Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. apríl 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13C/124/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813212093
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8813212093.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, p r o t i žalovaným: 1. Z.
Y., P.. W., G.. XX.XX.XXXX, K. V. XXXX/XX, Z. G. E., E..Č.. K. L. XXXX, Z. G. E.U., 2. M.P. R., G..
XX.XX.XXXX, K. A. X.M. XX/X, Z. G. E., 3. B. W., O. W., G.. XX.XX.XXXX, K. A. X.M. XX/XX, Z. G. E.,
E..Č.. L. XXX o zaplatenie 14.372,04 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaná 1., 2. a 3. s ú p o v i n n é zaplatiť žalobcovi sumu 4.703,84 eur a úrok z omeškania vo
výške 5% p.a. zo sumy 4.703,84 eur od 1.11.2013 do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach po
100 eur, ktoré splátky sú splatné vždy do 30- dňa v mesiaci na adrese žalobcu pod následkami straty

výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

Žalovaným v 1., v 2. a v 3. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť sumu 14372,04 eur s 7,79
%ročnýmúrokomzosumy13317,40eurod01.11.2013dozaplateniaa5%ročnýmúrokomzomeškania
zo sumy 13317,40 eur od 01.11.2013 ako aj náhradu trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 1014888 7 03 bola so
žalovanými uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere č. 101488 4 04 a stavebnom úvere č.
1014888 7 03 zo dňa 05.11.2004, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným 1. a 2. mimoriadny
medziúver vo výške 13.277,56 eur. Žalovaní 1. a 2. sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať
úroky mimoriadneho medziúveru 7,79 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 86,20 eur a
do nasporenia 35% cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo

výške 53,11 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní 1. a 2. zaviazali
splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške
132,78 eur. Žalovaná 3. prevzala ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja
žalovaní 1. a 2. Žalovaní 1. a 2. porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a
včas splácať. Listom zo dňa 21.02.2013 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovaných 1. a
2., aby v 7 dňovej lehote vrátili zostatok úveru, no títo peňažné prostriedky nevrátili. Podľa čl. VII bod 5
úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka a ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa

vrátane príslušenstva. Podľa čl. VII bod 8 má žalobca právo účtovať si pri medziúvere 5,00% p.a. úrok z
omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu. Na základe uvedeného žalobca úročí
zostatok dlhu dohodnutým úrokom za úver vo výške 7,79% p.a a zároveň odo dňa nasledujúceho po
účinnosti odstúpenia od zmluvy úrokom z omeškania vo výške 5,00% p.a. Žalovaná suma 14.372,04 eurpozostáva z istiny 13.317,40 eur, z nezaplatených 7,79% p.a. úrokov a z 5,00% p.a. úrokov z omeškania
od 20.03.2013 do 31.10.2013 vo výške 1054,64 eur. Príslušenstvo žalovanej sumy predstavuje 7,79%
p.a. úrok z istiny od 01.11.2013 do zaplatenia a 5,00% p.a. úrok z omeškania z istiny od 01.11.2013

do zaplatenia.

Žalovaná v 3. rade uviedla, že oznámenie odstúpení od zmluvy zo dňa 21.2.2013 jej nebolo doručené,
nevie presne uviesť z akého dôvodu zásielku neprevzala, mala vážne zdravotné problémy, preto
považuje konanie žalobcu za unáhlené, mohol ju kontaktovať aj iným spôsobom, ale on pristúpil k

závažnému postupu, ktorý je pre všetkých žalovaných likvidačný. Uviedla tiež, že žalovaná v 1. rade sa
zamestnalaapretonavrhuje,abysadohodlasožalobcomnasplácaníapoukázalanajednorazovývklad
100.000,-Sk ako aj na žiadosť žalovanej v 1. rade o zmenu výšky splátok, čím táto preukazovala vôľu
splácať dlh. K svojim pomerom uviedla, že nie je schopná dlh splatiť, nakoľko jej príjem predstavuje cca
620 eur mzda a 248 eur invalidný dôchodok, z čoho uhrádza hypotekárny úver mesačne 970 eur, ďalší
úver v mesačnej splátke 132 eur a 192 eur a záväzky z kreditnej karty mesačne 40, 70 a 65 eur, rodinný

dom, ktorý stavia je v zábezpeke Slovenskej sporiteľne, a.s., pričom predložila súdu preukazujúce jej
príjmy a uvádzané výdavky.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvou o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre

fyzické osoby, odstúpením od zmluvy, písomným vyjadrením žalobcu písomnými vyjadreniami žalovanej
1. a 3. a ich prílohami, výpisom z účtu spoločnosti Y. Q., dokladmi o vklade, vyrozumením žalobcu a
výpoveďami žalovaných a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalovaná v 1. rade uviedla, že uzatvorila so žalobcom zmluvu tak ako je to uvedené v zmluve, kde

vystupovala ako dlžník spolu so žalovanou v 2. rade a žalovaná v 3. rade ako ručiteľ. Spočiatku si svoje
záväzky voči žalobcovi riadne plnila ako to vyplýva aj z predloženého výpisu, ktorý jej bol doručený,
mala záujem úver riadne splatiť. Potom sa však dostala do finančných problémov a v dôsledku toho už
jej platobná disciplína nebola taká, aká by mala byť. Napriek tomu so žalobcom komunikovala, žiadala
o odklad splátok alebo potom o presun finančných prostriedkov v dôsledku čoho aj žalobca si presúval

finančné prostriedky z iných jej účtov vedených u neho, kde mala nasporené peniaze na úhradu sumy
tohto úveru. Niekedy v roku 2006, ale nie je si istá, vykonala v prospech žalobcu vklad vo výške 100.000
Sk,ktorývovýpiseneregistruje.Požiadalaomožnosťsplátokstým,žesplátkubybolaschopnáuhrádzať
vo výške cca 100 eur mesačne, má záujem na tomto uhrádzaní a to najmä z dôvodu, aby v tomto konaní
neboli postihnuté žalované v 2. a 3. rade.

Žalovaná v 2. rade uviedla, že je pravda, že na základe zmluvy bola spoludlžníkom z tohto úveru tak ako
uviedla žalovaná v 1. rade. Bola jej kolegyňou, čiže takouto formou sa jej snažila pomôcť pri poskytnutí
úveru. Čo sa týka splácania, tak pokiaľ bolo splácané riadne, tak sa o to nezaujímala, v prípade, že jej
bola žalobcom zaslaná upomienka alebo nejaký list tak okamžite kontaktovala žalovanú v 1. rade, ktorá

jej vždy prisľúbila a pokiaľ aj vie, aj vykonávala nejaké opatrenia na to, aby bol úver riadne splácaný. K
svojim terajším pomerom uviedla, že je poberateľkou dôchodku v sume 170 eur, je rozvedená, uhrádza
poplatky s užívaním bytu v sume 120 eur mesačne a na elektrinu a koncesionárske poplatky v sume 50
eur. Čo sa týka ostatných jej životných potrieb, tak s týmito jej vypomáha syn.

Žalovaná v 3. rade uviedla, že bola ručiteľkou úveru a je matkou žalovanej v 1. rade. Taktiež vedela o
nejakých problémoch v súvislosti so splácaním tohto úveru a v dôsledku toho aj dcére so splácaním
pomáhali. Sumou 100.000 Sk, ktorú uviedla žalovaná v 1. rade jej vypomáhali spolu s manželom a má
záujem na tom, aby bolo ozrejmené žalobcom načo bola táto suma použitá. Uviedla, že by bola schopná
splácať sumu po 50 eur mesačne.

V podaní zo dňa 9.2.2015 žalovaná v 1. rade uviedla, že žalobcu potom, čo sa dostal do finančných
problémov, opakovane žiadala o odklad, resp. zníženie splátok, sporadicky aj zasielala nižšie splátky.
Od 10.11.2014 sa zamestnala, no nie je schopná zaplatiť celú sumu naraz a navrhla uzatvoriť dohodu
o postupnom splatení. Uviedla príjem 382 eur a manželov 352 eur a rodinné prídavky 47 eur a výdavky

na nájom 350 eur, energie a RTVS 46,64 eur, dlh voči SS, a.s. 25 eur, splátka exekútorovi 50 eur a škola
deti 55 eur. Poukázala na jednorazový vklad v sume 100.00,-Sk. Predložila súdu doklady preukazujúce
jej príjmy a výdavky.Žalovanáv1.radepredložilasúduajpísomnúkomunikáciusožalobcomohľadomodkladusplátokakoaj
žiadosti o presun finančných prostriedkov z nasporenej čiastky na úhradu medziúveru. Taktiež predložila
súdu výpisu z účtov preukazujúce úhrady v prospech žalobcu.

