Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. september 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/83/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205311
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814205311.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Mareka Košča a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom
Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa
10, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: I. N., L.. XX.X.XXXX, K. XXXX/XX, XXX XX E. L. P., za účasti
intervenienta popri žalovanom: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo námestie 7, 811 02
Bratislava - Staré Mesto, IČO: 423629628, zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom
Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o zaplatenie sumy 443,82 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9C/61/2014-37 zo dňa 30.10.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z a s t a v u j e odvolacie konanie v časti, ktorou súd prvej inštancie zamietol návrh na zaplatenie sumy
5,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5,31 eur od 26.1.2013 do zaplatenia.

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zvyšnej zamietavej časti a v súvisiacom
výroku o náhrade trov konania.

Žalovaný m á nárok na náhrad trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi vo výške 100 %.

Intervenient popri žalovanom n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len súd prvej inštancie)
uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 254,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne z dlžnej sumy od 26.1.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi
trovy konania trovy konania vo výške 3,71 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 13,30 eur k rukám
právneho zástupcu žalobcu.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 443,82 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 26.1.2013
do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzatvoril
zmluvu č. S., ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy
žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá umožňovala žalovanému využívať telekomunikačné
služby poskytované žalobcom. Pri uzatváraní Dodatku k zmluve č. S. žalobca odpredal žalovanému

mobilný telefón značky Samsung Galaxy Ace za akciovú kúpnu cenu 1,- euro s dohodnutou zmluvnou
pokutou vo výške 184,- eur. Žalobca v dodatku k zmluve zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty
výšku zľavy poskytnutej žalovanému pri predaji mobilného telefónu. Dohodnutá zmluvná pokuta nie je
vyššia, ako výška zľavy, ktorá bola pri predaji mobilného telefónu poskytnutá žalovanému a zároveňzohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty, ako aj čas, kedy si žalovaný prestal plniť zmluvné
povinnosti a tomu prispôsobil aj výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. Tým, že žalovaný riadne a včas
nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie od 2012/09-2012/12, porušil zmluvné povinnosti a v

zmysle uzatvoreného dodatku k zmluve pripojení je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 184,-
eur. Zároveň si žalobca v zmysle Všeobecných podmienok uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania, a
to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie, t. j. odo dňa 26.1.2013 s tým, že
jeho pohľadávka voči žalovanému ku dňu podania žaloby pozostávala z neuhradených služieb vo výške
259,82 eur a z nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 184,- eur, t. j. pohľadávka bola celkom

v sume 443,82 eur.

3. Žalovaný s podanou žalobou súhlasil len čiastočne, a to pokiaľ sa jedná o nárok na zaplatenie
neuhradených služieb v sume 259,82 eur s prísl. a vo zvyšnej časti navrhol žalobu zamietnuť.

4. Vedľajší účastník na strane žalovaného (podľa aktuálneho procesného predpisu intervenient popri

žalovanom) vstúpil do konania dňa 5.9.2014 a k žalobnému návrhu sa nevyjadril.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní aplikujúc ustanovenia § 489 a § 491 ods. 1, písm. a),
d) a ods. 2 písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ako aj §§ 52 ods.
1, 2, 53 ods. 1, 2, 3, 5, 10, 544 ods. 1, 2, 3 ods. 1 a 39, všetko Občianskeho zákonníka, spolu s § 3

ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a §§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a
§ 3 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania
bola uzavretá spotrebiteľská zmluva. Spotrebiteľ - žalovaný v čase uzatvárania zmluvy o poskytovaní
verejných služieb a následne dodatku k tejto zmluve, ktorým došlo k podstatnej zmene dojednaných
zmluvných podmienok, nemal možnosť individuálne ovplyvniť obsah

vopredpripravenéhonávrhunauzavretiezmluvysdodávateľom-žalobcom.Zostranyžalovanéhodošlo
podľa súdu prvej inštancie k porušeniu zmluvných podmienok, a to neuhradením cien poskytnutých
služieb za obdobie september - december 2012, keď celková výška pohľadávky žalobcu z titulu
neuhradenia faktúr za poskytnuté služby je vo výške 254,51 eur, voči ktorej pohľadávke žalovaný nemal
žiadne námietky a žiadnym spôsobom ju nespochybnil a preto súd prvej inštancie považoval nárok

