Uznesenie – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 2T/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416010070
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1416010070.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Grendárovej a
prísediacich sudcov Marty Gulíškovej a Oľgy Navarčíkovej, v trestnej veci obvineného C.. F. F., na
neverejnom zasadnutí dňa 31.augusta 2016 v Bratislave

Dňa 2.marca 2016 bola na tunajší súd podaná podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej Tr.
por.) obžaloba prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava na obvineného IO.. F. F. pre skutok právne
kvalifikovaný ako zločin marenia spravodlivosti spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 344 ods. 1 písm. a/,

ods.2písm.b/Trestnéhozákona(ďalejTr.zák.)natomskutkovomzákladevobdobíod22.februára2011
do 23. marca 2011 po predchádzajúcej dohode s doposiaľ nezistenými osobami s úmyslom preniknúť do
orgánov spoločnosti AB Cosmetics s.r.o., so sídlom Šamorín, Senecká cesta č. 23 (v súčasnosti Trnava,
Tamaškovičovač.17),azmocniťsajejmajetkubezvedomiaspoločníkaakonateľauvedenejspoločnosti
Ľ.E. F., V. V., T. Č.. XXXXX, na presne nezistenom mieste vyhotovil zmluvu o prevode obchodného
podielu spoločnosti AB Cosmetics s.r.o. medzi Ľ. F. ako prevodcom a C.. F. F. ako nadobúdateľom zo

dňa 23. februára 2011, rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti AB Cosmetics s.r.o. Ľ. F. zo dňa
22. februára 2011 o odvolaní konateľa spoločnosti Ľ. F. a menovaní do funkcie konateľa C.. F. F. a
o schválení prevodu obchodného podielu, návrh na zápis zmeny zapísaných údajov o spoločnosti s
ručením obmedzeným do obchodného registra zo dňa 9. marca 2011 a úplné znenie zakladateľskej
listiny zo dňa 9. marca 2011, na ktorých sfalšoval podpis Ľ. F., a takto vyhotovené doklady použil na
vykonanie zmien v obchodnom registri tým spôsobom, že najprv dňa 9. marca 2011 na Miestnom úrade

Bratislava - Devín, Kremeľská č. 39, doposiaľ nezistená osoba vystupujúca ako Ľ.E. F. na zmluve o
prevode obchodného podielu a návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov do obchodného registra
dala overiť pravosť podpisu Ľ. F., O. X. H. Y. F. I. P. Ľ. F. ako prílohu predložila dňa 9. marca 2011 v
Trnave, na Hlavnej ulici č. 49, pracovníkovi podateľne obchodného registra Okresného súdu v Trnave
k návrhu na vykonanie zápisu zmien v obchodnom registri, na základe ktorých podkladov registrový
súd dňa 22. marca 2011 pod sp. zn. 45/Nre/55/2011 vykonal zápis navrhovaných zmien do obchodného

registra a tým potvrdil prevod obchodného podielu v spoločnosti AB Cosmetics s.r.o. vo výške 100 %
jej základného imania na F. F. a zároveň ho potvrdil ako konateľa tejto spoločnosti, pričom tak konal v
úmysle znemožniť poškodenému vykonávanie podnikateľskej činnosti a súčasne zmariť jeho základné
ústavné právo vlastniť majetok.

Z pripojeného odpisu registra trestov a následne z pripojených rozsudkov - Špecializovaného trestného
súdu Pezinok, sp.zn. 2 T/46/2013 a Špecializovaného trestného súdu Pezinok, sp.zn. 2 T/9/2016 mal
súd preukázané:
-dňa 3.decembra 2014 Špecializovaným trestným súdom Pezinok, pod sp.zn. PK-2T/46/2013, zo dňa
3.decembra 2014 bol obvinený uznaný vinným podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 Tr.zák. a

uloženýmuboltrestodňatiaslobodyvtrvanísedemrokovsozaradenímprevýkontrestuodňatiaslobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.zn. 2 To/6/2015, zo dňa 28.apríla 2015 bol
obvinený uznaný vinným podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 Tr.zák. a uložený mu bol trest odňatiaslobody v trvaní sedem rokov so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.decembra 2014.

