Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoKR/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113233613
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113233613.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci Ing. Peter Šimonovič - KOVEX, s miestom podnikania Vojtecha
Spanyola 2124/20, 010 01 Žilina, IČO: 34 719 610, právne zastúpený: Advokátska kancelária GABE -
BB, s.r.o., so sídlom ul. Prof. Sáru č. 44, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 855 936, proti žalovanému:
D M P s.r.o., so sídlom 020 53 Lúky 328, IČO: 36 691 321, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 37Cbi/55/2013-68 zo dňa 11.novembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Odvolanie žalobcu o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín rozsudkom č.k. 37Cbi/55/2013-68 zo dňa 11.novembra 2014 určil, že žalobca je
veriteľom podmienenej pohľadávky vo výške 4.103,55 Eur, prihlásenej do reštrukturalizácie žalovaného
vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 38R/2/2013, ktorá je písaná v zozname pohľadávok pod
číslom 51/Š-3 zároveň zaviazal žalovaného k náhrade trov konania v sume 162,91 Eur. S poukazom
na vykonané dokazovanie mal súd prvého stupňa preukázané, že aktívna legitimácia žalobcu a
pasívna legitimácia žalovaného je daná podľa § 119 odsek 1 ZoKR. Žalobca má postavenie veriteľa

v reštrukturalizácii a žalovaný má postavenie dlžníka podľa § 119 ods. 1, § 124 ods. 4 ZoKR.
Žalobca si v reštrukturalizačnom konaní prihlásil svoju pohľadávku dňa 07.10.2013, t. zn. v lehote na
prihlasovanie pohľadávok (táto lehota uplynula dňa 09.10.2013), správca prihlásenú pohľadávku poprel
dňa 31.10.2013 (lehota na popieranie pohľadávok uplynula dňa 08.11.2013) a žalobca podal určovaciu
žalobu na súde dňa 05.12.2013 (posledný deň tejto lehoty uplynul dňa 09.12.2013). Pri prihlasovaní
pohľadávky žalobcom, pri popretí pohľadávky správcom, ako aj pri podaní žaloby o určenie popretej

pohľadávky boli dodržané zákonom stanovené prekluzívne doby. Na uvedené je súd povinný prihliadať
z úradnej povinnosti.

Súd prvého stupňa sa zameral na možnosť vzniku, resp. obnovy pohľadávky zaniknutej pôvodným
reštrukturalizačným plánom a v tomto smere aj účinnosť resp. platnosť plánu. Následne vyhodnocoval
charakterpredmetnejpohľadávkyamožnosťveriteľapredmetnúpohľadávkusiprihlásiťspôsobom,ktorý

zvolil.

Reštrukturalizačný plán, jeho zákonná definícia je upravená v § 132 ZoKR, v zmysle ktorého predstavuje
listinu, upravujúcu vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených, ako aj rozsah a
spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok. Zákon výslovne
uvádza, že po potvrdení plánu súdom, je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu. ZoKR ako už bolo

vyššie uvedené, neupravuje akési trvanie resp. platnosť plánu pre prípad opätovnej reštrukturalizácie,
avšak upravuje neúčinnosť plánu, pričom reštrukturalizačný plán sa stáva neúčinným a to vyhlásenímkonkurzu na majetok dlžníka (§ 160 ZoKR), rozhodnutím súdu o neúčinnosti plánu na základe námietky
veriteľa (§ 157) alebo
v dôsledku uskutočnenia výzvy veriteľa účastného plánu, na základe ktorej dlžník svoju pohľadávku

riadne veriteľovi nesplní (§ 159). Platnosť a účinnosť plánu podľa názoru súdu prvého stupňa trvá
až do schválenia nového plánu, ktorý nanovo upravuje práva a povinnosti veriteľov a dlžníka v ňom
uvedených. Tým, že plán je účinný a platný až do schválenia nového plánu, veriteľ má nárok na plnenie
na základe pôvodného plánu, pričom dlžník je povinný veriteľovi toto plnenie plniť. V prípade, ak dlžník
porušuje svoje povinnosti, t. zn. neplní svoje záväzky spôsobom v pláne dohodnutým, zákon umožňuje

konkrétnemu veriteľovi, vyvolať voči nemu neúčinnosť plánu a tým aj obnovu pôvodnej pohľadávky v
pôvodnej výške.

