Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. november 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/341/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312205595
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5312205595.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

BeniačovejačlenovsenátuMgr.MárieKašíkovejaMgr.FrantiškaDulačku,vprávnejvecinavrhovateľky:
N. C., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX, právne zastúpená spoločnosťou JUDr. Stopka JUDr.
Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o. so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, IČO : 36 866 849, proti
odporcom: 1/ M. Z., bytom J. C. XXXX/X, Y., právne zastúpená Mgr. Ladislavom Švaňom, advokátom
so sídlom Z. U. XX, J., 2/ Q. W., bytom J. A. XXXX, Y.-M., Česká republika, 3/ L. W., MÚ Z. C., 4/ M. M.,
bytom P. XXXX, 5/ Q. W., bytom P. XXXX, 6/ JUDr. M. W., bytom I. XXX/X, Y., 7/ Q. W., bytom I. XXX/X,
Y., 8/ Ing. Z. W., bytom I. XXX/X, Y., 9/ B. J., bytom P. XXXX, právne zastúpená spoločnosťou. STEHURA

& partners, s.r.o., Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47246863, o určenie, že vec patrí do dedičstva, na
odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 3C/79/2012-759 zo dňa 23.
marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobný návrh, ktorým sa navrhovateľka voči odporcom
domáhala určenia, že spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, a to pozemkoch nachádzajúcich sa
v k.ú. P., označených v petite žalobného návrhu patria do dedičstva po poručiteľke, neb. M. W., rod.
O., zomr. XX.XX.XXXX, a to konkrétne podiely, kde zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti

svedčí odporkyni v rade 9/.
Keďže určovacím výrokom súdu sa má dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným
v katastri nehnuteľnosti, okresný súd konštatoval, že je daný naliehavý právny záujem na požadovanom
určení podľa § 80 písm. c/ O.s.p. . Navrhovateľka odvodzovala svoju vecnú legitimáciu ako aj vecnú
legitimáciu odporcov v rade 1/ až 8/ zo skutočnosti, že všetci patria do okruhu dedičov po neb. M. W.,
rod. O., zomr. XX.XX.XXXX, čo podložila rodostromom a dedičskými rozhodnutiami. V tejto súvislosti
okresný súd poukázal na ustálenú súdnu prax vyplývajúcu aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR,

podľa ktorej aktívne legitimovaný v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva môže byť len ten,
kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho nástupcom, dedičia majú postavenie tzv. nerozlučných
spoločníkov (§91 ods. 2 O.s.p.). Konštatoval, že v súdenej veci navrhovateľka riadne nepreukázala svoje
tvrdenia o okruhu dedičov po neb. M. W., rod. O., zomr. XX.XX.XXXX, z hľadiska jeho úplnosti. Súdu
nebolo predložené dedičské rozhodnutie po tejto poručiteľke a ani na návrh samotnej navrhovateľky
sa tento dôkaz nepodarilo súdu zabezpečiť. Navrhovateľka tak neuniesla v otázke vecnej legitimácie
dôkazné bremeno. Existujú dôvodné pochybnosti o okruhu dedičov, keď samotná navrhovateľka vo

svojej výpovedi uviedla, že poručiteľka M. W., rod. O., zomr. XX.XX.XXXX, mala jedného syna, ktorý sa
dožil dospelosti, na základe čoho okresný súd dospel k záveru, že nie je vylúčená existencia ďalších
potomkov, ktorí v prípade svojej smrti mohli zanechať dedičov. Ďalej vychádzal z toho, že navrhovateľka
v konaní tvrdila, že jej právna predchodkyňa je zapísaná ako spoluvlastníčka v petite označenýchnehnuteľností, v pozemnoknižnej vložke č. 582 pre k.ú. P. pod B 2 a vo vložke č. 1537 v k.ú. P. tak
isto pod B 2 a teda zápis vlastníckeho práva odporkyne v rade 9/ na základe osvedčenia vyhlásenia o
vydržanívlastníckehoprávajeneoprávnený.VkatastrálnomúzemíP.vroku1902dochádzalokprepisov

