Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. október 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812212351
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8812212351.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EvyŠofrankovejačlenieksenátu

JUDr. Antónii Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobkyne: T. V., bytom Y., B. XXXX/
X, právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35
792 752 právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho
16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 9C/307/2012-163 zo dňa 05. 11.
2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil,
že dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, číslo zmluvy:
XXXXXXXXXX zo dňa 17. 01. 2012 je neplatná. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu
trovkonaniapozostávajúcichztrovprávnehozastúpeniavovýške975,84eurnaúčetprávnehozástupcu
žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že účastníci konania uzatvorili dňa 17. 01. 2012
zmluvu o revolvingovom úvere, číslo: XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobkyni bol poskytnutý úver v
sume 1 200 Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v splátkach po 64,29 Eur, a to v 42-mesačných
splátkach. Ročná úroková sadzba úveru bola dohodnutá vo výške 70 %. Toho istého dňa, t. j. 17.
01. 2012 žalovaný a žalobkyňa uzavreli aj dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX. Z
predloženej dohody o zrážkach zo mzdy súd zistil, že táto neobsahuje predovšetkým výšku pohľadávky,

ktorá má byť zabezpečená, keď v čl. I je uvedené, že spoločnosť - žalovaný bude mať voči dlžníkovi -
žalobkyni pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti / zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1 200 Eur s tým, že v prípade riadneho
splácania mohol byť žalobkyni poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu, teda dohoda len opisuje
možné spôsoby vzniku pohľadávky. Vymedzenie pohľadávky v zmysle uvedeného článku zmluvy s tým,
žetoutosúpohľadávkyspoločnostivočidlžníkovizabezpečovanédohodouasútvorenéúverom,vrátane
prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými

zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním
uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré
vyplynú, vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami, je neurčité, a teda
v zmysle ust.§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka i neplatné. V čase uzatvárania dohody o zrážkachzo mzdy musí byť zabezpečená pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol
platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto zabezpečovacieho prostriedku.
Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny, no predstavuje

formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, bola uzatvorená na predtlače žalovaného, a
preto je nepochybné, že žalovaný ju používal pri mnohých právnych vzťahoch, keďže do formulárovej
predtlače boli len vpísané údaje týkajúce sa úverového vzťahu, ku ktorému sa malo zabezpečenie
vzťahovať a osobné údaje dlžníka, všetky dojednania boli formulárovo predtlačené. Takáto dohoda
svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobkyne

ako spotrebiteľa. Pri uzatváraní dohody dlžník ako spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu a
v akej výške zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy. Suma 1 200 Eur uvedená v čl. I dohody bola
uvedená len ako suma v súvislosti s budúcim poskytnutím úveru na základe žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru s uvedením jej čísla. Neurčité je aj zmluvné dojednanie v dohode týkajúce sa
výšky splátok, rozsahu, v akom má byť naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu
zrážok zo mzdy. Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody,

uvedené ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa,
ktorýmábyťbezpodmienečneuspokojenýajnaddohodnutúvýškumesačnejzrážky.Takétoneprípustné
navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške
mesačných zrážok zo mzdy. Navyše v predmetnej dohode ani nie je uvedený platiteľ mzdy žalobkyne
v čase uzavretia dohody. Táto skutočnosť potom navodzuje dojem, že žalovaný predmetnú skutočnosť

osobitne od žalobkyne pri uzatváraní dohody ani nezisťoval. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
formulácia klauzuly o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý
obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca preto priznal takémuto konaniu nielen rozpor s
imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil dohodu o
zrážkach zo mzdy za neplatnú a žalobe v plnom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa

ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnej žalobkyni priznal trovy konania predstavujúce trovy právneho
zastúpenia 981,35 Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú zo 7 úkonov poskytnutej právnej služby
(príprava a prevzatie zastúpenia 26. 08. 2012, spísanie návrhu na začatie konania, spísanie návrhu na
vydanie predbežného opatrenia, zastúpenie na pojednávaní dňa 09. 04. 2013, dňa 13. 06. 2013, dňa 10.
04. 2015, dňa 05. 11. 2015), náhrada za stratu času a náhrada cestovných nákladov za cestu Svidník

- Vranov nad Topľou a späť osobným motorovým vozidlom. Pri určovaní cien pohonných hmôt súd
vychádzal z predložených pokladničných dokladov, pričom spotreba vozidiel bola overená predloženými
technickými preukazmi a vzdialenosť medzi Svidníkom a Vranovom nad Topľou bola zistená podľa
cestovných poriadkov (predstavuje od 64 km do 74 km). Keďže právny zástupca žalobkyne je platiteľom
dane z pridanej hodnoty, súd priznal právnemu zástupcovi žalobkyni aj DPH v sume 162,64 Eur (20 %

zo sumy 813,20 Eur).