žalobcu v tejto časti za dôvodný a preto návrhu žalobcu v tejto časti vyhovel. Žalovaný tým, že nezaplatil
cenu za poskytnuté služby ani v dodatočnej lehote určenej žalobcom v pokuse o pokonávku, teda do
25.1.2013, sa nasledujúcim dňom, teda dňom 26.1.2013 dostal do omeškania, čim mu vznikol nárok
na úroky z omeškania, pričom výška základnej úrokovej sadzby ECB platná k prvému dňu omeškania s
plnením, t. j. ku dňu 26.1.2013, bola 0,75 %. Súd prvej inštancie preto priznal žalobcovi nárok na úroky

z omeškania v súlade s platnou právnou úpravou, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho Zákonníka v
spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške 8,75 % ročne od 26.1.2013 do zaplatenia zo
sumy 254,51 eur.

6. V zmysle Dodatku k zmluve o pripojení a Všeobecných podmienok žalobcu bola medzi účastníkmi

konania pre prípad porušenia zmluvných dojednaní dohodnutá zmluvná pokuta (zmluvná podmienka) v
sume 184,- eur s tým, že súd prvej inštancie mal za to, že takto dohodnutá zmluvná pokuta je v rozpore
s ust. § 3 ods. 1 a § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie pri hodnotení dojednaných
zmluvných podmienok v súlade s ustanovením § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka bral zreteľ na
povahu tovaru, na ktorý bola zmluva uzavretá, keď predmetom bolo poskytnutie, resp. využívanie

účastníckeho programu za dohodnutých podmienok. Žalovaný ako klient sa zaviazal zotrvať po dobu
24 mesiacov v zmluvnom vzťahu so žalobcom, tzv. doba viazanosti po celú túto dobu bez prerušenia
tejto služby využívať v súlade s jeho záväzkami. Dodávateľ síce z hľadiska času odlišoval tzv. „druhú
časť doby viazanosti“, v ktorej by dochádzalo k postupnému znižovaniu zmluvnej pokuty v závislosti
od doby, kedy v tomto období ku skutočnosti zakladajúcej nárok na zmluvnú pokutu, dôjde, podľa

názoru súdu prvej inštancie však tým neodstránia všetky dôvody, pre ktoré je možné takto dohodnutú
zmluvnú pokutu považovať za neprijateľnú. Spotrebiteľ je aj po modifikácii tejto zmluvnej podmienky
naďalej povinný zaplatiť zmluvnú pokutu bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostáva do uplynutia
viazanosti mimo obdobia tzv. „druhej časti doby viazanosti“, ktoré obdobie predstavuje iba posledných
6 mesiacov doby viazanosti, teda sa jedná o poslednú štvrtinu doby viazanosti. Uvedené vymedzenie

je tak podľa súdu prvej inštancie pre spotrebiteľa prinajmenšom zavádzajúce, pričom nie je zohľadnená
výška zmluvnej pokuty v prípade, že ku skutočnosti zakladajúcej nárok na zmluvnú pokutu dôjde v
prvom mesiaci viazanosti, alebo v 17. mesiaci doby viazanosti. Žalobcovi sa tak podľa názoru súdu prvej
inštancie nepodarilo v celom rozsahu odstrániť jeden z hlavných dôvodov, pre ktorý súdy považovalitakto dojednanú zmluvnú pokutu za neprijateľnú, zmluvnú pokutu by mal spotrebiteľ zaplatiť v rovnakej
výške bez ohľadu na to, či sa omešká s úhradou prvej faktúry, alebo poslednej faktúry v tretej štvrtine
doby viazanosti. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie považoval takto dojednanú zmluvnú

pokutu za neprijateľnú, je skutočnosť, že by žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu vznikol v prípade, ak by
žalovaný len uskutočnil nejaký úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy, teda bez ohľadu na to, či ku
skončeniu platnosti aj skutočne došlo. Dokonca neide len o úkon, ktorý by priamo smeroval k ukončeniu
zmluvy a žalobcovi postačuje, aby účelom úkonu
vykonaného žalovaným „by malo byť ukončenie platnosti zmluvy, alebo dodatku pred uplynutím doby

