľa poučiť o práve
predčasného splatenia s tým, že úroky je možné účtovať len z požičanej sumy za obdobie úveru. Takéto
vyčíslovanie zložiek nemá reálny základ a je v rozpore s ust. Obchodného zákonníka ako aj zákona
č. 129/2010 Z.z.. Napriek tomu však navrhovateľ svojvoľne uplatňuje nároky z neprijateľnej zmluvnej
podmienky aj v iných konaniach, hoci zákon takéto konanie zakazuje.

Súd skúmaním obsahu zmluvy zistil, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák.
č. 129/2010 Z.z., v obsahu samotnej zmluvy nebola uvedená RPMN (v zmluve bola uvedená len
priemerná RPMN a RPMN zo spotrebiteľského úveru bola uvedená vo všeobecných podmienkach).
Súd pritom práve uvedenie RPMN ako jedného z hlavných indikátorov výhodnosti či nevýhodností úveru

pre porovnanie považuje za podstatný údaj zmluvy, ktorú nemožno bez následkov zaradiť napr. do
obchodných podmienok. Takéto zaradenie podstatnej náležitosti zmluvy do všeobecných podmienok
súd považuje za prekvapivé zmluvné dojednanie, pretože všeobecné obchodné podmienky slúžia pre
spresnenie a identifikáciu zmluvných dojednaní, prevzatie citácií zákona o povinnom poučení a pod..
Ak v obsahu zmluvy bola uvedená priemerná sadzba RPMN, musí byť pri tomto údaji uvedená aj

skutočná RPMN z úverového vzťahu, v opačnom prípade sa obchádza účel zákona v informovaní
spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ sa pri výhodnosti úveru bude spoliehať na údaj v znení zmluvy, kde
priemerná RPMN bude pôsobiť ako klamlivý údaj a nemá dôvod hľadať údaj o RPMN z úveru vo
všeobecných podmienkach. Obchodné podmienky sú vydané veriteľom ešte pred uzavretím právneho
úkonu a predstavujú určitý rámec povinností a práv, ktoré musí dlžník pred uzavretím právneho úkonu

akceptovať, obvykle bývajú vopred zverejnené.
Naviac tak ako súd v spojení so zmluvou o domácom servise a celkových nákladoch úveru konštatoval,
takéto náklady neboli zahrnuté do RPMN, následkom čoho bola výška RPMN určená v neprospech
spotrebiteľa.Podľa § 9 ods. 7 zák. č. 129/2010 Z.z. veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať
spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto

konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona.
Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení
vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak
veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

S poukazom na uvedené zistenia súd preto podľa § 11 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z. považoval zmluvu
za bezúročnú a bez poplatkov.

Nakoľko súd nezistil iné úhrady ako deklarované vo výške 343,48 eur (118,25 eur ktoré navrhovateľ
evidoval na splácanie úveru a sumu 225,23 eur, ktorú evidoval na splácanie „zmluvy o domácom
servise“) a je viazaný názorom odvolacieho súdu k úhrade sumy 20 eur, ktorú odovzdala odporkyňa
zástupcovi navrhovateľa, avšak na úhradu ktorej nevystavil potvrdenie (výsluch odporcu 1/), teda že
takáto úhrada je nepreukázaná, a z dôvodu právoplatného rozhodnutia, ktorým súd zaviazal odporcov

v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne uhradiť sumu 186,52 eur, súd zaviazal odporcov 1/ a 2/ spoločne
a nerozdielne na zaplatenie sumy 20,- eur.

Súd pri posudzovaní nárokov zo zmluvnej pokuty vychádzal aj z dikcie zákona a to § 544 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka podľa ktorého ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti

zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Hoci podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom

na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené, pokiaľ sa však jedná o charakter spotrebiteľských zmlúv podľa ust. § 52 a násl. Občianskeho
zákonníka, navrhovateľ ako veriteľ musí rešpektovať osobitné ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka
ako aj ust. zák. č. 250/2007 Z.z.

Veriteľ ako ten, kto poskytuje spotrebiteľovi službu si nemôže upraviť vo všeobecných podmienkach a
cenníku ľubovoľné povinnosti tak ako to súd už uviedol pri stanovení sadzby RPMN vo obchodných
podmienkach. V žiadnom prípade všeobecné zmluvné podmienky ani cenník nemôžu obsahovať
ustanovenia, ktorými by bol zakladaný nový právny vzťah. Všeobecné zmluvné podmienky predstavujú
vôľu veriteľa, ktorý v nich upravuje a spresňuje podmienky právneho úkonu, vykladá jednotlivé

ustanovenia, špecifikuje výkon práv a povinností. Obsah všeobecných podmienok a tarify je možné
odvodiť aj od ich názvu, podľa ktorého je možné sa oprávnene domnievať, že vo všeobecných
podmienkach budú upravené všeobecné práva a povinnosti. Skutočnosť, že vo všeobecných zmluvných
dojednaniach by mali byť upravené iné právne vzťahy, najmä zabezpečenie úveru, ktorých nepochybne
dohoda o zmluvnej pokute je, spôsobuje nepredvídateľnosť a takéto ustanovenia musia byť hodnotená

ako prekvapivé zmluvné dojednania.