pozemkov z pôvodných PK vložiek do nových PK vložiek, okresný súd preto považoval za nutné ustáliť ,
z akých pôvodných vložiek boli tieto pozemky prepisované do nových vložiek č. 582 a č. 1537 v k.ú. P..
Týmto spôsobom chcel aj zistiť totožnosť M. O., uvedenej pod B2 v nových PK vložkách, t.j. či ide o
právnu predchodkyňu navrhovateľky. Zistil, že v PK vložkách č. 582 a 1537 pre k.ú. P. je označená M.
O. bez akýchkoľvek bližších označení, s prihliadnutím k príbuzenských vzťahom, či už k rodičom, resp.

k manželovi. Pod B1 je uvedená Q. W., rod. O.. Zistil, že v príbuzenskom vzťahu k Q. W. boli dve M.
O., a to jej sestra M. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, vydatá za manžela B. C., rod. C., a jej
neter M. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, vydatá za B. W. s tým, že otec tejto M. O. B. O. bol
bratom Q. O., pričom táto M. O. je právnou predchodkyňou navrhovateľky.
V otázke vlastníctva k predmetným pozemkom vzhľadom k týmto skutočnostiam videl okresný súd
pochybnosti, ktoré sa snažil odstrániť nariadením znaleckého dokazovania za účelom zistenia, z akých

pôvodných PK vložiek boli prepísané pozemky do nových PK vložiek č. 582 a 1537. Znalec konštatoval,
že v drvivej väčšine pozemkov došlo k prepisu do novej vložky č.582 z pôvodnej PK vložky č. 408,
ktorú predložila súdu odporkyňa v rade 9/. Vlastníctvo v nej bolo vyznačené pod B1 a B2 na Z. O. a
jeho manželku Q. O., rod. E.. Tieto osoby sú rodičmi M. O., vydatej za B. C. a Q. O. vydatej za B. W..
Ďalej z tejto vložky zistil, že na základe zmluvy zo dňa 15.05.1862 na 1/16 urbárskej nehnuteľnosti pod

č. AI/1-22, vlastnícke právo predáva Q. O., rod. E., kupujúcim B. C. C. a manželke, rodenej M. O.. Z
uvedeného okresný súd dospel k jednoznačnému záveru, že sa nejedná o M. O., právnu predchodkyňu
navrhovateľky. Vo vložke č. 517, č. 522 a č. 523 súd nezistil zápis M. O., vydatej za B. W., resp. dcéry
B. O. a Q. W.. Pokiaľ je uvedené jej meno a nie je uvedený odkaz na manžela, resp. rodičov, nebolo
možné jednoznačne M. O. tam zapísanú stotožniť. Zo znaleckého dokazovania v odbore genealógia

bolo konštatované, že v rozhodnom období v obci Raková existovali ďalšie tri M. O.. Okresný súd preto
dospel k záveru, že v otázke vlastníctva predmetných parciel aj po vykonanom rozsiahlom dokazovaní
pretrvávajúpochybnosti.VzhľadomnaexistenciuviacerýchM.O.vobciP.vdanomčase,keďodporkyňa
v rade 9/ namietala tvrdenie navrhovateľky, že práve jej právna predchodkyňa je zapísaná ako vlastníčka
vo vložkách č. 582 a 1537 pod B2, ako aj s prihliadnutím na vlastníkov uvedených vo vložke č. 408,

okresný súd konštatoval, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.
Bez právneho významu považoval tvrdenia navrhovateľky, ktorými spochybňovala titul nadobudnutia
vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam odporkyňou v rade 9/.
Rozhodnutie o trovách konania ponechal okresný súd na čas po právoplatnom skončení veci v zmysle
§ 151 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorým sa
domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny
tak, že žalobnému návrhu bude v celom rozsahu vyhovené. Nesúhlasila so závermi okresného súdu
o tom, že neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Namietala, že tieto závery