Žalovaná v 2. rade predložila súdu rozpis preddavku za služby a plnenia za užívanie bytu na sumu 150
eur, doklad SIPO úhrade za elektrinu a RTVS na sumu 51,64 eur a rozhodnutie Sociálnej poisťovne o
poberaní dôchodku v sume 167 eur mesačne

V písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 06.02.2015 žalobca uviedol, že odstúpenie od
zmluvy bolo riadne doručené žalovaným 1. a 2. ako dlžníkom. Žalovanej 3. ako ručiteľovi bolo zaslané
oznámenie o odstúpení a zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Z dôvodu nesplnenia
splatnéhozáväzkužalovanýmiv1.a2.rade,ježalobcaoprávnenýdomáhaťsaajvočižalovanej3.podľa
ustanovenia § 306 Obchodného zákonníka. Žalovaní sa zaviazali splácať mesačné úroky medziúveru
vo výške 86,20 eur pri dohodnutej úrokovej sadzbe 7,79%. Od novembra 2012 boli žalovaní 1. a

2. v omeškaní s úhradami úrokov medziúveru, čím boli splnené podmienky podľa ustanovenia § 506
Obchodného zákonníka. Vzhľadom na omeškanosť so splátkami, odstúpil žalobca dňa 21.02.2013 od
zmluvy o úvere v zmysle § 506 Obchodného zákonníka. Pri odstúpení od úverovej zmluvy sa zúčtoval
zostatok na účte medziúveru vo výške s prostriedkami na prislúchajúcom účte stavebného sporenia vo
výške 2481,97 eur. Výška riadnej úrokovej sadzby je uvedená v čl. II zmluvy o úvere- časť medziúver

- 7,79% p.a. Žalovaní v 1. a 2. rade prevzali osobne odstúpenie od zmluvy a žalovanej v 3. rade
bola doručovaná v zmysle Poštového poriadku Slovenskej pošty, a.s. Po uplynutí odbernej lehoty bola
zásielka vrátená dňa 19.03.2013 späť a podľa čl. VII. bod 7 sa týmto dňom považuje zásielka za
doručenú. Od 20.03.2013 si žalobca uplatňuje aj 5% p.a. úrok z omeškania v zmysle čl. VII. bod 8 zmluvy
o úvere, podľa ktorého je oprávnený po odstúpení od zmluvy o úvere účtovať pri medziúvere 5% p.a.

úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu. Žalovaná suma pozostáva z
istiny 13317,40 eur a úroku a z úroku z omeškania k 31.10.2013 vo výške 1054,64 eur. ďalej uviedol,
že vzťah medzi žalobcom a žalovanými je vzťahom obchodnoprávnym, nakoľko zmluva je upravená
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Ust. § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka jednoznačne
uvádza, že sa týmto zákonom spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy

o úvere. V čl. VII. bod 6 úverovej zmluvy bolo dohodnuté, že odstúpením od zmluvy nezaniká právo
veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia dlhu. V prípade, ak by súd túto
zmluvnú podmienku skúmal z hľadiska jej neprijateľnosti žalobca uviedol, že podľa § 53 ods. 1 nie je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou zmluvné dojednanie, ktoré síce spôsobuje nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, avšak sa týka hlavného predmetu plnenia a je vyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo bolo individuálne dojednané.

Žalobca v písomnom podaní zo dňa 07.04.2015 uviedol, že dňa 6.11.2006 bola na účet stavebného
sporenia č. 1014888 7 03 vložená platba vo výške 3319,39 eur, ktorá bola uvedená žalovanou v 1.
rade na pojednávaní. Žalobca k predloženým dokladom o úhradách úrokov medziúveru č. 1014888 4 04

doplnil, že tieto potvrdzujú správnosť výpisu z účtu medziúveru, ktorý všetky uvedené platby obsahuje.
Žalovaná neuviedla žiadne iné úhrady v čase pred odstúpením od zmluvy, ktoré by spochybnili právne
kroky žalobcu z dôvodu omeškanosti žalovaných s plnením ako výšku žalovanej sumy. Taktiež žalovaní
po odstúpení od zmluvy nepoukázali žiadne úhrady, čo dokazuje aj skutočnosť, že z tohto obdobia
neboli žalovanými predložené žiadne doklady o úhradách. K výzve súdu o započítaní úhrad v celkovej

výške 8.714,97 eur žalobca uviedol, že podľa čl. II, časť medziúveru, bod 2 zmluvy o úvere na úroky - Do
pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky z mimoriadneho
medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 2597 SK. Ide o hlavný predmet plnenia podľa
ust.§497Obchodnéhozákonníka.Ažkeďbybolisplnenépodmienkynaprideleniecieľovejsumyzmluvy
o stavebnom sporení, t.j. až po zmene medziúveru na stavebný úver- splnenie podmienok pridelenia