viazanosti“. Uvedená formulácia je nejasná a pre spotrebiteľa značne neurčitá. Súd prvej inštancie bol
toho názoru, že v danom prípade formulácia zmluvnej podmienky „ak účastník poruší svoju povinnosť
neuskutočniť žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo ukončenie
platnosti zmluvy, alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde
k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu“, spôsobuje
samo o sebe neplatnosť uvedeného zmluvného dojednania, dokonca bez ohľadu na skutočnosť, či sa

jedná o spotrebiteľskú vec. Uvedená formulácia zmluvnej podmienky podľa názoru súdu prvej inštancie
je dojednanie, ktorým sa sankcionuje nie splnenie určenej zmluvnej povinnosti, ale využitie práva. Ak
by žalovaný využil počas doby viazanosti svoje právo odstúpiť od zmluvy, prípadne vypovedať zmluvu,
musel by podľa ustanovenia dodatku uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti a v súlade so zákonnými ustanoveniami preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že

dojednaná zmluvná pokuta je neprimeraná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, teda je neprijateľná, preto je neplatná. S poukazom na
uvedené preto súd prvej inštancie v časti uplatneného nároku na zmluvnú pokutu s príslušenstvom
žalobu zamietol.

7. Ďalším nárokom tvoriacim žalovanú sumu je suma 3,98 eur predstavujúca poplatok za odpojenie z
dôvodu neplatenia, ktorú sumu si žalobca uplatnil vo faktúre č. 2174926306. Tento poplatok bol uvedený
v Cenníku, ktorý v zmysle zmluvy a Všeobecných podmienok bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Súd
prvej inštancie mal za to, že takéto dojednanie ohľadom poplatku za odpojenie z dôvodu neplatenia,
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v

neprospech spotrebiteľa, ako to predpokladá ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, najmä
ak vezmeme do úvahy že Cenník ako súčasť zmluvy, ako aj samotná zmluva, boli vyhotovené žalobcom
- dodávateľom, poskytovateľom služieb bez možnosti žalovaného privodiť ich zmenu, ktorý tým, že
podpísal zmluvu, keďže mal záujem o poskytovanú službu, musel prijať rozhodné podmienky zmluvného
vzťahu určené dodávateľom, vrátane určenia poplatkov za jednotlivé služby, ako aj poplatky sankčného

charakteru. Odpojenie znamená opak aktivácie, teda účastníkovi už nie je umožnený prístup k službám,
teda účastník ako spotrebiteľ nemá v ďalšom možnosť využívať služby pôvodne poskytované žalobcom,
teda spotrebiteľ bol povinný platiť sankciu za to, že poskytovateľ mu už nebude dodávať služby, dokonca
ako by sa jednalo o sankciu za to, že pre poskytovateľa už v rámci jeho obchodnej stratégie nie je
zaujímavý a preto je potrebné čo v najväčšej miere sankcionovať. Zaplatením poplatku za odpojenie

účastníkovi ako spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba, práve naopak, deaktiváciou mu bol
znemožnený prístup k službám. Preto súd prvej inštancie aj nárok žalobcu v časti na zaplatenie poplatku
za odpojenie vo výške 3,98 eur s prísl. ako nedôvodný zamietol.

8. Posledným žalobcom uplatňovaným nárokom bol návrh na zaplatenie sumy 1,33 eur za upomienku v

zmysle faktúry č. XXXXXXXXXX s tým, že súd prvej inštancie mal v tejto časti za to, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v tejto časti nároku za
upomienku, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť
výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje a preto aj v tejto časti žalobu zamietol.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2, v spojení s §§ 137,
149 a § 151 ods. 1, 2, 8 všetko O.s.p. s tým, že v danej veci súd v návrhu v časti uplatneného nároku na
zaplatenie sumy vo výške 254,51 eur s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšnej časti návrh, t. j. ohľadom
sumy 189,31 eur s prísl., zamietol. V časti zamietnutého nároku žalobcu bol v konaní úspešný žalovaný,
čo predstavuje 43 %. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku bol úspešný žalobca, čo predstavuje 57 %. Po

odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu (57% - 43%), žalobcovi vznikol nárok na priznanie
náhrady trov konania v rozsahu 14 % z jeho celkových trov konania.10. Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného, keď žalobcovi vznikol nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 14 %, súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania vo výške 3,71
eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 13,30 eur ako trov právneho zastúpenia.