-dňa 18.marca 2016 Špecializovaným trestným súdom Pezinok, pod č.k. PK-2T/9/2016-69 bol uznaný
vinným pre zločin porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa §
279 ods.1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Tr.zák. účinného do 31.08.2010 s poukazom na § 138 písm.
b/ Tr.zák. účinného do 31.08.2010 formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák.
Podľa § 44 Tr.zák. súd upustil od uloženia súhrnného trestu - pretože pokladal trest odňatia slobody

uložený mu skorším rozsudkom -Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sp.zn. PK-2T/46/2013, zo
dňa 03.12.2014 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 2 To/6/2015, zo
dňa 28.04.2015 na sedem rokov so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráže nia za dostatočný.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.marca 2016.

Z odpisu registra trestov neboli zistené ďalšie odsúdenia a taktiež ani z lustrácie v STA.

Ako súd vyššie konštatoval vo veci zo strany prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava, pod sp.zn.
1 Kv 66/15/1100, bola podľa § 234 ods. 1 Tr.por. podaná na obvineného obžaloba pre skutok právne
kvalifikovaný zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr.zák.

spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.

Základná výmera vyššie uvedeného trestného činu - zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1
písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr.zák. je tri roky až osem rokov.

Podľa § 241 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.") obžalobu podanú na súde pre prečin alebo
zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej
obsahu a obsahu spisu vykoná rozhodnutie uvedené v § 241 ods. 1 písm. a/ až l/ Tr. por.

Podľa § 244 ods. 1 písm. d/ Tr. por. pri predbežnom prejednaní obžaloby súd môže trestné stíhanie

zastaviť, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 2 alebo 3
Tr. por.

Podľa § 215 ods. 2 písm. a/ Tr. por. prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie,
ak je trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť, celkom bez významu popri treste, ktorý bol
obvinenému pre iný čin už právoplatne uložený.

V rámci predbežného prejednania obžaloby súd z obžaloby zistil, že obvinený je obžalovaný zo
spáchania zločinu marenia spravodlivosti spolupáchateľstvom podľa § 344 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 písm.
b/ Tr. zák. v spojení s § 20 Tr. zák., ktorý mal spáchať v období od 22. februára 2011 do 23. marca 2011.
Za uvedený zločin Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s trestnou sadzbou v rozmedzí od

troch do ôsmich rokov.

Z odpisu registra trestov obvineného súd zistil, že obvinený má v registri trestov dva záznamy:

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu sp. zn. PK-2T/46/2013 zo dňa

3. decembra 2014 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2To/6/2015 zo
dňa 28. apríla 2015 bol obvinený (ako jeden z dvoch obžalovaných) uznaným za vinného zo spáchania
zločinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ a ods. 3 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Tr.zák. a za to bol podľa § 333 ods. 3 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.zák. z dôvodov podľa
§ 36 písm. j/ Tr.zák. odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere sedem rokov a na výkon tohto trestu

odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obvinený spáchal vyššie uvedený trestný čin v presne nezistený deň, v období
od prvého polroka 2010 najneskôr do 04. augusta 2010.Za uvedený trestný čin stanovuje § 333 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v rozmedzí päť až dvanásť
rokov. Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností bola v súlade s § 38 ods. 3 Tr. zák. horná
hranica trestnej sadzby znížená o jednu tretinu na deväť rokov a osem mesiacov a teda trestná sadzba

sa pohybovala v rozmedzí piatich rokov až deviatich rokov a ôsmich mesiacov.

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu č. k. PK-2T/9/2016-69 zo dňa
18. marca 2016 bol obvinený (ako jeden z viacerých obžalovaných) uznaným
za vinného zo spáchania zločinu porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie

tovaru podľa § 279 ods. 1, ods. 2 písm. c/ a ods. 3
písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. augusta 2010 formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Tr. zák. účinného do 31. augusta 2010, pričom súd podľa § 44 Tr. zák. účinného do 31. augusta
2010 upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože pokladal trest odňatia slobody uložený obvinenému
skorším rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2To/6/2015, zo dňa 28. apríla 2015 za dostatočný.
Obvinený spáchal vyššie uvedený trestný čin v období rokov 2003 a 2004.

Za uvedený trestný čin stanovuje § 279 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v rozmedzí tri až osem rokov.

Súd v rámci predbežného prejednania obžaloby v prvom rade skúmal, či nie sú dané dôvody na
postúpenie veci príslušnému súdu, resp. postúpenie veci inému orgánu. Súd nezistil žiadne dôvody na
postúpenie veci.