okresného súdu sú v priamom rozpore s ustálenou praxou Najvyššieho súdu SR a tzv. negatívnou
teóriou dôkazu. Nie je možné dokazovať, že vlastnícke právo odporkyne v rade 9/ neexistuje. Táto
sa počas celého konania nevedela riadne vyjadriť, na základe čoho si osvedčila predmetnú parcelu.
Bolo teda na odporkyni v rade 9/, aby svoje tvrdenia o existencii svojho vlastníckeho práva preukázala.
Ďalej uviedla, že znalec Ing. Krišpinský svoj znalecký záver nespochybnil, tak ako to uvádzal okresný

súd v napadnutom rozsudku. Ten sa jednoznačne vyjadril, že M. O., narodená v roku 1863 je právnou
predchodkyňou navrhovateľky. Okresný súd sa k týmto záverom vyjadril len jednou vetou a tvrdil, že
samotný znalec svoje závery spochybnil. Súd sa s týmto znaleckým posudkom absolútne nedostatočne
vysporiadal a odbil ho iba jednou vetou. Za absurdné a pochybné označila tvrdenie okresného súdu, že
nepreukázala okruh dedičov po poručiteľke M. O., zomr. XX.XX.XXXX. Uviedla, že s dedičským konaním

po tejto osobe nemala dôvod disponovať, keďže nebola priamo dedičkou a účastníčkou dedičského
konania. Uviedla, že nemá dôvod suplovať úlohu súdu a štátneho archívu, keďže je nesporné, že
takéto rozhodnutie malo byť archivované. Skutočnosť, že ani súdu sa nepodarilo zabezpečiť tieto listiny,
nemôže ísť na jej vrub. Súd mal vykonať ďalšie dokazovanie, nielen sa odvolať na skutočnosť, že
neuniesla dôkazné bremeno. Ak okresný súd videl pochybnosť, či neexistovali aj ďalší dedičia, znalec

potvrdil, že po nebohej M. W., rod. O. , zomr. XX.XX.XXXX bol len jeden oprávnený dedič, a to Z. W..
Okresný súd sa ďalej opomenul zaoberať vložkou č. 7160, ktorú tak isto súdu predkladala.K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadrila odporkyňa v rade 9/ a žiadala napadnutý rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na závery znaleckého posudku znalcom z
odborugenealógie,kdesakonštatovalo,žepozemkováknihajeveľmineistýzdroj.Q.W.,rod.O.aM.W.,

rod. O. mohli byť písané ako netere s tetou, avšak to je jeho mienka, na čo nemá dôkaz. Tento znalecký
posudok nevyriešil otázku, ktorá M. O. bola zapísaná v PK vložkách 582 a 1537. Keďže navrhovateľka
podala pozitívnu určovaciu žalobu bolo na nej, aby preukázala, že jej právna predchodkyňa bola v týchto
pozemno-knižných vložkách ako vlastníčka zapísaná.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.
napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p.
potvrdil.

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku
okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné
skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadal na konkrétne námietky odvolateľa.

Účastníci majú v konaní povinnosti tvrdenia a dôkaznú povinnosť, teda povinnosť označiť dôkazy na

preukázanie svojich vlastných tvrdení. Účastník, ktorý neunesie bremeno tvrdenia a označenia dôkazov,
nemôže uniesť ani dôkazné bremeno. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že práve z tohto dôvodu muselo
byť rozhodnuté v jeho neprospech. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného
práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je preukázanie určitej skutočnosti. Neúspech v spore je