cieľovej sumy čl. I zmluvy by došlo aj k uhrádzaniu istiny ( čl. II, časť stavebný úver bod 2 zmluvy). Úroky
od 12.11.2004 do 19.03.2013 boli pripísané vo výške 8022,55 eur, pričom z vkladov od r. 2004 vrátane
preúčtovaného zostatku z účtu stavebného sporenia vo výške 2.481,97 eur boli uhradené úroky iba
vo výške 7.982,69 eur. Táto skutočnosť bola aj dôvodom odstúpenia od zmluvy o úvere. Do účinnosti
odstúpenia boli z úhrad uhradené poplatky za vedenie účtu, upomínanie resp. zmeny splátkového

plánu s upomínaním vo výške 732,28 eur. Vzhľadom k tomu žalovaná istina predstavuje sumu 13317,40
eur ( medziúver 13.277,56 + úroky 8.022,55 eur + poplatky 732,69 eur - úhrady 8.714,97
eur). Úrok z omeškania so sadzbou 5% p.a. žalobca uplatňuje zo sumy 13.317,40 eur od 20.03.2013
do zaplatenia.Súčasne žalobca predložil súdu výpis z účtu stavebného sporenia číslo zmluvy 101488803, z ktorého
súd zistil všetky vykonané úhrady tak ako boli dokladované aj žalovanou v 1. rade a teda aj vklad

3.319,39 eur ( 100.000,-Sk ).

Podľa článku I. zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (ďalej len „zmluva“) uzatvorenej
medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi zo dňa 05.11.2004, žalobca na preklenutie
obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení poskytol dlžníkovi mimoriadny

medziúver pod č. 1014888 4 04 vo výške 400.000,00 Sk, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých
zmluvných ako aj všeobecných podmienok pre stavebné sporenie sa mimoriadny zmení na stavebný
úverpodč.1014888703vovýškecca260.000,00Sk.Presnávýškastavebnéhoúverusarovnározdielu
cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení.

V zmysle článku II. zmluvy - Doba splatnosti, úročenie, vyplatenie a splácanie mimoriadneho medziúveru
a stavebného úveru dňom poskytnutia medziúveru je dlžník povinný v súlade so zmluvou ako aj zmluvou
o stavebnom sporení pravidelne mesačne poukazovať na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo
výške 1600 Sk. Výška úrokovej sadzby všetkých vkladov poukázaných na zmluvu o stavebnom sporení
je 2% p.a. ku dňu uzatvorenia zmluvy o stavebnom sporení. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho

medziúveru je 7,79% p.a. ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy. Do nasporenia 35% cieľovej sumy sa dlžník
zaväzuje vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške
1600 Sk. Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky z
mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 2597,00 Sk.

V zmysle čl. II. zmluvy - stavebný úver, dlžník sa zväzuje uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane
úrokov vo výške 4,70% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami úveru vo výške 4000 Sk.

Podľa čl. III zmluvy Zabezpečenie- bod 1. písomným prehlásením preberá ručiteľ, v prípade, že je úver
zabezpečený aj záväzkom ručiteľa, voči veriteľovi povinnosť vyplývajúcu z ručenia.

V zmysle článku VI. zmluvy - Omeškanie splácania - bod 3. v prípade omeškania dlžníka s viac ako
dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať
zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

Podľa čl. VII. bod 1. zmluvy Odstúpenie od zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať
okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane
niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.

Ako vyplýva z bodu 2. písm. i) čl. VII. zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité

splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo porušil
povinnosti vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.

Podľa bodu 5. čl. VII. zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť
pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.

Podľa článku VII. zmluvy - bod 8. po odstúpení od tejto zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom
úvere 3% p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu a pri medziúvere
5% p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu.

Podľa článku VIII. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 1. právny vzťah medzi zmluvnými stranami
sa riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a zákonom č.
310/92 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších noviel a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy
o stavebnom sporení.

V zmysle čl. XIX Všeobecných podmienok pre stavebné sporenia pre fyzické osoby, Porušenie
zmluvných podmienok a okamžitá splatnosť bod 2 písm. a) ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej
povinnosti alebo zmluvnej dohody zo strany stavebného sporiteľa alebo ak je stavebný sporiteľ vomeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako tri mesiace v zmysle § 506
Obchodného zákonníka je stavebná sporiteľňa oprávnená postupovať v zmysle bodu 3 tohto článku.