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že dohoda o
zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky a ako taký nemôže byť neprijateľnou
podmienkou. Zákonná úprava dohody o zrážkach zo mzdy nešpecifikuje, akým spôsobom má byť

vymedzenýpredmetzabezpečenia.Označeniepohľadávky,ktorejsazabezpečenietýkaakourčitýnárok
z konkrétneho právneho vzťahu (v tomto prípade zmluvy o revolvingovom úvere s konkrétnym číslom) je
z hľadiska identifikácie zabezpečenej pohľadávky dostatočne určité, pretože pohľadávku nezameniteľne
identifikuje z hľadiska osoby oprávnenej a povinnej a z hľadiska určenia právneho vzťahu (právneho
dôvodu) zabezpečovanej pohľadávky. Uvedenie výšky pohľadávky nie je ani v zmysle nejakej právnej

normy a ani všeobecných požiadaviek na určitosť právneho úkonu potrebné. Žalovaný nesúhlasí s
tvrdením súdu o jednostrannom navyšovaní, resp. neprimeranom zvýhodnení zmluvnej strany. Súd
opomenul, že ust. § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka určuje, že zrážka zo mzdy nesmie byť väčšia
ako je zrážka pri výkone rozhodnutia. To znamená, že za každých okolností nebude zrážka vyššia
ako stanovuje právny predpis pre výkon rozhodnutia. Ustanovenie čl. II dohody o zrážkach zo mzdy

len určuje - pre špecifický prípad tam vymedzený - že zrážka zo mzdy môže byť vyššia ako je v
dohodnutej výške (pozn. výška splátky v zmysle označenej zmluvy o revolvingovom úvere; súčasne ale
nebude vyššia ako to pripúšťa zákon, lebo stále platí obmedzenie podľa ust. § 551 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Je potom nepreskúmateľné, v čom má ísť o nejaké neprijateľné ustanovenie. Súd ako
dôvod neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uviedol, že v nej nie je označený platiteľ mzdy, pričom

zákonná úprava neurčuje požiadavku na uvedenie platiteľa mzdy v dohode o zrážkach zo mzdy, ani súd
neuvádza zákonné ustanovenie, z čoho a na základe akého výkladu zákona ju vyvodzuje. Nesprávne
závery súdu pritom vyplývajú aj z posúdenia reálneho výkonu a uplatnenia práv z takejto dohody. Podľa
názoru odvolateľa ani z praktických dôvodov zákon nemôže určovať uvedenie platiteľa mzdy, pretoženapríklad pri zmene platiteľa mzdy by sa dohoda o zrážkach zo mzdy musela stať neplatnou, resp.
nevykonateľnou. Uvedené podporne vyplýva aj z ust. § 131 ods. 7, 8 Zákonníka práce. Uvedená úprava
tak popiera závery súdu o povinnom uvádzaní platiteľa mzdy v dohode o zrážkach zo mzdy. Odvolaním

napadá aj priznanú výšku trov právneho zastúpenia, ktorej vyčíslenie vychádza z toho, že vzdialenosť
medzi Vranovom nad Topľou a Svidníkom (tam a späť) je 130 km. V skutočnosti je táto vzdialenosť 2
x 60 km, čo znamená, že pri priznanej náhrade trov právneho zastúpenia - cestovného, je rozdiel 10
km v neprospech žalovaného, čiže v uvedenom rozsahu bola nezákonne priznaná náhrada za spotrebu
PHN a za použitie motorového vozidla. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu

zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.

4. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad uvedených v § 379 a § 380 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP.“), vec prejednal bez nariadenia

pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je.

6. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 17. 01. 2012 spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o

zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

7. Podľa § 53 ods. 2 citovaného zákona za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú

také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah.

8. Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

9. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že vo vzťahu medzi stranami sporu bola dňa 17. 01. 2012
uzatvorená zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, na základe ktorej boli žalobkyni poskytnuté
finančné prostriedky. Ide v tomto prípade o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej znenie bolo
vopred pripravené zo strany veriteľa a jej súčasťou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný zároveň

požiadal zamestnávateľa žalobkyne R. s. r. o. Y. XXX, XXX XX Y., W.: XX XXX XXX o vykonávanie
zrážok zo mzdy, aj keď neexistuje súdne rozhodnutie, ktoré by žalobkyni ukladalo povinnosť plniť na
základe uzatvorenej zmluvy v prospech žalovaného. Právo žalobkyne je ohrozené, keďže zrážky zo
mzdy môže dodávateľ bez preventívnej súdnej kontroly súdom nastaviť aj na úroky z úveru, prípadne
iné poplatky.

10. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na
subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže
mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia
súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmavanie práve z dôvodu

nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ochrana pred nekalými
podmienkami sa má poskytnúť obdobne, ak to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku (do
pozornosti bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ C-76/10 Pohotovosť proti Korčkovskej).

11. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou

neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle nie je
rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd so
zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie
takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil.

12. Zo samotného zákonného ustanovenia (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyplýva priamo
právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení neplatnosti zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje
nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania.13. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený smernicou 93/13 z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na

podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho
dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98,
Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj
uznesenie Pohotovosť, bod 37).

14. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil,
že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných
zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores,
bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť,
bod 39).

15. V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný
prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu,
aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného
v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k
ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov

alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00,
Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 41).

16. V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol,
že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky

neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal
na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu
náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa
odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých
členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami,

existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý
charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa
možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez
návrhu“ (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 4.10.2007 Max Rampion and Marie-Jeanne Godard
C-429/05, bod 61).

17. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,

na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok
C-106/77 Simmenthal).

18. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o

zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.
Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.:

19. Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej
právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných
podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.

20. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných
právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že
bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmaťaj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s
ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia

vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

21. Uvedenie tak významného zabezpečovacieho inštitútu, akým je dohoda o zrážkach zo mzdy a
ktorý dodávateľovi umožňuje fakticky svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej
exekúcie majetku spotrebiteľa vo formulárovej zmluve, hodnotí odvolací súd ako zlý úmysel, ktorému

za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu.

22. V konaní nebolo preukázané, že zmluvná podmienka - dohoda o zrážkach zo mzdy bola dojednaná
individuálne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je
stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad
(čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Podstatou

individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná
bez možnosti zmeny jej obsahu.

23. Súdu nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 4 OZ), hoci má základ v znení
zákona. Aj iné právne úkony ako dohoda o zrážkach zo mzdy majú základ v zákone a môžu byť

za určitých okolností vyhlásené za neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a iné). Pre záver
súdu bolo relevantné, že sporná klauzula vzhľadom na jej osobitný význam bola uvedená z hľadiska
podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa zneužívajúco, nedostatočne transparentne
a bez predchádzajúcej súdnej kontroly umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia
na základe prípadných neprijateľných podmienok zmluvy.

24. Súd prvej inštancie vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnú a tým neplatnú zmluvnú
podmienku.Vzhľadomnavyššieuvedenésaodvolacísúdstýmtozáveromvplnomrozsahuspoukazom
na ust. § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka stotožňuje.

25. Odvolací súd tak v zmysle uvádzaných dôvodov napadnutý rozsudok vo veci samej vrátane
správneho výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil postupom podľa ust.§ 387 CSP.
Odvolacie námietky vo vzťahu k trovám konania predstavujúcich náhradu cestovného sú právne
irelevantné. Vzdialenosť medzi Svidníkom a Vranovom nad Topľou bola súdom prvej inštancie zistená

podľa cestovných poriadkov (predstavuje od 64 km do 74 km), pričom súd ustáli jednu cestu tam a späť
správne 130 km.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP. Žalovaný vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov

a úspešnej žalobkyni v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).