Súd ďalej skúmal, či nie je daný niektorý z obligatórnych dôvodov
na zastavenie konania podľa § 215 ods. 1 Tr. por. a následne či nie je daný niektorý z fa-

kultatívnych dôvodov na zastavenie konania podľa § 215 ods. 2 a 3 Tr. por. (porovnaj R 6/1977).
Súd nezistil žiaden z obligatórnych dôvodov na zastavenie konania podľa § 215 ods. 1 Tr. por.
Súd však dospel k záveru, že je daný (fakultatívny) dôvod na zastavenie trestného stíhania obvineného
z dôvodu neúčelnosti trestného stíhania podľa § 215 ods. 2 písm. a/ Tr. por., keďže trest, ku ktorému
trestné stíhanie môže viesť, je celkom bez významu popri treste, ktorý bol obvinenému pre iný čin

už právoplatne uložený, a síce trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov právoplatne uložený
obvinenému rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2To/6/2015 zo dňa 28. apríla
2015.
Uvedený trest obvinený v súčasnosti vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad
Váhom, pričom predpokladaný dátum skončenia trestu je dňa 21. apríla 2020.

V žalovanej trestnej veci by do úvahy prichádzalo uloženie súhrnného trestu v zmysle § 42 ods. 1 Tr.
zák., keďže súd by obvineného odsudzoval za trestný čin (zločin marenia spravodlivosti), ktorý obvinený
mal spáchať skôr (v období
od 22. februára 2011 do 23. marca 2011), ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok

za iný jeho trestný čin (rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. PK-2T/46/2013 zo dňa 03.
decembra 2014 za zločin podplácania
a rozsudok Špecializovaného trestného súdu č. k. PK-2T/9/2016-69 zo dňa 18. marca 2016 za zločin
porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru).

Keďže v žalovanej trestnej veci prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu, pričom skorší trest (za
zločin podplácania) bol uložený senátom, o obžalobe konal a vo veci rozhodol senát (§ 237 ods. 3 písm.
c) Tr. por.), ktorý zároveň vo veci vykonal predbežné prejednanie obžaloby v zmysle § 243 a nasl. Tr. por.

K zastaveniu trestného stíhania podľa § 215 ods. 2 písm. a/ Tr. por. nie je potrebné, aby vina páchateľa

bola zistená. Musia však byť zistené také skutočnosti, ktoré umožňujú posúdiť, aký trest, ku ktorému by
trestné stíhanie mohlo viesť, by bol obvinenému uložený (porovnaj R 34/1981).

Ako bolo uvedené už vyššie, súd by v prípade preukázania viny obvineného ukladal súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu. Súhrnný trest nastupuje namiesto úhrnného trestu, ktorý by bol

inak páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcich trestných činoch rozhodovalo v spoločnom
konaní. Súd by teda v žalovanej trestnej veci ukladal súhrnný trest za tri úmyselné trestné činy, z ktorých
sú všetky zločinmi, spáchanými viacerými skutkami, preto by zvyšoval hornú hranicu trestnej sadzby
odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestaného o jednu tretinu. Najprísnejšie trestaným zuvedených trestných činov je zločin podplácania podľa § 333 ods. 3 Tr. zák. s trestnou sadzbou odňatia
slobody v rozmedzí päť až dvanásť rokov.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery by však súd v súlade s § 38 ods. 2
Tr. por. prihliadal na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd by
obvinenému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. j/ Tr. zák. spočívajúcu v tom, že obvinený pred spáchaním trestného činu viedol riadny život.
Túto poľahčujúcu okolnosť priznal obvinenému Špecializovaný trestný súd vo

svojom rozsudku sp. zn. PK-2T/46/2013 zo dňa 03. decembra 2014, ako aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2To/6/2015
zo dňa 28. apríla 2015, preto bol by súd povinný na ňu prihliadať aj v tejto trestnej veci (keďže súhrnný
trest sa ukladá podľa zásad na uloženie úhrnného trestu, teda ako keby súd obvineného odsudzoval

za všetky tri spáchané trestné činy po prvýkrát). Súd zároveň vo vzťahu k obvinenému nezistil žiadnu
priťažujúcu okolnosť.
Na okolnosť, že obvinený mal spáchať trestný čin preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho
základných práv a slobôd (§ 37 písm. c/ Tr.zák.) nie je podľa § 38 ods. 1 Tr.zák. možné prihliadať, pretože
táto okolnosť zároveň odôvodňuje použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu marenia

spravodlivostipodľa§344ods.2písm.b/Tr.zák.rovnakoniejemožnéprihliadaťnapriťažujúcuokolnosť
spočívajúcu v tom, že obvinený spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr.zák.), pretože táto okolnosť
zároveň podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr.zák. (stanovisko Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp.zn. Tpj/104/2009, zo dňa 14.júna 2010).