11. Proti tomuto rozsudku, a to proti zamietavému výroku, podal včas odvolanie žalobca, keď uviedol,
že súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
184,- eur a nárok na zaplatenie cien za služby vo výške 5,31 eur (3,98 eur za odpojenie a 1,33 eur
za upomienku). Zmluvnú pokutu a cenu za upomienku a odpojenie považoval za neprijateľné zmluvné

podmienky. Žalobca považoval názor súdu prvej inštancie týkajúci sa uplatneného nároku na zaplatenie
zmluvnej pokuty a cien za odpojenie a upomienku za nesprávny, keď dojednanie zmluvnej pokuty ako
tzv. zabezpečovacieho inštitútu zmluvných vzťahov je plne v súlade s platným právnym poriadkom
Slovenskej republiky. V minulosti niektoré súdy vyhodnotili dohodu o zmluvnej pokute v dodatku žalobcu
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku a zmluvné pokuty považovali za neprimerane
vysokú a z dôvodu, že dohoda o zmluvnej pokute nezohľadňovala čas, kedy užívateľ služieb prestal

plniť svoje zmluvné povinnosti. Žalobca podľa svojho vyjadrenia nedostatky v dohode o zmluvnej
pokute odstránil, keď maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej
ceny mobilného telefónu a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných
povinností. Žalobca jasne a zrozumiteľne uviedol, že pri uzavretí dodatku poskytol žalovanému ako
účastníkovi telekomunikačnej služby zvýhodnenie spočívajúce v poskytnutej zľavy z hodnoty mobilného

telefónu. V ustanovení článku I. bode 1.2 Dodatku zo dňa 7.9.2012 k zmluve č. S. I.e uvedené, že
predmetom Dodatku je predaj mobilného telefónu Samsung Galaxy Ace so zľavou z jeho spotrebiteľskej
ceny za kúpnu cenu 1,- euro a že bežná maloobchodná cena, za ktorú žalobca predmetný mobilný
telefón predáva, pokiaľ sa so záujemcom o kúpu nedohodli na podmienkach uvedených v Dodatku,
je 185,- eur. Žalovaný mal možnosť voľby, či si kúpi mobilný telefón za riadnu maloobchodnú cenu

185,- eur bez akýchkoľvek ďalších záväzkov, alebo si kúpi mobilný telefón za zníženú cenu 1,- eur,
teda so zľavou z kúpnej ceny vo výške 184,- eur na základe dodatku a po dohodnutú dobu viazanosti
zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako aktívny užívateľ služieb a bude platiť riadne a včas ceny
za poskytnuté telekomunikačné služby. V Dodatku, z ktorého nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
si žalobca v tomto konaní uplatňuje, je časový aspekt porušenia zmluvných povinností zohľadnený.

Dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje, či došlo k porušeniu zmluvných povinností po uzavretí Dodatku,
alebo pred uplynutím dohodnutej doby viazanosti. Zohľadnenie času porušenia zmluvných povinností
v dohode o zmluvnej pokute má podľa názoru žalobcu zachovať naplnenie funkcie zmluvnej
pokuty, ktorou je zabezpečenie záväzkového vzťahu, motivácia k plneniu zmluvných povinností spojená
s následnou sankciou za jej nesplnenie, reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku, ktorý

by mohol vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením povinností. Predovšetkým predpoklad zotrvania
žalovaného v záväzkovom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti podmienila možnosť žalobcu
odpredať žalovanému mobilný telefón za zľavnenú cenu. Žalovaný nebol žiadnym spôsobom povinný,
ani žalobcom nútený uzatvoriť Dodatok k zmluve o pripojení. Poskytnutie mobilného telefónu za
zľavnenú cenu bolo vo vzájomnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným kompenzované vernosťou