V zmysle uvedeného postupoval aj žalobca, s tým, že vzhľadom k tomu, že voči žalovanému
prebiehala zároveň aj ďalšia reštrukturalizácia prihlásil si žalobca svoju pohľadávku v pôvodnej výške
do reštrukturalizácii žalovaného, s tým, že si ju prihlásil ako podmienenú pohľadávku, nakoľko jej vznik

závisel od podmienky, a to podmienky neúčinnosti plánu voči žalobcovi v zmysle § 159 ZoKR. Súd
prvého stupňa má za to, že tento postup veriteľa, žalobcu, bol správny. To či predmetná pohľadávka
vznikne, v čase prihlasovania pohľadávok nebolo isté, išlo o podmienku, ktorá mohla resp. nemusela
byť splnená, t. zn. išlo o odkladaciu podmienku, pričom práve plnenie dlžníka je tým činiteľom, ktorý
vznik pohľadávky veriteľa odkladá.

V prípade, ak by dlžník plnil svoj pôvodný plán, k vzniku pohľadávky by nemuselo vôbec dôjsť.
Postup žalobcu, ktorý zvolil bol správny, pohľadávka, ktorú si do reštrukturalizácie žalovaného prihlásil
predstavuje podmienenú pohľadávku, ktorá v čase prihlásenia v prihlásenej výške ešte neexistovala a
jej vznik závisel na od konania (resp. nekonania) žalovaného, preto súd žalobe
v plnom rozsahu vyhovel. Žalobca sa domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu je oprávnená

a zistená. Súd však vo výrokovej časti nerozhoduje o tom, že pohľadávka je oprávnená, či zistená,
pretože nespornosť a zistenie pohľadávky je zákonným dôsledkom rozhodnutia súdu
v zmysle § 124 odsek 6 ZoKR.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní

uviedol žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie považuje žalobca za
nepreskúmateľné a arbitrárne z dôvodu jeho vnútornej rozporuplnosti. Na jednej strane súd prvého
stupňa uviedol, že nejde o klasickú podmienenú pohľadávku a na druhej strane uvádza, že ide o
podmienenú pohľadávku, ďalej uviedol, že nejde o nový dlh a na druhej strane uviedol, že ide o

pohľadávku, ktorá v čase prihlásenia ešte neexistovala. Súd prvého stupňa sa nezaoberal otázkou, či
je možné, aby do reštrukturalizačného konania boli prihlásené pohľadávky, ktoré vznikli resp. vzniknú
po začatí reštrukturalizačného konania. Žalobca v odvolaní žiadal, aby odvolací súdu prerušil konanie
do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica č.k. 3Er/68/2014, v
ktorom sa rieši otázka, či ide o prednostnú pohľadávku, pre ktorú je možné viesť exekučné konanie

alebo ide o pohľadávku, ktorá sa uplatňuje v reštrukturalizačnom konaní.
Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia zisťoval, či odvolanie
bolo podané včas, či bolo podané oprávnenou osobou a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné odvolanie.

Podľa § 201 O.s.p. - účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to
zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. - odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto

na odvolanie nie je oprávneným.

Podanie odvolania je procesným úkonom. S právnymi dôsledkami ho môže urobiť len subjekt, ktorý je na
tooprávnený.Napodanieodvolaniavočirozhodnutiusúduprvéhostupňajeoprávnenýúčastníkkonania
(§ 201 O.s.p.). Oprávnenie podať odvolanie ale chýba tomu účastníkovi, ktorému výrokom rozhodnutia

nebola spôsobená ujma na jeho právach. To, či bola výrokom účastníkovi spôsobená ujma posudzuje
odvolací súd. Účastníkovi nebola spôsobená ujma na jeho právach v prípade, ak rozhodnutím súdu
prvého stupňa sa účastníkovi vyhovelo.Súd prvého stupňa návrhu žalobcu vyhovel. Žalobcovi na jeho právach nebola spôsobená žiadna ujma,
žalobca nie je osobou oprávnenou podať odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd jeho
návrhu vyhovel. Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok spĺňa všetky náležitosti podľa § 157

ods. 2 O.s.p.

V uvedenej veci odvolací súd zdôrazňuje, že podľa ustanovenia § 202 ods. 4 O.s.p. odvolanie len proti
dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Návrh žalobcu na prerušenie konania odvolací súd zamietol, z dôvodu, že odvolanie bolo odmietnuté
a rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť. Prerušiť konanie v zmysle ustanovení § 109
ods. 1 a 2 O.s.p. je možné len v konaniach, ktoré prebiehajú a nie sú právoplatne skončené.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p.
Žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a preto súd rozhodol tak, že žalovanému

náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.