Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. október 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 21C/209/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112237834
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Doricová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1112237834.16

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v spore žalobcu: J.. Š. V., N. XX.XX.XXXX, A. K. XX, XXX XX
C. v zastúpení BDM Legal s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava proti žalovanému v 1. rade
Hlavné mesto Slovenskej republiky, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, v 2. rade Mestská časť
Bratislava - Rača, Kubačova 21, 831 06 Bratislava o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 14.11.2012 domáhal určenia
vlastníctva k pozemkom registra „.E. v katastrálnom území Bratislava - T., parcelné číslo XXXX/X o
výmere XXX V. - zastavané plochy a nádvoria a parcelné číslo XXXX/XX o výmere XXX V. - záhrady

a to v podiele 1/1.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že bol vlastníkom dvoch uvedených pozemkov, o čom svedčí jeho zápis
v katastri nehnuteľnosti ako vlastníka v pozemkov v knižnej vložke. Vlastníctvo k pozemkom nadobudol
na základe dohody o zriadení práva osobného užívania stavebného pozemku zo dňa 14.12.1971, v
tom čase s manželkou. Rozhodnutím ONV Bratislava - Rača zo dňa 10.03.1972 bola žalobcovi a
jeho manželke povolená stavba rodinného domu na uvedenom pozemku. Manželstvo žalobcu bolo

rozvedené a rozsudkom zo dňa 04.04.1985 bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
tak, že výlučným užívateľom pozemku sa stal žalobca. Účinnosťou zákona č. 509/1991 Zb. od.
01.01.1992 sa právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa dovtedy platných právnych predpisov
zmenilo na vlastníctvo fyzickej osoby. Žalobca následne zistil, že ako aktuálny vlastník uvedených
pozemkov je v súčasnosti na liste vlastníctva uvedený žalovaný v 1 rade a to i napriek tomu, že
žalobca prevod na žalovaného v 1. rade nikdy nevykonal. Skutočnosť na základe, ktorej došlo k prevodu

vlastníckeho práva k pozemkom na žalovaného v 1. rade žalobcovi Správa katastra ani žalovaný v
1. rade ani na žiadosť žalobcu neoznámili. Žalobca sa stal vlastníkom predmetných pozemkov, svoje
vlastnícke právo k pozemkom nescudzil. Aktuálny zápis v katastri nehnuteľností mu však nesvedčí a z
toho dôvodu sa domáha o určenie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam.

2. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu ako nepodloženú a nedôvodnú zamietnuť.

3. Žalovaný v 2. rade žiadal žalobu zamietnuť

4. Po začatí pojednávania vo veci samej žalobca podaním doručeným súdu dňa 12.09.2016 vzal
žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že medzi stranami došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody, ktorej
predmetom je bezodplatný prevod sporných pozemkov na žalobcu.5. Žalovaný v 1. rade podaním doručeným súdu dňa 12.10.2016 oznámil, že nemá námietky proti
späťvzatiu žalobného návrhu v celom rozsahu žalobcom. Medzi stranami sporu bola uzatvorená Dohoda
o urovnaní sporných vlastníckych práv zo dňa 19.09.2016 týkajúca sa nehnuteľností zapísaných na liste

vlastníctva č. X, pozemkov registra „. K. parcela č. XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX
V. a parcela č. XXXX/XX-záhrady vo výmere XXX V., k. ú. Rača.
Žalovaný zároveň oznámil, že náhradu trov konania si neuplatňuje, nakoľko mu žiadne nevznikli.

6. Žalovaný v 2. rade podaním doručenom súdu dňa 12.10.2016 oznámil, že nemá námietky proti

späťvzatiu žalobného návrhu v celom rozsahu žalobcom a že náhradu trov konania si neuplatňuje,
nakoľko mu žiadne nevznikli.

7. Žalobca podaním doručenom súdu dňa 14.10.2016 oznámil, že si neuplatňuje náhradu trov konania
z dôvodu, že predmetom stranami uzatvorenej Dohody o urovnaní sporných vlastníckych práv bola i
dohoda o náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia.

8. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

Podľa § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

9. Súd s poukazom na § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku konanie zastavil keď žalobca vzal
žalobu späť v celom rozsahu po začatí pojednávania a žalovaný v 1. a 2. rade so späťvzatím žaloby

súhlasil.

10. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadne zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

11. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán nemá

na náhradu trov konania právo, nakoľko došlo k mimosúdnemu vysporiadaniu sporu a strany v rámci
späťvzatiažalobyavyjadrenéhosúhlasusospäťvzatímžalobyzhodneoznámili,ženáhradutrovkonania
si neuplatňujú. Žalobca oznámil, že vzhľadom na uzavretú dohodu o urovnaní náhradu trov konania
nežiada a žalovaný v 1. a 2. rade oznámil, že náhradu trov konania si neuplatňuje pretože im žiadne
nevznkli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§
363, § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.