V zmysle bodu 3 písm. b), c) čl. XIX. Všeobecných podmienok ak nastanú skutočnosti uvedené v bode
2 tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru a vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť.

Žalobca odstúpením od zmluvy zo dňa 21.02.2013 adresovaným žalovanej v 1. a 2. rade oznámil,

že z dôvodu neuhradenia zročných splátok, ani v poskytnutej dodatočnej lehote, žalovaní ostávajú v
omeškaní na účte stavebného sporenia pod dobu dlhšiu ako dva mesiace a na účte mimoriadneho
medziúveru s viac ako dvoma splátkami, žalobca v súlade s čl. VI. a VII. úverovej zmluvy odstupuje od
zmluvy o medziúvere č. 1014888 4 04 a stavebnom úvere č. 1014888 7 03 zo dňa 05.11.2004 a zároveň
požaduje okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Súčasne oznámil, že v prípade ak do
7 dní od doručenia tohto listu žalovaní neuhradia dlžnú sumu, žalobca pristúpi k vymáhaniu niektorým

zo spôsobov ustanoveným platnými právnymi predpismi. Žalovaná v 1. rade si odstúpenie od zmluvy
prevzala dňa 09.03.2013 a žalovaná v 2. rade si ho prevzala dňa 26.02.2013.

Súčasne žalobca zaslal dňa 21.02.2013 oznámenie o odstúpení od zmluvy žalovanej v 3. rade, kde jej
oznámil, že listom zo dňa 21.02.2013 odstúpil od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 1014888 4 04

a stavebnom úvere č. 1014888 7 03 zo dňa 05.11.2004 a zároveň ju upozornil, že ak dlžník celý dlh v
stanovenej lehote neuhradí, žalobca pristúpi k vymáhaniu svojej pohľadávky aj voči nej ako ručiteľovi.
Žalovaná v 3. rade zásielku neprevzala v odbernej lehote a žalobcovi sa vrátila dňa 21.03.2013.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Vustanovení§52ods.1,ods.2,ods.3Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvy
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej

časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..
Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. ).

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako
spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti
žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu.Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných zmlúv a výslovne ustanovuje, že
takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá
sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA

a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,

môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd
uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah
zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné

predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalované v 1. a 2. rade ako dlžníci a
žalovaná v 3.rade ako ručiteľ uzavreli dňa 05.11.2004 zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. 1014888

4 04 a stavebnom úvere č. 1014888 7 03. V zmysle zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkovi
mimoriadny medziúver na základe uzatvorenej zmluvy o stavebnom sporení. Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 400000 Sk/13.277,56 eur, ktorý sa po pridelení cieľovejsumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok mal zmeniť
na stavebný úver pod číslom 1014888 7 03 vo výške 260000 Sk/8.630,42 eur.

Žalobca si svoj záväzok riadne splnil a poskytol žalovaným dohodnutý mimoriadny medziúver. Žalovaní
však svoj záväzok riadne a včas neplnili, a s jeho plnením sa dostali do omeškania.

Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžníci podstatne porušili zmluvu, žalobca
listom zo dňa 21.02.2013 od zmluvy odstúpil a zároveň žiadal o okamžité vrátenie celého zostatku úveru.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým
zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom
vrátiť už vykonané plnenia ( §457 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho
postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu
popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa
zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú

nevýhodnejšie dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

Žalovaní ako spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci
štandardnejtypovejzmluvyichnezaväzujú pokiaľsúvosvojichdôsledkochnevýhodnejšieoprotiprávnej
úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne občianske právo).

Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri
štandardných typových zmluvách (Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk, 2009,
str. 178).

Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, ďalej len smernica). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Je však potrebné uviesť, že ak sa neberie do úvahy výber
sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil
v ustanovení § 54 Občianskeho zákonníka.

Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník,
prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v
oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 01.01.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi

podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšiu (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo20/09).

Neboldôvodpovažovaťobchodnoprávnuúpravuzavýhodnejšiuanizpohľadumožnostisplácaniaúveru

pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení predpokladala zároveň zosplatnenie
úveru.

Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá teda
právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v rozsudku

Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp. zn. 6Co/2/2013, prípadne na ďalšie rozhodnutia, v
ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom právnom vzťahu
právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp.zn. 6Co 81/2012, 6Co 113/2010, 6Co
218/2012, 6Co 224/2012. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný ( napr. vec I.ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická
právna úprava odstúpenia a premlčania).

Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie
zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s
účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).

Ustanovenie čl. VII zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj

napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre žalovaných nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení
s § 54 ods. 1, ods. 5 a § 457 Občianskeho zákonníka.

Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka.
Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. O tom,

že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj
definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu ak ju
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej

právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na
druhej strane nebráni regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a

ktorébrániakémukoľvek zhoršeniupostaveniaspotrebiteľaoprotitomutozákonu(rozumejObčianskeho
zákonníku, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

V zmysle čl. VII. bod 1. zmluvy „veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité
splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo

skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.“

Podľa čl. VII. Zmluvy bod 6 „ odstúpením od tejto zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne
dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.“

Podľa článku VII. zmluvy - bod 8. po odstúpení od tejto zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom
úvere 3% p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu a pri medziúvere
5% p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu.

Ako vyplýva z čl. VII. zmluvy bod 10 „ v prípade odstúpenia od tejto zmluvy sa splatná istina, nezaplatené

úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s touto zmluvou.

Ako vyplýva zo znenia zmluvnej podmienky o odstúpení, táto zmluvná podmienka nie je vyvážená,
naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac
je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje

postavenie žalovaných spotrebiteľov. Slovami zákona ( §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ide o
„odchýlenie sa v neprospech spotrebiteľa“, ktoré je jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva
všetky jeho práva. Veriteľ pritom nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď
mal na výber iné inštitúty súkromného práva.

Dohoda o odstúpení zaväzuje žalovaných platiť úroky aj za obdobie, ktoré má ešte len nastať v
budúcnosti. Teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje práva, kým spotrebiteľ
žiadne.

Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového

plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným
spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou. Poplatky si žalobca započítal z plnení
už na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca ich navyšovaniepo odstúpení od zmluvy odporuje aj kogentnému ustanoveniu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania.

Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva
by sa tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak by bola zmluva
zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo

plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne
stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia z
predmetného záväzkového vzťahu so žalovaným.

V danej veci mal súd za preukázané, že žalovaným bol poskytnutý úver v sume 13277,56 eur, pričom
títo do odstúpenia od zmluvy uhradili sumu 8714,97 eur. Vyššie uvedené sumy sú zrejmé z písomného

vyjadreniažalobcuavýpisuzúčtu.Žalobcaposkytolžalovanýmfinančnéprostriedkyvovýške13.277,56
eur, pričom žalovaní mu uhradili k predmetnej úverovej zmluve sumu 8.714,97 eur, tak ako to vyplýva z
vyjadrenia žalobcu ako aj z predloženého výpisu z účtu predmetnej zmluvy, kde v tomto boli zohľadnené
všetky úhrady vykonané žalovanou v 1. rade ako aj jednorazový vklad 3.319,39 eur. Keďže pri zrušení
zmluvy si účastníci majú vrátiť len navzájom poskytnuté plnenie, žalovaní majú žalobcovi vrátiť rozdiel

týchto súm, t.j. sumu 4562,59 ( 13277,56-8714,97= 4562,59 eur), preto súd zaviazal žalovaných na
úhradu tejto sumy spolu s vyčísleným 5% úrokom z omeškania od 20.03.2013 do 31.10.2013 vo výške
141,25 eur, teda spolu v sume 4703,84 eur a v prevyšujúcej časti, teda v časti o zaplatenie sumy
prevyšujúcej 4703,84 eur, ako aj žalobcom uplatneného úroku z úveru zo sumy 13317,40 eur od
01.11.2013 do zaplatenia, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dostali do omeškania, preto ich súd zaviazal zaplatiť
aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením
vlády a to vo výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po období, za ktorý bol úrok vyčíslený t.j. od
01.11.2013 do zaplatenie ale len zo sumy priznanej súdom a čo do zvyšku žalobu v tejto časti zamietol.

Berúc do úvahy osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaných povolil súd v súlade s ust. § 160 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia, zaplatiť žalovaným sumu, na zaplatenie ktorej boli

zaviazaní, v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Z uplatnenej sumy 14372,04 eur ( istina + úroky) bolo žalobcovi priznaných 4703,84 eur ( priznaná
sumu vyčíslená ku dňu vyhlásenia rozsudku pozostávajúca z istiny 4562,59 eur a vyčísleného úroku
z omeškania vo výške 141,25 eur ), čo predstavuje úspech 33 % a neúspech 67%. Po odpočítaní
neúspechu žalobcu od úspechu žalovaných, žalovaným vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere

34%. Keďže žalovaní si náhradu trov konania neuplatnili a zo spisu im žiadne trovy nevyplynuli, súd
rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznáva.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.