žalovaného ako zákazníka. Model vzájomnej akceptovanej modifikácii záväzkového vzťahu nie je
možné realizovať bez platného dojednania zmluvnej pokuty, ktorej jednou z funkcií je odstránenie
špekulatívneho konania zo strany účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté
výhody. Ak by pri dohodnutej dobe viazanosti 24 mesiacov dohoda o zmluvnej pokute rozlišovala
časť porušenia zmluvných povinností od počiatku, teda či došlo k porušeniu zmluvných povinností

v prvom, druhom, treťom a každom ďalšom nasledujúcom mesiaci až po 24. mesiac po uzavretí
dodatku, dohoda o zmluvnej pokute by prestala plniť svoju zabezpečovaciu funkciu. Žalobca mal za
to, že dojednanie zmluvnej pokuty, ako aj jej výšky, nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi
zmluvného vzťahu. Dôvodom uzavretia Dodatku bola pre žalovaného možnosť získať za výhodnú cenu
mobilný telefón, za ktorý by v prípade kúpy v rámci maloobchodných cien musel zaplatiť omnoho vyššiu

cenu. Podľa odvolateľa, sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal možnosťou, že mobilný telefón si
mohol žalovaný kúpiť za riadnu maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných
povinností a že dohodnutá zmluvná pokuta neprevyšovala výšku poskytnutej zľavy z kúpnej ceny
mobilného telefónu. Vzhľadom na výhodu, ktorú žalovaný na základe uzatvorenia Dodatku k zmluve
získal, je podľa žalobcu výška dohodnutej zmluvnej pokuty primeraná, objektívne nespôsobila poškodiť

žalovaného ako spotrebiteľa. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Cdo 172/2007, podľa ktorého primeranosť výšky zmluvnej pokuty treba posúdiť v každom
prípade individuálne vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. Pokiaľ súd prvého stupňa ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku vyhodnotil zmluvnú pokutu, ktorej výška zodpovedala výške zľavy z kúpnej cenymobilného telefónu, za situácie, že žalovaný si nesplnil záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu a nesplnil
si zmluvné povinnosti po dohodnutú dobu a svoje povinnosti od zmluvy od počiatku porušoval, alebo za
poskytnuté služby žalobcovi vôbec neplatil, je treba považovať jeho názor a právny záver podľa žalobcu

za nesprávny.

12. V súvislosti s uplatneným nárokom na zaplatenie cien za odpojenie a upomienku žalobca poukázal
na skutočnosť, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania bol Cenník
služieb, v ktorom boli uvedené ceny za služby. V Cenníku služieb bola uvedená cena za odpojenie

3,98 eur a cena za upomienku 1,33 eur. Žalobca realizoval odpojenie a zaslal žalovanému upomienku
v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami. Odpojenie a zaslanie upomienky sú podľa názoru
žalobcu služby, nie sankcie a žalobca ich realizoval v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami a
ich cenu vo faktúrach vyúčtoval v súlade s Cenníkom služieb. Odvolateľ mal s poukazom na ustanovenie
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka za to, že ceny za odpojenie a upomienku nie je možné skúmať z
hľadiska primeranosti a prijateľnosti, keď odpojenie a zaslanie upomienky sú služby, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia. Ceny za odpojenie
a upomienku sú určité, jasné a zrozumiteľné vyjadrené v Cenníku služieb. S poukazom na obsah
ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemožno skúmať a posudzovať primeranosť a
prijateľnosť dohodnutej ceny za tieto služby. Preto nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že
odpojenie a zaslanie upomienky sú sankcie.

13. S poukazom na uvedené preto žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie v odvolaním napadnutej zamietavej časti tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy
189,31 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 189,31 eur od 26.1.2001 do zaplatenia a
priznať žalobcovi náhradu trov konania.

14. Žalovaný, ani intervenient na jeho strane sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

15. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.1.2015 zobral žalobca svoje odvolanie čiastočne
čo do sumy 5,31 eur s príslušenstvom titulom neuhradených cien za služby späť s tým, že v prevyšujúcej

časti, t. j. časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 184,- eur s príslušenstvom, žalobca na odvolaní
trval. Žalovaný, ani intervenient na jeho strane, sa k podanému čiastočnému späťvzatiu odvolania
žalobcu nevyjadrili.

16. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku prejednal vec podľa Občianskeho

súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol
účinnosť 1.7.2016 a odvolania žalobcu boli podané pred týmto dátumom. V prípade žalobcu ide teda
o právo na prejednanie odvolania, ktoré mu vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a teda z
hľadiska princípu legitímneho očakávania i právnej istoty je treba jeho odvolania prejednať podľa právnej

úpravy účinnej v čase, kedy tieto boli podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú
právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou
súčasťouprincípovprávnehoštátuzaručenéhovčl.1ods.1ÚstavySR.Súčasťouprincípuprávnejistoty
a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia
právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny

predpis nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo
niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny
status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval
a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne
postavenie nadobudnuté v minulosti. Odvolací súd teda podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2

O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že
jeho odvolania nie sú dôvodné.

17. Podľa ustanovenia § 207 ods. 2 O.s.p., dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť.
Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znovu. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté,

vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 207 ods. 3 O.s.p.).

18. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, keďže žalobca zobral čiastočne svoje odvolanie späť
pred rozhodnutím odvolacieho súdu, neostávalo odvolaciemu súdu nič iné,ako čiastočne zastaviť odvolacie konanie v tej časti, v ktorej zobral žalobca svoje odvolanie čo do istiny
a úroku z omeškania z tejto istiny späť.

19. Odvolanie nebolo podané proti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 254,51 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,73 % ročne z tejto sumy od 26.1.2013 do zaplatenia, preto
rozsudok v uvedenej časti nadobudol právoplatnosť.

20. Predmetom odvolacieho konania je zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 184,- eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 26.1.2013 do zaplatenia, vyplývajúcej z Dodatku
zmluvy o pripojení, ktorá je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ne ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

21. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým
bola žaloba v prevyšujúcej časti o zaplatenie tejto zmluvnej pokuty s príslušenstvom z nej zamietnutá.

Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto iba na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím
dôvodom uvádza, že súd prvej inštancie správne na uvedený právny vzťah aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv a zmluvnej pokuty.

22. Bolo správne, že súd prvej inštancie vyhodnotil vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú
zmluvu a správne poskytol žalovanému ako spotrebiteľovi príslušnú ochranu v zmysle § 52 a
nasl. zákona č. 40/1964 Z. z. (Občiansky zákonník). Z ustanovenia § 544 vyplýva, že účastníci si
môžu pre prípad porušenia zmluvných povinností dohodnúť zmluvnú pokutu. Je potrebné súhlasiť
s argumentáciou žalobcu, že zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom a vyjadruje peňažnú

sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť, lebo je
sankciou postihujúcou toho, kto povinnosť porušil. Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v § 544 a § 545
Občianskeho zákonníka, je donútiť účastníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu plneniu záväzku.
Zmluvná pokuta predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť,
vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednanie plnenie, t. j. pokutu. Zmluvná pokuta má

teda v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti (plniť prevenčnú funkciu), lebo ak bude zabezpečená
povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa toho má zmluvná pokuta aj
funkciu reparačnú (uhradzovaciu).

23. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku je potrebné považovať podmienku, ktorá vyvoláva v neprospech

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky
napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo v rozpore
(racio legis) zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná.

24. Odvolací súd rovnako, ako súd prvej inštancie má za to, že aj keď zmena vo formulárových

zmluvách v časti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia
zmluvnej povinnosti vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty, ide o zohľadnenie iba iluzórne. V novom
formulárovom znení zmluvného dojednania o zmluvnej pokute, ktorá zo sumy 184,- eur sa má
znižovať v posledných 6 mesiacoch
doby viazanosti, znamená rozdelenie doby viazanosti 24 mesiacov na dve obdobia, a to prvých 18

mesiacov, počas ktorých výška zmluvnej pokuty je konštantná a doba posledných 6 mesiacov, kedy
výška zmluvnej pokuty sa znižuje podľa zadefinovaného vzorca. Odvolací súd je toho názoru, že takto
formulovaná zmluvná pokuta opätovne nerozlišuje prípady, kedy spotrebiteľ poruší zmluvné povinnosti
až do uplynutia 3 doby viazanosti (18 mesiacov). K uvedenému odvolací súd ešte uvádza, že formulácia
zmluvnej pokuty obsiahnutá v dodatku v zmluve o pripojení uzavretou medzi účastníkmi konania za