nepriaznivým procesným dôsledkom, ktorý stíha toho, kto neuniesol dôkazné bremeno. Navrhovateľ v
sporovomkonanínesiedôkaznébremenovsúvislostistýmitvrdeniami,ktoréumožňujúnávrhuvyhovieť,
ak budú tieto tvrdenia preukázané. Na druhej strane však odporca nesie dôkazné bremeno tých tvrdení,
ktorými odôvodňuje svoju obranu proti žalobe, a to predovšetkým hmotno-právne námietky.
Ak nie je možné zistiť určitú skutkovú okolnosť, ktorá je medzi účastníkmi sporná a pre rozhodnutie

dôležitá, postihne nepriaznivý dôsledok toho účastníka, ktorý mal v súvislosti s ňou dôkaznú povinnosť.
Ak po vykonanom dokazovaní nie je možné urobiť záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníka o určitej
skutkovej okolnosti, ale ani záver o nepravdivosti tohto tvrdenia znamená to, že tvrdená skutočnosť
nebola preukázaná.

V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáhala určenia, že ňou označené nehnuteľnosti patria
do dedičstva po poručiteľke M. W., rod. O., zomr. XX.XX.XXXX. Predmetom konania bolo fakticky
určenie, že navrhovateľkou označená poručiteľka bola vlastníčkou sporných nehnuteľností. Bolo
povinnosťou navrhovateľky tvrdiť skutočnosti o existencii vlastníckeho práva ňou označenej právnej
predchodkyne a predložiť dôkazy na preukázanie týchto skutočností. Okresný súd správne postupoval,

keď sa zaoberal posúdením, či dôkazy označené a predložené navrhovateľkou v dostatočnom rozsahu
odôvodňujú oprávnenosť ňou uplatneného nároku. Navrhovateľka mala povinnosť preukázať, že jej
právna predchodkyňa nadobudla sporné nehnuteľnosti a ako vlastníčka týchto nehnuteľností bola
aj v príslušnej evidencii nehnuteľnosti vedená. Nebolo nutné, aby navrhovateľka preukazovala, že
odporkyňa v rade 9/ nemôže byť vedená ako spoluvlastníčka sporných nehnuteľností. Ak by aj z

vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa v rade 9/ nepreukázala existenciu skutočností, na
základe ktorých jej bolo vydané osvedčenie o vlastníckom práve, nie je to dôvodom pre vyhovenie
žalobnému návrhu, pokiaľ z vykonaného dokazovania nie je jednoznačne preukázané, že vlastníčkou
sporných nehnuteľností je právna predchodkyňa navrhovateľky M. W., rod. O., zomr. XX.XX.XXXX.
Okresnýsúdtakdôslednevychádzalzvyššieuvedenýchprávnychzáverov,keďustálil,ženavrhovateľka

má dôkazné bremeno preukázať existenciu skutočností, na základe ktorých by bolo možné ustáliť, že
ňou označená právna predchodkyňa bola vlastníčkou sporných nehnuteľností.

Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj ďalšiu námietku navrhovateľky, a to, že sa okresný súd
nedostatočne vysporiadal so závermi vykonaného znaleckého dokazovania o identifikácii osôb a určenia

príbuzenských vzťahov, vykonaných spoločnosťou KONEKTA, s.r.o., Nové Mesto nad Váhom, znalecký
posudok 1/2015. Tento znalecký posudok v časti „Výsledok“ v bode 1 konštatoval, že M. O. zapísaná
v PK vložke 582 pod B2 nie je právnou predchodkyňou ani navrhovateľky ani odporkyne v rade 9/. Vo
výpovedi na pojednávaní konateľ tejto spoločnosti uviedol, že majetkové vzťahy nie sú ich špecialita apozemkové knihy vôbec, tieto vo výskume nepoužívajú. Pozemková kniha, čo sa týka genealogického
výskumujeveľmineistýzdroj,nakoľkojetamuvedenélenmenoosoby.Jedinevtedy,keďsútamuvedení
manželia, dá sa identifikovať, kto to je.