Súd opätovne poukazuje aj na skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky sú vydané veriteľom
ešte pred uzavretím právneho úkonu a predstavujú určitý rámec povinností a práv, ktoré musí dlžník
pred uzavretím právneho úkonu akceptovať. Obsah všeobecných obchodných podmienok nie je závislý

od vôle dlžníka, dokonca dlžník nemôže meniť jeho obsah a pri uzavretí úkonu ho musí akceptovať.
Naopak dohoda o zmluvnej pokute je samostatný právny úkon, ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý
a to v predpísanej písomnej forme. Dohoda je vždy výsledkom prijatia ponuky (akceptácie). Postup pri
predložení návrhu na uzavretie zmluvy a jeho prijatie upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach §43a až § 47 Obč. zák. Právny úkon v písomnej forme vznikne podpisom právneho úkonu alebo iným
konaním, ktoré vyjadrí písomnú formu úkonu (napríklad napísanie textu úkonu). Podľa § 44 Obč. zák.
zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie

alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu Prijatím návrhu podľa § 43c Obč. zák. je
včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého
možno vyvodiť jej súhlas. Preto ak má byť prijatý návrh v písomnej forme, musí byť aj prijatie vykonané
v písomnej forme. Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Súd nemôže pripustiť výklad podľa ktorého by vo všeobecných podmienkach bolo možné zakladať
nové právne vzťahy, o ktoré druhý účastník vôbec nežiadal a ani ich nemienil založiť. Pokiaľ je
navyše druhým účastníkom spotrebiteľ, musí byť informovaný o všetkých podmienkach a to nie len
tým, že navrhovateľ vloží do zmluvu klauzulu o tom, že sa môže so všeobecnými podmienkami
oboznámiť alebo že sa oboznámil. Všetky práva a povinnosti, základné náležitosti právneho úkonu

a to aj dohody o zmluvnej pokute, ktorá je samostatným právnym úkonom, musia byť obsiahnuté v
zmluve s ktorou sa môže spotrebiteľ oboznámiť, prípadne zmluva musí minimálne obsahovať základné
náležitosti právneho úkony, Navrhovateľ žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že by odporca
chcel uzatvoriť dohodu o zmluvnej pokute alebo že by s takýmto návrhom súhlasil. Obdobne súd
poukazuje aj na zdôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11, ze dne 11. 11. 2013,

ktorý za účinnosti zák. č. 40/1964 Sb. stanovil neprijateľnosť určenia zmluvnej pokuty v obchodných
podmienkach.

Pokiaľ sa jedná o príslušenstvo návrhu, navrhovateľom uplatnené úroky z omeškania, súd návrh v tejto
časti zamietol, pretože nezistil, že by sa dostal odporca do kvalifikovaného omeškania. Podľa zmluvy

mal byť síce úver splatený v splátkach, avšak vzhľadom na bezodplatnosť úveru nemožno považovať po
dlžníkovi takéto plnenie, pretože v splátkach okrem časti istiny bola určená aj suma úroku, teda dlžník
by plnil niečo v takom rozsahu ako nebol povinný. Ak dlžník nie je povinný platiť úrok a poplatky, nemôže
byť platná ani dohoda o splácaní úveru v splátkach, pretože došlo k transformácii právneho vzťahu,
kedy dlžník je povinný vrátiť len to čo si skutočne požičal. Zákonom predpokladaná existencia úverového

vzťahu avšak bez poplatkov a úroku fakticky chráni veriteľa, aby napr. neúmyselným opomenutím splniť
všetky zákonom požadované náležitosti sa nedostal do postavenia, že by zmluva bola neplatná a mohol
by sa domáhať len vydania bezdôvodného obohatenia, avšak takýto nárok v prípade dlhodobých úverov
by bol premlčaný.
Súd je preto názoru, že odporca sa môže dostať do omeškania obdobne ako pri vydaní bezdôvodného

obohatenia až vtedy, keď mu je známe v akej výške má skutočne plniť. Do omeškania sa totiž nemohol
dostať ani po tom, čo veriteľ vyhlásil „predčasnú splatnosť úveru“, pretože dlžník sa nemohol dostať
do omeškania s úhradami splátok na ktorých úhradu v určenej výške nebol povinný. Je totiž len na
veriteľovi, aby pristupoval zodpovedne k plneniu svojich úloh a právam spotrebiteľa a ak ním zavinené
porušenie zákona vyvolá bezodplatnosť úveru, musí takýto nárok voči dlžníkovi uplatniť a vyzvať ho

na takéto plnenie, analogicky ako pri vyzvaní na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ tak veriteľ
nespraví, dlžník sa dozvie o tom, čo a z akého dôvodu má plniť a v akej výške až z rozsudku súdu, teda
dlžník sa dostane do omeškania až s prípadným nesplnením povinnosti uloženej v rozsudku, nakoľko
v čase jeho vyhlásenia v omeškaní nie je.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo. Vzhľadom na obdobný pomer úspechu a neúspechu súd žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).