Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. december 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/472/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114222323
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7114222323.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci navrhovateľky B.. V. G., A., P. Z.. X, proti odporcovi A. G., A., P. Z..X,
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM), o odvolaní navrhovateľky
proti uzneseniu 24C/237/2014-40 z 26.2.2015 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.
Navrhovateľkanemáprávonanáhradutrovodvolaciehokonaniaaodporcovisaichnáhradanepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením konanie zastavil, účastníkom náhradu trov konania
nepriznal a vrátil navrhovateľke súdny poplatok 59,30 € cestou Slovenskej pošty, do 3 dní od doručenia
právoplatného uznesenia.
Proti výroku II. predmetného uznesenia, ktorým súd nepriznal účastníkom náhradu trov konania podala
navrhovateľka včas odvolanie.

V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa § 150 ods.1 O. s. p. (jeho
znenie citoval), že jeho aplikácia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady
na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná, že pri posudzovaní okolností hodných
osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov
konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v

konaní, že výnimočnosť prípadu môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane
účastníkov konania, že „jedná sa“ o ust. výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o
náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov, čo má slúžiť
k odstráneniu neprimeranej tvrdosti a dosiahnutiu spravodlivosti pre jednotlivých účastníkov konania, že
úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov
konania musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a nesmie odporovať dobrým

mravom, že na základe uvedených skutočností a cit. ust. zák. využil moderačné právo upravené v § 150
ods.1 O. s. p., ktoré zmierňuje dôsledky uplatnenia právnych noriem upravujúcich právo na náhradu trov
konania a zabezpečil tak spravodlivú ochranu práv a záujmov účastníkov konania, ktorú nemožno vždy
dosiahnuť uplatnením zásady zodpovednosti za výsledok konania, teda dospel k záveru, že v danom
prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré sú dané samotnou povahou sporu a postojom
účastníkov v priebehu konania, že predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

účastníkov na čas po rozvode, ktoré majetkové vyporiadanie je nepochybne v záujme oboch sporových
strán, že aj keď odporca na návrh navrhovateľky o vyporiadanie BSM dohodou pred začatím konania
nereagoval, aplikáciou § 150 ods.1 O. s. p. a s prihliadnutím na skutočnosť, dôvodom späťvzatia návrhu
bolo uzavretie mimosúdnej dohody v priebehu konania, mal za to, že zaviazanie odporcu na náhradu
trov konania by bolo neprimerane tvrdé a v rozpore s dobrými mravmi, a preto účastníkom náhradu trov
konania nepriznal.

Navrhovateľka v odvolaní uviedla, že ho podáva z dôvodu § 205 ods.2 písm. b) a f) O. s. p. pretože
rozhodnutie súdu trpí inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci arozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že o trovách konania súd rozhodol
v zmysle § 150 ods.1 O. s. p. (citovala znenie jeho časť) a reprodukovala, čo súd v odôvodnení
(všeobecne) uviedol, resp. konštatoval, že v podstate súd v prevažnej miere kopíruje uznesenie

Najvyššieho súdu SR 2MCdo 17/2009, avšak bez zdôvodnenia okolností hodných osobitného zreteľa
tohto konkrétneho prípadu, avšak aj v uvedenom uznesení sa cituje, že toto ust. nemožno vykladať tak,
že je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách, že ako
vyplýva zo samotného znenia § 150 ods.1 O. s. p. a vyplýva to aj z odôvodnenia súdu aplikácia tohto
ust. prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch, musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý

musí byť v rozhodnutí odôvodnený, že výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v
okolnostiach na strane účastníkov konania, že odôvodnenie súdu však je tak len vo všeobecnej rovine
a nedozvieme sa z neho aké boli teda dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom
alebo sčasti nepriznal a takisto sa nedozvieme z odôvodnenia, na ktoré okolnosti hodné osobitného
zreteľa súd prihliadal pri posudzovaní tohto nároku a ktoré konkrétne osobné alebo majetkové alebo
zárobkové alebo iné pomery a ktorých účastníkov konania bral súd do úvahy. Má za to, že existenciu

dôvodov hodných osobitného zreteľa mal súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo zdôvodniť,
inak by mohlo ísť o postup, ktorý má znaky arbitrárnosti a svojvôle, že tiež súd nekonkretizuje ktoré
konkrétneokolnostidanejveci,anikonkrétneokolnostinastraneúčastníkovkonaniahoviedliktakémuto
záveru, že z ďalšieho odôvodnenia sa dozvedáme, že súd využil moderačné právo upravené v § 150
ods.1 O. s. p., ktoré zmierňuje dôsledky uplatnenia právnych noriem upravujúcich právo na náhradu trov

konania a zabezpečil tak spravodlivú ochranu práv a záujmov účastníkov konania, ktorú nemožno vždy
dosiahnuť uplatnením zásady zodpovednosti za výsledok konania a následne teda dospel k záveru, že
v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré sú dané samotnou povahou sporu a
postojom účastníkov v priebehu konania. Pokiaľ ide o samotnú povahu sporu do pozornosti súdu dala
judikát R 34/1982 (citovala z neho a tiež citovala z R 23/1989). Ďalej uviedla, že - podľa jej názoru