S poukazom na vyššie uvedené do úvahy prichádzajúcu trestnú sadzbu, ako aj na čas uplynulý od
žalovanej trestnej činnosti (viac ako päť rokov), je vysoko pravdepodobné, že aj pri eventuálnom uznaní
viny obvineného v zmysle obžaloby by došlo k upusteniu od uloženia súhrnného trestu v zmysle § 44
Tr. zák., pretože trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov uložený skorším rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 To/6/2015, zo dňa 28. apríla 2015 možno podľa názoru súdu

považovať za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu (prevýchovu) obvineného.

Zásadným hľadisko pre zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. je úvaha, či
hoci aj neprávoplatným rozhodnutím uložený alebo očakávaný test za iný skutok právne posúdený ako
trestný čin, bude dostatočný na splnenie účelu trestu podľa kritérií uvedených v Trestnom zákone. Pri

rozhodovaní je súd povinný vychádzať nielen z porovnania trestných sadzieb za jednotlivé trestné činy,
ale aj z porovnania trestov, ktoré by boli podľa zásad uvedených Trestnom zákone za jednotlivé trestné
činy uložení. Až po vyriešení tejto predbežnej otázky môže súd urobiť záver, či trest, ku ktorému môže
stíhanie viesť, je celkom bez významu popri treste, ktorý obvineného za iný trestný čin podľa očakávania
postihne (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.11.1998).

V zmysle konštantnej judikatúry pri skúmaní dôvodov na zastavenie konania podľa § 215 ods. 2 písm.
a/ Tr. por. musí súd prihliadať nielen na druh a výšku trestu, ktorý bol obvinenému pre iný trestný čin už
uložený, s ohľadom na trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť, ale súčasne musí zhodnotiť tiež
všetky okolnosti oboch (resp. viacerých) trestných činov, ich stupňa spoločenskej závažnosti, a to vždy z

hľadiska účelu trestu; predovšetkým je potrebné uvážiť, či trest už skôr uložený dostatočne zabezpečuje
výchovu obvineného k tomu, aby viedol riadny život (R 23/1966, R 36/1970-I a B 4/1988-40-I).
Zastaveniu trestného stíhania podľa § 215 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. nebráni skutočnosť, že trestný čin,
ktorý je uvedený v obžalobe, je k inému trestnému činu v pomere podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. Takýto
postup je však na mieste len vtedy, ak po zhodnotení rozhodujúcich okolností by po prejednaní veci na

hlavnom pojednávaní prichádzalo do úvahy upustenie od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zák.,
prípadne vtedy, keby súhrnný trest, ktorý by sa mal uložiť, bol len o málo prísnejší než trest uložený
predchádzajúcim rozsudkom ( R 48/1978 a R III/1964).

Na zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods. 2 písm. a/ Tr.por. nie je potrebné, aby bola zistená
vina páchateľa. Musia byť však zistené, také skutočnosti, ktoré umožňujú posúdiť, aký trest, ku ktorému
by trestné stíhanie mohlo viesť, by bol obvinenému uložený(R 34/1981).

Súddôslednezvážilvšetkyokolnosti(vrátanečasuspáchaniažalovanéhoskutku-februáražmarecroku

2011), prihliadol na druh a výmeru trestu uloženého vyššie uvedeným skorším rozsudkom (trest odňatia
slobody vo výmere sedem rokov, pričom predpokladaný dátum skončenia trestu je dňa 21. apríl 2020),
porovnal trestné sadzby za jednotlivé trestné činy, ako aj tresty, ktoré by mohli byť za jednotlivé trestné
činy uložené, resp. aký trest by mohol byť uložený pre prípad ukladania súhrnného trestu, pričom dané
okolnosti vo svojom súhrne jednoznačne odôvodňujú rozhodnutie súdu o zastavení trestného stíhania

pre neúčelnosť (v súlade so zásadou hospodárnosti konania) v zmysle zákonných ustanovení § 244
ods. 1 písm. d/ v spojení s § 215 ods. 2 písm. a/ Tr. por.