Pri hodnotení dôkazov je súd povinný vychádzať z ustanovenia § 132 O.s.p. a tieto hodnotiť podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Z ustanovení
upravujúcich znalecký dôkaz i dokazovanie ako celok vyplýva, že súd nemôže nahrádzať znalca a

hodnotiť odbornú správnosť znaleckého posudku. Prislúcha mu však hodnotiť osobu znalca, skutočnosť,
či posudok vychádza zo správneho skutkového stavu veci, či zodpovedá skutočnostiam, ktoré mu súd
na posúdenie určil, ako aj logiku posudku, teda či má znalcov záver oporu v stanovených predpokladoch
a analyzovaných skutočnostiach. Prípadné pochybnosti, týkajúce sa obsahu znaleckého posudku je
možné odstrániť priamo výsluchom znalca a kladením doplňujúcich otázok.

Okresný súd postupoval pri hodnotení uvedeného znaleckého posudku dôsledne v zmysle vyššie
uvedených zásad. Okresný súd uložil znalcovi bezpečne stanoviť, či M. O., zapísaná v P KN vložke 582
pod B2 resp. 1537 pod B2 pre k.ú. P. je právnou predchodkyňou navrhovateľky alebo odporkyne 9/.

K tejto otázke sa v rámci svojho výsluchu vyjadril znalec tak ako to bolo konštatované vyššie.

Okresný súd na základe ostatných vykonaných dôkazov vyhodnotil tieto závery znaleckého posudku ,
nepovažoval nimi za preukázanú skutočnosť, že M. W., rod. O., ktorá je zapísaná v predmetných
pozemno-knižnýchvložkáchbymalabyťprávnoupredchodkyňounavrhovateľky.Znalecjednoznačnevo
svojom vyjadrení uviedol, že z pozemno-knižných údajov nemožno dostatočne presne určiť príbuzenské
vzťahy a väzby.

Okresný súd dostatočným spôsobom vyhodnotil závery tohto znaleckého dokazovania, ktoré boli právne
významné pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku. Ani samotná odvolateľka v podanom odvolaní
nepoukazuje na ďalšie konkrétne skutočnosti, ktoré podľa jej názoru by mali byť pre danú vec významné,
než z ktorých vychádzal okresný súd. Pre vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia je dôležitý najmä
obsah a nie rozsah. Okresný súd síce stručne, ale výstižne a dostatočne sa s týmito závermi vyporiadal.

Nie je na mieste ani námietka navrhovateľky o tom, že súd mal vykonať ďalšie dokazovanie, týkajúce sa
okruhu účastníkov a zabezpečiť dedičské rozhodnutie po poručiteľke M. W., rod. O., zomr. XX.XX.XXXX.
Okresný súd urobil v súvislosti so zistením jej právnych nástupcov rozsiahle dokazovanie. Ak sa
navrhovateľka domáhala určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po tejto poručiteľke, bola

povinná označiť ako účastníkov konania všetkých dedičov tejto poručiteľky. Za tým účelom jej vznikla
povinnosť tvrdiť a preukázať okruh týchto osôb. Navrhovateľka však tieto skutočnosti nepreukázala.
Nebolo nutné, aby ich preukazovala iba dedičským rozhodnutím, ak by bola spôsobilosť vyvodiť záver
o týchto okolnostiach ziných vykonaných alebo navrhnutých dôkazov. Samotná navrhovateľka však
žiadne takéto tvrdenia ani dôkazy nepredložila. Okresný súd teda nemal dôvod, sám z vlastnej iniciatívy

na preukázanie tvrdení navrhovateľky vykonávať dokazovanie.

Vychádzajúc z týchto skutočností krajský súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nebolo
dôvodné a žalobu v celom rozsahu ako vecne správnu potvrdil.

Keďže okresný súd si ponechal rozhodnutie o trovách konania na čas po právoplatnom skončení veci v
zmysle § 151 ods. 3 O.s.p., krajský súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, o týchto v zmysle
§ 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne prvostupňový súd.

Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustné odvolanie.