- nie je možné nepriznať úspešnému účastníkovi náhradu trov konania, len na základe všeobecného
záveru hodnotiaceho dosah rozhodovania o určitom druhu nároku, že jeho použitie musí zodpovedať
konkrétnym a osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter, že až
na konci odôvodnenia súd zase avšak opäť len všeobecne uviedol, že zaviazanie odporcu na náhradu
trov konania by bolo neprimerane tvrdé a v rozpore s dobrými mravmi, že podľa takéhoto odôvodnenia

by vo všeobecnosti vo všetkých sporoch o vyporiadanie BSM nemal navrhovateľ nárok na náhradu trov
konania, pretože by to bolo neprimerane tvrdé a v rozpore s dobrými mravmi, že - podľa jej názoru
- takéto odôvodnenie nie je v súlade ani s požiadavkami, ktoré kladie na rozhodnutie § 157 ods.2 O.
s. p. v spojení s § 167 ods.2 O. s. p., že Ústavný súd SR už viackrát judikoval, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod

č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.
zák. č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu,

že pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho
možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie
jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby
mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 205 ods. 1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne
dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani

možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane
rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný,
preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody, príp. obsahuje iba
nedostatočné dôvody prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu na ďalšie
konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích dôvodov, že

je potrebné všímať si aj okolnosti, ktoré ju viedli k uplatneniu práva na súde a postoj odporcu v konaní,
že niekoľkonásobne ho vyzývala k vyjadreniu avšak bezúspešne, že ho musela emailom 2 x žiadať o
vyjadrenie napriek skutočnosti, že obaja žili aj po rozvode v spoločnej domácnosti, že odporca bol teda
pasívny a podpísal dohodu až v čase, keď mu preukázala podanie návrhu na súd, že k samotnému
uzatvoreniudohodymedziúčastníkmikonaniadošloaž21.10.2014tedaažpotom,akovyčerpalavšetky

možnosti o uzavretie dohody a po podaní žaloby na súd, že odporca sa teda mohol vyhnúť súdnemu
konaniu ak by nebol nečinný a podpísal obsahovo zhodný dokument ako mu bol pred podaním návrhu
zasielaný, že návrh dohody z 1.8.2014 bol prílohou jej návrhu (položila otázku, prečo by jej aktivita
a jej vynaloženie výdavkov na právne zastúpenie nemali byť kompenzované odporcom?), že podľadostupnej judikatúry, napr. (R 31/1972) analogicky aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva má pre použitie § 150 O. s. p. význam zistenie o tom, či navrhovateľ pred podaním
návrhu na súde navrhol ostatným spoluvlastníkom zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

dohodou, a to spôsobom, ktorý uplatnil v návrhu na začatie konania na súde a dosiahol plný úspech
vo veci a, že hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá
nepriznanie trov úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecných pravidiel. Citujúc
znenie § 146 ods.2 O. s. p., vzhľadom na všetko uvedené navrhla v súlade s podaním z 30.1.2015
priznať jej náhradu trov právneho zastúpenia 209,73 €. Na základe uvedeného má za to, že v napadnutej

časti rozhodnutie súdu trpí inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to, že nezavinila zastavenie
konania pretože z procesného hľadiska sa domohla takého chovania odporcu, aké požadovala v petite
návrhu. V nadväznosti na to je toho názoru, že by mal súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzať
z § 146 ods.2 veta druhá O. s. p. Vzhľadom na všetko uvedené navrhla zrušiť rozhodnutie súdu v
napadnutej časti a vrátiť mu vec na ďalšie konanie alebo zmeniť výrok súdu v bode II a to tak, že sa jej

prizná náhrada vyčíslených trov právneho zast. vrátane trov odvolacieho konania. príloha č.1- Vyčíslenie
trov právneho zast.
Uznesenie, okrem výroku o trovách konania, nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (§
206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebolo v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t. j.

neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal
odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie, pokiaľ ide o výrok o trovách
konania, potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správne, súd úplne zistil skutkový stav veci,
správnejuprávneposúdil,odôvodnenieuzneseniamápodkladvzistenískutkovéhostavuaodvolacísúd
sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti

uvedené v odvolaní.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku treba doplniť, že v prejednávanej veci by rozhodnutie
o trovách konania podľa § 146 ods.2 druhá veta O. s. p. prichádzalo do úvahy len v tom prípade, keby
návrh na začatie konania bol vzatý späť výlučne pre správanie odporcu, ale navrhovateľka vzala návrh
späť z dôvodu, že došlo medzi ňou a odporcom k dohode o vyporiadaní BSM, teda aj pre jej správanie

došlo k späťvzatiu návrhu na začatie konania.
Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Navrhovateľka nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá pravo na náhradu jeho trov a odporcovi
žiadne trovy nevznikli.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.