Takéto rozhodnutie má oporu aj v príslušnej judikatúre, na ktorú súd vyššie poukázal.
Rozhodnutie o zastavení trestného stíhania (s ohľadom na výmeru už právoplatne uloženého trestu
odňatia slobody) nie je v rozpore s potrebou a požiadavkou zabezpečenie generálne a individuálnej

prevencie.
Už uložený trest zabezpečuje ochranu spoločnosti pred obvineným tým, že mu zabraňuje v páchaní
ďalšej trestnej činnosti, odradzuje ho od páchania trestnej činnosti v budúcnosti a zároveň mu vytvára
vhodné podmienky počas výkonu trestu na jeho prevýchovu; tento trest súčasne dostatočne vyjadruje
morálne odsúdenie obvineného spoločnosťou.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že trest, ku ktorému by trestné stíhanie obvineného
mohloviesť,jecelkombezvýznamupopritreste,ktorýbolobvinenémupreinýčinužprávoplatneuložený
(rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2To/6/2015 zo dňa 28. apríla 2015), a preto
trestné stíhanie obvineného v súlade s ustanovením § 215 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zastavil.

r o z h o d o l :

Podľa § 244 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku z dôvodov uvedených v
§ 215 ods. 2 písm. a/ Trestného poriadku

trestné stíhanie proti obvinenému C.. F. F. R. G. U. R. O. D. X. C., O.. XX.XX.XXXX X. M., E. I., Z.

V. V., P. Č.. XXX/X, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci

pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin marenia spravodlivosti podľa § 344
ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa §
20 Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že

v období od 22. februára 2011 do 23. marca 2011 po predchádzajúcej dohode s doposiaľ nezistenými
osobami s úmyslom preniknúť do orgánov spoločnosti AB Cosmetics s.r.o., so sídlom Šamorín, Senecká
cestač.23(vsúčasnostiTrnava,Tamaškovičovač.17),azmocniťsajejmajetkubezvedomiaspoločníka
a konateľa uvedenej spoločnosti Ľ. F., V. V., T. Č.. XXXXX, na presne nezistenom mieste vyhotovil

zmluvu o prevode obchodného podielu spoločnosti AB Cosmetics s.r.o. medzi Ľ. F. R. P. R. C.. F. F. ako
nadobúdateľom zo dňa 23. februára 2011, rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti AB Cosmetics
s.r.o. Ľ. F. zo dňa 22. februára 2011 o odvolaní konateľa spoločnosti Ľubomíra F. a menovaní do
funkcie konateľa C.. F. F. a o schválení prevodu obchodného podielu, návrh na zápis zmeny zapísaných
údajov o spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra zo dňa 9. marca 2011 a úplné

znenie zakladateľskej listiny zo dňa 9. marca 2011, na ktorých sfalšoval P. Ľ. F., a takto vyhotovené
doklady použil na vykonanie zmien v obchodnom registri tým spôsobom, že najprv dňa 9. marca 2011
na Miestnom úrade Bratislava - Devín, Kremeľská č. 39, doposiaľ nezistená osoba vystupujúca ako Ľ. F.
na zmluve o prevode obchodného podielu a návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov do obchodného
registra dala overiť pravosť podpisu Ľ. F., následne vyššie uvedené dokumenty s falošným podpisom Ľ.

F. ako prílohu predložila dňa 9. marca 2011 v Trnave, na Hlavnej ulici č. 49, pracovníkovi
podateľne obchodného registra
Okresného súdu v Trnave k návrhu na vykonanie zápisu zmien v obchodnom registri, na základe ktorých
podkladov registrový súd dňa 22. marca 2011 pod sp. zn. 45/Nre/55/2011vykonal zápis navrhovaných zmien do obchodného registra a tým potvrdil prevod obchodného podielu
v spoločnosti AB Cosmetics s.r.o. vo výške 100 % jej základného imania

na F. F. a zároveň ho potvrdil ako konateľa tejto spoločnosti, pričom tak konal v úmysle znemožniť
poškodenému vykonávanie podnikateľskej činnosti a súčasne zmariť jeho základné ústavné právo
vlastniť majetok

z a s t a v u j e

pretože trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť, je celkom bez významu popri treste, ktorý bol
obvinenému pre iný čin už právoplatne uložený.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať sťažnosť do troch dní odo
dňa doručenia na Krajský súd Bratislava prostredníctvom tunajšieho

súdu zo strany obvineného a prokurátora.