čas posledných 6 mesiacov pred ukončením doby viazanosti, nie je vyjadrená jednoznačne a tiež
nie je konkretizovaná špecifikovane, za porušenie ktorej zmluvnej povinnosti je dohodnutá. Bolo preto
správne vyhodnotiť takúto zmluvnú podmienku za neplatnú. Nie je možné totiž akceptovať zmluvnú
pokutu, ktorá by mal zaplatiť spotrebiteľ v prípade, ak napr. využije svoje právo a urobí úkon smerujúci
k ukončeniu platnosti zmluvy pred ukončením doby viazanosti. Navyše je nutné konštatovať, že žiadna

zmluvná pokuta nebola dohodnutá pre prípad porušenia povinnosti žalobcom ako dodávateľom. Už
uvedená skutočnosť spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
žalovaného ako spotrebiteľa.25. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. Došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa § 44
zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách, pričom tento vzťah je spotrebiteľský, pretože na

strane poskytovateľa služieb je právnická osoba zaoberajúca sa a majúca v predmete podnikania
telekomunikačnéslužbyakomobilnéhooperátora,pričomžalovanýbolvpostaveníspotrebiteľa-fyzickej
osoby, nie podnikateľa. Spotrebiteľovi je potrebné poskytnúť ochranu a posúdiť obsah zmluvných
dojednaní. Je nesporné, že obsah zmluvy nebol v podstatnej miere žalovaným tvorený, pričom bolo
na žalovanom len poskytnúť osobné údaje a zvoliť si príslušný dodatok, ktorým sa riešila otázka

poskytovania mobilného telefónu za symbolickú cenu 1,- euro, čo je vidno z Dodatku k zmluve o
poskytovaní verejných služieb. Zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu 184,- eur si mohol žalobca
kompenzovať v prípade porušenia povinností zákazníka nezotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu
viazanosti 24 mesiacov s tým, že podľa Dodatku sa dojednalo o platenie zmluvnej pokuty za porušenie
povinností posledných 6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti. Zmluvná pokuta sa mala postupne
podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od

okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Povinnosť platiť zmluvnú pokutu
vyplýva od toho, ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v článkoch 2 bodu 2.2 a 2.3 Dodatku,
poruší svoje povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto Dodatku a
po celú dobu viazanosti užívať bez porušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší
svoju povinnosť a neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého

by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu
na to, či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku alebo zmluvy). Bod 2.3 Dodatku v písmene a) až e)
dáva povinnosti, a to zotrvať v zmluvnom vzťahu, nepožadovať vypojenie z prevádzky, nedopustiť sa
takého konania alebo nedať svojím konaním žiaden taký podnet, ani neumožniť takým konaním, na
základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy, že bude využívať SIM kartu s účastníckym

dojednaním programov, že bude včas a riadne uhrádzať ceny za služby a iné svoje peňažné záväzky
voči podniku. Odvolací súd vychádza z predchádzajúcich judikovaných
rozhodnutí,ktoréposudzovalidojednávaniezmluvnejpokuty,ichširokýrozsah,nekonkrétnosťporušenia
zmluvnej povinnosti vo vzťahu k uplatnenej výške zmluvnej pokuty, resp. aké zmluvné porušenie
povinností je zmluvná pokuta, ktoré dojednanie o zmluvnej pokute sa považujú za neplatné pre

neurčitosť. Žalobca sa má vo svojej činnosti takejto praxi vyhnúť. Ak žalobca poukazuje na to, že
žalovaný sa mohol rozhodnúť medzi tým, či kúpi mobilný telefón za plnú cenu alebo so zľavou 1.-
euro a dobou viazanosti, tak je možné hovoriť o tom, že tu vola vôľa účastníka zvoliť si využívanie
služieb mobilného operátora, ale ťažko z hľadiska predtlače a formulárových zmlúv možno hovoriť
o náležitosti vôle účastníka zvoliť si práve dojednanie zmluvnej pokuty a platenie zmluvnej pokuty v

takom rozsahu, ako je uvedené v predtlači. V Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb sú
„stratené“ podstatné náležitosti týkajúce sa viazanosti klienta na zotrvanie v zmluvnom vzťahu po dobu
uplatnenia zmluvnej pokuty, ak si kupuje mobilný telefón so zľavou. Takéto dojednania z hľadiska §
53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka ťažko možno posudzovať ako individuálne dojednané, pretože
spotrebiteľ, aj keď mal možnosť poznať ich obsah, ťažko môže tento obsah ovplyvniť. Na klientovi bolo

zväčša len zvoliť si mobilný telefón so zľavou a v ďalšom a podrobiť ostatným podmienkam Dodatku k
zmluve o poskytovaní verejných služieb. Možno konštatovať, že dojednanie zmluvnej pokuty z hľadiska
už judikovaných rozhodnutí je dojednaním neplatným z hľadiska § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka,
pretože sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

26. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že zmluvná pokuta mala byť dojednaná v štandardnej formulárovej
zmluve. Žalobca v priebehu konania nepreukázal individuálnosť dohody medzi účastníkmi ohľadom
podmienok zmluvnej pokuty, teda dohody, z ktorej si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty. Poukazujúc na vyššie uvedené sa odvolaciemu súdu javí viac, ako pravdepodobným, že
žalobca ako dodávateľ už vopred preformuloval zmluvnú pokutu k Dodatku, lebo ťažko mohol vopred

predvídať, že žalovaný ako spotrebiteľ bude súhlasiť so zmluvnou pokutou pre prípad porušenia
zmluvných povinností za podmienok uvedených v Dodatku. V danom prípade nebolo preukázané, aby
bola jednoznačne zabezpečená individuálnosť dohody medzi účastníkmi konania. Osobitné vyjednanie
zmluvnej pokuty totiž znamená, že spotrebiteľ si osobitne vymieňuje nejakú zmluvnú klauzulu, ktorá má
pre neho osobitný význam, čo v prejednávanej veci žalobca nepreukázal.

27. Odvolací súd uvádza tiež, že aj slovné spojenie uvádzané v Dodatku k zmluve o pripojení „ak
účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto Dodatku“, signalizuje neurčitý okruh rôznych porušeníalebo vzťahová zmluvná pokuta za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označil len indikatívne, je
neakceptovateľná a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

28. K odvolacím dôvodom odvolací súd ešte uvádza, že iba rozlíšenie doby 18 a ďalších 6 mesiacov,
čo sa týka dohody o zmluvnej pokute, nie je postačujúce na to, aby dohoda o zmluvnej pokute mohla
byť vyhodnotená ako platne uzavretá tak, ako bolo už vyššie uvedené. Keďže ide o formulárovú zmluvu
bez individuálneho dojednania a bez platnej dohody o zmluvnej pokute, ktorá by mala postihnúť iba
žalovaného ako spotrebiteľa, a nie žalobcu ako dodávateľa, nemôže byť ako taká vylúčená zo súdnej

ochrany. Odvolací súd
preto nepovažoval za relevantné odvolacie námietky žalobcu, že zmluvná pokuta je primeraná,
objektívne nespôsobilá poškodiť žalovaného ako spotrebiteľa.

29. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej
časti o zaplatenie zmluvnej pokuty správne vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku a správne v tejto

časti žalobu zamietol. Preto odvolací súd v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v
časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 184,- eur s príslušenstvom ako vecne správny v súlade s
ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a v odvolacom konaní úspešným

žalovaným (nakoľko žalobca zavinil svojím späťvzatím čiastočné zastavenie odvolacieho konania a vo
zvyšnej časti odvolania bol neúspešný), odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP s tým, že v zmysle citovaných ustanovení má úspešný
žalovaný nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady
trov odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie

samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

31. Intervenient popri žalovanom nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, aj keď hlavný
účastník (žalovaný), popri ktorom intervenient v konaní vystupoval, bol v odvolacom konaní úspešný s
tým, že tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, keď tento intervenient okrem

zahlásenia svojho vstupu do konania nevykonal žiadne iné úkony, k veci samotnej, ani k odvolaniu
nepodal žiadne vyjadrenie, a to aj napriek tomu, že bol na takéto vyjadrenia opakovane súdom prvej
inštancie vyzývaný, pričom naviac na neprijateľnosť zmluvných podmienok podľa § 53 Občianskeho
zákonníka, ktorou bolo tak, ako je uvedené vyššie, aj zmluvná podmienka obsahujúca dojednanie o
zmluvnej pokute, musí súd prihliadať ex offo (aj bez návrhu) a preto bola účasť tohto intervenienta v

tomto konaní zjavne neúčelná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho

sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).